Učenie sa novým veciam, ako sú číslice a písmená, môže byť pre deti náročné. Rodičia sa preto snažia hľadať kreatívne spôsoby, ako im učenie uľahčiť a spraviť ho zábavnejším. Jednou z efektívnych metód je prepojenie učenia s kreslením, ktoré deti prirodzene milujú. Tento článok vám prináša inšpirácie a tipy, ako využiť kreslenie na precvičovanie písania, porozumenia a zároveň stráviť s deťmi príjemné chvíle.
Kreslenie ako pomôcka pri učení číslic a písmen
Prepojenie číslic a písmen s kreslením môže byť pre deti veľmi motivujúce. Namiesto memorovania abstraktných symbolov si ich môžu spojiť s konkrétnymi obrázkami a príbehmi. Kreslenie podľa číslic a písmen: Existuje množstvo kresieb, ktoré sú založené práve na číslach a písmenách. Napríklad, z číslice 2 sa dá jednoducho nakresliť labuť, z písmena A domček a podobne. Tieto kresby pomáhajú deťom precvičiť si písanie a porozumenie a zároveň rozvíjajú ich kreativitu.
Hľadanie písmen a číslic v okolí: Hľadajte písmená v časopisoch, na obaloch, billboardoch, v knihách. Táto hra učí deti rozpoznávať písmená v rôznych kontextoch a uvedomovať si ich prítomnosť v každodennom živote. Učenie čítania slabík: Používajte metódy, ktoré deťom uľahčia pochopiť princíp skladania slabík, napríklad „S-A = SA“.
Vytvorte prostredie, kde sa deti cítia bezpečne
Deti sa učia najlepšie v prostredí, kde sa cítia bezpečne a uvoľnene. Venujte čítaniu a kresleniu pravidelne 10 - 15 minút denne. Nemusí to byť vždy kniha - stačí spoločné čítanie menu, návodu na hračku alebo nápisu na plagáte. Dôležité je, aby sa dieťa cítilo podporované a povzbudzované.
Ako podporiť vývoj reči u detí
Správny vývoj reči vyžaduje najmä to, aby ste sa s dieťatkom rozprávali. Komunikácia s okolím je pre dieťa prirodzenou formou, ako sa naučiť rozprávať. Dieťatko sa chce učiť a túži komunikovať s okolím. Aj keď sa vám zdá, že sa nedarí a dieťatko občas povie jedno slovo, ale inak z neho nič poriadne nevypadne, nezúfajte. Ďalej sa s dieťaťom rozprávajte o všetkom, čo prežívate počas dňa. Ukazujte mu svet a všetko komentujte. Vaše dieťatko sa nakoniec rozrozpráva. Chce to len trpezlivosť a veľa lásky.
Čítanie a hranie: Nakúpte obrázkové knižky, ukazujte deťom farby a zvieratká a rozprávajte im pri tom, ako sa nazývajú. Skvelé sú aj detské encyklopédie, kde môžete drobcovi čítať o všetkom, čo je na obrázkoch. Rovnako sa správajte aj pri hre. Ukazujte, vysvetľujte a komunikujte. Spoločný čas, ktorý so svojím dieťatkom takto strávite, je nielen tým najlepším spôsobom, ako naučiť dieťa rozprávať, ale tiež raz bude patriť k vašim najkrajším spomienkam.
Čítajte už bábätkám: S čítaním nečakajte až na dobu, keď bude vaše bábätko všetkému rozumieť. Začnite mu čítať napríklad už v troch mesiacoch. V tejto dobe je ale treba veľa pracovať s intonáciou a tónom vášho hlasu, aby ste získali pozornosť dieťatka. Podľa prieskumov sa potom deti, ktorým rodičia čítali v takto skorom veku, naučia rýchlejšie a ľahšie rozprávať.
Hra s rovesníkmi: Vývoj reči dieťaťa ovplyvní aj to, či má dosť príležitostí hrať sa so svojimi rovesníkmi. Priateľské väzby, pocit spolupatričnosti a túžba po hre priaznivo ovplyvňujú rozvoj pasívnej i aktívnej slovnej zásoby vášho drobčeka.
Ako povzbudiť budúceho čitateľa
Príbehom: Príbehom, ktorý ho zaujme, no zároveň nevyšťaví. Vyšťavenie sa prejavuje tým, že dieťa odrazu plechovým hlasom číta nahlas a je totálne jasné, že význam vôbec nevníma. To je to, čo sa veľmi rýchlo stane z hlasného čítania.
Obrázkové knihy: Knihy, v ktorých je málinko (ale inteligentného) textu a veľa obrázkov - obrázky veľmi napomáhajú porozumieť významu. Úroveň textu je tu ale dôležitá. Musí ísť o knihy, v ktorých sa nejako spoznávate aj vy, teda o knihy, ktoré napriek svojej zdanlivej jednoduchosti neurazia prváčikov-veľkáčov.
Striedanie sa pri čítaní: Jeden riadok ty a druhý riadok ja. Jeden odstavec ty a druhý ja. Striedanie znamená, že dieťa si po troške trénuje čítanie nahlas, no ak sa náhodou zameria iba na zvuky (a nie na význam), význam mu doplníte vy vo vete, ktorú čítate vy. Ak sa rozhodnete už striedať po odstavcoch, deje sa presne to isté - počas vašich čítaných častí si dieťa zrekapituluje čo sa deje. Vďaka tomu sa mu dej neustále posúva dopredu. Na čítanie vyberajte čo vám len padne do oka alebo čo vaše dieťa zbožňuje.
Čítanie nahlas: Nezabúdajte na čítanie nahlas, kde sa nestriedate - kde naopak čítate iba vy. Dajte mu oddýchnuť. Umožnite mu ponoriť sa do príbehu až po končeky vlasov. Nech sa bojí o Tomiho, ku ktorému sa plaví žralok, nech spolu s Maxi objavuje aké zložité je byť niekým iným. Vďaka tomu mu pripomínate aké strašne super knihy sú. Okrem toho pamätajte, že pri počúvaní sa hlavička učí jazyku rovnako ako pri čítaní, no bez námahy.
Rozvíjanie fantázie a predstavivosti
Dieťa po treťom roku zhruba do toho piateho má takú živú fantáziu, že občas nedokáže realitu odlíšiť od predstáv. Svet vidí doslovne. Veľmi intenzívne.
Skúmajte ilustrácie: Ešte pred tým než začnete čítať, skúmajte ilustrácie. Aby ste rozumeli, rozoznávanie detailov je jedna z dvoch základných zručností magického čítania s porozumením. Teraz rozoznávate obrázky, ale čoskoro to už budú len slová, a na tie sa vy dnes pripravujete. Ak sa na obrázku kúpe Špinuška, pýtajte sa na detaily. Čo sa to tam deje? Prečo je celá vyzlečená? Smeje sa? Prečo sa smeje? Prečo je spokojná? A čo tam robí ten psík?
Predpokladajte čo sa ide stať: Nech vaše dieťatko na základe obrázkov skúsi predpokladať čo sa ide stať. Predpokladanie je druhá základná zručnosť pre to, aby dieťatko jedného dňa čítalo s porozumením. A keď bude čítať s porozumením, je veľmi malá šanca, že raz podpíše nevýhodnú splátkovú zmluvu alebo že sa nechá obabrať nejakým neovereným článkom na internetoch. Keď bude Špinuška ostrihaná dohola, bude jej menej teplo? A dostane svoj nanuk? A čo spravia hasiči s tou penovou povodňou? Budú sa na ňu zlostiť?
Hrajte sa: Dieťa môžete nechať kresliť jednotlivé časti príbehu, ktorý ste si čítali a potom ho podľa obrázkov s ním prerozprávať. Ak kreslenie nie je u vás obľúbené, skúste z plastelíny či Lega postaviť jednu scénu, napríklad príchod hasičov do zabublinkovaného mesta. Alebo ešte lepšie, vezmite Lego hasičov do vane do skutočných bubliniek!
Rozširovanie obzorov prostredníctvom kníh
Knihy nie sú len o príbehoch, ale aj o objavovaní sveta okolo nás. Používajte knihy na rozširovanie obzorov a vzbudzovanie chuti vedieť viac.
Atlasy a encyklopédie: Už štvorročné deti dokážu na mape správne rozoznať cesty, rieky a jazerá, veľké a malé mestá. Dokonca rozoznajú aj kruhový objazd! Ešte by sa podľa mapy nevedeli orientovať v priestore (priestorová orientácia je zručnosť, ktorá sa vyvíja pomaly), ale ak im urobíte mapu s pokladom u vás doma alebo na ihrisku (teda v známom priestore), pravdepodobne podľa nej už ako štvorročné budú vedieť postupovať. K atlasu priložte aj jednu dobrú detskú encyklopédiu. Ak doma čítate od raného veku, vaše dieťa sa už pýta na písmená a pravdepodobne aj nejaké rozoznáva. Encyklopédie a atlasy sú ako stvorené na rozoznávanie písmen. Okrem toho sú dverami do veľkého sveta literatúry faktu, teda medzi knihy, ktorých úlohou je učiť nás.
Kombinácia obrázkovej knihy a literatúry faktu: Takéto knihy sú dôležité: deti sa vďaka nim učia o svete okolo nás, no ilustrácie dokážu vyjadriť emócie a atmosféru a teda všetky pusté fakty dostávajú život. Hneď tam počuť skutočných ľudí.
Básničky a rozprávky
Rým a rytmus sú tak dôležité fenomény pre rozvoj jazyka našich detí, že prehltnite horkú slinu spomienok zo základných škôl a doneste domov aspoň jednu zbierku. Fakt. Ale nemusíte recitovať, pánabeka, nie. Recitovanie - tak ako za temných čias Čo-tým-chcel-autor-povedať - sa zameriava iba na formu. Naopak - blbnite! Nech vám raňajkové cornflakesy lietajú cez celý stôl. Mnoho z tých básničiek je presne o tom, o zvuku a smiechu.
Klasické rozprávky sú niečo z čoho tie moderné vyrastajú, navyše Soľ nad zlato alebo Dvanásť mesiačikov v súčasnej detskej knihe už takmer nenájdete. To je škoda - klasické rozprávky nie sú iba o čakaní na princov a o stínaní hláv, ako sa občas zdá.
Tipy na knihy pre deti
Kozliatka: Stretlo sa v nej toľko talentu, že sa v nej iskrí prakticky odkedy ju otvoríte. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa oplatí deckám čítať klasické rozprávky: ak im potom prečítate nejakú prerobenú modernú verziu, veľmi dobre sa bavia. Kritické myslenie totiž!
Obrázkové knihy (bilderbuch): V kvalitnom bilderbuchu je ilustrácia samostatným prvkom. Text rozvíja, presahuje ho. Napríklad aha, Haló, haló, pani Mačka je poriadne strašidelnou knižkou - ale všetko jej napätie a hrôza je v ilustráciách, samotný príbeh je vlastne neutrálny.
Arnold Lobel: Píše veľmi obyčajným neemotívnym jazykom bez pátosu, a také niečo v detskej literatúre treba hľadať. Nijako deti neovplyvňuje a ani sa ich nesnaží podplatiť lacnými trikmi.
Roald Dahl: Dahlovky sú nesmierne originálne, otvoria deťom dvere do sveta, o ktorom dovtedy ani nechyrovali. Je v nich kadečo: od humorného cez komické, cez pojašené a cez groteskné smerom ku temnému, strašidelnému a nakoniec hororovému.
Detská literatúra: Veľmi krátky úvod
Ako si Viktória Marcinová, autorka blogu Čítajme si spolu, spomína na začiatky s knihami
"Môj blog vznikol pred 2 rokmi a ja sa smejem, že je to príbeh jednej unavenej mamy. Deti mali 3 a 1 rok. Bolo to veľmi náročné obdobie. Bola zima, pochmúrne počasie, detské hádky, častý plač, neustále prezliekanie von, dnu… Podvečer som absolútne vyčerpaná padla do postele a začala som deťom čítať knihu. Po chvíli som si uvedomila, že všetko v dome stíchlo. Ležali sme tam na sebe nalepení v úplnej pohode a ten stres kdesi zmizol. Uvedomila som si, aké je to úžasné. Ako sme si čítali, všimla som si, že 1-ročná dcéra už nedrží knihu dole hlavou a syn zrazu začal niečo rozprávať o sopkách. Zostala som naozaj prekvapená, odkiaľ to vie. Uvedomila som si, že moje deti veľmi vyrástli a ani som si to nevšimla."
Tipy od Viktórie Marcinovej
- Vkladať knihy do každodenného režimu: Už pri raňajkách nás na stole čaká kniha, čítame si na nočníku a vynechávame televízor.
- Spomaliť: Keď čítame, tak nemusím byť tá, čo veci riadi. Stala som sa rodičom, ktorý môže často hovoriť Áno, môžem súhlasiť, nadchnúť sa, nechať sa prekvapiť.
- Hľadieť na vek dieťaťa pri výbere knihy: Kniha, ktorú dieťaťu kúpime, keď má 1 rok je úplne iná, ako keď má 5. Novorodeniatku tiež môžeme čítať. Ono sa všetko len začína učiť, ale vníma náš hlas.
- Každodenný rituál: Výskumy oficiálne hovoria, že stačí aj 20 minút čítania denne, ale musí to byť pravidelné.
Vytvorenie správneho prostredia pre čítanie
Zamyslite sa nad miestom v dome či byte, kde dieťa trávi svoj čas a nájdite tam kútik s dostatočným denným svetlom. Doplňte ho malou detskou knižnicou, ideálne však takou, kde budú knižky smerovať titulom dopredu a dieťa musí na ne vedieť dočiahnuť. Okrem toho, že má dieťa väčší prehľad, knižky ho takto ľahšie prilákajú obrázkom a motivujú, aby si z nich vybralo.
Prečo je čítanie u detí dôležité
- Rozvoj reči a slovnej zásoby: Čítanie nahlas či len listovanie v knihách pomáha deťom rýchlejšie si osvojiť jazyk (a nemusí to byť iba materinský slovenský jazyk). Každá prečítaná stránka prináša nové slová, frázy a spôsoby, ako ich spojiť do viet.
- Podpora kognitívnych schopností: Pri čítaní sa aktivuje oblasť mozgu zodpovedná za jazykové spracovanie, ktoré následne posilňuje detskú pamäť a sústredenie. Práve schopnosť sústrediť sa na dej či ilustrácie je podstatná pre ich výsledky v škole aj bežné denné fungovanie.
- Rozvoj empatie a sociálnych zručností: Postavy v knihách prežívajú rôzne emócie, riešia konflikty a prekonávajú prekážky. Keď sa dieťa stotožňuje s hrdinom či hrdinkou, učí sa rozpoznávať a chápať pocity iných - a to v reálnom živote vedie k väčšej ochote pomáhať či spolupracovať s rovesníkmi.
- Budovanie návykov a rutiny: Ak sa čítanie stane pravidelnou súčasťou dňa (napríklad večer pred spaním), dieťa si postupne zvykne na to, že čas strávený s knihou je rovnako dôležitý ako hygiena či stravovanie. To vedie k tvorbe pozitívnej návykovej slučky - rodič deťom číta, dieťa vníma čítanie ako príjemnú činnosť, postupne začne prejavovať záujem o samostatné listovanie a nakoniec čítanie.
- Spoločný zážitok a budovanie vzťahu: Čítanie spoločne s rodičmi vytvára dôverný priestor, v ktorom sa môžete podeliť o pocity, vysvetliť zložité témy, ale aj pobaviť sa. Takéto spoločné chvíle sa v budúcnosti stanú hodnotnými spomienkami, ktoré nahradia čas strávený pri obrazovkách.
Čítanie podľa veku dieťaťa
- Začnite skoro, ideálne ešte pred narodením: Čítajte nahlas už počas tehotenstva. Váš hlas upokojí bábätko a po narodení mu bude známy, čo vytvorí pocit bezpečia. Po narodení čítajte bábätku od prvých dní. Nemusí rozumieť slovám, dôležitý je tón vášho hlasu, rytmus a spoločne strávený čas. Ukazujte mu obrázky, hovorte o nich - budujete tak základy pre porozumenie reči a neskôr aj pre čítanie.
- Predškolský vek: Toto je ideálny čas na rozvíjanie záujmu o knihy a rozprávanie. Nie je to o technickom čítaní, ale skôr o prežívaní príbehov. Čítajte deťom každý deň, aj keď to budú len krátke príbehy. Meňte hlasy pre rôzne postavy, pridávajte zvukové efekty a gestá. Nechajte deti, aby si vybrali knižku a aktívne sa zapájali do rozprávania.
- Základná škola: V tomto veku sa k čítaniu pridáva aj technika čítania a porozumenie textu. Pracujte na plynulosti čítania, rozvíjajte slovnú zásobu a porozumenie prečítanému. Hrajte hry na rozvíjanie pamäti a koncentrácie.
- Stredná škola a vyššie: V tomto veku je dôležité podporovať samostatné čítanie a kritické myslenie. Schopnosť čítať patrí medzi základné zručnosti, ktoré ovplyvňujú celý život dieťaťa. Čítanie podporuje rozvoj jazyka, slovnej zásoby a porozumenia textu, čo je nevyhnutné pre ďalšie učenie v škole. Okrem akademických výhod má čítanie aj emocionálny význam - spoločné chvíle s knihou posilňujú vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Všeobecne je vhodné začať s rozvojom predčitateľských zručností už v predškolskom veku - okolo 4. až 6. roku života. Dôležité je pozorovať, či dieťa prejavuje záujem o knihy, písmená, značky alebo plagáty v okolí. Učiť čítať dieťa, ktoré ešte nemá základy (napr. nerozlišuje zvuky v slovách alebo nepozná písmená), môže byť frustrujúce. Hrajte sa s písmenami - hľadajte písmená v časopisoch, na obaloch, billboardoch. Učte čítanie slabík - napríklad metódou „S-A = SA“. Knihy pre začínajúcich čitateľov - napr. Didaktické aplikácie - napr. Deti sa učia čítať najlepšie v prostredí, kde sa cítia bezpečne. Venujte čítaniu pravidelne 10 - 15 minút denne. Nemusí to byť vždy kniha - stačí spoločné čítanie menu, návodu na hračku alebo nápisu na plagáte. Niektoré deti si čítanie osvoja rýchlo, iné potrebujú viac času a iný prístup. Ak sa však dieťa okolo 6 - 7 rokov výrazne trápi, nepozná písmená alebo ich zamieňa, môže ísť o príznak špecifickej poruchy učenia (napr. dyslexiu). V takom prípade je dobré kontaktovať logopéda alebo špeciálneho pedagóga, ktorý dieťa vyšetrí a navrhne cvičenia.
Kedy by malo dieťa vedieť čítať?
Niektoré deti začínajú čítať už okolo 5. roku, iné až v 1. triede.
Akú metódu čítania odporúčate? Môžem používať tablet alebo aplikácie?
Áno, ale s mierou.
Čo ak dieťa pletie písmená b a d?
Je to častý jav u začiatočníkov. Pomáha vizuálne odlíšenie, kreslenie písmen do vzduchu a používanie pomôcok (napr. čitateľské okienko, je to taký rámik, ktorým si dieťatko označuje oblasť, ktorú číta).
Mám opravovať chyby pri čítaní?
Opravujte láskavo a len vtedy, keď dieťa dočíta vetu. Nerušte ho v strede slova. Učiť dieťa čítať nie je súťaž s časom, ale spoločná cesta plná objavovania. Ak sa vám podarí vytvoriť lásku ku knihám a čítaniu už v detstve, dáte mu do života nenahraditeľný dar.
Čo s dieťaťom, ktoré nechce čítať?
Nie každé dieťa si k čítaniu nájde cestu hneď. Ako mu pomôcť prekonať nechuť k čítaniu, čo robiť pri častých chybách a kedy vyhľadať odborníka? Viac prezradí v článku špeciálna pedagogička.
Čítanie je základnou zručnosťou, no niektoré deti sa mu vyhýbajú alebo pri ňom robia veľa chýb. Ako im pomôcť, aby si ho obľúbili? Skúšajte rôzne metódy, napríklad striedačku - kúsok vy jemu, kúsok on vám. Ak vám pomáha pri pečení, nechajte ho čítať recept, návody, zloženie potravín, nákupný zoznam. Bude trénovať.
Čo ak dieťa robí pri čítaní veľa chýb?
Opäť treba zistiť, čo je za tým. Podľa ťažkostí môžeme danú oblasť posilniť. Pomôže napríklad práca na zrakovom rozlišovaní pre lepšie zapamätanie tvarov písmen.
Nedá sa úplne všeobecne povedať, či dieťatko pri čítaní opravovať. Záleží od situácie. Ak číta pre radosť, snažte sa dieťatko neopravovať, alebo aspoň nie vždy. Skôr sa vopred dohodnite, že idete trénovať čítanie. Počas trénovania si na oživenie skúste vymeniť role, čítajte s chybami a nechajte dieťa opravovať vás.
Koľko by malo dieťa denne čítať?
Toto je veľmi individuálne. Čítajte radšej viackrát za deň a rôzne veci, aj pri iných aktivitách. Ak sa vám zdá, že dieťaťu čítanie nejde dobre, nehrajte sa na učiteľa, ale na spoluhráča. Aj keď je dieťaťu 6-7 rokov, stále sa môže učiť hravou formou, aby ste dosiahli želaný efekt.
Rada: Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť. 🧡 Na otázku, kedy má dieťa plynule čítať, neexistuje jednoznačná odpoveď. Každé dieťa je iné a každé má svoje tempo.
Podporiť dieťa v čítaní znamená nájsť spôsob, ktorý mu bude vyhovovať a motivovať ho bez nátlaku. Skúšajte rôzne prístupy, čítajte spolu a hlavne robte z čítania zábavu, nie povinnosť. S trpezlivosťou a správnym výberom kníh si vaše dieťa môže k čítaniu nájsť pozitívny vzťah.
Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk. Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín. Čítaj a dopĺňaj príbehy 👉 Prvé čítanie s VEĽKÝMI PÍSMENAMI a so zvukmi. Zábavné obrázkové príbehy pre prvých čitateľov, ktorí môžu dopĺňať slová podľa ilustrácií. To sú dve nové knihy Maľované príbehy a Vianočné príbehy. Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu. Skúšajte spoznávať slabiky na začiatkoch slov - napr. Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo. Čítame si spolu nahlas - striedame sa po vetách alebo riadkoch. Naučiť dieťa čítať neznamená len posadiť ho s knižkou a čakať. Pravidelný tréning čítania by mal byť prirodzenou a hlavne zábavnou súčasťou každodenného života. Striedajte sa - raz číta dieťa, inokedy vy. Čítanie ide ruka v ruke s písaním. Ako dieťa motivovať, aby sa mu čítať chcelo? Buďte príkladom. Nenúťte, neuplácajte. Zapojte čítanie do bežného života. Striedajte formáty.
Čítanie deťom je jednou z najjednoduchších, no zároveň najúčinnejších foriem podpory ich budúceho úspechu. Výskum z roku 2019, ktorý viedla Jessica Logan z Ohio State University, priniesol pozoruhodné zistenia. Ukázalo sa, že deti, ktorým rodičia pravidelne čítajú knihy, vstupujú do škôlky s výrazne väčším množstvom počutých slov, než ich rovesníci, ktorým sa nečíta vôbec. Deti, ktoré počujú viac slov, majú výhodu pri nástupe do školy - sú lepšie pripravené na rozpoznávanie písaných slov, rozumejú ich významu a ľahšie si osvojujú čítanie. Navyše, jazyk používaný v knihách je často komplexnejší než každodenná reč. Vedci pri výskume o čítaní deťom analyzovali 60 najčastejšie čítaných detských kníh a na základe ich rozsahu vypočítali, koľko slov dieťa v priemere počuje podľa frekvencie, s akou mu rodičia čítajú. Rozdiel medzi deťmi, ktorým sa číta denne a tými, ktorým sa nečíta vôbec, tak môže presiahnuť až 1,4 milióna slov.
Začnite skoro: S čítaním nemusíte čakať. Už bábätká vnímajú rytmus reči, hlas rodiča a intonáciu. Buďte konzistentní: Snažte sa vytvoriť si návyk. Rozprávajte sa o príbehu: Pýtajte sa detí, čo sa v príbehu stalo, kto boli hlavné postavy a čo si o tom myslia. Rozširuje slovnú zásobu, zlepšuje schopnosť vyjadrovať sa, podporuje fantáziu a buduje pevné emocionálne puto medzi dieťaťom a rodičom.
Mnohí určite poznajú Activity - zábavnú spoločenskú hru výrobcu Piatnik, pri ktorej si deti trénujú vyjadrovanie pomocou slov, kreslenia či pantomímy. Tik Tak Bum Family - dynamická hra na tvorivosť a rýchle rozmýšľanie, pri ktorej deti skladajú slová pod časovým tlakom.
Deti nechcú čítať, tvrdia rodičia. „Odkedy sa mi narodila prvá dcérka, nevedela som sa dočkať, kedy jej ukážem svet kníh. Od útleho veku si v nich listovala, pozerala obrázky a chcela, aby som jej čítala. Často od rodičov počúvam, že ich deti nechcú čítať, nemajú radi knihy, nebaví ich to. Tak som si nahovárala, že dcérkina vášeň pre knihy je taký náš malý zázrak, že sa to podarilo iba náhodou. Pri druhej dcére som zopakovala svoj postup a opäť to vyšlo. Aj ona miluje knihy, a ako! Keď sme my tri spolu, nerobíme nič iné, len čítame, a neskutočne nás to baví. Kamkoľvek ideme, prinesieme si domov nové tituly. Čítanie kníh je dôležité aj pre rozvoj fantázie. „Čítaním rozprávok deti vstupujú v mysli do deja a predstavujú si tento knižný svet každý po svojom. Len si spomeňte, koľkokrát ste si po prečítaní knihy pozreli aj filmovú podobu príbehu a boli ste napokon sklamaní, že ten váš príbeh bol lepší,” tvrdí autorka knihy Dobrodružstvá chumáčika Perka a záchrana Chlpatej planéty Natália Dujničová. V časoch technologického pokroku je čítanie dôležité nielen na budovanie rôznorodej slovnej zásoby, ale aj pre cibrenie správnej gramatiky. „V Krátkom slovníku slovenského jazyka je viac ako 70 000 kodifikovaných slov.