Azda neexistuje rodič, ktorého by nefascinovala detská myseľ a fantázia, hoci jej niekedy vôbec nerozumie. Avšak od momentu, keď zoberie dieťa do ruky pastelku a načmára svoje prvé umelecké dielo, máte šancu pochopiť, ako vaša ratolesť myslí, čo cíti a po čom túži. Ba čo viac, detské kresby môžu čo-to napovedať aj o osobnosti.
Detská kresba je fascinujúci a komplexný prostriedok, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Nie je to len náhodné čmáranie, ale forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov.
Vývoj detskej kresby
Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Koniec-koncov, tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť.
Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby: štádium čmárania, predschematické štádium a schematické štádium.
Štádium čmárania (približne 2-4 roky)
V štádiu čmárania, ktoré trvá približne od 2 do 4 rokov, ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Pre dieťa je dôležité, že kreslí a nie to, čo kreslí. Dieťa chytí ceruzku, pričom centrom pohybu je ramenný kĺb, až neskôr sa zapája lakeť a zápästie. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty. Skúste sa v takom prípade malého maliara rovno opýtať, čo namaľoval.
Predschematické štádium (4-7 rokov)
Asi po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Ide o dôležitý míľnik, keďže schopnosť kresliť uzavreté tvary umožňuje dieťaťu zobrazovať predmety a postavy, ktoré okolo seba vidí a neskôr aj vytvárať písmená abecedy.
Snaha zachytiť svet okolo seba je typická pre predschematické štádium, ktoré trvá od 4 - 7 rokov. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov. Preukazuje sa schopnosť predstavovať si niečo prostredníctvom niečoho. Deti kreslia to, čo si myslia o sebe, o predmete a o okolitom svete. Obdobie detského naivného realizmu sa objavuje od troch do deviatich rokov. Deti nahrádzajú symboly reálnymi schémami a kreslia to, čo reálne vidia (už nie predstavy o sebe…), kreslia proporcie či detaily.
Schematické štádium (od 7 rokov)
Tie prichádzajú až v schematickom štádiu okolo 7. roku. Deti kreslia zjednodušené postavy.
Vývoj kresby postavy
Osobitne spomeniem vývoj detskej kresby postavy. Ako sa vyvíja kresba ľudskej postavy počas detstva? Snáď každý z nás pozná termín “hlavonožec” - primárne zobrazenie ľudskej postavy v detskej kresbe. Táto postava sa objavuje približne po treťom roku života. Dieťa kreslí najprv to, čo pozná, čo vie a čo považuje za dôležité. Najvýznamnejšia je pre neho ľudská tvár, ktorú diferencuje v rannom veku. Postupne do kruhu dokresľuje oči, ústa a nos. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. Ak dieťa kreslí postavu, kreslí samo seba - kreslí to, ako sa cíti.
Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily.
Interpretácia detskej kresby
Samozrejme, všetci hľadáme v kresbách detí určité skryté významy, avšak dajte si pozor, aby ste to zbytočne nepreanalyzovali. Niekedy sú kresby iba kresby. Uvedené stereotypy navyše vychádzajú zo všeobecných pozorovaní psychológov, a tak ich treba vnímať vždy v širšom kontexte reality dieťaťa.
Interpretácia detskej kresby je komplexná a vyžaduje si odborný prístup. Je dôležité brať do úvahy vek dieťaťa, jeho osobnostné črty, rodinné zázemie a kultúrne prostredie.
Deti kreslia to, čo si myslia o sebe, o predmete a o okolitom svete. Detská kresba nám dokáže veľa napovedať o emocionálnom prežívaní, o vnímaní seba i sveta. V interpretácii detskej kresby je mnoho znakov, ktoré sú jedinečné a nedajú sa používať ako šablóna pre posudzovanie všetkých kresieb. Ani jediná kresba nemôže odhaliť všetko, nevyvodzujte urýchlené závery z jedného obrázku. Diagnostiku dieťaťa prostredníctvom kresby musí spraviť odborník, pričom dieťa treba tiež posudzovať z hľadiska kultúrnych a sociálnych súvislostí.
Ak vidíte detskú kresbu a chcete si z nej niečo málo prečítať, všímajte si nasledujúce:
- Ako dieťa využíva priestor na papieri?
- Ako usporadúva kresbu?
- Aké farby volí?
- Aké čiary a tvary kreslí?
- Aká je úroveň kresby postáv?
Priestor na papieri
Papier môžeme rozdeliť horizontálnou a vertikálnou čiarou na štyri rovnako veľké kvadranty. Ľavá strana papiera patrí minulosti a pravá strana budúcnosti. Horná polovica výkresu súvisí s vedomím dieťaťa a s jeho osobnostným rastom. Dolná časť výkresu je naopak spojená s podvedomím.
- Ak dieťa kreslí do ľavého dolného kvadranta, môže znamenať fixáciu na matku, obavy z budúcnosti, egocentrizmus alebo komunikačný blok u dieťaťa. Táto časť výkresu znázorňuje zmyslové vnímanie človeka.
- Kvadrant v hornom ľavom rohu je miesto, kde sa dá „ukryť“ pred svetom, ale pritom pozoruje dianie ostatných. Dieťa, ktoré preferuje horný ľavý roh, môže mať menší zmysel pre realitu, uniká do snov, prejavuje sa pomalším životným tempom.
- Pravý dolný kvadrant znázorňuje pudové konflikty človeka. Ak dieťa kreslí najmä v tejto časti výkresu, čmára, gumuje, začierňuje - môže to znamenať nie najlepšie vnímanie svojho tela a sexualitu. Prejavujú sa tu nahromadené emócie, ktoré dieťa nevie spracovať.
- Pravý horný kvadrant predstavuje pozitívne životné smerovanie, harmonickú osobnosť dieťaťa, cieľ, aktivitu, budúcnosť a životnú dynamiku.
Usporiadanie kresby
Tu je dôležitý celkový dojem z kresby. Ako na vás kresba pôsobí? Práve to, ako dieťa vníma prázdny papier a ako sa s tým vysporiada, napovedá o jeho skutočnom životnom priestore.
- Dieťa, ktoré kreslí malé objekty, vníma okolo seba veľký životný priestor, v ktorom sa môže cítiť osamotené či bojazlivé.
- Dieťa, ktoré však kreslí veľké objekty, môže vnímať, že jeho životný priestor je malý a že má nedostatok možností na realizovanie, má veľké plány.
- Ak dieťa kreslí objekty na dolnej polovici papiera, napovedá to o jeho realizme.
- Ak kreslí najmä na hornej polovici papiera, môžte vyčítať, že je to zasnený typ dieťaťa s hlavou v oblakoch.
- Ak vidíte kresbu, ktorá je pekne vyčlenená a harmonická, môže vám napovedať o vyrovnanosti a harmónii dieťaťa, ktoré pozná svoje hranice.
- Na druhej strane, chaotické usporiadanie objektov, čarbanie a prelínanie pravdepodobne naznačujú vnútorný chaos dieťaťa, ťaživosť problémov a neschopnosť rešpektovať pravidlá.
Farby
Všimnite si, aké farebné kombinácie dieťa volí.
- Častou kombináciou farieb u agresívnych detí je červeno-zelená.
- Ak dieťa používa najmä čiernu farbu, naznačuje to smútok, depresiu. Ak sa čierna farba vyskytuje na tele, môže to signalizovať problém s danou časťou tela (psychický alebo zdravotný problém u dieťaťa).
- Dieťa zrejme potláča svoje emócie, ak volí šedú farbu.
- Chaotické a neharmonické spájanie farieb napovedá o vnútornom nepokoji dieťaťa.
- Tmavá farba celkovo napovedá o tom, že dieťa upadá do stresu.
- Inú farebnosť kresby budú mať agresívne deti a inú plaché, citlivé deti.
Čo-to môžu napovedať už samotné linky. Ak sú tenké, ľahko naznačené a dieťa ich gumuje a prekresľuje, prípadne ak používa pravítko, naznačuje to neistotu a nízke sebavedomie. Hrubé čiary, ktoré môžu miestami papier pretrhnúť, môžu svedčiť - naopak - o problémoch s agresivitou. Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti.
Podľa používanie farieb môžeme odhaliť aj farbosleposť (dieťa používa tlmené farby, nevýrazné, alebo farby odlišujúce sa od skutočnosti, napr. červená tráva… V určitom stupni vývoja kresby však dieťa používa farby s fantáziou a červená tráva nie je výnimkou).
Zbystrieť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete obľúbené, respektíve neobľúbené farby. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať.
Tvary a čiary
- Šťastné a spokojné deti kreslia silné čiary, ktoré zaberajú veľa miesta. Silná čiara - stopa je znakom agresívneho dieťaťa alebo sebavedomého dieťaťa.
- Tenké čiary, matne naznačené čiary súvisia s nízkym sebavedomím a sebadôverou u detí. Často takéto čiary kreslia deti introverti, ktorým sa ťažšie komunikuje a ustrašené deti.
- Vyrovnané deti kreslia optimálne čiary.
- Deti, ktoré nakreslia čiaru bez prerušovania jedným ťahom, bývajú nekomplikované a ľahšie komunikujú s okolím.
- Oblé a uzavreté tvary (napríklad domy, autá, srdcia) predstavujú pre deti pocit bezpečia.
- Neuzavreté a nedokončené tvary (napríklad neuzavreté vetvy na strome) predstavujú neistotu u dieťaťa.
Úroveň kresby postáv
Všímajte si, či je nakreslená postava adekvátna veku. Aká je veľká, čo má oblečené, prepracované detaily, pohlavné znaky, výraz tváre a jej jednotlivé časti ako oči, uši, nos, ústa, vlasy. Všimnite si ruky, nohy, dynamiku postavy a jej sklon. Dôležité je pozerať na vzťahy medzi jednotlivými postavami.
Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa.
Kresba rodiny ako diagnostický nástroj
Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané.
Kresba rodiny je projektívna technika, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná.
Chcete vedieť, ako sa Vaše dieťa cíti, či ho niečo netrápi, ako vníma Vás a samé seba v rodine? Dajte mu ceruzky a papier. Potom už len pozorujte. Kresba rodiny je metóda, ktorú používajú napr. psychológovia, učitelia a sociálni pracovníci na diagnostiku dieťaťa a jeho rodiny. Môžeme ju však efektívne využiť aj z pozície rodiča, nakoľko jej prevedenie a vyhodnocovanie nie je náročné. Deťom zadáme nasledovnú úlohu: Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej rodiny. Dôležité sú slová „život“ a „celej“.
Ako vytvoriť ideálne podmienky pre kreslenie
Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu. Keďže psychológ či pedagóg bude s dieťaťom po celý čas kreslenia, je dobré pripraviť si stoličku pre seba i pre dieťa vo výške, ktorá je optimálna k pracovnému stolu. Príprava všetkých pomôcok je posledným z krokov, ktoré zabezpečia optimálne podmienky pre prácu. Papier veľkosti A4, pastelky, ceruzky či fixky, je to materiál, ktorý bude dieťa pri kreslení používať a mal by mu byť k dispozícii.
Priebeh procesu kreslenia a interpretácie
Keď sú zabezpečené vyššie uvedené podmienky, môžete prejsť k zadávaniu inštrukcie. Tá znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po vyslovení inštrukcie dieťa začína kresliť svoju rodinu na vopred pripravený papier. Vašou úlohou je dieťa pri práci pozorovať, prípadne si zapisovať poznámky, ak sa vám bude zdať niečo nezvyčajné, na čo by ste sa mohli dieťaťa prípadne jeho rodičov po stretnutí opýtať. Keď dieťa obrázok dokončí, zaznamenáme si do svojich poznámok aj dobu, za ktorú dieťa obrázok nakreslilo.
Nasleduje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou psychológa/pedagóga je v tomto bode klásť dieťaťu otázky. Pýtať sa ho môžete na to, koho práve nakreslilo na papier. Kto je na obrázku kto, ktorého z členov rodiny nakreslilo ako prvého, druhého atď. Ak sa na obrázku nachádzajú nejaké predmety či domáce zvieratko, je dôležité opýtať sa aj naňho.
Ďalším krokom v procese je zaznamenania celkového dojmu, ktorý máte z kresby ako odborník. Mali by ste sa zamyslieť nad tým, aký dojem vo vás vytvorený obrázok vyvoláva. Či ide napríklad o obrázok, kde je vyobrazená šťastná a harmonická rodina, alebo naopak, rodina, kde sú jej členovia smutní či stojaci k sebe chrbtom. Netreba zabúdať aj na to, že ak dieťa nakreslí šťastnú rodinu, nemusí to automaticky znamenať, že v takejto rodine žije. Môže to byť len jeho prianie či túžba. Deti zvyknú kresliť práve svoje priania, nezobrazujú vždy realitu. Literatúra odporúča, aby ste sa dieťaťa pýtali na významy, ktoré z kresby nie sú zjavné. Iba týmto spôsobom zistíte, čo dieťa naozaj nakreslilo, ako to vníma a čo to preňho znamená.
Čo je možné zistiť z kresby rodiny?
Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete dostať odpoveď na viaceré otázky. Viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťa...
Využitie kinetických rodinných kresieb na poradenstvo malým deťom | Pediatrické poradenstvo || Dr. Olatunji
Detská kresba je jedným z najlepších prostriedkov na pochopenie detského vnútra. Ak sa vyznáme v kresbách našich detí, môžme im lepšie porozumieť. Je to pre nich dôležité, ak vidia, že chápeme a vnímame ich pocity a spôsob prežívania aj keď sa s nami o tom nerozprávajú. Nebudú sa tak cítiť ako nepochopený Nevedko, ktorý sa nakoniec vzdal svojej radosti z maľovania.