Rozvod či rozchod rodičov neznamená automaticky stratu kontaktu dieťaťa s jedným z rodičov. Práve naopak, zákon a súdy často podporujú zachovanie a rozvíjanie vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi. V posledných rokoch sa čoraz častejšie stáva, že súdy zverujú dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Tento model znamená, že sa o dieťa starajú obaja rodičia rovnakou mierou. Znie to férovo a vyvážene, ale čo v takom prípade s výživným?
Mnohí rodičia žijú v domnienke, že ak majú dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, výživné sa automaticky neplatí. Nie je to však celkom tak. Zákon o rodine totiž výslovne hovorí, že ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, súd môže, ale nemusí výživné určiť. Rozhodnutie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd teda musí výživné posúdiť, ale nie nevyhnutne určiť. A to je zásadný rozdiel.
V praxi totiž nie je striedavá starostlivosť vždy úplne „rovnaká“ - rodičia sa síce môžu striedať pri starostlivosti o dieťa, no ich príjmy, možnosti alebo schopnosti môžu byť výrazne odlišné. V takom prípade sa výživné určuje práve preto, aby dieťa malo rovnakú životnú úroveň v oboch domácnostiach. Dieťa má totiž podľa zákona právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, a to bez ohľadu na to, u ktorého sa aktuálne nachádza.
Súd pri rozhodovaní vyhodnocuje viacero faktorov: výšku príjmov, životnú úroveň rodičov, majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti, ale aj aktuálne náklady na výživu dieťaťa. V prípade, že príjmy rodičov sú porovnateľné a obaja sa o dieťa starajú rovnakým dielom, výživné sa spravidla neurčuje. Každý rodič totiž vtedy zabezpečuje potreby dieťaťa „in natura“, teda tým, že sa oň osobne stará, zabezpečuje mu stravu, oblieka, zabezpečuje jeho voľnočasové aktivity či školskú dochádzku, v čase, kedy sa nachádza v jeho starostlivosti. Ak sa však ukáže, že jeden z rodičov má vyšší príjem a dieťa má u neho vyšší štandard života, súd môže tomuto rodičovi určiť povinnosť hradiť výživné, aby sa životná úroveň dieťaťa vyrovnala v oboch domácnostiach.
Súd v rámci rozhodovania o striedavej starostlivosti zároveň určí aj to, kde bude mať dieťa trvalý pobyt, kde prechodný pobyt, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, a ktorý z rodičov si bude uplatňovať daňový bonus.
Tabuľkové výživné?
V roku 2024 vydalo Ministerstvo spravodlivosti tzv. Metodiku pre výpočet výživného - verejnosti známejšiu ako „tabuľkové výživné“. Ide o odporúčací materiál, ktorý poskytuje súdom orientačné percentuálne sadzby výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí, ktoré rodič vyživuje. Napríklad pri jednom dieťati vo veku 6 až 9 rokov by malo výživné predstavovať 20 % z príjmu rodiča, pri dvoch deťoch 14 %, a tak ďalej. Percentá sa zvyšujú s vekom dieťaťa - napríklad vysokoškolákovi vo veku nad 19 rokov prislúcha až 26 % z príjmu rodiča. Táto metodika však nie je záväzná - nejde o zákon, ale o pomôcku, ktorú súd použije len tam, kde sa podmienky dajú považovať za „bežné“. Nie je vhodná pre prípady, kde sú potreby dieťaťa nadštandardné alebo ak má rodič výrazne vysoké či nízke príjmy.
Rozvod alebo rozchod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Práve preto medzi rodičmi často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa. Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. Ak súd zverí dieťa jednému rodičovi, ide o model, pri ktorom tento rodič zabezpečuje každodenný život dieťaťa. Druhý rodič tým automaticky nestráca rodičovské práva. Ak riešite osobnú starostlivosť o dieťa a súvisiace otázky ako styk, výživné, alebo správa majetku, typicky ide o konanie upravené Civilným mimosporovým poriadkom (zákon č. 161/2015 Z. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa. Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Samotné posúdenie a rozhodnutie o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa závisí na súde. Pokiaľ má skutočne jeden z rodičov vhodnejšie podmienky, bráva dieťa na dovolenky a podobne a druhý rodič sa nechce vzdať osobnej starostlivosti o dieťa, potom by bola striedavá starostlivosť zrejme vhodným riešením. Dovoľujeme si uviesť aj názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Inak povedané rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
V prípade, že sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by jeden z rodičov v budúcnosti dohodu porušil, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti. Aby dohoda nebola porušovaná, je potrebné, aby ju schválil súd. Navrhujem teda, aby rodičia uzatvorili písomnú dohodu a potom podali návrh na súd, aby predmetnú dohodu schválil. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
Ak sa rodičia vedia dohodnúť na striedavej starostlivosti a aj na tom, že výživné nebude platené, tak je nutné spísať rodičovskú dohodu. Aby bola táto dohoda vykonateľná a mala požadované právne účinky, je nutné ju dať schváliť súdu. Súd pri rodičovských dohodách koná veľmi formálne a podrobne do hĺbky neoveruje pomery. Presne kvôli obavám je nutné dať rodičovskú dohodu schváliť.
Pri striedavej starostlivosti je časté, že jeden z rodičov nesúhlasí s takou formou starostlivosťou. Ak však súd zistí, že aspoň jeden z rodičov navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takú starostlivosť.
Skutočnosť, že jeden z rodičov má nového partnera nie je priťažujúca, práve naopak, môže súdu v návrhu vysvetliť s tým spojené skutkové okolnosti, za predpokladu, že sú pravdivé, napr. že je o syna postarané po materiálnej aj citovej stránke a pod. Súd bude prihliadať na najlepší záujem dieťaťa a ten nemusí byť v rozpore s tým, že jeden z rodičov si našiel nového partnera. Návrhom na úpravu práv a povinností sa dá domáhať zverenia maloletého do osobnej starostlivosti, a žiadať aby súd zaviazal druhého rodiča na plnenie vyživovacej povinnosti.
Ak rodič má dosah na to, kedy má akú zmenu v zamestnaní, nie je v tom problém pre striedavú starostlivosť. To, či sa po rozvode manželstva zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo nie závisí primárne od toho, či by bola takáto starostlivosť dieťaťu na prospech (tzn. či je to v najlepšom záujme dieťaťa), resp. Okrem toho musí mať o takúto formu starostlivosti záujem aspoň jeden z rodičov, pričom u oboch by mali byť vytvorené podmienky na riadnu výchovu dieťaťa.
V prvom rade si dovoľujeme uviesť, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov nie je možné upraviť styk otca s dieťaťom tak, aby s ním strávil, hoci iba časť, každého víkendu. Druhá vec je vek a potreby dieťaťa. Ak dieťa dojčíte a otec sa o dieťa bežne nestará, resp. ani v minulosti nestaral a nevie zabezpečiť jeho základné osobné potreby (prebaliť, uspať, nakŕmiť...) tak by súd vzhľadom na nízky vek dieťaťa nerozhodol o tom, že sa môže styk realizovať aj bez Vašej prítomnosti.
Výživné sa samozrejme odvíja od odôvodnených potrieb dieťaťa a pokiaľ sa zmenili pomery, za ktorých bolo výživné určené pôvodne, možno žiadať zvýšenie výživného aj na súde. So stúpajúcim vekom priamoúmerne stúpajú aj náklady na dieťa. Preto sa môžete s otcom dohodnúť na platení vyššieho výživného a ak by odmietol, podať na súd návrh na zvýšenie. Rovnako je to aj so starostlivosťou. Môžete sa s otcom dohodnúť, že Vám v tomto smere pomôže, avšak nútiť ho k tomu nemožno. Rovnako ho nie je možné donútiť, a to ani súdnym rozhodnutím, k tomu, aby sa stretával s dieťaťom. Je to jeho právo, nie povinnosť. Ak je dieťa zverené Vám, potom akoby povinnosť starostlivosti prešla na Vás a otec by si mohol uplatniť svoje právo styku.
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného. Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“).
Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.
Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“ Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“
Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti napr. Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí.
Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.
Ako rodič máte rovnaké rodičovské práva ako matka. Výživné sa vo väčšine prípadov platí tam, kde sa o dieťa osobne stará iba jeden rodič, resp. v prípade striedavej starostlivosti, ak má jeden z rodičov vyšší príjem ako druhý rodič. Ak išlo o prvé pojednávanie vo veci, tak pravdepodobne budú nasledovať aj ďalšie. Dôležité je, aby ste sa vyjadrili o aký režim úpravy rodičovských práv máte záujem. Celý proces sa môže zdať ako komplikovaný, avšak súd v týchto konaniach koná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a budete mať možnosť ku všetkému sa vyjadriť.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Výkon týchto práv podlieha Vašej dohode. Až následne, teda v prípade, že by ste sa dohodnúť nevedeli bude potrebné podať návrh na súd. Ak by mali záujem sa osobne starať o dieťa obaja rodičia, tak potom bude potrebné podať návrh na súd, a môže sa stať, že bude nariadená striedavá starostlivosť. Pri rozhodovaní je kľúčový najlepší záujem dieťaťa, a teda na Váš nesúhlas by sa neprihliadalo. Súd by však skúmal či by takáto starostlivosť bola v najlepšom záujme dieťaťa alebo nie. Dôležitým z hľadiska využitia striedavej starostlivosti by bola napríklad aj skutočnosť či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takých prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať.
Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť o maloletého, tu platí ust. § 24 ods. "Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa." Odporúčam kontaktovať Centrum právnej pomoci pre Vás v najbližšej kancelárii Centra.
Uvedená situácia nie je vôbec ľahká a rozumiem Vám. Určite by som sa vo Vašom prípade obrátil na súd a využil tak ochranu, ktorú Vám poskytuje právny poriadok. V tomto prípade sú okolnosti na Vašej strane, domáce násilie by ste museli preukázať. Z Vami uvádzaných skutočností vyplýva, že dohoda o striedavej starostlivosti je už neaktuálna, nakoľko došlo k zmene Vášho bydliska, pričom vzdialenosť, ktorú v dôsledku toho musí Váš syn cestovať každý týždeň je neprimeraná a v konaní pred súdom, by to súd určite zohľadnil. Taktiež tvrdenia, že Vás priateľ vydieral a dokonca to prerástlo až do domáceho násilia, odôvodňujú zmenu danej dohody, ale ako som písal vyššie musíte to preukázať. Prostredie v ktorom dieťa vyrastá je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. V tomto prípade určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí v ktorom je svedkom domáceho násilia zo strany jeho otca páchanom na jeho vlastnej matke. Váš bývalý priateľ by mohol byť dokonca v tomto prípade aj trestne stíhaný, ak by sa to preukázalo. Čo sa týka právnej stránky zmeny danej dohody. V zmysle §26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Poukážte na Vami uvádzané skutočnosti a povedzte súdu ako to bolo, a teda, že ste museli čeliť vydieraniu a domácemu násiliu. Keďže ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, teda ex offo, súd bude aj sám zisťovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, avšak aktivita z Vašej strany môže veci urýchliť a určite pomôže. Návrh podajte na miestne príslušný súd, ktorým je súd v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodu rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Táto situácia síce nie je ľahká, ale nie je neriešiteľná. Nestrácajte nádej.
Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
V prípade striedavej starostlivosti a školskej dochádzky je dôležité, aby sa rodičia dohodli na tom, kde bude dieťa navštevovať školu. Ak bývajú od seba ďaleko, môže dieťa navštevovať dve rôzne školy, jednu v mieste bydliska každého z rodičov.
V prvom rade záleží na pomere, v ktorom sa rodičia podieľajú na výchove dieťaťa. Teda v pomere 30:70 až do pomeru 50:50, podľa toho sa tiež podieľajú na financovaní. Je možné platiť si aj vzájomne výživné - v prípade, kde jeden rodič má výrazne horšiu životnú situáciu aj keď ide o striedavú starostlivosť tzv 50: 50. Alebo v prípade, že je striedavá starostlivosť v inom pomere ako 50: 50. Je isté, že plán by sa mal zakladať na možnostiach a potrebách konkrétnej rodiny.
V prípade striedavej osobnej starostlivosti sa výživné zvyčajne neurčuje, najmä ak je dieťa u každého z rodičov po rovnaký čas. Súd však môže výživné určiť, ak prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo ak čas strávený s dieťaťom nie je rovnomerný.
V súlade s ust. § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. V súlade s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Ust. Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj Vášho dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme. K Vašej otázke, či môže manžel zabrániť Vašej dcére navštevovať novú školu uvádzame, že zabrániť jej v tom nemôže, dovoľujeme si však upozorniť na usmernenie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu č. V súlade s ust. § 43 ods. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. V zmysle čl. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
Na Vami položenú otázku uvádzame, že ak by Váš bývalý manžel podal na súd návrh, aby súd zmenil doterajšiu striedavú osobnú starostlivosť a zveril syna do jeho osobnej starostlivosti, Vy môžete v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do Vašej výlučnej osobnej starostlivosti. V praxi to urobíte tak, že podáte písomné vyjadrenie k jeho návrhu a zároveň doň jasne uvediete, čo navrhujete Vy (t. j. „navrhujem zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky“) a ako má súd upraviť styk otca a výživné. Dôležité je, že pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky. Prakticky Vám odporúčam: v lehote, ktorú Vám súd určí, podať vyjadrenie + svoj návrh, opísať konkrétne dôvody, prečo striedavka nefunguje (napr. školská dochádzka, komunikácia rodičov, režim dieťaťa), priložiť dôkazy (správy zo školy/lekára, komunikáciu, harmonogram starostlivosti) a navrhnúť aj presný režim styku otca s maloletým a výživné.
Dobrý deň, vo veci uvádzame, že platia ust. zákona o rodine a súd môže na návrh ktoréhokoľvek rodiča upraviť výkon rodičovských práv a povinností, vrátane styku s deťmi. Súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na všetky okolnosti prípadu - vrátane pracovných možností rodičov, stability bývania, doterajšej starostlivosti, vzťahu detí k obom rodičom a ich vlastného názoru, ak sú dostatočne zrelé.Ak exmanželka podá návrh na zmenu úpravy styku (napr. žiada striedavú starostlivosť alebo častejší styk), súd bude skúmať, či je takáto zmena v záujme detí. Vaša pracovná situácia, fakt, že pracujete v zahraničí a zabezpečujete výživné, ako aj doterajší spôsob styku, sú pre súd relevantné. Ak by zmena znamenala pre Vás stratu zamestnania a ohrozenie bývania, odporúčam tieto skutočnosti detailne uviesť v písomnom vyjadrení k návrhu a doložiť ich dôkazmi (pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní, hypotéka).
Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platia ust. zákona o rodine, kde platí, že o zverení dieťaťa rozhoduje súd, pričom vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Súd posudzuje predovšetkým schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa.Ak Váš bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou.Ďalším dôležitým faktorom je otázka alkoholu. Ak máte dôkazy alebo svedkov, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu, odporúčam tieto skutočnosti zdokumentovať (napr. správy, fotografie, svedectvá známych, prípadne lekárske správy alebo zásahy polície).
V tomto smere zákon nestanovuje žiadnu presnú hranicu a je to ponechané na voľnej úvahe súdu a konkrétnych skutkových okolností. V prípade, ak rodičia nie sú manželmi a plánujú začať žiť oddelene, tak potom je na ich dohode, aký režim si zvolia.
Na záver je dôležité zdôrazniť, že každý prípad je jedinečný. Striedavá starostlivosť sama osebe neznamená automatické neurčenie výživného, ako sa mnohí mylne domnievajú - rovnako však v prípade, ak je výživné určené, nemožno ho chápať ako trest pre toho, kto zarába viac. Ide o nástroj, ktorým sa má zabezpečiť, že dieťa bude mať v oboch domácnostiach rovnakú kvalitu života a rovnaké podmienky pre svoj zdravý vývin. Cieľom súdu je nájsť férové a udržateľné riešenie, ktoré bude spravodlivé voči obom rodičom, no predovšetkým bude v najlepšom záujme dieťaťa.
tags: #dieta #je #po #striedavej #starostlivosti #nervozne