V prvých mesiacoch života dieťaťa sa rodičia často zameriavajú na sledovanie jeho psychomotorického vývoja a tešia sa z každého nového míľnika. Jedným z najvýznamnejších je bezpochyby samostatný stoj a prvé kroky. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa postupuje vlastným tempom a nie je správne porovnávať ho s ostatnými alebo ho do ničoho násilne nútiť.
Keď si spomenieme na minulé generácie, často sa stretávame s tým, že deti začínali chodiť oveľa skôr. Niektoré informácie dokonca naznačujú, že pred dvadsiatimi rokmi už deti v piatom mesiaci chodili. Dnes je však pohľad na vývoj dieťaťa oveľa komplexnejší a viac sa kladie dôraz na prirodzený proces.
Prirodzené štádiá vývoja
Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti platí, že nie je pre dieťa dobré tieto stanice obchádzať. Ak napríklad dieťa vynechá obdobie lozenia po štyroch, teda štvornožkovania, je veľmi pravdepodobné, že nebude mať dostatočne pevné brušné či chrbtové svalstvo potrebné pre správne držanie tela a správnu chôdzu. Toto môže ovplyvniť aj kognitívne funkcie či jemnú motoriku dieťaťa.
Lozenie po štyroch je prirodzený pohyb dieťaťa, ktorý predstavuje podstatnú vývinovú etapu. Počas tohto štádia sa aktivujú tie svaly, ktoré sa práve majú aktivovať v nadväznosti na predošlé štádiá a ako základ pre nastávajúce štádiá. Spevňuje sa chrbtové, ramenné aj brušné svalstvo, ustupuje novorodenecká diastáza, aj svalstvo končatín a kĺby potrebujú týmto obdobím prejsť. Všetko sa to v organizme deje na to, aby dieťa malo neskôr správne držanie tela aj chôdzu, aby kĺby netrpeli nadmernou záťažou či asymetriou. Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov. Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje sa bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov.
Bruško dieťaťa sa vyvíja počas celej jeho ontogenézy a psychomotorického vývoja. Pôrodom sa aktivuje celá skupina svalov a pohybové vzorce sa kódujú už u bábätka. Je potrebné nechať ho voľne sa prevaľovať, neobmedzovať ho v pohybe. Dieťa musí v polohe na chrbátiku dvíhať nôžky, vtedy sa aktivuje brucho. Musí mať priestor na aktivovanie bránice. Aj táto fáza je nevyhnutná na to, aby dieťa dozrelo na fázu lozenia po štyroch.
Preskočenie obdobia štvornožkovania alebo prejdenie ním veľmi rýchlo môže mať negatívny dopad na svalstvo. Pri rôznorodom pohybe sa aj trup učí stabilizovať sa, byť v rovnováhe skôr než sa dieťa postaví na nohy. Počas pohybovej etapy lozenia sa už ukazuje, ako bude dieťa klásť chodidlo pri vstávaní sa na nohy, či bude jeho chôdza správna alebo či dieťa bude mať dostatočnú stabilitu pri rovnovážnych pohyboch. Lozenie po štyroch je potrebné aj pre spevnenie chrbtového svalstva, aby neskôr nemalo dieťa guľatý chrbátik, aby bolo v sede dosť pevné. Práve v tomto období sa tvarujú aj klenby na nohách.
Na hrubú motoriku stavia jemná motorika. A tu patrí aj reč a logické myslenie. Ak nemá dieťa dosť pevnú hrubú motoriku, môže to ovplyvniť reč dieťaťa a jej vývin, artikuláciu. Ak nemá dosť pevné ramená, ani písanie nebude pekné. Pohyby lozenia aktivujú celý komplex neurologických spojení.
Nesprávna manipulácia s dieťatkom, nesprávne nosenie, alebo nadmerné nosenie môže predstavovať vážne nebezpečenstvo v zmysle zanedbaného prirodzeného pohybu dieťaťa, ktoré je nenahraditeľnou potrebou pre samotný rozvoj pohybových vzorcov. Pri neustráženom nosení dieťaťa riskujú mamičky u svojich ratolestí ploché nohy, nezastabilizované lopatky, špičkovanie pri chôdzi, nesprávny proces stavania sa na nohy (zle sa ukladá achilovka, nôžky nesprávne našľapujú), v dôsledku čoho sa zase stretávame s častým padaním na ihriskách. Ak je dieťa obmedzované v pohybe vo fáze lozenia, pohybová kvalita začne chýbať v lopatkách, v hornej časti trupu, bruško sa nedostatočne zapája, dôsledkom je napríklad to, že nožné klenby sú vpadnuté.
Sila nožičiek sa buduje už v polohe na brušku. Neustálym tlakom do podložky sa svaly vyvíjajú vyrovnane, už tu dochádza k stabilizácii členkov, kolenných kĺbov aj bedier, už tu sa vytvára klenba a funkčné prsty. Organizmus prirodzene „vedie“ dieťa v pohyboch a stačí mu dať priestor pre rozvoj.
Kedy je čas na prvé kroky?
Okolie prvých narodenín dieťaťa je často spojené s očakávaním prvých krokov. Hoci sa rodičia tešia na tento míľnik, je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Niektoré deti začínajú chodiť už v 11. mesiacoch, zatiaľ čo iné až okolo 15. mesiaca. Detská lekárka Monika Michňová zdôrazňuje, že chôdzu ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane motivácie, telesných a genetických predispozícií, prostredia a svalového napätia.
Väčšina detí sa prvýkrát postaví na nohy medzi siedmym a ôsmym mesiacom, pričom sa pridržiavajú nábytku. Následne začnú obchádzať nábytok. Je dôležité, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe.
Deti začínajú chodiť vo veku dvanástich až trinástich mesiacov. „Mnohé si to však nechávajú na neskôr. Okolo osemnásteho mesiaca už chodia aj tie najlenivejšie deti,“ vysvetľuje lekárka. Podľa Ivety Kostelníkovej je začínanie s chôdzou veľmi individuálne. „Závisí od mnohých faktorov, kedy sa vaše dieťatko odváži vykročiť po vlastných. V každom prípade sa nemusíte trápiť, že synček ešte nechodí, stále má dosť času. Pokiaľ sa ani v osemnástich mesiacoch váš drobec neodváži vykročiť, bude ho treba len trošku naštartovať rôznymi cvičeniami,“ približuje lekárka. Cviky môže navrhnúť váš detský lekár alebo vás pošle k odborníkovi. „Dieťa by si malo samé určiť čas, kedy je schopné postaviť sa a vykročiť.
Prečo nezasahovať do prirodzeného vývoja?
Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Vodenie dieťaťa za ruky môže viesť k:
- Zmenám ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách
- Nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu
- Nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice
- Riziku vytiahnutia lakťa
- Nesprávnemu nášľapu nohy na špičku
- Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze
Predlžujeme dobu samostatného chodenia tým, že dieťaťu pomáhame. Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samo začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka.
Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová.
Ako podporiť dieťa k samostatnému stoju a chôdzi
Ak vaše dieťa dokáže stáť zatiaľ len s držaním sa oboma rukami alebo s držaním sa prejde aj pár krokov, no stáť samostatne sa ešte neodváži, nemusíte sa obávať. Existuje mnoho spôsobov, ako ho prirodzene motivovať:
- Prenos váhy: Presuňte pozornosť z dieťaťa na predmety, zvieratká či hračky, napr. veveričku v parku, ktoré motivujú dieťa k samostatnému pohybu. Namiesto “Postav sa, ideme sa pozrieť na veveričku” skúste radšej “Jééj vidím veveričku, poďme bližšie.”
- Dynamická opora: Použite fit loptu ako dynamickú oporu pre svoje dieťa. Môže byť umiestnená bokom, pred alebo i za dieťaťom. Je to skvelý spôsob ako znížiť závislosť dieťaťa na dospelom a podporiť lepšie vnímanie tela, pričom sa zvyšuje sila a stabilita.
- Hudba a tanec: Nájdite pesničku alebo hudbu, ktorá sa bude dieťaťu páčiť a urobte si tanečnú párty. Väčšina detí na hudbu veľmi dobre reaguje. Navyše keď vidia tancovať vás, začnú pohupovanie a pohyb tela opakovať. Tanečné pohyby zahŕňajú flexiu a extenziu kolien a bedrových kĺbov, koordináciu paží a nôh a posilnenie svalov dolných končatín, čo je pre samostatný stoj a chôdzu nevyhnutné. Dajte dieťaťu do rúk hudobné nástroje, napr. tamburínu či hudobné vajíčko a uvidíte ako rýchlo presunie svoju pozornosť na novú hračku.
- Rozmiestnenie hračiek: Využite police zavesené na stene vo výške dieťaťa tak, aby bolo dieťa nútené sa za nimi postaviť a natiahnuť. Rozlišovanie tvarov je na to ideálne. Predmety rôznych tvarov môžete umiestniť v rôznej výške tak, aby sa dieťa muselo za nimi natiahnuť alebo si k nim naopak čupnúť.
- Vertikálne povrchy a predmety: Využite vertikálne predmety ako napr. zábradlia, aby sa k nim dieťa samé postavilo.
- Nové prostredie: Berte svoje dieťa do rôznych typov prostredia, choďte do parku, ale aj do lesa, na záhradu k starým rodičom či k priateľom, na ihriská, prípadne na pláž. Nové prostredie predstavuje novú výzvu a motiváciu sa hýbať novým spôsobom.
- Sociálna interakcia: Keďže dieťa sa najrýchlejšie učí opakovaním od skúsenejších detí alebo dospelých, je ideálne ak na ihrisku trávi čas s deťmi o čosi staršími. Nechajte svoje dieťa pozorovať a zapojiť sa do hry s rovesníkmi. Hádzanie si lopty môže byť skvelá motivácia pre stoj a zároveň je to úžasná príležitosť trénovať koordinačné schopnosti medzi zrakom a rukou.
- Basketbal pre najmenších: Využite trebárs kôš na prádlo, do ktorého môže vaša ratolesť hádzať hračky, alebo ponožky. Keď už vaše dieťa dokáže stáť samostatne, kúpte mu detský basketbalový kôš, do ktorého bude hádzať loptu. Väčšina detských basketbalových košov má nastaviteľnú výšku, takže ho využijete aj neskôr.
- Postavte ho do kúta: Umiestnite dva rozličné predmety, napríklad malé stolčeky blízko seba tak, aby medzi nimi vznikol kút a postavte doň dieťa. Jednak sa bude môcť rukami oprieť a zároveň mu to umožní sa otáčať a rotovať do strán v hrudnej časti.
- Skákanie na fit lopte: Položte dieťa na fit loptu a podržte ho rukami pri tom, ako sa bude pohupovať a skákať, prípadne sedieť a balansovať na lopte. Týmto spôsobom si takisto posilní svaly trupu a stredu tela a zlepší stability a rovnováhu.
- Posilňovanie zo sedu do stoja: Položte k stolčeku malú fit loptu, na ktorú si bude môcť dieťa sadnúť a postaviť sa z nej s oporou rúk na stole. Môžete ho podporiť k opakovanému stávaniu a posadeniu sa tak, aby pri tom posilňoval svalstvo na nohách, trupe a celkovo celého tela, tak potrebné pre samostatné státie a chôdzu.
- Senzorické skúmanie: Dovoľte svojmu dieťaťu skúmať chodidlami a rukami rôzne typy povrchov. Dieťa tak získava potrebnú spätnú väzbu cez zmysly. Pieskovisko je jedným z ideálnych miest, navyše sa v ňom dieťa učí udržať rovnováhu a stabilitu na nestabilnom povrchu.
- Chodenie naboso: Bosá chôdza je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa motivovať skúmať rôzne povrchy a zároveň zapájať svaly na chodidlách, čím sa podporí správna funkcia a rozvoj klenieb chodidla. Stoj naboso takisto poskytuje prirodzený prenos a rozloženie váhy, čo dieťaťu pomôže so statickou a dynamickou rovnováhou potrebnou na nezávislú chôdzu.
Budovanie sebavedomia je polovica úspechu, preto chváľte svoje dieťa aj za malé úspechy. Motivujte, povzbudzujte a hlavne, zúčastnite sa na rozvoji svojho dieťaťa!
Na čo si dať pozor
Ak si všimnete ktorýkoľvek z nasledovných bodov v období medzi 12-15 mesiacom života dieťaťa, kontaktujte svojho pediatra alebo fyzioterapeuta:
- Dieťa nie je schopné udržať váhu tela na nohách.
- Dieťa nie je schopné sa zdvihnúť do stoja ani pomocou rúk a takisto sa neudrží na nohách dlhšie ako pár sekúnd.
- Dieťa je očividne v stoji príliš stuhnuté.
- Dieťa sa do stoja dvíha iba rukami a nezapája nohy.
- Dieťa sa v stoji zjavne nakláňa na jednu stranu a váhu drží prevažne na jednej strane.
- Dieťa nerobí v psychomotorickom vývoji pokroky.
V prípade, že sa objaví u vášho dieťaťa ktorákoľvek z vyššie spomenutých prejavov zaostávania v psychomotorickom vývoji, pediater musí zhodnotiť stav a navrhnúť možné riešenia, či už cez cvičenia, aktivity a pomôcky, ktoré vášmu dieťaťu vo vývoji pomôžu, alebo navrhne ďalšie vyšetrenia.
Obuv pre najmenších
Topánky? Komu by sa nepáčilo bábätko v rozkošných huňatých papučkách alebo v maličkých topánočkách? Práve tomu sa však radšej vyhnite. Najmä vtedy, ak vaše bábo ešte len leží alebo maximálne sedí. „Pevnejšia obuv obmedzuje pohyb prstov a neprospieva ani rozvoju nôžky. Zbytočne ju stláča a bráni tiež prietoku krvi,“ upozorňuje lekárka. V prvých mesiacoch dieťaťu na nôžky obúvajte maximálne ozdobné ponožky alebo takzvané capačky s mäkkou podrážkou, ktoré ho ochránia pred chladom.
Začína sa váš drobec stavať na nôžky? Dokonca urobil už niekoľko krokov okolo nábytku? Ani to nie je dôvod, aby ste ho hneď obúvali do pevných topánok. Zdravým deťom v takom prípade postačia protišmykové ponožky alebo mäkké capačky. Topánky mu nasaďte až vtedy, keď zvládne prejsť pár krokov aj samostatne. „Prvé topánky dieťaťa by mali mať mäkkú a ohybnú podrážku a spevnenú pätu, ktorá dobre fixuje topánočku na nohe,“ tvrdí ortopédka. Ak už dieťa začne chodiť, nenechávajte ho v topánkach dlhé hodiny. V každom veku je dobré striedať chôdzu v obuvi a aj naboso. „Chodením bez topánok sa dieťa učí udržiavať rovnováhu, lepšie si tiež rozvíja svoje koordinačné a pohybové schopnosti.
Barefoot obuv je z tohto pohľadu vhodná na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima. Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky? Tvar špičky, dostatočná šírka topánky v oblasti prstov, dĺžka topánky, hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm, ohybnosť podrážky do všetkých smerov, nulový rozdiel medzi špičkou a pätou (žiadny podpätok), hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby a bez pevného zovretia členka.
Pri výbere vhodnej obuvi je dôležité prihliadať na tvar, veľkosť a ohybnosť. Nôžka v topánke pri chôdzi musí pracovať, posilňovať svaly a udržiavať rovnováhu tela. Topánka musí mať dostatok miesta nielen v dĺžke, ale aj v šírke. Topánky musia mať trošku väčší rozmer ako majú chodidlá, potrebujú nadmerok (priestor medzi nohou - nad palcom, najdlhším prstom a vnútrom topánky). Nadmerok potrebujeme, aby nohy mali priestor na prácu pri chôdzi, prsty sa rozťahujú a posúvajú dopredu. U najmenších detí, teda u začiatočníkov sa odporúča nadmerok 0,8 cm až 1 cm. U väčších detí sa odporúča nadmerok 1,2 cm. Príliš veľký nadmerok spôsobuje, že deti zakopávajú, fixujú si zlý pohybový stereotyp chôdze. Topánka ďalej musí byť ohybná pozdĺžne a aj priečne. Musí spĺňať správny tvar špičky (kopírovať anatomický tvar chodidla). Vyhýbame sa tvrdým, neohybným topánka, či topánkam s vyvýšeným podpätkom, ktoré negatívne ovplyvňujú ťažisko tela dopredu. Taktiež sa vyhýbame topánkam s predpísanou klenbou. Stielka v topánke musí byť rovná bez akejkoľvek klenby, keďže v tom období sa dieťaťu klenba ešte len formuje a tvaruje. Noha v takejto topánke sa stáva nehybnou, nemôže správne pracovať a zapájať svaly a väzy na chodidle.
FAQ - Prvé kroky dieťaťa (Baby steps - National Geographic)
Na chodítka zabudnite. Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Dajte deťom čas a priestor. Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
