Rudolf „Rudo“ Božik, rodený 10. júla 1920 v Hrnčiarovciach a zosnulý 27. júna 2000 v Piešťanoch, bol výnimočným slovenským stíhacím pilotom a leteckým esom počas druhej svetovej vojny. Jeho kariéra bola poznačená odvážnymi bojmi na východnom fronte, účasťou v Slovenskom národnom povstaní a následným pôsobením v česko-slovenskom vojenskom letectve. Po vojne, v roku 1958, bol prepustený z armády v rámci čistiek, no jeho životná púť ho zaviedla k práci v baniach a neskôr k dráhe rušňovodiča.
Rané roky a začiatky v letectve
Rudolf Božik sa narodil do skromných pomerov, ako syn železničného robotníka. Detstvo prežil v obci Hrnčiarovce (dnes v okrese Trnava) so svojimi súrodencami. Po absolvovaní meštianskej školy v Trnave sa v roku 1937 vyučil za zámočníka. Jeho záujem o lietadlá však presahoval rámec remesla. Už od detstva ho fascinoval zvuk motorov a pohľad na stroje prelietajúce nad jeho rodnou obcou.
Osud ho zaviedol do Školy pre odborný dorast letectva v Prostějove, kam nastúpil 1. októbra 1938. Aj napriek mobilizácii a dočasnému prerušeniu výcviku, jeho talent neostal nepovšimnutý. Na základe výsledkov prijímacích skúšok bol prijatý do Považského aeroklubu v Piešťanoch, kde 1. januára 1939 začal svoj letecký výcvik.
Jeho prvé kroky vo vzduchu boli plné vzrušenia a zodpovednosti. Po úspešnom absolvovaní teoretickej prípravy, 23. mája 1939 uskutočnil svoj prvý let s inštruktorom na cvičnom dvojplošníku Praga E.39. Samostatný let, ktorý sa uskutočnil 28. júna 1939, bol pre neho nezabudnuteľným zážitkom. Spomienky na tento deň opisuje s nadšením:
„...Bolo to 28. júna 1939 a počas neho som absolvoval celkovo osem letov. Jeden okruh dvojitého riadenia, dva lety spojené s nácvikom núdzového pristátia v dvojici a jeden let dvojitého riadenia - preskúšavací. To ma skúšal npor. J. Trnka. Uznal, že som schopný samostatne riadiť lietadlo. Potom musela ísť mašinka k hangáru a naplniť sa benzínom. Do zadného sedadla sa posadilo vrece piesku, asi 50 kg ťažké. Muselo sa poriadne zabezpečiť, aby sa nemohlo hýbať. Druhý žiak pomohol pilotovi sa pripútať a sprevádzal ho krokom na štart. V miestach pristávacieho ‚T‘ nastal ten slávnostný okamih. Zdvihol si ruku, že si pripravený na štart. Ruka dovnútra, plný plyn. Štart. Mašinka sa rozbehla. Rýchlejšie a ešte rýchlejšie. Už chce nahor, len jej málinko pomôcť. Už je to. Už neposkakuje po nerovnostiach letiskovej plochy. Už je koniec letiska. Štartoval som smerom na sever. Už som nad poľom, lietadlo stúpa. Robím prvú zatáčku doľava. Nikto mi tu nekáže. Som sám. Preletel som cez rieku a znova zatáčam vľavo vo výške 200 m. Treba ubrať plyn a letieť v horizonte. Dodržiaval som všetko, čo som sa naučil. Aj prístroje som si poctivo kontroloval. Okruh sa rýchlo vypĺňal. Blížil som sa ku tretej zatáčke. Zase som točil doľava a smeroval na kopce. Po chvíli bolo treba vykonať štvrtú zatáčku a nabrať správny smer na pristátie. Včas všetko odhadnúť, priškrtiť plyn a začať kĺzať. Pritom som musel dodržiavať rýchlosť. Stroj som bezpečne viedol na pristátie. Oči som mal ako jastrab. Počasie bolo krásne. Tak som ešte letel v horizonte nad letisko. Až keď som sa dostal za stanicu, potlačil som do kĺzavého letu a ubral - privrel plyn. Motor pracoval na malé obrátky a začalo klesanie. Pri ňom som dodržiaval potrebnú rýchlosť a kontroloval rýchlomer. Takto som sa približoval k zemi. A teraz nastala ďalšia fáza pristátia - podrovnanie. Keď mašinka kĺzala, jej predok bol mierne sklonený k zemi a musel som ho zrovnať do horizontu. Vtedy sa odbrzdila a pristál som na tri body - teda na kolesá a ostrohu. Keďže som svoj prvý samostatný let vykonal perfektne, štartoval som po ňom ešte trikrát na samostatné okruhy. Nakoniec ma musel učiteľ vyhnať z mašiny. Bol som úplne zbláznený, že som lietal úplne sám. Po lete som sa hlásil u inštruktora. Spolu sme let prebrali, pričom mi s úsmevom gratuloval. Akonáhle ma prepustil, vypuklo to. Všetci ostatní na zemi sa na mňa vrhli, váľali sa po mne a dostal som hobla. Suchého priamo na štarte a mokrého pri hangári. A potom sme my, samoletci, v reštaurácii u Levíčka, či u Vrtule, museli zaplatiť zápisné. Jedným slovom, oslavovalo sa.“
Výcvik úspešne dokončil a 9. augusta získal preukaz pilota športových lietadiel, čím sa zaradil medzi prvých pilotov vyškolených za samostatného Slovenska. Dňa 28. decembra 1939 sa v Bratislave podrobil dobrovoľnému odvodu a 10. januára 1940 narukoval do slovenskej armády.
Po absolvovaní základného vojenského a pilotného výcviku, kde bol 1. decembra 1940 povýšený na slobodníka, bol 17. augusta 1941 slávnostne vyradený, menovaný za pilota-letca a povýšený na desiatnika. Vďaka vynikajúcim výsledkom bol 9. septembra zaradený do stíhacieho kurzu. Po prijatí do zboru poddôstojníkov z povolania a povýšení na čatníka, 20. júna 1942 úspešne ukončil stíhací kurz ako štvrtý najlepší z osemnástich frekventantov.
Jeho vojenská kariéra pokračovala v Piešťanoch, najprv pri Cvičnej letke a potom pri stíhacej letke 11, vyzbrojenej lietadlami Avia B.534. Krátko na to bol presunutý na východné Slovensko do Spišskej Novej Vsi, kde sa stal príslušníkom letky 12. Neskôr slúžil ako inštruktor pešieho výcviku nováčikov v Leteckej škole Slovenských vzdušných zbraní v Trenčianskych Biskupiciach. V apríli 1943 sa v Piešťanoch zaradil do preškoľovacieho kurzu na stíhačky Messerschmitt Bf 109E, ktorý úspešne ukončil.
Východný front a bojové úspechy
Dňa 23. júna 1943 odišiel Rudolf Božik s druhou frontovou garnitúrou letky 13 na východný front. Po krátkom zaškolení na lietadlá Bf 109G-2 na Kryme, sa zapojil do intenzívnych obranných bojov nad Kubáňou a Čiernym morom. Jeho talent a odvaha sa prejavili už pri pätnástom bojovom lete, 26. júla, kedy dosiahol svoje prvé dve vzdušné víťazstvá. Podľa nemeckých archívnych materiálov zostrelil sovietsky prieskumný dvojplošník Polikarpov R-5 a následne stíhačku P-39 Airacobra. Počas svojich bojov na východnom fronte zaznamenal celkovo jedenásť potvrdených zostrelov a jeden v spolupráci, pričom mu bolo pripísaných aj deväť pravdepodobných zostrelov.
Jeho bojové nasadenie nebolo bez rizika. Dňa 1. augusta 1943 havaroval pri núdzovom pristátí neďaleko Tamani, keď mu vybuchol motor. Napriek poškodeniu lietadla vyviazol bez zranení. O dva dni neskôr, 3. augusta, mal ďalšiu nehodu pri pristátí v Anape, kde sa mu zlomil podvozok.
Počas bojov nad Kubáňou a Čiernym morom bol svedkom rôznych situácií, vrátane nebezpečného stretu s nepriateľským člnom na mori a prekonávania prudkej búrky. Tieto zážitky svedčia o neustálom ohrození, ktorému čelil.
Slovenské národné povstanie
Po návrate z východného frontu sa Rudolf Božik zapojil do Slovenského národného povstania. Ako príslušník Kombinovanej letky zostrelil tri lietadlá Luftwaffe, z toho jedno v spolupráci. Týmto sa stal najúspešnejším slovenským stíhačom v SNP, čím potvrdil svoju výnimočnosť a odhodlanie bojovať za slobodu.
Jeho účasť v SNP a následné pôsobenie v česko-slovenskom vojenskom letectve dokazujú jeho neochvejné odhodlanie slúžiť vlasti v rôznych turbulentných obdobiach.
Rudolf, sob s červeným nosom | 1964 | HD | 1080p | Celý film | Vianočné filmy pre deti
Po vojne a záver života
Po skončení vojny slúžil Rudolf Božik v česko-slovenskom vojenskom letectve. V roku 1958 však prišiel zlom, keď bol v rámci čistiek prepustený z armády. Následne pracoval ako baník v Handlovej, no jeho profesijná cesta ho zaviedla k železnici. Pracoval ako kandidát na rušňovodiča a neskôr až do odchodu do dôchodku v roku 1980 pôsobil ako rušňovodič-motorvodič.
Rudolf Božik bol vyznamenaný viacerými poctami, vrátane Vyznamenania Za hrdinstvo 3. a 2. stupňa, Železného kríža II. a I. triedy, Striebornej frontovej leteckej spony a Radu Slovenského národného povstania II. triedy. Tieto ocenenia svedčia o jeho odvahe, obetavosti a výnimočnom prínose počas druhej svetovej vojny.
Jeho životný príbeh je inšpiráciou a pripomienkou hrdinstva slovenských vojakov a pilotov, ktorí bojovali za lepšiu budúcnosť.
