Kedy začne moje dieťa hovoriť? Táto otázka trápi mnoho rodičov. Vývin reči je oveľa dlhší proces, ako by ste si mohli myslieť. Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom. Proces učenia rozprávania u detí je komplikovaný a trvá veľa mesiacov, kým od dieťaťa počujete prvé slová. Samozrejme, že aj v rannom detstve deti bľabotajú a snažia sa komunikovať.
Vývin reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho (rodinného) prostredia, teda to, akým spôsobom je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom. Logopedičky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa.
Prípravná fáza: Od počúvania k bľabotaaniu
Bábätko začína počuť už v 5. mesiaci života plodu. Od tej chvíle si dieťa začína zvykať na zvuk hlasu svojej matky, s melódiou a rytmom jazyka, ktorý používa. Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.
Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom.
Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba. Spočiatku ide o jednoduché slabiky, napr. eg, ma, da, ta, ba, ktoré sú neskôr rozžírené na slabiku: mamama alebo tatata.
Po 6 mesiacoch začne dieťatko bľabotať, čo je prvým pokusom napodobniť ľudskú reč. V tomto najrannejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný?
Do nepriehľadných nádob povkladajte rôzne suché veci, napríklad piesok, ryžu, fazuľu, kamienky, alebo hrášok. Dôležité je, aby boli rovnaké veci vždy v dvoch nádobách. Nie každý vie, že manuálne činnosti majú kľúčový vplyv pre vývoj reči. V mozgu sa nachádza centrum zodpovedné za pohyb rúk, ktorý je prepojený s centrom ovládania úst. Intenzívnou prácou týchto dvoch centier sa stimulujú aj "susedné". Ak teda chcete pomôcť dieťaťu hovoriť, mali by ste ich povzbudiť, aby ste sa hrali manuálne hry.
Obdobie zámernej komunikácie: Od gest k prvým slovám
S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám. Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť. Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá. Nie vždy však ukazovanie prstom na istý predmet musí znamenať, že si ho vyžaduje na uchopenie.
Svetlana Kapalková hovorí, že „v istom štádiu je pravdepodobné, že sa dieťa chce s mamou alebo otcom podeliť o zážitok zo svojho objavu, chce pritiahnuť ich pozornosť. Špecifické postavenie v tomto období majú deti s poruchou autistického spektra, ktoré využívajú gestá zvyčajne ako žiadosti a len zriedka ako snahu o zdieľanie a radosť zo spoločnej pozornosti medzi ním a rodičom. Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou (napr.
Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!, hovorí Svetlana Kapalková s kolegyňami.
Po 1. roku sa začína vlastný vývoj reči, ktorý charakterizujú jednotlivé štádiá rozvíjania komunikačných schopností. V období medzi 1. a 2. rokom dieťa začína zvyčajne využívať na dorozumievanie jednoslovné vety, ktoré vyjadrujú vlastné priania, pocity, prosby (ham, pá, baba, mama, tata). Veľký význam má intonácia, melódia a prízvuk. Dôležitú úlohu má stále neverbálna komunikácia - plač, mimika, gestá. Ku koncu tohto obdobia dieťa dospieva do veku prvých otázok (Kto je to? Čo je to?).
Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním.
Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
Ročné dieťa začne hovoriť „mama“, „tato“, „nie“ alebo „papa“. Kedy dieťa povie svoje prvé slovo? Kedy deti zacnu rozpravať? To je veľmi individuálna záležitosť. Niektorí rodičia považujú zhluky jednoduchých slabík za hovorenie, iní čakajú, kým prvé slovo vyslovia vedomejšie. Ide o vaše individuálne vnímanie.
V druhom roku života: Rozprávanie v jednoduchých vetách
V druhom roku života začína naozajstná zábava. Dieťa v tomto veku má toho na jazyku veľa. Medzi 19 a 24 mesiacmi dieťa vie okolo 50-200 slov, ale rozumie oveľa viacerým. Kombinuje slová do jednoduchých viet, dopomáha si gestami. Pretože deti nevedia ešte plne verbovať svoje myšlienky, alebo vyslovovať konkrétne slová, začínajú vytvárať vlastné slová, dokonca aj vlastný jazyk. Počas tohto obdobia sa objavujú vtipné výroky a prekrútené slová, ktoré budú už navždy kolovať medzi vtipnými príhodami pri každom rodinnom stretnutí.
Do 27. mesiaca by dieťa malo vedieť okolo 300 slov, tieto "slová" by mali byť chápané ako každý zhluk zvukov s významom, ktoré dieťa vysloví. Budú to slová ako "mama", ale aj "ha", ak to označuje psa, alebo "papu/ham", ak ide o jedlo.
Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.
V druhom roku veku dieťaťa sa zrýchľuje proces vývinu reči. Nazýva sa to doba vety, čo je obdobie pre častejšie opakovanie slov, v reči sa vyskytujú nové slová a dieťa z nich vytvárať krátke vety. Vo veku 3 rokov sa začína obdobie špecifickej detskej reči, ktoré trvá až do siedmeho roku života. V tomto veku rozpráva dieťa čoraz plynulejšie a osvojuje si množstvo nových slovíčok a fráz, ktoré dieťa ochotne používa.
V dvoch rokoch zvláda dieťa dobre vysloviť tieto hlásky: M, B, P, A, E, I, O, U, D, T, N, J, K, G, H, Ch, V, F, OU, AU. Dieťa sa zároveň musí rozvíjať aj v iných oblastiach, ako je napríklad kresba (úchop prstov) a pod.
Vývin reči do troch rokov: Rozširovanie slovnej zásoby a gramatiky
Obdobie medzi 2. a 3. rokom býva charakteristické prudkým rozvojom komunikačnej reči. Dieťa zisťuje, že pomocou reči dokáže usmerňovať dospelých vo svojom okolí, preto sa snaží komunikovať čoraz častejšie. Po 2. roku dieťa začína používať jednoduché dvojslovné vety (mama, papá). V období okolo 3. roku života sa stretávame u dieťaťa s náročnejšími myšlienkovými operáciami. Zväčšuje sa slovná zásoba, rozvíja sa gramatická stránka reči. Po treťom roku už väčšinou dieťa začína používať singulár aj plurál podstatných mien. Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou. Nastáva prehlbovanie a spresňovanie obsahu slov, gramatických foriem. Medzi 3. a 4. rokom dieťa začína tvoriť súvetia.
Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.
Trojročné dieťa už má v talóne asi tisícku slov. V tomto veku začínajú aj logicky vyvodzovať svoje závery. Dieťa si rozširuje slovnú zásobu najmä novou otázkou „Prečo?“ Začínajú používať minulý čas. Začína sa formovať verbálna pamäť.
V troch rokoch zvláda dieťa dobre vysloviť ďalšie nové hlásky: N, D, T, L. V kresbe nakreslí slniečko, postavu, hlavonožcov, vie nakresliť kruhy, štvorce, trojuholník, ale nedokáže ich zatiaľ pomenovať.
Čo je dobré vedieť o tomto veku, aby sme predišli vlastnej frustrácii? Ak budeme mať pocit, že nás dieťa nepočúva, robí si z nás srandu, urobí niečo iné, ako to, čo mu hovoríme - skúsme sa pozrieť na dĺžku viet, aké používame. Len tri pojmy alebo slová - to je trojročné dieťa schopné z nášho prejavu „absorbovať.“
Podpora rozvoja reči: Ako pomôcť dieťaťu
Najdôležitejšie je, aby ste stále hovorili so svojím dieťaťom. Hovorte mu všetko, čo sa okolo vás deje. Pýtajte sa Vášho dieťatka otázky a sledujte jeho reakcie. Používajte krátke, jednoduché, ale gramaticky správne vety.
Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať. S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
Hovorte so svojím dieťaťom jasne, pomaly a nahlas. Naučiť sa reč vášho dieťaťa zahŕňa napodobňovanie vás a celého okolia. Dieťa musí dobre počuť, aby dokázalo rozpoznať slová a opakovať ich. Neponáhľajte sa a rozprávajte sa s dieťaťom pomaly, opakujte slová. Nečakajte, kým vaše dieťa vyrastie. Aj to, že sa rozprávate s novorodencom pomáha!
Bavte sa napodobňovaním zvukov zvierat. Napodobňovanie je skvelý spôsob, ako podporiť reč u dojčiat, keď sa vyvíja celý senzitívny systém. Deti milujú reagovať aj na to, čo robí pes, mačka alebo sliepka. Takéto onomatopoické zvuky precvičujú svaly úst a sú výborným úvodom do ďalšieho učenia sa reči.
Čítajte svojmu dieťaťu knihy. Spoločné čítanie kníh od prvých dní života je skvelé. Dieťa sa ponorí do sveta slov. Malí milujú najmä rýmované básničky a jednoduché príbehy. Zároveň je to spôsob, ako sa knižka stane trvalou súčasťou života dieťaťa a bude spojená s potešením i dobrou zábavou, ktorá v budúcnosti prinesie svoje ovocie. Knihy ako hračky pre bábätká sú najlepšou investíciou.
Zahrajte si hry s prstami. „Deti sa hrali s prstami“, „Straka varila kašu“, sú jednoduché hry, ktoré deti milujú! A čo je dôležité, tieto hry povzbudzujú deti v samostatnej hre. Spájajú učenie reči s motorickou koordináciou. K rozvoju reči u deti prispievajú aj senzorické hračky.
Zahrajte si scény s plyšovými zvieratkami. Vďaka hraniu spolu trávite čas a zároveň učíte deti, ako komunikovať a zostavovať vety. Hovoriace plyšové zvieratká sú mimoriadne zaujímavé pre deti. Je to čas, kedy sa deti vďaka dialógu učia rozprávať.
Podporte rečové orgány hrou. Fúkanie bublín, pierok alebo balónov je jedným z najlepších spôsobov, ako spojiť cvičenia rečových orgánov so zábavou. Pre každú hru pripravte bezpečný priestor.
Hygiena ďasien a neskôr starostlivosť o mliečne zuby dieťaťa ovplyvňuje rozvoj reči, oklúzia a aj celkovú kondíciu jeho maličkého tela. Schopnosť hryzenia je základom pre samostatné jedenie a správny rozvoj reči. Pre dospelých je táto schopnosť samozrejmá, no dieťa sa ju musí naučiť.
Keď dieťa začne rozprávať, môže nastať chvíľa, kedy táto milá reč nebude držať krok s obrovským množstvom myšlienok, ktoré sa víra v jeho malej hlavičke. Môže sa objaviť koktanie. Tento bežný jav zmizne, ak zvolíte správny postup. Je však veľmi dôležité, aby ste dieťa nezosmiešňovali. Môžete vykonávať cvičenia, ktoré stimlujú vývin reči. Nemôžete očakávať, že Vaše dieťatko začne ihneď rozprávať správne. Nenechávajte ho zakaždým opraviť svoje chyby. Občas povie slovo v správnej forme. Vďaka tomu dokážete pozorovať, ako pracuje jeho jazyk a pery.
Nesústreďte sa len na pomenovanie, ale hlavne na opísanie objektov. Dieťa nekritizujte. Najdôležitejšia pri deťoch je trpezlivosť. Dajte si pozor, aby ste dieťa nekritizovali za to, že nerozpráva zreteľne, alebo za to, že má malú slovnú zásobu. Môže to narobiť viac škody ako osohu. Radšej plynule zopakujte slovo, ktoré dieťa povedalo nesprávne, ale vyslovte ho zreteľne.
Neustále s dieťaťom komunikujte. Mladšie deti sa snažte podporiť a naučiť ich základné slabiky. Komunikujte zreteľne, aby dieťa vedelo rozoznať, čo je oznamovacia veta a čo otázka. Snažte sa zakomponovať do vašej komunikácie s dieťaťom aj gestá, ktoré mu ľahšie pomôžu pochopiť slová a činy. Dávajte dieťaťu jednoduché otázky, na ktoré sa dá odpovedať len slovami áno a nie a postupne pridávajte otázky, slová, či slovné hry.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Sú situácie, kedy stojí za to poradiť sa s odborníkom. Ak si všimnete, že Vaše dieťa má problémy s prehĺtaním, alebo žuvaním, zvážte návštevu logopérda, alebo neurológa. Nemali by ste sa riadiť pravidlom, že chlapci začnú rozprávať neskôr ako dievčatá.
Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Tento článok vám pomôže pochopiť, čo je ešte v norme a čo už môže naznačovať potrebu odbornej pomoci.
Práve tieto signály vám napovedia, či môže ísť o širší vývinový problém. Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.
Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo. Ak ani po niekoľkých mesiacoch takýchto pokusov dieťa nezačne hovoriť, vyhľadajte odborníka.
Ak dieťa ešte v 3 rokoch nerozpráva alebo má v porovnaní s ostatnými deťmi malú slovnú zásobu a jeho slová sú pre okolie veľmi zle zrozumiteľné, ide s veľkou pravdepodobnosťou o oneskorený vývin reči. Oneskorený vývin reči zahŕňa celé spektrum prípadov od úplnej bezrečnosti až po prípady, ktoré sa len nepatrne odchyľujú od normy. Oneskorenie sa prejavuje na úrovni reči, ale má vplyv aj na celkový vývoj osobnosti dieťaťa.
V tomto veku už je aj zrejmé, či dieťa potrebuje pomoc logopéda, alebo nie. Deti vo veku troch až štyroch rokov sa učia jazyk aktívne, práve oni budú skúšať vašu fantáziu a trpezlivosť neustálym opakovaním otázky „Prečo?“ Takéto dieťa počúva aj dlhšie príbehy, dokáže vám odpovedať na otázky, začína vytvárať dlhšie vety a začína mať rado vtipy.
Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra. Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností. Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia). Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.
Nedostatočný pokrok vo vývoji reči by mal byť dôvodom na obavy. Ak sa ročné dieťa nepokúša opakovať slová alebo nevydáva žiadne zvuky, obráťte sa na odborníka. Odborníka navštívte aj v prípade, keď 2-3 ročné dieťa nerozpráva, ale komunikuje jednoduchými slovami a nezačína zostavovať vety. V takom prípade je čas na konzultácie.
Ak už dieťa dokáže používať jednoduché slová, mali by sme začať s vytváraním základnej slovnej zásoby a obohacovať slovnú zásobu dieťaťa o podstatné mená konkrétne a slovesá významové (napr. Po zvládnutí predošlých fáz môžeme postupne prejsť k vytváraniu jednoduchých viet. Pri nácviku využívame reálne situácie alebo obrázkový materiál. Do viet zapájame už aj viacslabičné slová, ďalšie slovné druhy. Až keď dieťa dokáže opísať jednoduchý dej na obrázku, rozprávať jednoduchý, krátky príbeh, prechádzame k hovorovej reči a postupnej úprave výslovnosti hlások, ktoré dieťa ešte nepoužíva alebo ich tvorí nesprávne.
V prípade oneskoreného vývoja reči, rovnako ako u iných foriem narušenej komunikačnej schopnosti, hrá veľkú úlohu návšteva logopedického zariadenia a konzultácie s logopédom. Ten s dieťaťom pracuje priamo v rámci logopedickej terapie.
