Každé dieťa sa vyvíja individuálne. Je prirodzené, že sa rodičia zaujímajú o pokroky svojich detí, no stanovenie presného počtu slov, ktoré by malo 2-ročné dieťa ovládať, a dokonca aj konkrétnych slov, je podľa mnohých názorov prehnané.
V minulosti sa takéto veci neriešili, no v dnešnej dobe chce mať každý "superchytre" a hlavne rýchlo sa vyvíjajúce dieťa. Niektorí rodičia sa domnievajú, že stanovené kritériá sú len preložené z angličtiny a nekorešpondujú so slovnou zásobou slovenských detí. Je totiž rozdiel, keď dieťa v UK povie "shoe, book, hat", ako keď naše dieťa povie "topánka, kniha, klobúk".
Ak autor uverejňuje nejakú štúdiu, mal by si dať tú námahu, že si vyhľadá slovenskú, a nie iba preložiť článok z anglického časopisu. Každé dieťa je individuálna osobnosť a v každom jazyku existujú slovíčka, ktoré sa malé deti naučia vyslovovať ľahšie a teda medzi prvými. Okrem toho, ak by mal svet fungovať presne podľa tabuliek, bola by tu príšerná nuda.
Individuálny vývoj reči
Mnohí rodičia zdieľajú svoje skúsenosti s vývojom reči svojich detí. Napríklad, syn jednej z diskutujúcich vedel v dvoch rokoch krásne rozprávať a dnes je z neho šikovný druháčik. Iná mamička uvádza, že jej 2,5-ročný syn ovláda len základné slová ako mama, baba, havo, kdeje, bo, mňam a viac nič. Snaží sa, ukazuje na obrázky a reaguje, keď mu rodič povie, čo je na nich. Niekedy z neho vyletí slovo "voda" alebo "kakao", ale už to viac nepovie. Aj keď jej kamarátky hovorili, aby to riešila, ona nechce a obavy tam nejaké sú.
Ďalšia mamička popisuje, že jej dcérka má 2 roky a rozpráva nádherne, dokonca sa učia dvojjazyčne (slovenský a nemecký jazyk). Dieťa vie presne, s kým má ako rozprávať. Tým však nechce povedať, že iné deti sú hlúpejšie, len to, že niekomu to trvá dlhšie. Vôbec by si z toho nerobila hlavu, veď jej brat začal rozprávať až okolo 3. roku a dnes nemá žiadne problémy.
Sú aj prípady, kedy dieťa začalo hovoriť neskôr kvôli zmätku z viacerých jazykov. Napríklad syn jednej z diskutujúcich nechcel hovoriť, lebo svokra s ním hovorila po maďarsky a rodičia po slovensky, čo ho totálne zmätené. V takýchto prípadoch je ťažko niečo ustrážiť, keď sú deti s nimi.
Niektorí rodičia sa stretávajú s nepochopením okolia, ktoré porovnáva ich deti s inými. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné tempo. Niekedy sa stáva, že ak sa deti nútia skoro rozprávať alebo sa od nich niečo vyžaduje nasilu, majú tendenciu zajakávať sa alebo ráčkovať.
Jedna z diskutujúcich sa delí o zaujímavú historku zo seriálu Teletubbies, kde sa deti učia významy slov ako "dobrý deň", "pred", "za", "vedľa", "von", "dnu". Tam jedno z teletubbies malo loptu a v češtine "míč". Dieťa sa rozčuľovalo, že to predsa nie je "míč", ale "lopta".
Existujú aj prípady, kedy dieťa začalo rozprávať až okolo tretieho roka života a dnes rozpráva neustále. To len potvrdzuje, že netreba robiť paniku, ak dieťa začne rozprávať neskôr.
Kedy je potrebná pomoc logopéda?
Niektorí rodičia sa obracajú na logopéda, keď majú obavy o rečový vývoj svojich detí. Synček jednej z diskutujúcich má dva a pol roka a nehovorí takmer nič. Už navštívili logopéda, ktorý poradil, ale keďže synček je veľmi malý, s logopedičkou veľa nespolupracoval. Matka sa objednala sama, pretože ich doktorka povedala, že to do 5. roku nerieši. Matka sa mu venuje naplno, rovnako ako dcére, ktorá má rok a pol a ústa sa jej nezastavia. Myslí si, že veľa závisí aj od dieťaťa a jeho vývoja. Napríklad synček už chodil v jeden a pol roku na nočník, dcéru tam nedostane ani za svet, takže je to individuálne.
Iná situácia je, keď dieťa v dvoch rokoch nehovorí takmer nič a nereaguje na nič. Stojí celý deň pri telke, ale rozumie k PC, mobilu, vie dať pusu na požiadanie, ukazuje, čo chce, a sám si vyhľadá rozprávky. V takomto prípade je dobré vyhľadať radu odborníka.
Niektorí diskutujúci si nie sú istí, či logopéd pomáha učiť deti rozprávať, alebo len odstraňuje rečové vady ako račkovanie či šušlanie. Logopéd pomáha odstraňovať rečové vady a učí správnu výslovnosť, nie núti deti rozprávať. A to sa robí v takom veku, kedy je dieťa schopné spolupráce.
Niektoré deti vedia všetko, ale nechcú hovoriť. Príkladom je dievčatko, ktoré išlo do škôlky s tým, že hovorilo veľmi málo, aj keď vedelo všetko. V škôlke už muselo hovoriť a teraz je z neho druháčka.
V minulosti sa stávalo, že deti, ktoré mali problémy s rozprávaním, sa často nenapredovali v motorickom vývoji. Napríklad dieťa, ktoré nevedelo loziť, malo problémy aj s inými pohybmi. Dnes sa vie, že lozenie je dôležitým míľnikom v psychomotorickom vývoji dieťaťa. Posilňuje svaly celého tela, hlavne stredu, čo pomáha v sede udržať hlavičku vzpriamene. Lozenie tiež zlepšuje koordináciu medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou a buduje dôležité svalové reťazce.
Lozenie je veľmi dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Je to preň nielen fyzický, ale aj psychický tréning. Skôr než vaše dieťa začne loziť, musí sa na to pripraviť. Pre malého človeka je štvornožkovanie veľkou výzvou. Musí zdvihnúť zadoček a bruško a dať ruky rovnobežne k sebe. Navyše pri pohybe spočíva hmotnosť celého tela striedavo na jednej ruke a na opačnej nohe. Preto, kým nadíde čas, dieťa niekoľko mesiacov intenzívne trénuje svaly. Najprv sa začne prevracať, potom plaziť a nakoniec batoliť, čo mu pomáha rozvíjať zmysel pre rovnováhu.
Deti začínajú loziť okolo 9. mesiaca, nie je to však pravidlo. Niekto sa začne učiť loziť skôr, niekto neskôr. Niektoré deti úplne preskočia fázu lozenia a začnú hneď chodiť. Táto skupina je však menšinová. Pre väčšinu detí je lozenie fázou predchádzajúcou chôdzi. Štvornožkovanie je pre niekoľkomesačné dieťa jednoduchšie, keďže sa vie podopierať ručičkami. Takto sa cíti bezpečnejšie a v tomto veku sú jeho ruky silnejšie ako nohy.
Mali by ste mať obavy, ak po dvanástich mesiacoch vaše dieťa nemá záujem o prvé pokusy o lozenie alebo sa nedokáže alebo nechce samostatne pohybovať. Neschopnosť koordinovať pohyby je tiež znepokojujúcim príznakom. Ak sa vyskytnú takéto príznaky, odporúčam vám ihneď sa poradiť s pediatrom. Ak sa dieťa narodilo predčasne, mali by ste mu dať viac času na zvládnutie pohybov.
Podpora rozvoja reči a pohybu
Je dôležité vytvárať deťom prostredie, kde sa cítia bezpečne a môžu sa prirodzene rozvíjať. Rodičia by mali podporovať svoje deti, ale nenútiť ich do ničoho nasilu. Každé dieťa má svoj vlastný čas na všetko - sedenie, lozenie, rozprávanie.
Pre podporu rozvoja reči je dôležité s deťmi veľa rozprávať, čítať im, ukazovať obrázky a spievať si. Dôležité je tiež počúvať, čo nám dieťa hovorí, aj keď ešte nehovorí celkom zrozumiteľne.
Pre podporu motorického vývoja je dôležité, aby deti trávili čas na brušku, kde posilňujú svaly krku, chrbta a ramien. Pomôcť im môžete aj polohovaním na štyri, prenášaním váhy či podávaním hračiek v tejto polohe. Vytváranie prekážok či použitie hračiek ako motivácia tiež funguje.
Je tiež dôležité vedieť, čo nerobiť. Nedávať dieťa do sedu skôr, ako sa posadí samo, vyhýbať sa chodítkam, nenútiť dieťa do pozície násilím, neobmedzovať dieťa v pohybe a neporovnávať ho s inými.
Niektorí rodičia sa učia nemecky, turecky a iné jazyky. Súhlasia, že deti by sa mali učiť všetko, čo sa len dá. "Koľko rečí ovládaš, toľkokrát si človekom." Deti majú fantastickú pamäť, ale treba ju podporovať.
V prípade, že máte obavy o vývoj reči vášho dieťaťa, je vždy najlepšie poradiť sa s pediatrom alebo logopédom. Môžu vám poskytnúť odborné rady a usmernenia.
Dôležité je pamätať na to, že každé dieťa je jedinečné a má svoje vlastné tempo vývoja. Trpezlivosť, láska a správna podpora sú kľúčom k jeho zdravému rastu a rozvoju.