Prvé prechladnutie vášho dieťatka môže byť náročný zážitok, ale všetko sa raz stane prvýkrát. Možno cítite neistotu, či robíte všetko správne, najmä tak, aby ste dieťaťu neublížili. Tu sú odpovede na časté otázky, ktoré vám v tejto súvislosti môžu napadnúť.
Keď sa prvýkrát ocitnete doma s novorodeniatkom po boku, snažíte sa všetko hneď od začiatku robiť správne. „Keď mi hneď v prvých týždňoch ochorelo bábätko, bola som zdesená a pýtala sa sama seba, čo robím zle, ako som to mohla dopustiť? Bola som vystresovaná a cítila som sa, akoby som zlyhala,“ povedala pre Najmama.sk mama Eva o prvej chorobe svojho bábätka. Po návšteve lekárky sa zistilo, že bábätko len nachladlo, infekt odznel sám od seba.
„V prvom rade treba vedieť, že aj malé dieťa môže byť choré, 4 až 6-krát do roka a je to normálne. Prispieva to k normálnemu fungovaniu imunity,“ ubezpečuje aj detská lekárka MUDr. Lena Kováčiková z detskej ambulancie vo Vajnoroch. „Každý soplík nemusí byť hneď následkom infekcie, niektoré deti vracajú mlieko a ak sa im dostane do nosa, sliznica môže reagovať tvorbou hlienov,“ podotýka.
Prvýkrát choré? Prechladnutie u bábätka, ako ho liečiť a zvládnuť?
Aj prechladnutie je jednou z najbežnejších ochorení v detskom veku. Konkrétne sa jedná o bežné ľahšie vírusové infekcie, ktoré zapríčiňujú predovšetkým nádchu, respektíve podráždenie nosa a hrdielka. Vírusovú infekciu vaše dieťatko môže dostať rovnako ako staršie dieťa či dospelý - šíri sa kvapôčkovou cestou a aerosólmi, zvyčajne vstupujú do tela cez noštek, očká alebo ústa.
A môžete ho "nachytať" kdekoľvek - vonku, na ihrisku, pri prechádzke, v hromadných dopravných prostriedkoch, na návšteve, od príbuzného. V závislosti od toho, do akej miery je dieťa v kontakte s inými ľuďmi, nie je nezvyčajné, že dieťa v prvom roku zažije 6 až 12 vírusových ochorení.
Je to len prechladnutie či niečo vážnejšie? Aké príznaky si všímať?
Okrem vírusov bežnej nádchy môžu najmenšie deti ochorieť aj na iné vírusové ochorenia: chrípku, laryngotracheobronchitídu, respiračný syncyciálny vírus (RSV) a či COVID-19. Tieto choroby sa často začínajú príznakmi podobnými prechladnutiu, ale stav dieťaťa sa postupne zhoršuje. Aké príznaky si všímajte?
Nachladnutie alebo nádcha
Nachladnutie začína postupne a pozvoľna ako u dospelých: najskôr je napadnutá nosová sliznica, teda bábätko kýcha, má výtok z nosa vo forme soplíkov (neustále sa tvoria hlieny predné aj zadné), môžu mu slziť oči, má sťažené dýchanie, spôsobené zdurenými sliznicami. Neskôr môže vystúpiť aj teplota, ktorá je zvyčajne mierna - okolo 38°C a ak bábätku zatekajú hlieny do nosohltana a ďalej, môžu spôsobiť reakciu tela kašľom.
Najčastejšie bývajú infekčné nádchy spôsobené vírusmi - rinovírusmi, adenovírusmi, enterovírusmi, vírusmi chrípky a parachrípky. „Horné dýchacie cesty sú ihriskom pre vírusy, nie baktérie. Iba 0.5 až 2 % akútnych rinosinusitíd (zápalov nosovej dutiny a prínosových dutín) má bakteriálny pôvod a až vtedy vyžadujú antibiotickú liečbu,“ vysvetlila aj lekárka MUDr. Denisa Paulechová, podľa ktorej sa soplíkov u najmenších nemusíme hneď zľaknúť a hoci menia farby, je to pochopiteľné vzhľadom na to, ako naše telo funguje.
„Žlté, či zelené sople neznamenajú, že ide o bakteriálnu infekciu. Je to normálny priebeh infekcie v nose, kde spočiatku je výtok objemnejší, riedky, vodnatý či biely a postupne sa môže zahusťovať a zafarbovať do rôznych žltozelených odtieňov.“ A vysvetlila aj zmenu soplíkov na žltozelené odtiene: „Znamená to aktivitu bielych krviniek, ktoré bojujú v slizniciach. Umierajú v boji za zdravie a sfarbujú hlien do žlto-zelena. Dieťa väčšinou nepotrebuje antibiotiká.“
Soplíky u bábätiek vysvetlila pre Najmama.sk aj lekárka Kováčiková: „Začína sa aj vykurovacie obdobie, kedy najmenšie deti s najmenším priemerom nosových "prieduchov" reagujú na suchý a teplý vzduch , ktorý je často s prímesou víriaceho sa prachu, tvorbou soplíkov, ktorou sa snaží telo zbaviť nečistôt z nosa.“
Chrípka je riziková u detí do 5 rokov
Bábätko môže potrápiť aj klasická chrípka (hoci na Slovensku sa už objavil tento rok aj agresívnejší druh chrípky.). S prechladnutím ich spája šírenie kvapôčkovou cestou. A prevenciou v podobe dôkladnej hygieny rúk a kašľania či kýchania do vreckovky alebo ohybu lakťa. Obe ochorenia majú podobné symptómy: zvýšená teplota, upchatý nos, malátnosť a kýchanie.
No na rozdiel od bežnej nádchy, ktorá má miernejší priebeh, pri chrípke je dieťa unavenejšie, malátnejšie a môže mať oveľa vyššiu teplotu. Dojčatá a malé deti do 5 rokov majú vyššie riziko komplikácií a hospitalizácie v dôsledku chrípky v porovnaní so staršími deťmi a dospelými. Pridať sa môže aj bolesť uší či slzenie očí, chrípka môže vyvrcholiť do zápalu priedušiek. Preto ochorenie nepodceňujte a s dieťaťom určite radšej navštívte lekára či lekárku.
Akútny zápal hrtana a priedušiek (laryngotracheobronchitída)
Tento druh respiračného ochorenia je infekčného pôvodu, najčastejšie ho vyvolávajú vírusy, menej často baktérie. Objavuje sa veľmi často u detí vo veku 6 mesiacov až 3 roky najmä v chladných mesiacoch.
„Toto ochorenie je u detí skutočne veľmi časté a 1/3 detí ho prekoná aspoň 1x počas života. Predovšetkým ale postihuje dojčence a malé deti. Náchylnejšie na ochorenie sú predčasne narodené deti, deti s chronickým pľúcnym ochorením a deti vystavené expozícii cigaretového dymu a smogu z kúrenia,“ prezradila na úvod detská lekárka Monika Michňová.
„Ochorenie sa začína prejavovať rinitídou (plný nos), ku ktorej sa postupne po 3-4 dňoch pridruží suchý, dráždivý kašeľ, ktorý sa neskôr stáva produktívnym pri tvorbe hlienu. Pri väčšej produkcii hlienu alebo namáhavom kašli, môže byť sprievodným príznakom aj zvracanie,“ vysvetľuje príznaky.
„U malých detí je často aj výrazný bronchospazmus (zúženie a nepriechodnosť), ktorý vzniká na podklade opuchu, zápalu a nadmernej tvorby sekrécie hlienov v koncových častiach dýchacích ciest. Vtedy môžeme na dieťati pozorovať sťažené namáhavé dýchanie, pískanie pri výdychu- WHEEZING, zapájanie aj pomocných dychových svalov - zaťahovanie hrudníka a medzirebrových svalov. Dieťa môže aj dýchať rýchlejšie, byť schvátené, rozrušené a mať vynútenú polohu,“ doplnila.
Pri tomto ochorení sa určite majte na pozore. Zápal priedušiek totiž môže prejsť do zápalu pľúc, preto nič nepodceňujte a dbajte na rady lekára či lekárky. Stále to však nemusí znamenať, že skončíte na antibiotikách, najmä ak ide o zápal vírusového pôvodu. Iná vec je, ak je prítomná bakteriálna superinfekcia, ktorej prítomnosť by mal lekár potvrdiť CRP vyšetrením z kvapky krvi.
RSV, teda respiračný syncyciálny vírus
Ide o bežný vírus, no pre najmenších môže byť veľmi nebezpečný a vyžadovať si hospitalizáciu. Bronchiolitída je vážne ochorenie - ide o zápal drobných priedušničiek, bronchiolov a najťažšiu formu infekcie RSV - postihuje prevažne deti do 2 rokov, ale aj 3 až 6-mesačné bábätká.
Príznaky infekcie respiračným syncyciálnym vírusom (RSV) sú podobné prechladnutiu - upchatý nos, nádcha, kašeľ, zvýšená teplota - u novorodencov znížená. No po niekoľkých dňoch sa môže vyvinúť bronchiolitída s vážnejšími príznakmi - častejší a silnejší kašeľ, dieťa sa môže začať dusiť. Ťažkosti s dýchaním sa prejavia v podobe namáhavého dýchania, abnormálne rýchleho dýchania niekedy s prestávkami, pískanie pri dýchaní, modranie pier či končekov prstov. Dojčatá menej jedia, zvracajú, sú dráždivé alebo spavé - ak sa tieto príznaky vyskytnú, treba volať záchranku.
Ako sa vysporiadať s horúčkami u detičiek?
Podľa mnohých lekárov a lekárok sme sa stále nenaučili správne manažovať horúčky, zvýšené teploty u detí. Často pri o trochu zvýšenej teplote už nasadzujeme lieky a sirupy bez toho, aby sme pochopili, čo zvyšujúca sa teplota vlastne znamená.
Podľa detskej lekárky MUDr. Beáty Kartousovej z Detskej ambulancie Motýlik v Bratislave je teplota evolučne vyvinutý obranný mechanizmus nášho tela, ktorým sa bráni. Je to príznak, úžasný nástroj v boji voči infekciám. Pri manažovaní horúčky pri akýchkoľvek ochoreniach sa ale vždy riaďte podľa nej vekom dieťaťa a diskomfortom, ktorý pociťuje.
Prvý rok života dieťaťa je totiž z hľadiska infekcií rizikovým obdobím, takže ak máte akékoľvek pochybnosti, cítite neistotu, čo robiť, neváhajte kontaktovať svojho pediatra či pediatričku.
„Dojčatá do 2 až 3 mesiacov veku s horúčkou musia byť vyšetrené bezodkladne. Následne lekárka či lekár rozhodnú, čo je potrebné urobiť, ako horúčku ovplyvňovať, ako sa s ochorením popasovať, čo nasadiť a ako konať.
U starších detí nie je potrebné horúčku do 38,5 - 39°C znižovať, pokiaľ dieťa nemá bolesti, nie je schvátené, malátne, unavené, nezvyčajne plačlivé, nervózne, nemá závažné chronické ochorenie, ktoré by ho robilo rizikovým,“ vysvetľuje.
Ak teplota stúpne nad túto hranicu, nasadzujete podľa rád lekára či lekárky sirupy určené na znižovanie horúčky, ktoré zároveň tlmia prípadnú bolesť. Nezabudnite ich správne dávkovať podľa hmotnosti, nie veku dieťaťa (pretože medzi deťmi sú veľmi veľké rozdiely v hmotnosti a povrchu tela), a teplotu ďalej v pravidelných intervaloch merať či všímať si správanie dieťaťa.
Pozor na kombinácie liekov - radšej sa dopredu poraďte s lekárom, či lekárkou. Dbajte nielen na jednotlivú dávku, ale aj celkovú dennú dávku. „Najvhodnejšia forma podania lieku je orálna, t.j. vo forme sirupu alebo tabletiek, rektálne čipky podávajte vtedy, keď dieťa neprijíma tekutiny alebo vracia, alebo je plne dojčené a odmieta prisladkú chuť sirupovej formy. Do 3 mesiacov veku sú lieky s obsahom ibuprofenu zakázané (kontraindikované), vo viacerých krajinách nie je ibuprofen odporúčaný až do veku 6 mesiacov,“ dodáva lekárka.
Ako pomôcť dieťaťu, keď sa v noci budí kvôli upchatému nosu?
Mamičky vedia, že jednou z prvých vecí, ktoré je dôležité mať po ruke hneď po narodení dieťaťa, je aj neslávne známa odsávačka hlienov, postrach najmä prvorodičov. Deťom trvá, než sa naučia samostatne smrkať, no správnej hygiene nosa ich učte určite od momentu, keď sú schopné udržať vreckovku a porozumieť, ako funguje proces fúkania. Čo dovtedy?
„Pri najmenších deťoch je najdôležitejšie zabezpečiť priechodný noštek najmä pri pití, lebo pri upchatom nose sa nevedia najesť - nemajú ako dýchať. Najlepšie je kvapkať do nosa roztok na báze morskej vody a následne vyčistiť noštek vlhkou vatovou tyčinkou. Ak to nestačí, tak použiť kvapky do nosa pre najmenšie deti, vždy najmä pred pitím,“ radí detská lekárka Kováčiková.
Druhou dôležitou vecou je polohovať dieťa s hlavičkou vyššie: pod matrac, na ktorom dieťa leží, dať vankúš, zloženú deku a pod. Táto poloha zabezpečí, že soplíky sa nedržia v nose, ale vytečú z nosa von alebo do hrdla a dieťa ich prehltne. Takéto polohovanie je dôležité aj v noci, kedy dieťa leží dlhší čas a v nosohltane sa mu môže nahromadiť viac hlienov.
Za tretie je dôležité neprekurovať miestnosť, lebo zvýšená teplota spôsobí, že nosová sliznica viac opuchne a zase sa len zmenší otvor v nose, ktorým dieťa dýcha.
Deti môžu bežne chodiť von, keď majú soplík - vonku je vzduch chladnejší, vlhkejší - a to najmä počas dažďa, to si každá mamička už asi všimla, že vonku deti lepšie spia, zdravé aj choré,“ radí ďalej lekárka.
A čo s odsávaním soplíkov? „Odsávať soplíky odsávačkami sa doporučuje až vtedy, ak matka vidí v nose hlienové bubliny. Ak mama soplíky len "počuje", sú v nosohltane a tie odsávačkou nevytiahne, akurát tým podráždi podtlakom sliznicu.“
A lekárka ešte dopĺňa: „Dôležité je podotknúť, že ak je chorá mama - teda ak má nejaký respiračný infekt, kojenie sa neprerušuje, len treba zvýšiť hygienu v domácnosti - vetranie, dezinfekcia rúk aj povrchov a pri ošetrovaní dieťaťa sa má používať rúško. Materské mlieko (a láska) je pre dieťa najlepším liekom.“
Kašle vaše dieťatko? Kedy siahnuť po sirupoch?
„Kašeľ je ďalším evolučne úžasným nástrojom organizmu, ako sa ochrániť. Prečo sa tento dôležitý reflexný mechanizmus vyvinul? Pomocou kašľu sa naše dýchacie cesty zbavujú škodlivín vo forme prachu, nečistôt z ovzdušia a patogénov, ktoré sa zmiešajú s hlienmi na slizniciach,“ vysvetlila funkciu kašľa Kartousová.
Podľa nej je u detí občasný kašeľ normálny a prospešný, v prípade kašľa ako príznaku choroby je dobré vyhnúť sa podávaniu sirupov proti kašľu u detí do 2 rokov: V amerických odporúčaniach dokonca uvádzajú, že deti až do 6 rokov by sa nemali liečiť takýmito liečivami. My by sme sa mali naučiť aspoň to, že minimálne do 2 rokov nie je vhodné podávať voľno predajné lieky akéhokoľvek druhu, ani tie prírodné „liečivé“, pokiaľ to jednoznačne neindikuje lekár/ka…
Lieky na tlmenie kašľa centrálne pôsobia cez mozog utlmovaním kašľového reflexu a môžu mať nežiadúce účinky. Dráždivé suché kašlanie u detí nad 2 roky môžeme tlmiť možno preferenčne jemnejšími bylinnými prípravkami. Kodeín je do 11 roku veku dieťaťa zakázaný.“
AKO NA SUCHÝ KAŠEĽ (VLOG)
Má problémy s dojčením, keď je choré: Mám vyskúšať fľašu?
Deti s upchatým noštekom majú logicky problém s dýchaním pri dojčení. Ak si myslíte, že je to čas vyskúšať kŕmenie z fľaše, ste na omyle. Ani kŕmenie z fľaše totiž nebude o nič jednoduchšie. Pri akomkoľvek spôsobe kŕmenia sú ústa plné, takže deti musia dýchať nosom. Ak ho majú upchatý, problémom bude akékoľvek kŕmenie. Najlepšie, čo môžete urobiť, je postarať sa o priechodnosť nosa, ako radila lekárka Kováčiková vyššie.
Čo je pravdy na preplachovaní upchatého nosa materským mliekom? Skutočne to pomáha?
Pri hľadaní tipov, ako pomôcť chorému dieťaťu je veľmi ľahké skĺznuť do priepasti nekonečných trikov na sociálnych sieťach. Možno ste sa už stretli s "hackom", ktorý vychvaľuje preplachovanie upchatého nosa dieťaťa materským mliekom. Podľa pediatrov to nie je dobrý nápad, aby sa mliečko nedostalo do pľúc. Nepomáhajú ani vatové tampóny do nosa. Pridŕžajte sa vyššie spomenutých overených rád na uvoľnenie priechodu nosa.
Spánkový tréning: Treba prestať, keď je prechladnuté?
Samozrejme, stratiť dosiahnutý pokrok v spánkovom tréningu nie je nič príjemné, ale ak je dieťa choré, určite ho netreba trápiť disciplínou a je dobré dať si pauzu. Choré deti majú iné potreby príjmu tekutín a tiež potrebujú prítomnosť matky, takže zotavenie z choroby by malo byť na prvom mieste, rozhodne pred métami spánkového tréningu.
Soplíky v materskej škole: Slovenský fenomén?
Soplíky v materskej škole predstavujú na Slovensku pre rodičov veľký problém. V iných krajinách Európy a v zámorí rodičov sople netrápia tak ako u nás. Slovenskí rodičia sa často dožadujú vyšetrení u detského lekára a u ORL lekára, čo je podľa odborníkov zbytočné a len predlžuje čakacie doby v ambulanciách. Liečený alebo neliečený soplík trvá približne 7 dní, ak dieťa vie fúkať nos.
Vývoj imunity v rannom detstve
Nástup do kolektívu predstavuje pre imunitný systém dieťaťa náročnú skúšku. Počas prvých rokov života sa "naivná" a "neskúsená" imunita musí vycvičiť, naučiť sa brániť a budovať si tzv. imunitnú pamäť. Dieťa sa stretáva s novými vírusmi a baktériami, ktoré doma do troch rokov nepoznalo.
Sopeľ nie je dôvod na vylúčenie z kolektívu
Podľa odborníkov sopeľ nie je dôvodom na vylúčenie dieťaťa z materskej školy. Treba ho utrieť a naučiť dieťa fúkať nos. Sopeľ nie je až tak nákazlivý, ako si mnohí rodičia myslia. Je to produkt sliznice dýchacích ciest a jeho zastavovanie nie je žiaduce. Ide o obranu organizmu pred mikróbmi, ktoré sa jeho prostredníctvom vylučujú von už deaktivované imunitnými mechanizmami sliznice dýchacích ciest. Farba sopľa závisí od druhu mikroorganizmov, ktoré telo takto likviduje. V zahraničí sú deti v materskej škole bežne so sopľami a nikto to nijako nerieši.
Kedy zvážiť obmedzenie kolektívu?
Imunita zdravého dieťaťa sa vyvíja do 6. roku života, kedy už býva menej často choré. Ak má dieťa často angíny, zápaly priedušiek, zápaly uší a pľúc, rodičia by mali zvážiť, či ho do kolektívneho zariadenia budú dávať.
CRP vyšetrenie: Áno alebo nie?
Rodičia často požadujú od lekára CRP vyšetrenie, ktoré však dilemu nerieši, pretože pri bakteriálnom ochorení a horúčke býva zvýšené až na 3. až 4. deň. Rodičia tento test považujú za dôležitý, ale nie je to tak a zbytočne stresujú lekárov.
Zmierte sa s chorobami v kolektíve
Je potrebné zmieriť sa s tým, že deti vo veku 1-6 rokov, ktoré navštevujú kolektív, môžu byť opakovane choré v zmysle vírusových infekcií. Imunológ doc. Miloš Jeseňák tvrdí, že pokiaľ je dieťa v kolektíve, je fyziologické, aby bolo každý mesiac choré, symptomaticky preliečované a dokonca aj 5x s ATB je ešte norma, pokiaľ sa nejedná o priedušky, angíny, uši a zápal pľúc. U alergikov zmeny vyvolané chladom a zmenami teploty a vlhkosti vzduchu zhoršujú vírusový infekt.
Zodpovednosť rodičov
Rodičia, ktorí nemôžu vynechať prácu, často podajú dieťaťu lieky od kašľu a teploty a dajú ho do kolektívu, čo je nezodpovedné.
Hygiena nosa a posilnenie imunity
V detskom veku je užšia nosová dutina a deti môžu mať zväčšenú nosnú mandľu a nevedia fúkať nos alebo správne smrkať. Na posilnenie imunity je dôležitá pravidelná hygiena nosa, čo je v rámci prevencie veľmi dôležité.