Agresívne správanie u detí, ako napríklad bitie, hryzenie alebo kopanie, môže byť pre rodičov veľmi nepríjemné. Riešenie zvládania agresívneho správania je kľúčové pre vývoj dieťaťa a vzťah medzi rodičmi a dieťaťom. Tento článok skúma príčiny takéhoto správania a ponúka stratégie na jeho zvládnutie a prevenciu.
Prečo deti bijú vás, seba, alebo iné deti?
Deti sa rodia s istou mierou vrodeného inštinktu agresivity, ktorý im v minulosti pomáhal prežiť. Problémom však nie je samotná agresivita, ale neadekvátne vzorce správania, ktoré sa deti učia od dospelých okolo seba. Namiesto jej potláčania a snahy o kompletné vymiznutie z detského charakteru, by sme sa ju naopak mali naučiť nasmerovať k pozitívnejším cieľom.
Agresivita nie je len negatívna emócia, ktorá nás núti konať v záchvate zlosti. Je to energia, ktorá odjakživa mobilizovala naše sily k dosiahnutiu určitého cieľa. Bez dávky agresivity by sme necítili motiváciu zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádzame a nenašli by sme odvahu vyjsť z komfortnej zóny a čeliť neznámemu. Je prirodzená pre všetky živé tvory, teda aj pre nás ľudí.
Spôsoby vyjadrenia agresivity sa učíme od blízkeho okolia, najmä od rodičov. Deti sa učia od okolia ako dosiahnuť svoje ciele a potreby. Ak rodič používa verbálnu či fyzickú agresiu s cieľom presadiť si svoje (donútiť dieťa poslúchať), dieťa sa učí použiť rovnaký spôsob správania. Pozoruje, ako sa rodičia správajú a zvládajú náročné i bežné situácie dňa, prostredníctvom čoho sa učí žiť vo svete a spoločnosti.
Pozrime sa preto na chvíľočku na svoje správanie. Zúrivo trúbime v aute v premávke na toho človeka vedľa, ktorý vyzerá, že sa učil riadiť v kuchyni. Napíšeme na sociálnej sieti komentár plný hnevu, ak sa nám nepáči, čo daný človek zdieľal. Reagujeme agresívnym a verbálnym osočovaním, ak má niekto rozdielny názor než my. Skúste sa jeden deň pozorovať a zapisovať si, koľkokrát ste takto „stratili nervy”, prestali sa ovládať a nechali hnev vybuchnúť.
Nie je dôležité, čo dieťaťu hovoríme, ale ako sa správame.
Psychiater Raul Silva upozorňuje, že príčinou agresie vo väčšine prípadov sú spoločenské stresory, ktoré vyvolávajú prirodzené pocity ako frustráciu či hnev. Ak však agresia aj po opatreniach a zmene návykov rodiča u dieťaťa pretrváva, je namieste vyhľadať odbornú pomoc; odborník musí dieťa vyšetriť a vylúčiť poruchy nálady, traumy, psychotické choroby ako schizofrénia, či zranenia frontálneho mozgového laloku alebo autizmus a ADHD.
Psychiatrička Neha Salankar sa zhoduje so Silvom a dodáva, že agresiu pozoruje u detí s narušenou rodinnou dynamikou, ktorých rodičia majú sami problém zvládať frustráciu a hnev. V domácnostiach agresívnych detí sú prítomné hádky, verbálna agresia (nadávky, častovanie partnera nepeknými prirovnaniami a pod.), čo odpozorujú a osvoja si ako spôsob riešenia situácie. Nenaučili sa, ako inak reagovať, preto modelujú správanie rodičov.
Okrem modelovania spôsobov agresívnej domácnosti si osvojujú aj nesprávny spôsob socializácie - takéto dieťa nevie, ako inak sa má skamarátiť než prostredníctvom agresívneho správania (sotí, rozhádže hračky kamarátovi na piesku a pod.), pretože rodič vo vzťahu k nemu modeloval podobný spôsob nadväzovania puta.
Dieťa medzi agresívnymi rodičmi prichádza o bezpečie a istotu, čo je obrovský stresor, ktorý narúša jeho emocionálny vývoj. Ak je tento vývoj narušený, dieťa ovládajú emócie, nevie ich spracovať, narábať s nimi, ani ich používať pozitívnym spôsobom, ktorý by umožňoval využiť ich v jeho prospech.
Pokiaľ teda máte problém s agresívnym dieťaťom, ako prvé sa musíte pozrieť na svoje reakcie. Viete sa ovládať, alebo v akejkoľvek situácií, ktorá nejde podľa vašich predstáv, vybuchnete a emócie vás „prevalcujú”?
Za agresívnym správaním stojí potlačený pocit hnevu, frustrácie či smútku z činov istej osoby alebo faktu, že situácia sa nevyvíja podľa našich predstáv. U detí je to rovnaké. Namiesto tlmenia ich pocitov, trestania a vyvolávania hanby ich učme, aby vyjadrili slovne, čo cítia, pomenovali to a pochopili, čo sa v nich práve deje.
Agresivita nie je náš nepriateľ. Naučme sa na ňu dívať ako na spojenca, ktorému ak držíme opraty, dokáže nám v živote veľmi pomáhať. Súvisí so súťaživosťou detí, motivuje dosahovať ciele a tiež nahlas sa ozvať, ak sú v situácii, ktorá im ubližuje. Je to sila, ktorá dáva deťom odvahu nenechať si od druhých skákať po hlave a dovoľovať si voči sebe správanie, ktoré im nie je príjemné.
Úlohou rodiča je naučiť dieťa, aby agresiu presmerovalo k pozitívnejším veciam, teda dosiahnutiu cieľov, záľubám, športu, umeleckej činnosti či asertivite.
Okamžité kroky, ktoré treba podniknúť, keď vás dieťa udrie
1. Zachovajte pokoj: Je dôležité zachovať pokoj, keď vás dieťa udrie. Vaša reakcia v podobe hnevu alebo frustrácie môže situáciu ešte zhoršiť. Vyhýbajte sa kriku a fyzickým trestom.
2. Dajte dieťaťu najavo, že jeho správanie nie je prijateľné: Jasne a zrozumiteľne mu povedzte, že bitie nie je v poriadku. Použite krátke a zrozumiteľné vety. Napríklad: „Bitie bolí. To sa nerobí.“ Kľúčom je dôslednosť. Zakaždým, keď sa takéto správanie vyskytne, vaša reakcia by mala byť rovnaká.
3. Odstráňte dieťa z konfliktnej situácie (prestávka na ukľudnenie): Time-out (prestávka) je krátka doba, počas ktorej je dieťa vyvedené preč zo situácie, v ktorej sa správalo nevhodne, napríklad keď niekoho bilo, aby sa mohlo upokojiť, premyslieť si svoje správanie a pochopiť, že jeho činy majú následky.
Prestávku používajte ako spôsob, ako sa dieťa môže upokojiť a zamyslieť sa nad svojím správaním. Dbajte na to, aby sa časový limit používal dôsledne a bezprostredne po agresívnom správaní. Čas na oddych by mal byť krátky. Všeobecné pravidlo je jedna minúta za každý rok veku dieťaťa (napr. 5-ročné dieťa by malo mať 5-minútový time-out). Čas by mal byť dostatočne dlhý na to, aby sa dieťa upokojilo a zamyslelo.
Je veľmi dôležité, aby ste počas time-outu zostali pokojní a nezapájali sa do hádok alebo dlhého vysvetľovania. Nemali by ste s dieťaťom komunikovať vôbec, vyhýbajte sa interakcii s ním, prestávka nie je príležitosťou na získanie pozornosti.
Dlhodobé stratégie na prevenciu agresívneho správania
1. Identifikácia spúšťačov: Venujte pozornosť tomu, čo sa zdá byť spúšťačom agresívneho správania vášho dieťaťa. Je hladné, nevyspaté, rozrušené? Pochopenie týchto spúšťačov vám môže pomôcť predvídať a predchádzať budúcim incidentom.
2. Naučte dieťa iné spôsoby vyjadrovania hnevu: Pomôžte dieťaťu nájsť alternatívne spôsoby vyjadrenia jeho emócií. Napríklad ho povzbudzujte, aby na vyjadrenie svojich pocitov používalo slová alebo aby požiadalo o pomoc, keď je frustrované. Cieľom je naučiť ho, ako vyjadriť svoje pocity bez toho, aby ubližovalo iným. Napríklad si môžete nakresliť scénku, kde sa mu niečo podarí, vymodelovať si z plastelíny panáčika a ukázať na ňom, ako riešiť situáciu bez bitia, zahrať si scénku s modelovou situáciou a podobne.
3. Modelovanie neagresívnych reakcií: Demonštrujte neagresívne spôsoby zvládania hnevu a frustrácie na svojom správaní. Deti sa veľa naučia pozorovaním dospelých okolo seba - ste ich vzorom.
4. Dajte dieťaťu dostatok pozornosti: Deti potrebujú cítiť, že sú milované a že sú pre vás dôležité. Spoločné trávenie času, hranie sa a objatia môžu pomôcť znížiť agresivitu.
5. Pozitívne podporovanie: Neustále chváľte dieťa, keď vhodne vyjadrí svoje emócie alebo zvládne situáciu bez agresie.
6. Buďte trpezliví: Zmena správania si vyžaduje čas. Nečakajte, že problém vyriešite za jeden deň.
7. Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa situácia nezlepší alebo ak sa agresivita vášho dieťaťa zhoršuje, neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa.
Techniky, ktorými dieťa (a vy) zvládne pocity, ukryté za agresiou
Malé deti vyjadrujú agresiu bitím rodiča, revom či hryzením
V každom prípade by ste mali zareagovať odmietavo. Nebiť dieťa, ale naopak ustúpiť či odísť, čím mu jasne dáte najavo, že toto správanie ho k žiadanému výsledku neprivedie. Buďte konzistentní - ak na to isté raz zareagujete smiechom, potom krikom a potom pľacnutím po zadku, dieťa bude zmätené, pretože nedávate jasnú správu o tom, že chovanie je neadekvátne.
Zistite, čo agresívne správanie dieťaťa spôsobuje
Čo sa stane predtým, než má dieťa svoju agresívnu epizódu? Čo tomu predchádza? Je to nekomfort z hladu, frustrácia, že ste boli v obchode a zasa mu nekúpili sladkosť? Vnímajte situáciu, pokojne si veďte aj denník a zistite, čo všetko s agresívnym správaním súvisí. Následne tomu môžete predísť. Pripravte dieťa na to, že idete do obchodu, ukážte mu zoznam vecí, ktoré potrebujete kúpiť a vysvetlite, že nič iné nekúpite. Noste so sebou ovocie či inú maškrtu, aby nebolo dieťa z hladu vykoľajené.
Vnímajte aj u seba, čo vo vás samých vyvoláva agresívne správanie
Je to strach, hnev, beznádej či frustrácia z nenaplnených potrieb ako pozornosť a uznanie? Snažte sa pochopiť samú seba. Dieťa potrebuje to isté, a ak nemá dostatočnú pozornosť, zaisťuje si ju tým jediným správaním, ktorým si ju získa - agresivitou. To, že je pozornosť v tomto prípade negatívna, je pre dieťa nepodstatné.
Pýtajte sa otázky a načúvajte
Ako u seba, tak aj u dieťaťa sa snažte pochopiť jeho pohnútky a prežívanie, ktoré ho k danému správaniu vedú. Často sú za tým rovnaké pocity ako u nás dospelých, preto o nich s dieťaťom hovorte.
Motivujte k používaniu slov, nie pästičiek
Nakreslite si všetky pocity a zhovárajte sa, ako sa prejavujú. Takto sa dieťa naučí rozumieť tomu, čo prežíva, pomenovať dané pocity, čo mu dáva nad nimi moc. Tým, že sa v sebe vyzná a rozumie, aká emócia práve „nabehla”, sa stáva jej pánom, čo umožňuje naučiť sa ju vyjadriť spôsobom, ktorý neubližuje okoliu ani jemu samému.
Kľúčom je, aby dieťa pochopilo, že to, čo prežíva, prežíva každá osoba na svete. Je nutné, aby ste i vy otvorene hovorili o svojom prežívaní. Dieťa sa upokojí, nebude sa za svoje pocity hanbiť, bude sa cítiť normálne. Vyvolávanie pocitov hanby a viny dieťa nič nenaučíme, práve naopak.
Dbajte na konzistenciu
Možno klišé, ale účinné. Dieťa potrebuje bezpečie a istotu, čo mu zaručujú rituály a harmonogram. Mnoho podnetov, rýchle zmeny a nekonzistentnosť rodiča v ňom vyvoláva strach a frustráciu. Vždy dodržiavajte harmonogram a pripravujte dieťa vopred na zmeny, ktoré majú nastať. Predídete tým mnohým hysterickým výlevom.
Všímajte si, ak dieťa zvládne situáciu adekvátne
Karen DeBord, špecialistka na detský vývoj hovorí, že najlepšie je dať dieťaťu pozornosť, ak sa správa vhodne, čo my rodičia obvykle ignorujeme. Navrhuje, aby sme ocenili správanie dieťaťa slovami ako: „Bolo zrejmé, že si bol nahnevaný, a aj napriek tomu si svoj hnev skvelo dokázal kontrolovať.”
Vytvorte kútik, v ktorom si dieťa pôjde od hnevu odpočinúť
Predtým, než zareaguje, miesto toho, aby vybuchlo, nech ide na miesto, kde môže robiť aktivity, ktoré ho upokojujú. Vytvorte miesto, kde bude deka, jeho obľúbená hračka, papiere a ceruzky, knihy a pod. Dieťa sa týmto naučí upokojiť samo seba prostredníctvom aktivít a záľub.
Rekapitulujte správanie/situáciu pred spaním
Veľmi účinná technika je pozhovárať sa s dieťaťom (bez súdenia, vyvolávania pocitu viny), aby reflektovalo situáciu, v ktorej sa nezachovalo práve najlepšie. Pýtajte sa - Ako by sa to dalo zvládnuť lepšie? Čo sme dnes mohli urobiť inak/lepšie? Dieťa to naučí premýšľať nad svojím správaním, zlepšovať sa a priznať si svoje chyby bez pocitu viny a zbytočného kritického hlasu.
HNEV. Ako zvládnuť ťažké obdobie pomocou dychových cvičení.
Prehrávajte a napravujte problematické situácie s pomocou bábik
Táto technika je skvelá, pretože učí deti hneď dve veci. Tou prvou je pozrieť sa z nadhľadu na svoje správanie a zhodnotiť ho. Tá druhá je aktívne napravovať svoje správanie tak, aby prospelo im aj okoliu. Skvelý spôsob, ako sa deti samé môžu zamýšľať nad tým, ako ich správanie ovplyvňuje okolie a skúmať, ktoré je naopak prijateľné. Ako to funguje? Jednoducho prehrávate pomocou bábik (autíčok, čohokoľvek) reálnu situáciu (napríklad ak mu niekto vytrhne hračku na pieskovisku) a učíte sa reagovať vhodne.
Dýchame zhlboka
Dych je veľmi nedocenená technika, ktorá ale dokáže zázraky. Dych je všetko, čo dokazuje hromada štúdií, pracuje s ňou napríklad jóga. Učte preto deti predtým, než zareagujú, hlboko dýchať. Nech si predstavia narodeninovú tortu so sviečkami, ktoré majú pomaličky sfúknuť, alebo horúce kakao, ktoré musia pofúkať, aby vychladlo. U starších detí sa odporúča technika 1-3-10. 1=zastavia sa, 3=hlboké nádychy a výdychy, 10= narátajú do desať.
Čítajte knihy a príbehy, ktoré hovoria o dôležitosti pocitov, a o tom, ako sa v bežných situáciách vhodne správať. Knihy sú studnicou múdrosti, prizvite si ich na pomoc.
Používajte imagináciu
V situácii, ktorá nám spôsobuje stres, si predstavíme miesto alebo scénu, ktorá nám pomôže zrelaxovať sa. Môže to byť pláž, šum mora, náš kútik doma, kde máme deku, kreslo a knihu. U dieťaťa to môže byť izbička, gauč, kde vám sedí v náručí, alebo trampolína. Podstata je použiť silu príjemnej predstavy, ktorú si prenesieme do prítomnosti, aby nám pomohla zvládnuť náročnosť situácie.
Skúste poprosiť deti, nech agresiu nakreslia
Rozprávajte sa o nej, pomenujte ju. Týmto činom sa deti prestanú emócie báť, a budú od nej odosobnené - to znamená, že ak pochybia a zachovajú sa agresívne, nebudú sa cítiť nehodnotné, menejcenné, nebudú bojovať s hanbou a sebakritiou, ale naopak pozrú sa na agresiu z nadhľadu, čo im pomôže efektívnejšie nájsť lepší spôsob správania.
Všimli ste si, že ak prežívate hnev či frustráciu, zatínate svaly, čeľusť, päste? Stres, hnev a obdobné pocity sa nám ukladajú vo svaloch, najmä tie nespracované a nevyjadrené. Učte seba aj deti zatínať a povoliť päste, čeľusť prípadne akékoľvek iné svaly. Týmto aktívne vnímate, čo vo vašom tele hnev spôsobuje, a aj ho aktívne z neho dostávate. Táto technika patrí medzi základné relaxačné techniky. Pridajte pravidelné dýchanie.
Agresia je prirodzená, pomáhala nám prežiť, loviť, chrániť svoju rodinu a komunitu. Pomáha nám byť asertívnymi, nenechať si skákať po hlave, vychádzať z komfortnej zóny, dosahovať ciele a skúšať nové veci. Prestaňme jej preto dávať len negatívne prívlastky - ak sa ju naučíme držať na oprátkach, staneme sa jej pánom a bude nám slúžiť. Ak pochopíme, čo za ňou stojí a čo vyjadruje, dokážeme sa zastaviť a vedome správanie zmeniť.