Rastlinná strava: Pestovanie, benefity a vplyv na planétu

Čerstvá zelenina zo záhrady je bohatá na vitamíny a jednoducho výborne chutí. Ako si však vytvoriť zeleninovú záhradu a ktoré druhy zeleniny sú pre ňu vhodné? Tak ako pri mnohých iných veciach, aj tu je najdôležitejšie dôkladné plánovanie. V prvom kroku by ste mali premyslieť veľkosť vašej úžitkovej záhrady a rozdelenie záhonov. Keď už máte predstavu, je dobré premyslieť si, ktoré odrody chcete v budúcnosti pestovať a koľko priestoru budete potrebovať. Pri výbere zeleniny sú rozhodujúce faktory rastu a dozrievania. Nasledujúce triky vám pomôžu začať pestovať domácu zeleninu a odmenia vás bohatou úrodou.

Pestovanie čerstvej zeleniny priamo u vás doma našťastie nie je náročné a po niekoľkých týždňoch sa vám odmení chutnou úrodou. V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o alternatívach v stravovaní, poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba majú totiž na svedomí veľké množstvo skleníkových plynov a iných škodlivín, čím sa narúša ozónová vrstva a ohrozuje sa život na Zemi. Okrem toho má na vzniku skleníkových plynov podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba a priemysel. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako vieme ovplyvniť situáciu na našej planéte už len tým, čo si doprajeme na tanieri.

Na čo by ste mali dbať pri pestovaní zeleniny

Každý svojím vlastným tempom: Zohľadnite rýchlosť rastu

Všeobecne sa rozlišuje medzi pomaly rastúcimi hlavnými plodinami, ktoré by sa mali vysádzať ako prvé, a plodinami s výrazne kratším vegetačným obdobím, ktoré by sa mali vysádzať pred alebo po hlavných plodinách. Medzi hlavné plodiny patria napríklad paradajky, zemiaky, mrkva, uhorky a cibuľa. Ako predplodiny sú vhodné najmä špenát, hlávkový šalát a reďkovka; ako následné plodiny sú vhodné karfiol, kaleráb a kapusta.

Na dobré susedské vzťahy! Táto zelenina sa dobre znáša

Kombináciou rastlín s rôznymi nárokmi na živiny sa oveľa lepšie využijú pôdne zdroje. Tieto rastliny spolu dobre vychádzajú:

• paradajky - uhorky
• paradajky - hrach
• šalát - kapusta - mrkva
• mrkva - cibuľa - pór
• paradajky - šalát

Tieto rastliny potrebujú dostatočný odstup:

• fazuľa - hrach - cibuľa
• uhorky - kapusta - fazuľa - šalát
• paradajky - hrášok - kapusta - špenát
• kapusta - cibuľa
• paradajky - zemiaky

Správna starostlivosť zaručuje bohatú úrodu

Po založení zeleninovej záhrady môžete pri správnej starostlivosti čoskoro zbierať prvé plody. Väčšina zeleniny potrebuje na zdravý a intenzívny rast len rovnomernú vlhkosť pôdy, dobre prevzdušnenú pôdu a vyvážený prísun živín. Okopávaním, zalievaním a hnojením je starostlivosť zväčša kompletná. Najmä posledná z uvedených činností je nevyhnutná pre zdravý vývoj rastlín. Keďže pri pestovaní zeleniny sa z pôdy odčerpáva veľa živín, mali by ste zabezpečiť, aby vaše rastliny dostávali vyvážený prísun živín prostredníctvom hnojív, ktoré sú prispôsobené potrebám vašich plodín.

Alternatívy v Poľnohospodárstve a Živočíšnej Výrobe

Ako alternatívu v pestovaní plodín môžeme spomenúť napríklad permakultúru, ktorá stavia na symbióze rôznych druhov v prírode a tieto výhody využíva vo svoj prospech. Čo sa týka živočíšnej výroby, ľudia čoraz viac vyhľadávajú tzv. welfare chovy, ktoré sa snažia zabezpečiť zvieratám čo najlepšie podmienky pre život a tiež ponúkajú oveľa vyššiu kvalitu mäsa. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok.

Zníženie Spotreby Mäsa a Živočíšnych Výrobkov

Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Je však ťažké povedať nakoľko, pretože to závisí od viacerých faktorov. Skleníkové plyny produkuje samotný tráviaci systém dobytka, ako aj skladovanie hnojiva, močovky, kŕmne zmesi, ustajnenie a mnoho ďalších faktorov. Okrem iného je chov tohto dobytka náročný na priestor, čo má na svedomí odlesňovanie veľkej časti pôdy. Ďalším dôvodom odlesňovania sú aj priestory na pestovanie potravy pre dobytok. Prirodzene, lesy sú pľúcami Zeme a ich nedostatok má opäť negatívny vplyv na celý ekosystém.

Ako Obmedziť Množstvo Mäsa v Strave

Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni. Je veľmi pravdepodobné, že ak obmedzíte spotrebu mäsa na menší počet dní v týždni, spozorujete pozitívne zmeny v tom, ako sa cítite, prípadne, že disponujete väčším množstvom energie, ktorú by ste predtým míňali na trávenie mäsa. Pre porovnanie, na strávenie bravčového mäsa je treba asi 4 hodiny, pričom na strávenie obilnín ako ryža alebo pohánka len 2 hodiny.

Rastlinné Alternatívy Bielkovín

Ak vynecháte mäso, je čas pridať do jedálnička napríklad strukoviny ako šošovica. Pre porovnanie, 100 gramov kuracích pŕs obsahuje cca 26 gramov bielkovín, pričom 100 gramov šošovice obsahuje 25 gramov bielkovín. Rastlinné proteíny sa líšia od tých živočíšnych hlavne pomerom aminokyselín. Medzi najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín patria:

• Tofu
• Tempeh
• Fazuľky edamame
• Cícer
• Mandle
• Quinoa
• Fazuľa

Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, existuje mnoho chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým, napríklad: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi, cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších.

Reducetariánstvo a Lokálne Stravovanie

Štýl stravovania, pri ktorom sa vedome vzdávame určitých zdrojov ako napríklad hovädzie mäso, ryby, vajíčka a pod., sa nazýva reducetariánstvo. Ide o vedomú voľbu akéhokoľvek obmedzenia sa v stravovaní, či už zo zdravotných dôvodov, alebo ekologických. Napríklad aj vegetariáni patria do tejto skupiny, pričom tí zredukovali prísun mäsa na nulu.

Z hľadiska chovu a spracovania výrobkov je na tom najhoršie teľacie mäso, nasledujú jahňacina, hovädzina a baranina.

Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Ak si chceme dopriať čerešne aj na konci roka, nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.

Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom. Zároveň si však je potrebné uvedomiť, že aj kuracie mäso, ktoré ku nám cestuje 1000 km má menší dopad na životné prostredie ako hovädzie mäso zo Slovenska, pretože hovädzie mäso má väčšiu uhlíkovú stopu, ako kuracie mäso.

Hovädzie mäso, ktoré sa vo veľkom dováža do celého sveta z Argentíny, so sebou nesie ešte jeden veľmi negatívny aspekt. Nielenže sa kvôli chovu doslova klčujú hektáre dažďového pralesa, ale celkovo procesy, ktorému sa mäso spracováva, má vplyv na životné prostredie. Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 415 litrov vody. Na jeden kilogram obilnín sa však spotrebuje iba 1644 litrov a dokážeme z neho získať až 20 krát viac kalórií.

Čo sa týka spracovania zeleniny, ani tá skleníková na tom nie je najlepšie. Nemyslíme tým skleník vo vlastnej záhradke ale priemyselné skleníky, ktoré zaberajú veľkú rozlohu, na svoj chod spotrebujú veľa energie a zdrojov.

Spotreba a Spracovanie Potravín

Zamedzenie Vyhadzovaniu Jedla

Ako sa vyhneme vyhadzovaniu jedla? Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať.

Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore. Niekedy recepty typu „čo dom dal“ sú tie najlepšie.

Separovanie Odpadu

Mnoho ľudí stále nevie, ako správne separovať odpad. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.

Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad. Takto vieme Matke Zem vrátiť čo nám požičala a ona už bude vedieť, čo s tým ďalej.

V dobe sociálnych sietí je veľmi jednoduché získať zaujímavé a užitočné informácie aj na tému spracovania kuchynského „odpadu“. Tak napríklad, šupky z cibule sa dajú umyť, upiecť a následne pomlieť na veľmi chutné a zdravé korenie.

Bezobalové Obchody

Počuli ste už o bezobalových obchodoch? Ak ešte náhodou nie, ide o obchody, kde si prinesiete vlastné plastové či sklenené nádoby, do ktorých vám v obchode navážia požadované množstvo potraviny, či dokonca drogérie.

Klimatická Diéta a Udržateľné Stravovanie

"Index zdravej výživy" sa používal na meranie zdravotných účinkov rôznych potravín, konkrétne koľko minút zdravého života by sme denne získali alebo stratili zaradením jednej porcie týchto potravín do stravy. Analýza naznačila, že nahradenie len 10% denných kalórií z hovädzieho mäsa a spracovaného mäsa (ako sú párky, niektoré údeniny a salámy) ovocím, zeleninou, orechmi, strukovinami a niektorými morskými plodmi by mohlo priemernému človeku priniesť podstatné zlepšenie zdravia. Zistilo sa, že tieto typy substitúcie (nahradenia) zvyšujú zdravé minúty života odhadom o 48 minút na osobu a deň.

Mnohé štúdie zistili, že ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom spracovaného mäsa, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku určitých zdravotných problémov, vrátane niektorých typov rakoviny a srdcových chorôb. Zistilo sa, že niektoré potraviny prispievajú k environmentálnym rizikám a dokonca klimatickým zmenám viac ako iné. Hovädzie a jahňacie mäso má asi desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky, a tie majú asi desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia a zeleniny a strukovín.

Odborníci odporúčajú konzumovať veľa rastlín a málo ultraspracovaných potravín, najmä spracované mäso.

Regeneratívne poľnohospodárstvo opisuje poľnohospodárske a pastevné postupy, ktoré okrem iných výhod zvrátia klimatické zmeny obnovou ornice. Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo.

Či už si to uvedomujete alebo nie, vaša strava má vplyv na životné prostredie. Bez ohľadu na to, aký typ stravovacieho plánu sa rozhodnete dodržiavať - či už paleo diéta, rastlinná alebo zdravotne zameraná - výber potravín by mal mať pozitívny vplyv na planétu a klimatické zmeny. Klimatariánstvo je spôsob stravovania, ktoré vedie k zníženiu uhlíkovej stopy a negatívnych vplyvov na životné prostredie. Zároveň nezatracuje potraviny živočíšneho pôvodu. Jedným zo spôsobov je konzumovať udržateľné potraviny a vyhýbať sa potravinám, ktoré majú vysokú uhlíkovú stopu a prispievajú k emisiám skleníkových plynov.

Klimatická strava je taká, ktorá je dobrá pre planétu a tiež pre vaše zdravie. Názov tejto stravy bol prvýkrát vytvorený okolo roku 2015. Odvtedy si získala väčšiu sledovanosť verejnosti, ako aj pozornosť veľkých potravinových reťazcov. Klimatariáni nie sú všetci vegáni alebo vegetariáni, ale väčšina z nich sa snaží obmedziť množstvo mäsa, ktoré jedia, najmä hovädzie a jahňacie, ktoré má vyššiu uhlíkovú stopu v porovnaní s kuracím, bravčovým a niektorými druhmi morských plodov. Ak by sme všetci zmenili svoje stravovanie, mohlo by to viesť k výraznému zníženiu emisií CO2.

Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí konzumujú veľa rastlín - najmä zeleninu, ovocie, celé zrná, fazuľa, orechy a semená - profitujú zo zníženého rizika zápalových, chronických zdravotných problémov, ako je rakovina, srdcové choroby, cukrovka 2. typu a mŕtvica. Čím viac antioxidantov, vlákniny, vitamínov a minerálov obsahuje klimatická strava, tým lepšie. Základom je vyhýbať sa spracovaným vegánskym potravinám a baleným veciam a vyberať si potraviny v ich prirodzenom stave. Sezónne, miestne vyrobené, organicky pestované rastlinné potraviny sú zvyčajne najlepšie pre životné prostredie a planétu, hoci to skutočne závisí od toho, ako presne sa pestujú.

Organizmus získava niektoré vitamíny a minerály prevažne z potravín živočíšneho pôvodu. Niektoré z týchto živín sú životne dôležité pre zdravie, napríklad vápnik, zinok, jód alebo vitamín B12. Každý, kto dodržiava vegánsku diétu, musí starostlivo sledovať ich príjem a zvážiť užívanie doplnkov. Klimatariánsky prístup prinášajú menšie riziká v tomto ohľade. Pre tých, ktorí menia svoj jedálniček z ekologických dôvodov, to tiež znamená, že sa nemusia vzdať niektorých milovaných pokrmov. Čím odlišnejší je novozvolený jedálniček od predošlého, tým ťažšie je zvyknúť si naň a vydržať.

Potraviny Vhodné pre Klimatickú Stravu

Nasledujúce potraviny sú vhodné pre klimatickú stravu:

• Miestne pestovaná organická zelenina a ovocie, najmä listová zelenina, jablká, mrkva, zeler, cibuľa, zemiaky/hľuzy, huby, okra (ibištek jedlý), brokolica a tekvica, ktoré si vyžadujú len malé zdroje na pestovanie.
• Klíčky a trávy, ako je lucerna a naklíčená fazuľa.
• Fazuľa a strukoviny, ako je šošovica, čierna fazuľa, fazuľa mungo, fazuľa pinto, fazuľa fava a organické tofu.
• Celé zrná, ako je ryža, teff, proso, raž, jačmeň, špalda, fonio a cirok.
• Niektoré orechy a väčšina semien, ako sú vlašské orechy, ľan, chia, konope, sezam, lieskové oriešky, slnečnicové semienka, melónové semienka a tekvicové semienka.
• Vo voľnej prírode ulovené ryby, ako ančovičky, sardinky, sleď, tuniak, treska a treska jednoškvrnná.
• Mäkkýše ako mušle, ustrice a hrebenatky.
• Organické mlieko od kráv kŕmených trávou je v poriadku s mierou.

Konzumácia rôznych potravín vrátane rôznych zdrojov bielkovín (zmes rastlinných a živočíšnych bielkovín). Štúdie ukazujú, že 75% potravín, ktoré konzumujeme, pochádza iba z 12 rastlinných zdrojov a piatich živočíšnych zdrojov, a tento nedostatok rozmanitosti je pre ekosystém ťažký.

Ak je to možné, pestujte si vlastnú zeleninu, napríklad vysadením záhrady na dvore alebo terase. Nakupovanie na miestnych farmárskych trhoch, ktoré ponúkajú miestne sezónne potraviny, ktoré netreba ďaleko prepravovať. Kompostovanie odpadu, ktoré pomáha budovať zdravú pôdu a pomáha vám pestovať si vlastné potraviny - a navyše znižuje znečistenie pôdy.

Hovädzie mäso má najväčšiu klimatickú stopu. Iné zdroje majú menší negatívny vplyv, ale stále je najlepšie konzumovať ho striedmo.

Planetárne Zdravé Stravovanie

Rozsiahla štúdia EAT z roku 2019 prináša konkrétne výživové odporúčania pre „planetárne zdravé stravovanie“. Základom konceptu planetárne zdravého stravovania je rastlinná strava, v ktorej zelenina, ovocie, celé zrná, strukoviny a orechy tvoria väčšiu časť konzumovaných potravín. Mäso a mliečne výrobky tvoria dôležitú súčasť stravy, ale sú len malým doplnkom rastlinnej stravy.

V porovnaní so súčasným stravovaním bude tento posun vyžadovať, aby sa celosvetová spotreba potravín, ako je červené mäso a cukor, znížila o 50 %, pričom spotreba ovocia, orechov, zeleniny a strukovín sa musí zdvojnásobiť.

Desať Tipov pre Udržateľný Tanier

1. Základ udržateľného taniera: Zelenina, ovocie, strukoviny, orechy, semená a celé zrná.
2. Zvýšte pestrosť: Konzumujte aspoň dve porcie zeleniny (cca 300 g) a sezónneho ovocia rôznych farieb (200 g), cca 230 g celých zŕn a 75 g strukovín.
3. Doprajte si dostatok semienok a orechov: Aspoň 50 g, ktoré sú zdrojom zdravých tukov.
4. Obmedzte mäso: Podľa štúdie EAT planetárne zdravý tanier unesie za týždeň len cca 100 g červeného mäsa (bravčové, hovädzie alebo jahňacie), cca 200 g hydiny a rovnako rybieho mäsa.
5. Obmedzte mlieko a tučné syry: Denná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov by nemala presiahnuť 250 g.
6. Uprednostňujte sezónne lokálne produkty: V lete by základ stravy mala tvoriť zelenina a ovocie, v zime strukoviny, kapusta, tekvica, červená repa, koreňová zelenina, zemiaky…
7. Podporujte postupy regeneratívneho poľnohospodárstva: Uprednostňujte ekologickú poľnohospodársku výrobu a rodinné farmy.
8. Pite čistú vodu: Obmedzte nealko nápoje, ovocné džúsy (treba jesť ovocie aj s vlákninou).

Rastlinne založená strava existuje ako spektrum. V praxi existuje len malá populácia, ktorá nemá v strave žiadne rastliny. Ako pri každej inej strave, aj pri rastlinnej strave si treba dávať pozor na určité vitamíny a minerály. Pritom je podstatné, koľko potravín z jedálnička vyradíme, pretože nižšia pestrosť jedálnička znamená, že určité živiny môžu byť bez plánovania ťažšie dosiahnuteľné. Vegetariáni a vegáni mali o niečo nižší príjem bielkovín ako ľudia konzumujúci živočíšne produkty (12% vs 16%). Príjem vlákniny bol 44g u vegánov, 28g u vegetariánov, len 21g u ľudí konzumujúcich živočíšne výrobky. Je to preto, že celistvé potraviny ako je zelenina, celé obilniny, šošovica, dokonca aj čerstvé ovocie, majú nižšiu energetickú hustotu v porovnaní so živočíšnou produkciou.

Niekoľko štúdií zistilo, že rastlinná strava je pri chudnutí účinná. Dokonca majú mierny náskok pri strate tuku v porovnaní s diétami s vysokým obsahom tukov a nízkym obsahom sacharidov. Rastliny obsahujú prevažne sacharidy, ktorým je v porovnaní s nízkosacharidovými a ketogénnymi diétami ťažšie sa vyhnúť. Proteín v kombinácii so silovým tréningom je dôležitejší počas obdobia chudnutia na zachovanie svalovej hmoty.

Čisto rastlinná strava je možno vhodná pre bežného človeka, ale je vhodná pre športový výkon? Áno! Urobí z vás cez noc super športovca? Aj keď je potrebné urobiť oveľa viac výskumov o rastlinnej strave a jej vplyve na zdravie a výkonnosť, jedna vec je jasná: nebráni športovým výkonom. Stále viac výskumov poukazuje smerom jej zdraviu prospešných účinkov, čo je dôležité, ak by ste radi športovali dlhšie.

Niektorí ľudia považujú za rastlinnú stravu za drahšiu, ale opak je pravdou. Pokiaľ kupujete náhrady mäsa a vegánske syry a ďalšie „vegánske“ polotovary, výjde vás to draho a zároveň menej výživne. Odporúčam preto zamerať sa radšej na adekvátny príjem bielkovín. Tie získate buď z celystvých potravín (preferovaný zdroj), ako je kombinácia obilnín a strukovín, hrášku a ryže a spolu s nimi aj niektoré orechy a semienka. V podstate pestrá strava. Ako je to s rastlinnými bielkovinami? Pre budovanie a udržanie svalovej hmoty je jedno z akého zdroja bielkoviny získate.

Prešiel som na vegánsku stravu a cítim pozitívny efekt na energiu a regeneráciu. Avšak mám jeden veľký probém. Na trhu v dnešnej dobe existuje mnoho náhrad mäsa založených na raastlinnej báze.

Vegetariánstvo, vegánstvo a podobné rastlinné smery stravovania sú dnes veľmi populárne. Ich zástancovia často odsudzujú mäsožravcov za to, že konzumácia mäsa má viac dopadov na prírodu a životné prostredie, ako konzumácia rastlinnej stravy. V článku sa dozviete aj to, či je vegetariánstvo zdravé, pre koho je zdravé a kedy je zdravé - pre človeka a pre prírodu.

Produkcia mandľového mlieka usmrtila v Amerike počas zimy 2018/2019 päťdesiat miliárd včiel. Je to viac ako tretia amerických včelích kolónií. Včely tam však prirodzene nežijú - nemajú radi monokultúry. Mandľovníky samotné včely nezabíjajú. Ide o stres spojený so sťahovaním za nimi, monotónna a nutrične nedostatočná strava (iba peľ a nektár z mandľovníkov).

Ak ste protivníkom komerčného chovu zvierat, riešením nie je vegánske stravovanie. Vegánske stravovanie v konečnom dôsledku usmrtí viac živočíchov. Živočíchy, ktoré žijú v pôde sú usmrtené počas obrábania pôdy a kôli chemickým postrekom používaným na pestovanie plodín.

Hoväzdia pečeň obsahuje 988% DOD (dennej odporúčanej dávky) vitamínu B12, rastlinná strava ho obsahuje minimum. Pri seléne, riboflavíne, medi, cholíne a ďaľších mikronutrientoch je to podobné. Živočíšna strava je jednoznačne bohatšia na mikronutrienty a deti všežravcov sú menej podvyživené, sú vzrastom vyššie a zriedkavejšie majú anémiu a nedostatok vitamínov B12 a D.

Štúdia z roku 2021 (4) vykonaná na 50 tisíc ľuďoch ukázala, že rastlinné stravovanie bolo spojené s vyšším výskytom depresie.

Dobre, ale som vegetarián (vegán) a prechod na túto stravu mi pocitovo pomohol. Je to možné preto, lebo ľudia často prejdú na rastlinnú stravu preto, že chcú žiť zdravšie. T.j. predým sa stravovali nezdravo, jedli veľa sprocesovaného jedla, nevhodných sacharidov a rastlinných tukov. Už len samotné vyradenie sprocesovanej stravy (potraviny, ktoré majú napísané zloženie), cukru a rafinovaných tukov môže mať výrazný vplyv na zdravie.

Ovocie je jednou z najzdravších zložiek našej stravy, pretože je plné vitamínov, minerálov a antioxidantov. Vitamíny ako C a A podporujú imunitu a zdravie pokožky, zatiaľ čo draslík a horčík prospievajú srdcu a nervovému systému. Obsahuje aj vlákninu, ktorá zlepšuje trávenie a pomáha udržať zdravú hladinu cukru v krvi. Antioxidanty v ovocí bojujú proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú starnutie buniek a choroby. Voda, ktorú ovocie prirodzene obsahuje, pomáha hydratovať telo. Mnohé druhy ovocia majú nízky obsah kalórií, no sú energeticky bohaté, čo z nich robí ideálny snack. Prírodné cukry v ovocí dodávajú rýchlu energiu, no zároveň nezvyšujú hladinu cukru v krvi tak prudko ako rafinovaný cukor. Ovocie podporuje aj zdravú črevnú mikroflóru vďaka prebiotikám. Jeho rozmanité chute a formy ho robia ľahko začleniteľným do každej stravy. Pravidelná konzumácia ovocia môže znížiť riziko chronických chorôb, ako sú srdcové ochorenia, rakovina a cukrovka.

Zelenina je neoddeliteľnou súčasťou zdravej stravy a jedným z najvýživnejších darov prírody. Obsahuje veľké množstvo vitamínov, ako sú A, C, K a vitamíny skupiny B, ktoré podporujú imunitu, zdravie kostí a energiu. Minerály ako železo, draslík a vápnik sú dôležité pre krvotvorbu, svaly a nervový systém. Zelenina je bohatá na vlákninu, ktorá zlepšuje trávenie a podporuje pocit sýtosti. Má nízky obsah kalórií, čo ju robí ideálnou pre udržiavanie zdravej hmotnosti. Listová zelenina, ako špenát a kel, je známa vysokým obsahom antioxidantov, ktoré bojujú proti zápalom a ochoreniam. Koreňová zelenina, ako mrkva či sladké zemiaky, je zdrojom komplexných sacharidov a betakaroténu. Krížokvetá zelenina, ako brokolica a karfiol, obsahuje zlúčeniny podporujúce detoxikáciu organizmu. Zelenina je všestranná v kuchyni - dá sa grilovať, dusiť, piecť či konzumovať surová. Pravidelná konzumácia zeleniny znižuje riziko srdcových chorôb, cukrovky a niektorých druhov rakoviny.

Pri predpestovaní sadiva je vhodné na vzídenie dodržať teplotu 20 až 25 °C, potom je optimum dennej teploty 18 až 20 °C a nočnej 12 až 14 °C. Predpestovanie priesad: Najvhodnejšie spôsoby sú buď v balíčkoch 5 x 5 centimetrov alebo v zakoreňovačoch s priemerom 5 centimetrov. Správne dopestované priesady majú mať pred vysádzaním šesť až osem pravých listov.

tags: #dieta #ktore #sa #nechce #pestovat #priznaky