Ako motivovať dieťa k rozprávaniu

Prvé slová z úst našich ratolestí sú jedným z najradostnejších momentov, na ktorý čakáme už od ich narodenia. Vytúžené „mama“, „tata“ a ďalšie si niektorí rodičia užijú ešte pred dovŕšením veku jedného roka ich detí. Čo však robiť, ak deti ešte nerozprávajú? Kedy je potrebné poradiť sa s odborníkom a prečo by ste sa nemali hneď stresovať?

Na úvod vás upokojíme, že ak vaše 2-ročné dieťa nerozpráva podľa predstáv, nemusí to okamžite znamenať žiadnu závažnú poruchu. To, ako má rozprávať 2-ročné dieťa, nemožno presne definovať žiadnou normou či tabuľkou. Existujú všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči, ktoré do istej miery určujú, ako by mal prebiehať vývin detskej reči. Rozhodne sa však netreba báť toho, ak sa niektoré z prejavov oneskoria.

Hovorenú reč dieťatko počúva už od okamihu, keď prišlo na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte. A kedy má začať dieťa rozprávať? Od dieťaťa určite netreba mať prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať, len preto, že ostatné deti už rečnia. Všetko má svoj čas.

Kedy dieťa začne rozprávať?

To, kedy dieťa začne rozprávať, ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Počítajte s tým, že u každého dieťaťa príde prvé slovo inokedy a rovnako tak aj samotný vývoj reči môže prebiehať úplne inak, pretože každé dieťa je individualita. Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Každý by si želal, aby to bolo „ma-ma“ alebo „ta-ta“, no radi budete aj za „ham-ham“, „tam-tam“ alebo iné skomolené formulácie.

V priebehu 12. až 18. mesiaca by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Napríklad gestami ukáže na daný predmet alebo slovo použije k tomu, aby si daný predmet vypýtalo. Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov. V tomto čase vývoja sa dieťa podľa Márie Montessori stáva „špongiou“ a začína viac či menej vnímať určité podnety, komunikáciu okolo seba a postupne obohacuje svoju slovnú zásobu.

Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, „mama tam, havo hav, tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť. Ak má dieťa toto zvládnuté, je tu predpoklad, že v ďalšom období už nedôjde k určitým blokom či komplikáciám, ktoré by spôsobili, že dieťa nebude rozprávať.

V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti. Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy.

Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny. Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené.

Všeobecne sa očakáva, že dieťa začne pri rozprávaní používať súvetia okolo 30. - 36. mesiaca. Vo veku 5 rokov by už dieťa malo ovládať dostatočnú slovnú zásobu, rozprávať vo vetách i súvetiach a rozumieť významu slov. V závislosti od povahy dieťatka, komunikácia nemusí byť iniciatívna (extrovertná), no dieťa by malo byť schopné aktívne komunikovať s rodičmi aj rovesníkmi.

Bábätká sa rozhovoria okolo 12. až 18. mesiaca. Zatiaľ čo niektoré začnú rečniť skôr, iným to môže trvať o čosi dlhšie. Približne o šesť mesiacov neskôr vedia deti používať zhruba 50 slov. Všetky tieto údaje sú však vypočítané v priemere. Každé dieťa treba vnímať ako jednotlivca.

Odporúčame obrátiť sa na pediatra, logopéda alebo detského psychológa, pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda.

Rady, ako naučiť dieťa rozprávať

Postupov a metód, ako naučiť dieťa rozprávať, je aj na internete veľké množstvo, čo však bude platiť na vášho drobca, vám nepovie zaručene nikto. Skúsiť môžete rôzne spôsoby, pretože, čím viac podnetov dieťaťu ponúknete, tým skôr sa môžete dočkať prvých hlások, slov, viet a súvetí. Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá.

Keď dieťaťu niečo rozprávate, udržujte s ním očný kontakt, snažte sa ho zaujať, ukazujte mu predmety, napodobňujte zvieracie zvuky a komunikujte s ním tak často, ako sa dá. Spievajte, učte sa rýmovačky alebo básničky. Ideálne je, ak si s dieťaťom vytvoríte určitý rituál, pokojne pri čítaní alebo pri večernom kúpaní.

Chcete, aby dieťa bolo „ukecané“? Musíte takí byť aj vy. Dieťa sa učí, keď vás počúva, nové slovíčká sa naň môžu nalepiť aj vtedy, ak budete miestami aj neprirodzene veci komentovať. Ak po ceste prejde auto, zahrajte sa na športového komentátora a opisujte dieťaťu celú situáciu detailne, že zelené auto práve prešlo po ceste, auto je zelené, auto robí „brm brm“ a tak ďalej. Budete sa opakovať, ale dieťa časom bude presne vedieť, čo je zelené a čo robí „brm brm“.

Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne. Nevadí, ak dieťa slovo nezopakuje o deň či dva ho možno presne pomenuje a vy budete milo prekvapení. Netreba to však preháňať. Opakovanie rovnakého slova dieťa môže začať nudiť a opakovanie nasilu za účelom, aby slovo po vás zopakovalo, môže dieťa skôr odradiť.

Rozprávajte sa s dieťaťom hlavne o tom, čo uňho vzbudzuje záujem. Na dieťa treba ísť jednoducho, rozprávajte veľmi stroho a stručne. Používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne. Spočiatku sa vyhýbajte spojkám a predložkám, nepoužívajte súvetia ani rozsiahle vysvetlenia, dieťa bude len nemo pozerať.

Ak vás trápi to, ako naučiť 3-ročné dieťa rozprávať správne, pretože veci vyslovuje zle, zamyslite sa nad tým, či nerobíte chybu aj vy. Rodičia majú často sklon rozprávať sa s dieťaťom priveľmi milo a hravo. Je to normálne, svojou roztomilosťou k tomu dieťatko zvádza. S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať. Dieťa totiž všetko napodobňuje a rozhodne nechcete, aby sa šušlanie na dieťa prenieslo. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu.

Podobne ako v predošlom prípade, ak chcete dieťa naučiť rozprávať, nepoužívajte priveľa zdrobnenín ani citosloviec, pokiaľ to nie je nutné. Pokojne napodobnite zvuky zvierat. Ak chcete zdôrazniť, že je niečo maličké, môžete použiť zdrobneninu, no určite nevyužívajte tento nástroj na vysvetľovanie významu bežných vecí. Ak je raz jahoda jahodou, nemusí byť jahôdkou a jablko jabĺčkom.

Rozvoj reči v ranom detstve má zásadný vplyv na celkový kognitívny, sociálny a emocionálny vývoj dieťaťa. Deti, ktoré majú dobre rozvinuté komunikačné schopnosti, majú lepšie predpoklady na úspech v škole, nadväzovanie priateľstiev a vyjadrovanie svojich potrieb a pocitov.

Vytvorte podnetné prostredie

Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má obrovský vplyv na jeho rozvoj reči. Rozprávajte sa s dieťaťom od narodenia. Aj keď bábätká ešte nerozumejú slovám, vnímajú tón hlasu a rytmus reči. Rozprávajte sa s nimi, spievajte im, čítajte im rozprávky. Tým si dieťa zvyká na zvuk reči a učí sa rozpoznávať rôzne jazykové vzory.

Hudba robí výrazný rozdiel v úrovni komunikácie. Či už ide o celodenné počúvanie ich obľúbených piesní, alebo spievanie detských riekaniek, výskumy podporujú prepojenie medzi obohateným hudobným prostredím v detstve, ktoré podporuje rozvoj komunikačných zručností. Majte teda tieto melódie zapnuté, keď šoférujete v aute alebo tancujete po kuchyni s vaším dieťaťom pri varení.

Predtým ako deti začnú tvoriť slová, rozpoznajú zmeny vo výške tónu, hlasitosti a iných prvkoch komunikácie. Začnú si tiež spájať plač s tým, že im mama príde na pomoc. To ich povzbudzuje, aby začali zámerne komunikovať o svojich potrebách prostredníctvom vecí, ako je ukazovanie prstíkmi a reč tela či zapájanie viac zvukov.

Teraz, keď je vaše dieťa batoľa, spôsob komunikácie sa začína meniť. Sotva to však znamená, že ich jazykový vývoj sa skončil. Nespočetné množstvo štúdií ukazuje vzťah medzi čítaním a silným jazykovým vývinom. Bez ohľadu na to, aké sú malé vaše deti, čítanie im pomáha pri rozpoznávaní písmen a slov, ako aj pri rozširovaní slovnej zásoby.

Existujú dva hlavné spôsoby, ako môžete zapracovať rozprávanie do každodenných interakcií s vaším batoľaťom. Prvým je hovoriť o tom, čo robíte. Napríklad „skladám bielizeň“ alebo „pripravím ti chutný olovrant“. Druhá cesta je opisovať to, čo robí vaše dieťa. Napríklad „Na stavbu domčeka použiješ kocky?“ alebo „Riaď auto a pohybuj jeho kolesami.“

Čítajte deťom knihy. Vyberajte knihy s pestrými ilustráciami a jednoduchými textami. Počas čítania ukazujte na obrázky, pomenúvajte ich a rozprávajte sa o príbehu. Nespočetné množstvo štúdií ukazuje vzťah medzi čítaním a silným jazykovým vývinom. Bez ohľadu na to, aké sú malé vaše deti, čítanie im pomáha pri rozpoznávaní písmen a slov, ako aj pri rozširovaní slovnej zásoby.

Pri rozprávaní s dieťaťom používajte slová primerané jeho veku, aby vám rozumelo. Neskĺznite však na úroveň svojho dieťaťa a neopakujte po ňom skomoleniny slov, ktoré používa. Rozprávajte spisovným jazykom, čím ho postupne naučíte správnu výslovnosť jednotlivých slov.

Používajte názorné pomôcky. Deti sa učia lepšie, keď vidia a dotýkajú sa vecí, o ktorých sa rozprávate. Používajte obrázky, hračky, predmety z domácnosti alebo reálne predmety z prírody. Ak chcete svoje dieťa motivovať k rozprávaniu alebo ho niečo naučiť, predmety mu aj ukazujte.

Využívajte každodenné situácie. Každodenné situácie, ako napríklad varenie, nakupovanie, prechádzka v parku alebo cestovanie autom, sú skvelou príležitosťou na rozhovor s dieťaťom. Skúste každý deň pred spaním zrekapitulovať, čo ste počas dňa spolu zažili.

Buďte trpezliví a povzbudzujte. Rozvoj reči si vyžaduje čas a trpezlivosť. Je dôležité, aby ste dieťa povzbudzovali a chválili za každú snahu, aj keď ešte nerozpráva plynule a správne. Počúvajte pozorne. Keď sa s dieťaťom rozprávate, venujte mu plnú pozornosť. Počúvajte pozorne, čo hovorí, a reagujte na jeho slová. Tým mu dáte najavo, že ho počúvate a že vás zaujíma, čo hovorí.

Opravujte chyby nenápadne. Ak dieťa povie niečo nesprávne, neopravujte ho priamo. Zopakujte jeho vetu správne, ale nenápadne. Napríklad, ak dieťa povie "Chcem ísť vonku," odpovedzte "Áno, chceš ísť von."

Chváľte a povzbudzujte. Chváľte dieťa za každú snahu rozprávať. Používajte pozitívne slová a frázy, ako napríklad: "To je skvelé!", "Výborne!", "Si šikovný!", "Povedal si to veľmi pekne!"

Prispôsobte komunikáciu veku a schopnostiam dieťaťa. Je dôležité, aby ste prispôsobili svoju komunikáciu veku a schopnostiam dieťaťa. Používajte jednoduché slová a krátke vety, ak sa rozprávate s malým dieťaťom.

Používajte detskú reč (opatrne). Detská reč, alebo "baby talk," je špeciálny spôsob rozprávania, ktorý používajú dospelí pri rozhovore s malými deťmi. Detská reč je charakteristická vysokým tónom hlasu, prehnanou výslovnosťou a používaním jednoduchých slov a fráz. Detská reč môže byť užitočná pri rozvíjaní reči u malých detí, ale je dôležité ju používať s mierou. Prílišné používanie detskej reči môže spomaliť rozvoj reči dieťaťa.

Rozširujte slovnú zásobu. Keď sa s dieťaťom rozprávate, používajte rôzne slová a frázy. Pomenúvajte veci okolo seba, opisujte činnosti a vyjadrujte svoje pocity. Tým si dieťa rozširuje slovnú zásobu a učí sa nové slová a frázy.

Pýtajte sa otvorené otázky. Otvorené otázky sú otázky, na ktoré sa nedá odpovedať jedným slovom. Napríklad, namiesto toho, aby ste sa spýtali "Máš rád jablká?", spýtajte sa "Čo máš rád na jablkách?" Otvorené otázky povzbudzujú dieťa k rozprávaniu a vyjadrovaniu svojich myšlienok a pocitov.

Hrajte sa s dieťaťom hry. Hry sú skvelým spôsobom, ako rozvíjať reč a zároveň sa zabaviť. Hrajte sa hry, ktoré podporujú rozprávanie, ako napríklad:

• Nasadzovačky
• Domčeky pre zvieratká
• Senzorické hračky
• Interaktívne hračky
• Senzorické knihy
• Triediace boxy
• Stavebnice

Spievajte pesničky: Pesničky sú skvelým spôsobom, ako rozvíjať reč a pamäť. Spievajte s dieťaťom pesničky, ktoré má rado, a učte ho nové pesničky. Modelujte pre ne správnu reč tým, že budete rozprávať jasne, zrozumiteľne a gramaticky správne.

Vytvorte si rituály: Rituály, ako napríklad čítanie rozprávok pred spaním, pomáhajú deťom cítiť sa bezpečne a predvídateľne.

Ako motivovať dieťa k rozprávaniu?

Ak vaše dieťa ešte nerozpráva, najpravdepodobnejším dôvodom môže byť ten, že ste mu k tomu neponúkli dostatočnú motiváciu. Je to smutné, no často sa paradoxne „rozkecajú“ práve deti, ktorým nie je venovaná dostatočná pozornosť a jednoducho ju potrebujú upútať. Existuje niekoľko skvelých možností, ako motivovať dieťa k tomu, aby zakričalo na celý svet.

Vie si dieťa vypýtať to, čo potrebuje? Aby dieťa malo dôvod hovoriť, musí chcieť niečo, čo bez reči jednoducho nedostane. Ako má zavolať na mamu, keď je mama každú sekundu pri ňom? Nechajte dieťa v ohrádke alebo postieľke zopár minút osamote a motivácia pre volanie na mamu sa dostaví. Dôležité je, aby ste veci označovali jednoducho. Nečakajte, že si dieťa vypýta jedlo po francúzsky ako od čašníka v luxusnej reštaurácii. Určite si však zvládne vypýtať „ham“. Rozhodne neskúšajte nechať dieťa hladné alebo osamote, dokiaľ nezačne rozprávať. Avšak, krátke podnety „nedostatku“ sú pre deti tou najlepšou motiváciou pre rozprávanie.

Opakovanie je matka múdrosti. Je nevyhnutné povedať, že dôvod mlčania niektorých detí pramení z prístupu ich rodičov. Ak sa deťom jednoducho málo venujete, môžu sa dokonca báť prehovoriť. Rodičia, ktorí sa deťom naozaj venujú počas celého dňa, pomáhajú im objavovať svet a pomenovávať všetky veci, sa z reči svojich ratolestí budú tešiť skôr, ako tí, ktorí deťom nedoprajú dostatok impulzov. Počas celého dňa môžete mať tisíc možností spýtať sa dieťaťa, ako „robí“ nejaké zvieratko, čo to išlo po ceste okolo, ale aj či je dieťa hladné (čím sa vraciame späť k tomu, že hlavnou motiváciou je vedieť si vypýtať to, čo potrebuje.) Deti sa skvele naučia opakovať slová aj pri pozeraní zábavných videí, napríklad na DVD.

Aby sme motivovali dieťa k rozprávaniu, nepotrebujeme žiadne špeciálne „pomôcky“. Ani čas navyše. Dokonca nepotrebujeme mať načítaných niekoľko kníh o detskej reči. Aby nižšie uvedené situácie motivovali dieťa k rozprávaniu, dôležité sú dve stratégie: ČAKANIE a MODELOVANIE.

Možno bude pre niekoho prekvapením, že inštrukcia „povedz“, nech je myslená akokoľvek dobre, nemá s rozvojom reči nič spoločné. Práve naopak. ČAKANIE znamená, že čakám na AKÚKOĽVEK reakciu dieťaťa. Nemusí to byť vždy len slovo. Pohľad, mimika, gesto, pohyb, zvuk sú tiež súčasťou veľkého balíčka s názvom komunikácia. A ako dlho čakať? Odborníci na komunikačné stratégie odporúčajú potichu narátať do 10. Zdá sa to dlho? Možno pre nás, dospelých, ktorí sme zvyknutí rozprávať veľa, áno. Možno aj pre dieťa to bude zo začiatku prekvapivé.

Čakali sme dlhú dobu, dieťa reaguje „inak“, chceme ho teda viac podporiť. MODELOVANIE je, že ukážeme a/alebo povieme, čo by dieťa malo v tej situácii ukázať/povedať. Niekedy totiž očakávame od dieťaťa odpoveď, ale ono nevie akú - nevie, čo vlastne od neho chceme. Možno preto, že situácia je nová (resp. Pri modelovaní reagujeme len jeden krok pred aktuálnou jazykovou úrovňou. Ak dieťa ešte nerozpráva, ukazuje na pohár s vodou (pozri nižšie odsek „Ignorovanie“), nenamodelujem mu „Mama, prosím si vodu“, ale poviem len jednoslovne: „Voda“, „Piť“ (príp. Situácie, činnosti a predmety vyberáme len také, o ktoré má dieťa záujem. Zbytočne budeme motivovať dieťa k rozprávaniu pri jedení (pozri nižšie odsek „Po častiach), keď bojujeme s každou lyžičkou, ktorú do neho chceme dostať.

Motivácia má u detí veľa podôb. Uvedené komunikačné situácie („komunikačné návnady“ 😊) nie sú o tom, že chceme dieťaťu znechutiť nejakú činnosť alebo predmet tým, že jeho záujem budeme „zneužívať“ a budeme trvať na tom, aby dieťa reagovalo tak, ako chceme my. Tým, že budeme reagovať tak ako „chce“ dieťa (alebo: ako pri opakovaných činnostiach bude očakávať, že budeme reagovať), je jeho snaha o komunikáciu posilnená. Napríklad vie, že ak uvidí počas prechádzky vlak, vyjadrí to (ukáže, znakuje, urobí zvuk, povie….) a my mu následne odpovieme v zmysle: Aha! Vlak! Š-š-š. Aký je dlhý!

Podajme dieťaťu len jednu časť z celku. Pri hraní mu postupne podávajme puzzle alebo vkladačky po dielikoch, kocku po kocke, pri kreslení po jednej pastelke či nálepke. Uvedená stratégia sa dá využiť aj pri jedení - dajme dieťaťu len jednu lyžičku výbornej kaše alebo časť (sladkej) dobroty a čakajme.

Umiestnime predmet tak, aby na neho dieťa samo nedosiahlo (napr. na vyššiu policu, skriňu, stôl…) avšak tak, aby bolo v jeho zornom poli (pomôže, ak sa skrčíme a pozrieme sa na predmet ako dieťa - ak ho vidíme, ale je vysoko, je to tá správna „úroveň“ :-). Prerušme jeho obľúbenú činnosť (šteklenie, hojdanie, točenie, fúkanie do bublifuku) a čakajme, či nás vyzve pokračovať.

Ignorovanie spočíva v tom, že reagujeme na podnet dieťaťa. Nerobíme automaticky všetko za dieťa, ale všímame si, o čo sa dieťa zaujíma, čo chce, potrebuje a čakáme. Ak dieťaťu spadne hračka, počkajme, kým si ju vypýta (a možno ju už potom ani nebude chcieť - aj tak je to v poriadku). Ak sme na prechádzke a stane sa niečo zaujímavé (počujeme zvony, vidíme srnku…) počkajme, či bude s nami ako prvé zdieľať svoj záujem dieťa.

Urobme niečo iné ako zvyčajne, niečo nové a čakajme ako dieťa zareaguje. Ľahko sa to dá skombinovať s humorom. Schovajme predmety na neočakávaných miestach a čakajme, kým ich dieťa objaví. Do jeho obľúbenej knihy založme plienku, do jeho postele položme tanierik, do auta schovajme lyžičku a pod. Ako zareaguje?

Naschvál zabúdajme. Podajme dieťaťu farbičky bez papiera, auto bez kolesa či bubon bez paličiek.

Využime opakujúce sa činnosti a motivujme nimi dieťa komunikovať. Opakovanie, pravidelnosť a slová doprevádzajúce rutinu znamenajú, že dieťa vie predvídať čo sa stane a tak sa môže ľahšie zapojiť. Daj papa, pripraviť sa-pozor-štart, povedať dobrú noc pri ukladaní do postieľky a čítanie knihy sú príklady rutín, ktoré sa často opakujú.

Tvorme otázky, na ktoré dieťa odpovedá inak ako len áno/nie. Namiesto „Ideme k babke, však?“ sa spýtajme „Kam ideme?“.

Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly. Kuchár a zákazník, doktor a pacient, opravár, hasič - stačia potrebné rekvizity a kreativita nahradí mechanické opakovanie slov. Dieťa pri hrách na roly nielen využíva slovnú zásobu, ktorú má, ale takisto sa učí nové slová. Reaguje na podnety, ktoré prichádzajú z druhej strany.

Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru. Deti sa rady predvádzajú a ak budú stredobodom pozornosti, rady ukážu svoj talent. Naučte sa s nimi básničku alebo rýmovačku a dovoľte im predviesť sa. Pýtajte sa detí ako v nejakej televíznej relácii, nechajte ich reagovať a potom im to pustite.

Hrajte s deťmi divadielko. Nenásilnou formou takto podporujete ich rozprávanie.

Učte ich krátke básničky, pesničky, počúvajte s dieťaťom hudbu a tancujte. Dieťa miluje váš hlas, aj keď si myslíte, že neviete spievať. Ak mu niekoľko pesničiek a riekaniek spievate dokola, dieťa sa bude snažiť zapojiť a opakovať jemu známe slová alebo zvuky.

Komentujte všetko, čo práve robíte. Odpovedajte dieťaťu aj na banálne a opakované otázky. Keď sa s dieťaťom rozprávate „znížte“ sa na jeho úroveň, aby ste si videli do očí. Dieťa ľahšie odpozoruje z vašich úst výslovnosť.

Vysvetľujte. Vysvetľovaním zvyšujete slovnú zásobu svojho dieťaťa.

Používajte jednoduché vety, až postupne pridávajte ďalšie slová.

Hrajte s deťmi divadielko. Nenásilnou formou takto podporujete ich rozprávanie.

Učte ich krátke básničky, pesničky, počúvajte s dieťaťom hudbu a tancujte. Dieťa miluje váš hlas, aj keď si myslíte, že neviete spievať. Ak mu niekoľko pesničiek a riekaniek spievate dokola, dieťa sa bude snažiť zapojiť a opakovať jemu známe slová alebo zvuky.

Rozprávajte dieťaťu veselé príbehy.

Počúvajte svoje dieťa. Keď sa snaží s vami komunikovať, neignorujte ho, naopak venujte mu plnú pozornosť. Získate si tým jeho dôveru.

Limitujte čas, ktorý trávi vaše dieťa pri televíznej obrazovke.

Kedy môže byť oneskorené rozprávanie problém?

Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa. Títo odborníci presne vedia posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa.

Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia (autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, psychický vývoj a iné).

Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca. Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické. Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave.

Viacero mamičiek sa stretlo s tým, že ich dieťa malo vlastný slovník v pomerne pokročilom veku (2-3 roky) a potom sa rozrozprávalo. Samozrejme, je nutné pravidelné čítanie knižiek, používanie riekaniek či komentovanie všetkého okolo. Odporúčajú sa poradiť s pediatrom, či dieťa nemá nejaký problém (oslabený sluch alebo zrak a pod.).

Prechádzate si obdobím, kedy očakávate prvé slová od vášho bábätka? Máte problém s tým, že vaše 4-ročné dieťa nerozpráva a nedarí sa vám rozviazať mu jazyk? V našom článku sa dočítate všetko podstatné o tom, ako naučiť dieťa rozprávať a tiež o tom, čo môže na vývoj reči u dieťaťa vplývať.

V rámci diskusie pod článkom privítame názory ostatných mamičiek a oteckov.

Ak máte naozaj strach, že dieťa nerozpráva v dôsledku nejakého závažnejšieho ochorenia, neváhajte sa poradiť so všeobecným lekárom a prípadne aj s logopédom. Absencia reči môže byť často len plodom akéhosi bloku, ktorý treba odstrániť.

Rozvoj reči u detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, povzbudenie a správne podnety. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom, preto je dôležité prispôsobiť stratégie motivácie individuálnym potrebám a záujmom. V tomto článku sa pozrieme na rôzne tipy a triky, ktoré môžu rodičia a opatrovatelia využiť na podporu rozprávania u detí.

Kedy vyhľadať logopéda?

• Dieťa nerozpráva žiadne slová do 18 mesiacov.
• Dieťa netvorí jednoduché vety do 2 rokov.
• Dieťa má problémy s výslovnosťou hlások po 4. roku života.
• Dieťa má problémy s porozumením reči.
• Dieťa koktá.
• Dieťa má iné rečové problémy, ktoré vás znepokojujú.

Všeobecne platí, že deti sa začínajú vyjadrovať jednoduchými slovami ako je „ba-ba“ či „da-da“ od 12. do 18. Približne o šesť mesiacov neskôr vedia deti používať zhruba 50 slov. Všetky tieto údaje sú však vypočítané v priemere.

Každé dieťatko sa vyvíja individuálnym tempom, a preto aj každé začína rozprávať inokedy. Mnohé z detí rozprávanie zbožňujú, ale niektoré sa v tom zase veľmi nevyžívajú. Ako môžete posmeliť tie, ktorým sa hovoriť nechce?

Okolo prvých narodenín dieťa začína hovoriť prvé slová. Po osemnástom mesiaci začínajú prvé pokusy s dvojslovnými pomenovaniami. Odborníci hovoria, že keď má dieťa dva roky, malo byť schopné povedať aspoň 10 slov a tvoriť z nich dvojslovné spojenia. Tiež by malo vedieť aktívne napodobňovať reč a konanie dospelých, správne používať základné gestá, pomenovávať jednoduché obrázky a rozumieť základným pokynom.

Hoci samotná neschopnosť dvojročného dieťaťa robiť tieto veci ešte o závažnom probléme nevypovedá, je to dostatočný dôvod začať sa situáciou aktívne zaoberať. Odborníci radia venovať pozornosť najmä tomu, či dieťa o komunikáciu prejavuje prirodzený záujem. Ak primerane reaguje a má snahu zapojiť sa, hoci aj nezrozumiteľne, gestami či mimikou, potrebuje asi len trochu posmeliť. Ako teda efektívne zapojiť do konverzácie tie deti, ktoré veľa nerozprávajú?

Prinášame vám niekoľko nápadov:

1. Rolové hry
2. Rekapitulácia dňa
3. Spoločenské hry
4. Dieťa rozpráva príbeh
5. Kdekoľvek sa rozprávajte
6. Hra s telefónom
7. Nahrávajte dieťa na kameru

Môžete použiť aj tieto rýchle pomôcky na rozvoj reči:

• Komentujte všetko, čo práve robíte.
• Odpovedajte dieťaťu aj na banálne a opakované otázky.
• Keď sa s dieťaťom rozprávate „znížte“ sa na jeho úroveň, aby ste si videli do očí. Dieťa ľahšie odpozoruje z vašich úst výslovnosť.
• Vysvetľujte. Vysvetľovaním zvyšujete slovnú zásobu svojho dieťaťa.
• Používajte jednoduché vety, až postupne pridávajte ďalšie slová.
• Čítajte deťom knižky. Pomenúvajte obrázok alebo postavičky a veci na obrázku.
• Hrajte s deťmi divadielko. Nenásilnou formou takto podporujete ich rozprávanie.
• Učte ich krátke básničky, pesničky, počúvajte s dieťaťom hudbu a tancujte. Dieťa miluje váš hlas, aj keď si myslíte, že neviete spievať. Ak mu niekoľko pesničiek a riekaniek spievate dokola, dieťa sa bude snažiť zapojiť a opakovať jemu známe slová alebo zvuky.
• Rozprávajte dieťaťu veselé príbehy.
• Pri rozprávaní s dieťaťom používajte slová primerané jeho veku, aby vám rozumelo. Neskĺznite však na úroveň svojho dieťaťa a neopakujte po ňom skomoleniny slov, ktoré používa. Rozprávajte spisovným jazykom, čím ho postupne naučíte správnu výslovnosť jednotlivých slov.
• Počúvajte svoje dieťa. Keď sa snaží s vami komunikovať, neignorujte ho, naopak venujte mu plnú pozornosť. Získate si tým jeho dôveru.
• Limitujte čas, ktorý trávi vaše dieťa pri televíznej obrazovke.

Ak máte záujem o vzdelávanie svojho dieťaťa v cudzích jazykoch, môžete zvážiť nasledujúce možnosti:

• Bilingválna výchova: Ak obaja rodičia hovoria iným jazykom, môžu sa s dieťaťom rozprávať každý vo svojom jazyku. Ak rodičia dodržiavajú systém jeden rodič - jeden jazyk, nemalo by to byť pre dieťa zaťažujúce.
• Kurzy angličtiny pre deti: Helen Doron centrum ponúka kurzy angličtiny pre deti od troch mesiacov.

Pri modelovaní reagujeme len jeden krok pred aktuálnou jazykovou úrovňou. Ak dieťa ešte nerozpráva, ukazuje na pohár s vodou (pozri nižšie odsek „Ignorovanie“), nenamodelujem mu „Mama, prosím si vodu“, ale poviem len jednoslovne: „Voda“, „Piť“ (príp. Situácie, činnosti a predmety vyberáme len také, o ktoré má dieťa záujem.

Ak sa chcete dozvedieť viac o vývine reči u detí, odporúčame vám knihu Kniha o detskej reči od autorov Horňáková K., Kapalková S., Mikulajová S.

tags: #ako #motivovat #dieta #k #rozpravaniu