Autorka článku, Slovenka žijúca v zahraničí s manželom cudzincom, zdieľa svoje skúsenosti s výchovou detí, ktoré sa narodili a vyrastajú mimo Slovenska. Napriek tomu, že deti navštevujú miestne škôlky a školy, ich materinský jazyk - slovenčina - je pre ne dôležitou súčasťou identity. "Nedá sa povedať, že by som ich slovenčinu cielene učila v pravom slova zmysle," vysvetľuje autorka. "Skôr sa s nimi od narodenia rozprávam po slovensky, čítam im slovenské knihy." Tento prirodzený prístup viedol k tomu, že jej deti sú trojjazyčné a všetky tri jazyky ovládajú aj písomne (s výnimkou najmladšej, ktorá má 3 roky).
Ako priznáva, najmladšia dcéra už teraz rozpráva veľmi pekne, čisto, dokonca aj s "rolovanejším" r, ktoré sa v krajine ich súčasného pobytu nepoužíva. "Paradoxne, tá najmladšia trojročná rozpráva veľmi krasne, čisto, ESTE bez prizvuku a vie ak krasne povedat 'r', čo v krajine, v ktorej zijeme síce akzistuje ale to 'rolovane' r sa nepouziva."
Autorka zdôrazňuje, že je úplne normálne, ak šesťročné dieťa slovenskej mamy žijúcej v zahraničí po slovensky nevie, rovnako ako je normálne, že takéto dieťa po slovensky vie. "Záleží len a len na rodicovi," tvrdí. Pre ňu bolo prirodzené a vzácne, že jej deti dobre ovládajú slovenský jazyk. Toto ovládanie im umožňuje rozumieť aj susedom Poliakom, kamarátovi Čechovi, či ukrajinskej rodine, ktorá sa k nim prisťahovala.
Cestovanie na Slovensko len raz do roka na prázdniny nie je podľa nej argumentom proti zachovaniu jazyka. "Naučiť 6-ročné dieťa žijúce v zahraničí po slovensky nie je nemožné, ale už je to na úrovni cudzieho jazyka," pripúšťa. "Ľahšie je to vo vyššom veku, keď na čas to dieťa žije v krajine, kde sa tým jazykom hovorí."
Vývinová dyslexia a jej prejavy
V kontexte učenia sa jazykov a čítania je dôležité spomenúť aj problematiku vývinovej dyslexie. Táto špecifická porucha sa prejavuje neschopnosťou naučiť sa čítať napriek primeranej inteligencii, bežnému výukovému vedeniu a sociokultúrnym možnostiam. Dieťa s dyslexiou, aj keď je rozumovo vyspelé a nemá problémy v iných predmetoch, zlyháva v čítaní napriek podpore okolia.
Dyslexia môže byť často kombinovaná s vysokou inteligenciou, kreatívnym myslením a umeleckým talentom. Čítanie je komplexný proces vyžadujúci motiváciu, pozornosť, sústredenie, správne vnímanie tvaru písmen a ich skladanie do slov a viet. Problémy môžu nastať pri fonologickom spracovaní (rozklade slova na zvukové zložky), slovnej pamäti, vizuálnom vnímaní (rozlišovanie tvarov písmen) a krátkodobej pamäti.
Deti s dyslexiou často trpia problémami so sústredením, impulzivitou a nepozornosťou, čo vedie k chybám v učení, nesprávnemu čítaniu alebo vynechávaniu písmen a slov.
Dyzortografia a dyspraxia
Ďalšou poruchou učenia je dyzortografia, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou a dysgrafiou. Dieťa s dyzortografiou môže mať poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania, čo mu sťažuje správne zachytenie diktovaného textu. Taktiež môže mať problémy s vybavovaním celých slov v konkrétnom stave a ich uchovaním v pamäti počas písania.
Dyspraxia je vývinová porucha motorickej funkcie, ktorá postihuje pohybovú koordináciu. Prejavuje sa neobratnosťou pri vizuálne priestorových úlohách, oneskoreným vývojom hrubej aj jemnej motoriky. Dieťa s dyspraxiou môže mať problémy s napodobňovaním pohybov, manuálnou prácou, základnými činnosťami sebaobsluhy a zapájaním sa do hier, čo môže viesť k sociálnej izolácii.
Vývinová rečová dyspraxia je špecifická forma, pri ktorej dochádza k poruche mozgu v častiach zodpovedných za plánovanie a programovanie pohybov artikulačných orgánov. Prejavuje sa oneskoreným vývojom reči, nezrozumiteľnou výslovnosťou a problémami s porozumením informáciám prenášaným zmyslami.
ADHD a ADD
Syndrómy ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) a ADD (Attention Deficit Disorder) sú biologické poruchy, ktoré ovplyvňujú fungovanie mozgu. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, neposednosťou a impulzivitou, zatiaľ čo ADD sa vyznačuje skôr tichosťou, ustráchanosťou a problémami s udržaním pozornosti bez nadmernej aktivity.
Príznaky týchto syndrómov nie sú zapríčinené vonkajšími faktormi, ale môžu sa ich nesprávnym vplyvom zhoršovať. Diagnostika ADHD je zložitá a vyžaduje odborné posúdenie. Pre deti s týmito syndrómami je kľúčový trpezlivý a chápavý prístup.
Stratégie na podporu študentov s ADHD | Caroline Odom | TEDxYouth@MBJH
Význam lásky a komunikácie v rodine
Bez ohľadu na jazykové či vývinové výzvy je pre deti kľúčová láska a pozornosť rodičov. Každý vek dieťaťa vníma a potrebuje vyjadrenie lásky inak. U najmenších je to dotyk a fyzická blízkosť, u starších detí čoraz viac záleží na spoločnom čase, rozhovoroch a záujme o ich svet.
Počas tínedžerského veku je dôležité rešpektovať ich súkromie, dohodnúť sa na pravidlách a byť im oporou. Rodičia by mali viesť deti k samostatnosti pri riešení problémov a byť im sprievodcom, nie tým, kto všetko rieši za nich. Ako povedal jeden český psychológ, dieťa nemožno láskou rozmaznať; rozmaznanosť pramení inde. Zaujímať sa o dieťa až do dospelého veku je kľúčom k prosperujúcemu vzťahu.
