Dieťa s vami komunikuje od chvíle, kedy ste ho prvýkrát uvideli. Nie sú to slová, ale plač, smiech alebo rôzne zvuky. Až neskôr prichádza prvé bľabotanie a prvé zrozumiteľné slová. Naučiť sa tvoriť vety a viesť konverzáciu je však dlhý a pomalý proces.
Analýza zvukov a budovanie slovnej zásoby
Predstavte si, že dieťa sa narodí do sveta rôznych zvukov, ktoré siahajú od tichého hlasu matky až po hlasnú hádku ľudí na ulici. Ich mozgy len postupne rozpoznávajú zmysel týchto zvukov, čo je rozhodujúcim momentom vo vývoji jazyka. Deti musia hovorený jazyk doslova rozobrať na jednotlivé zložky, ako sú slová, tón hlasu a frázy, aby mu mohli porozumieť a neskôr aj sami reprodukovať. Je dokázané, že ešte pred prvými narodeninami vedia deti do značnej miery analyzovať rodný jazyk.
K tomu, aby ste mohli tvoriť vety, potrebujete dostatočne veľkú slovnú zásobu. Väčšina detí začína hovoriť svoje prvé slová, najčastejšie mama a tata, medzi 11 a 14 mesiacmi veku. Do 16 mesiacov, možno povedať, že dievčatá ovládajú v priemere 50 slov a chlapci majú slovnú zásobu okolo 30 slov. V tejto fáze ich vývoja jazyka, je bežné, že chlapci zaostávajú približne dva mesiace za svojimi vrstovníčkami. Na svoje druhé narodeniny bude váš potomok poznať už 200 slov, aj keď ich nemusí všetky používať. Bude už vedieť tvoriť dvoj až trojslovné vety typu : „mama daj auto.“
Vekové míľniky v rozvoji reči:
| Vek dieťaťa | Priemerná slovná zásoba | Schopnosť tvoriť vety |
|---|---|---|
| 11-14 mesiacov | Prvé slová (mama, tata) | - |
| 16 mesiacov | Dievčatá: cca 50 slov Chlapci: cca 30 slov | - |
| 2 roky | cca 200 slov | Dvoj- až trojslovné vety (napr. "mama daj auto") |
| 3 roky | - | Zložitejšie vety, otázky, pokročilejšia konverzácia |
Vekovo primerané vety a konverzácie:
- Do 16 mesiacov: Zameranie na jednotlivé slová.
- Okolo 2 rokov: Tvorba jednoduchých 2-3 slovných viet typu "daj mi loptu".
- Okolo 3 rokov: Dieťa už dokáže formulovať zložitejšie vety, klásť otázky a viesť jednoduchú konverzáciu.
Ako podporiť rozvoj reči u dieťaťa
Základom je komunikovať, komunikovať a komunikovať. Deti sa každý deň učia nové slová a čím viac sa s nimi budete rozprávať, tým viac slov si zapamätajú.
V každej situácii si nájdite príležitosť, ako sa s dieťaťom porozprávať. Hovorte mu o tom, čo varíte, kam idete, čo tam budete robiť, vysvetľujte mu, ako veci fungujú. Čítajte mu knižky. Je to perfektný spôsob, ako budovať vášmu dieťaťu slovnú zásobu, ako ho učiť porozumieť príbehom. Zároveň u neho podporíte lásku ku knihám.
Spievajte mu pesničky alebo hovorte riekanky. Dieťa miluje váš hlas, aj keď si myslíte, že neviete spievať. Ak mu niekoľko pesničiek a riekaniek spievate dokola, dieťa sa bude snažiť zapojiť a opakovať jemu známe slová alebo zvuky.
Pri rozprávaní s dieťaťom používajte slová primerané jeho veku, aby vám rozumelo. Neskĺznite však na úroveň svojho dieťaťa a neopakujte po ňom skomoleniny slov, ktoré používa. Rozprávajte spisovným jazykom, čím ho postupne naučíte správnu výslovnosť jednotlivých slov.
Počúvajte svojho malého rečníka. Keď sa dieťa snaží s vami komunikovať, neignorujte ho, naopak venujte mu plnú pozornosť. Získate si tým jeho dôveru.
Limitujte čas, ktorý trávi vaše dieťa pri televíznej obrazovke.
Pre dobré trávenie je dôležité konzumovať prirodzenú stravu. Každú potravu sa snažiť poriadne a dlho požuvať, až potom prehltnúť. Ak zaradíme zeleninu a inú rastlinnú stravu v dostatočnom množstve do denného príjmu, predchádzame nielen civilizačným ochoreniam , ale zabezpečujeme aj ochranu pred chronickými ochoreniami, nehovoriac o tom, že docielime dostatočný príjem vlákniny.
Fermentácia má pri spracovaní potravín niekoľko úloh. Počas fermentácie sa vďaka bakteriálnej enzymatickej hydrolýze zvyšuje dostupnosť proteínov, zvyšuje sa aj stráviteľnosť škrobu, dochádza k produkcii vitamínov (najmä skupiny B) a k redukcii antinutričných látok. Toto všetko má pozitívny účinok na zdravie človeka. Bezpečnosť potravín sa zvyšuje inhibíciou, čiže potlačením patogénnej mikrobioty. Fermentačný proces sa podieľa na zvýšení nutričnej hodnoty a zlepšení chuti, arómy.
K funkčným potravinám patria probiotiká (živé mikroorganizmy), alebo prebiotiká (nestráviteľné zložky potravy). Príčinami zmien zloženia mikrobioty už počas života a v mladšom veku je najčastejšie zlá životospráva, genetická predispozícia a užívanie antibiotík. Obnovenie pôvodného stavu je do určitej miery možné́ stravou, celkovou zmenou životného štýlu a príjmom probiotík a prebiotík , najvhodnejšie samozrejme priamo zo základných potravín. Treba si uvedomiť, že užívanie antibiotík môže mať následky na našom črevnom zdraví aj roky po ich užití.
Táto strava sa vyznačuje bohatým zastúpením rastlinných potravín : zelenina, ovocie, obilniny, strukoviny, orechy, semená, bylinky.