Horúčka je sprievodným príznakom mnohých chorôb, častokrát postihuje aj tých najmenších - deti. Viete ako správne znižovať horúčku? Horúčka najčastejšie znamená, že vaše dieťa bojuje proti infekcii. Nebezpečná nie je samotná teplota, ale skôr jej výška, trvanie a vlastné ochorenie. Horúčka patrí k nešpecifickým príznakom mnohých detských infekcií. Často u detí rýchlo vystúpi nad 38 °C, čo môže rodičov vystrašiť. Kedy a ako čo najúčinnejšie dieťaťu začať zrážať teplotu? Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa liečba horúčky u detí mala začať pri nameraní teploty v podpazuší nad 38,5 °C alebo pri nameraní rektálnej teploty nad 39 °C. Je však nutné brať do úvahy momentálny celkový stav dieťaťa (napr. Pojem „horúčka“ znamená zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C, čo je zväčša zapríčinené infekčným patogénom. Ide o obranný mechanizmus organizmu, kedy dochádza k aktivácií buniek imunitného systému a ich uvoľňovaniu do krvi. Horúčka je prirodzená obranná reakcia organizmu. Ide o zvýšenie telesnej teploty nad 38,5 °C ako reakcia na zmeny v organizme. Medzi najčastejšie patria rôzne ochorenia (infekčné, autoimunitné, onkologické), reakcia po očkovaní, prehriatie či rast zúbkov. Horúčka dokáže prísť úplne nečakane a z vášho hrajúceho sa, spokojného dieťaťa sa behom hodiny dokáže stať rozpálený nevládny človiečik.
Za normálnych okolností sa telesná teplota detí pohybuje niekde okolo 36 až 37°C. Približne do 38°C rozlišujeme tzv. zvýšenú teplotu. Nad touto hodnotou už môžeme hovoriť o horúčke. Záleží to však aj od toho, kde ju meriate. Pojmom horúčka označujeme stav, keď je telesná teplota dieťaťa vyššia ako 38 °C. Extrémne vysoká horúčka je nad 40 °C. Ak sa hýbe ortuť teplomera medzi 37 a 38 °C, hovoríme o zvýšenej telesnej teplote. Za horúčku považujeme zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C. Samotná horúčka nie je chorobou. Horúčka vzniká ako odpoveď tela na nejaký chorobný stav (napr. poranenie, imunitné ochorenie) alebo častokrát na infekciu rôzneho pôvodu (napr. vírusová, bakteriálna). Organizmus sa zvýšením teploty snaží pomôcť vlastnému imunitnému systému. Horúčka pomáha vytvoriť nepriaznivé prostredie pre baktérie a vírusy, čím ich oslabuje. V mozgu, konkrétne v hypotalame, existuje oblasť, ktorá sa nazýva centrálny termostat. Telesná teplota je rovnováha medzi teplom, ktoré telo vytvorí, a jeho stratou do okolia. Za normálne sa považujú hodnoty do 37 °C. Počas dňa bežne kolíšu v rozmedzí cca 0,5 °C, pričom najnižšia je ráno a najvyššia medzi 16. a 18. hodinou. Samotná horúčka nie je nebezpečná. Mali by ste ju však ustriehnuť v prípade, že stúpa veľmi vysoko. Ako už bolo spomenuté vyššie, pre telo je potrebná a prospešná - kým teda neprekročí 38,5 °C, nemali by ste ju znižovať.
Pri zvýšenej telesnej teplote (do 38 °C) dieťaťu postačí pokoj a dostatok tekutín. Kým pri horúčke je už situácia iná. Postarajte sa o pohodlie vášho drobca - mal by mať dosť tekutín a pokoj. Je prirodzené, že dieťa s horúčkou odmieta jesť, piť a je ubolené. Napokon mu podajte liek na zníženie teploty. Horúčka je obranný mechanizmus tela, ktorý sa „naštartuje“, keď organizmus bojuje s chorobou či infekciou. Sama o sebe však ochorením nie je. Ide len o príznak ochorenia, ktorý je pomerne bežný, a to predovšetkým u detí. Ich imunitný systém sa totiž vyvíja a postupne adaptuje na okolitý svet. Nie je ničím výnimočným ani to, keď sa zvýšená teplota objaví pri prerezávaní zúbkov alebo po očkovaní. Hoci vás zrejme vystraší, keď má vaše dieťa vysokú teplotu, treba si uvedomiť, že je to v podstate dobré znamenie - telo dáva najavo, že s problémom bojuje.
Meranie telesnej teploty
Existuje viacero typov teplomerov. V súčasnosti sú preferované digitálne teplomery na meranie telesnej teploty v konečníku, pod pazuchou alebo v ústach. V mnohých domácnostiach sa ešte stále nachádzajú ortuťové teplomery, ktorými môžeme merať telesnú teplotu v konečníku alebo v podpazuší. Vedeli ste? Najmodernejší a najrýchlejší spôsob merania telesnej teploty je prostredníctvom infračerveného teplomeru. Ľudské telo vyžaruje teplo v podobe infračerveného žiarenia, ktoré je normálnym okom neviditeľné.
Malým deťom meriame teplotu v konečníku tzv. „rýchlobežkou“ alebo digitálnym teplomerom s ohybným koncom. Pri rektálnom meraní teploty u detí nezabúdajte na to, že teplota v konečníku je vždy o 0,5°C vyššia, ako pri meraní v podpazuší či uchu. Pozor, pri meraní v konečníku, odrátajte vždy pol stupňa (0,5 °C) z nameranej hodnoty. To znamená, ak ste dieťaťu namerali 38,4 °C v konečníku, jeho telesná teplota po odčítaní bude 37,9 °C. Riaďte sa až touto odčítanou hodnotou, nie tou, ktorá pípne na teplomery.
Axilárne - ide o meranie teploty v podpazuší. Odporúčané je skôr pre staršie deti v predškolskom a školskom veku, ktoré dokážu spolupracovať a teplomer v podpazuší po dobu merania udržať. Aurikulárne - ide o meranie teploty v uchu dieťaťa. Tak ako v podpazuší, aj tu nameraná teplota je konečná a netreba už od nej odpočítavať žiadnu hodnotu. Bezkontaktne - bezkontaktné teplomery slúžia skôr na orientačné meranie, resp. sledovanie vývoja teploty v čase. Pre presné meranie sa odporúča kvalitný bezkontaktný teplomer a dostatočná aklimatizácia dieťaťa aj teplomera v miestnosti, kde prebieha meranie. Ak dieťa pribehne z obývačky do izby a po ceste si vezmeme v kuchyni teplomer, správnu teplotu takmer iste nenameriame. Ak ale deti spinkajú v noci v izbe, teplomer tam je tiež a nenápadne ich zmeriame, máme takmer istotu, že dostaneme správny údaj. Napriek tomu sa odporúča vykonať tri merania na rôznych miestach na čele a riadiť sa radšej tým najvyšším.
Znižovanie horúčky: Lieky a fyzikálne metódy
Základnou zásadou pri znižovaní teploty a to nie len u detí, je podávanie dostatočného, skoro nadmerného množstva tekutín. Podávajte slabší čaj (skôr chladný ako teplý), riedený džús alebo pitnú vody v malých, ale pravidelných množstvách. Bez dostatočného prísunu tekutín teplotu nezvládnete.
Ak je teplota vyššia ako 38°C, môžete sami podať dieťaťu lieky na zníženie teploty, ktoré zároveň pôsobia aj proti bolesti. Najčastejšie používané lieky obsahujú účinnú látky paracetamol a ibuprofén. Lieky s paracetamolom sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pričom ich dávkovanie je určené hmotnosťou dieťaťa. Prípravky s obsahom paracetamolu je potrebné podávať v časových odstupoch 4 až 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne. Okrem znižovania horúčky má paracetamol tiež pozitívne účinky na znižovanie bolesti. Lieky s obsahom ibuprofenu môžete podávať deťom, ktoré sú staršie ako 3 mesiace, prípadne majú váhu vyššiu ako 7 kg. Dávky liekov sú tiež určované podľa váhy dieťaťa - je potrebné držať sa dávkovania v príbalovom letáčiku. Lieky smiete ratolesti podávať vždy s odstupom 6 až 8 hodín (čiže maximálne 4x denne). Ibuprofen nesmú užívať deti, ktoré majú problémy s obličkami, hnačku, prípadne vracajú alebo majú nedostatočný pitný režim.
Paracetamol zaraďujeme medzi analgetiká-antypyretiká, pôsobí proti bolesti malej až strednej intenzity a znižuje horúčku, chýba mu však protizápalový účinok. Medzi jeho výhody patrí, že nezaťažuje žalúdočnú sliznicu (na rozdiel od väčšiny analgetík) a neovplyvňuje krvnú zrážanlivosť. Odporúčaná dávka je 10 až 15 mg/kg. U dospelého vážiaceho 51 až 70 kg je preto optimálne užiť 1,5 tablety 500 mg paracetamolu, pričom v prípade dospelého s hmotnosťou 71 až 100 kg sú to až 2 tablety. Maximálna denná dávka je 4 g/deň.
Ibuprofen zaraďujeme medzi tzv. nesteroidné antiflogistiká, okrem znižovania horúčky a tlmenia bolesti má aj protizápalový účinok. V porovnaní s paracetamolom má ibuprofen dlhší antipyretický účinok (znižovanie teploty) a dokáže si niekedy poradiť aj s vyššími teplotami. Patrí medzi bezpečné a dobre tolerované liečivá. Lieky s obsahom ibuprofénu sa nemajú podávať deťom mladším ako 3 mesiace, pri dehydratácii (k čomu môže dôjsť, ak dieťa málo pije, opakovane vracia alebo má hnačku), pri problémoch s obličkami a pri ovčích kiahňach.
Pri dávkovaní liekov nikdy neprekračujte jednotlivú ani celkovú dennú dávku a dodržiavajte odporúčaný maximálny počet jednotlivých dávok a časový interval medzi nimi. Všetky tieto informácie sú uvedené v Písomnej informácii pre používateľa, ktorú by ste si mali pred podávaním každého lieku pozorne prečítať.
Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii. Preto sledujte, či dieťa zrazu opakovane nezvracia, nemá hnačky a bolesti hlavy. Môže byť tiež unavené, slabé a zrýchlene dýcha.
Existuje niekoľko spôsobov ako správne a efektívne ochladiť organizmus, čím dosiahneme zníženie telesnej teploty. Ide o tzv. fyzikálne metódy chladenia organizmu. Potieranie tela vlažnou vodou pri kúpeli, sprchovanie vlažnou vodou od nôh hore k trupu, pričom vodu treba nechať z kože čiastočne odpariť. Vlažné zábaly pre zníženie teploty u deti používajte len v prípade, ak je nameraná telesná teplota nad 39°C v konečníku alebo v podpazuší. Neznižujte teplotu ochladzovaním, pokiaľ má dieťa triašku, pocit zimy alebo výrazné chladné končatiny.
Osvedčenými spôsobmi, ako môžete zníženiu teploty napomôcť, je osprchovať dieťa vlažnou vodou alebo mu prikladať obklady. Obklady sú vhodnejšie v prípade, že je dieťa nemohúce a ležiace. Kus látky namočte do vody s teplotou zhruba 22 až 25 stupňov a zabaľte do nej dieťatku trup. Ideálne je, aby mokrá látka siahala od pazúch po panvu (na podbruško už nie). Obklad neprikladajte na končatiny. Dieťa nechajte zabalené 10 minút. Postup môžete opakovať 2 - 3x za sebou, ak je jeho horúčka vyššia ako 39°C.
Vhodnú tkaninu (uterák, plienka, plachta) namočte do vody 25 °C teplej, dobre vyžmýkajte a obtočte okolo hrudníka (ruky a nohy dieťatka vynecháme). Potom dieťa zabaľte do suchej prikrývky.Zábal aplikujte dieťaťu na 10 až 15 minút a zopakujeme ho 3 až 4 krát. Odporučená teplota okolia je 24 °C.
V miestnosti, v ktorej sa dieťa nachádza, je potrebné udržiavať príjemnú teplotu a dieťa obliekať primerane, nie ho zbytočne navliekať. Dieťa s horúčkou sa bude lepšie cítiť vo voľnejšom oblečení z príjemných materiálov. Viac vrstiev oblečenia bráni dostatočnému ochladzovaniu organizmu. Ak sa dieťa spotí, okamžite ho prezlečte. V noci ho prikrývajte len ľahkou prikrývkou (nepoužívajte deky a iné nepriedušné prikrývky).
Kedy navštíviť lekára a čo robiť pri febrilných kŕčoch
Ak má dieťa zvýšenú teplotu (a teda približne do 38°C), nie je zvyčajne dôvod na paniku. Ak je však choré a zo zvýšenej teploty prejde na horúčky, mali by ste s ním navštíviť lekára. S návštevou alebo kontaktovaním lekára by ste nemali váhať ani v prípade, že sa vám horúčku nad 39°C nedarí stiahnuť. Lekára vyhľadajte aj vtedy, keď má vaše dieťa teplotu dlhšie ako 3 dni, prípadne sa objavia ďalšie závažné symptómy.
Opatrnosť je namieste, ak má horúčku dieťa od 3 do 12 mesiacov. Horúčka v tomto veku môže signalizovať vážny problém. Preto čo najskôr kontaktujte, resp. U starších detí - záleží od veku, celkového stavu a ďalších príznakov.
Samostatnou kapitolou sú ale novorodenci do 28. dňa od narodenia. V ich prípade horúčku treba vždy konzultovať s lekárom. Preto pri každej vysokej teplote novorodeniatka treba myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu. „Pri zistenej vyššej teplote nie je dobré podľahnúť panike, ale chvíľu dieťa pozorovať. Je dobré si všímať, ako sa správa, či inak ako zvyčajne. Vyzerá choré? Nehrá sa, odmieta stravu, tekutiny a obľúbené pochúťky? Jedinou výnimkou je, ak má drobné podkožné krvné výrony pod pazuchami a v slabinách. To už je vážny príznak a je potrebné ihneď vyhľadať lekára,“ radí doc. MUDr. DOBIÁŠ, Viliam; PODHORANSKÝ, Branislav. Ako neprísť o dieťa : prvá pomoc pre mamičky a všetkých, čo sa starajú o deti. Bratislava : Dixit, 2017.
V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie.
Febrilné kŕče, alebo kŕče z horúčky, sa objavujú u malých detí od 6 mesiacov do 5 rokov. Febrilné kŕče trvajú menej ako 15 minút a po ich odznení dieťa vo väčšine prípadov okamžite zaspí. Febrilným kŕčom môžete predísť pravidelným meraním teploty. Pokiaľ budete totiž telesnú teplotu dieťaťa monitorovať a v prípade potreby znižovať priebežne, vyhnete sa jej prudkému nárastu, ktorý spôsobuje vznik kŕčov.
Febrilné kŕče sa vyskytujú takmer výlučne u detí vo veku od 5 mesiacov do 5 rokov, pričom najčastejšie sa vyskytujú medzi 12. a 18. mesiacom života. Prejavovať sa môžu kŕčmi končatín, poruchami vedomia až zmodraním. U malých detí, pre väčší telesný povrch a väčší podiel mimobunkovej tekutiny v tele, hrozí vyššie riziko dehydratácie, čo má za následok zníženie prietoku krvi kožou a udržiavanie vysokej telesnej teploty. Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostať naozaj rýchlo. Najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia.
Jak poskytnout první pomoc při horečce a febrilních křečích?
Ak dieťa nereaguje na podanie liekov, tj. ak teplota po troch dňoch stále neklesá a vy vyhľadáte lekára, tieto záznamy určite ocení. Z tohto dôvodu si zapíšte, kedy ste podali liečivo, v akej forme a množstve. Lekárom to pomôže pri nastavovaní ďalšej liečby.
Horúčka u detí dokáže rodičov rýchlo vystrašiť. Kedy je ešte v poriadku nechať telo bojovať samo, kedy začať zrážať teplotu, aké domáce postupy sú vhodné a kedy je potrebné vyhľadať lekára? Dôležité je zachovať pokoj a nepanikáriť. Horúčka sama osebe nie je choroba, ale je príznakom toho, že sa telo bráni ochoreniu, infekcii alebo zápalu. Najčastejšie signalizuje, že do organizmu prenikli baktérie alebo vírusy, na čo telo reaguje zvýšením teploty, tým bráni ich množeniu a zároveň aktivuje imunitný systém. Pretože sa niektoré „bacily“ množia veľmi rýchlo, môže telo rovnako rýchlo zvýšiť teplotu a zo zdravého dieťaťa sa tak počas niekoľkých hodín stane nešťastník s horúčkami atakujúcimi 40 °C. Teplotu zrážame až vo chvíli, keď dosiahne hranicu 38 °C - 38,5 °C. Názory na to, ktorá hranica je správna, sa líšia. Preto sa odporúča riadiť sa predovšetkým celkovým stavom dieťaťa a sedliackym rozumom. Nikdy teplotu nezrážame prudko. Febrilné kŕče sa môžu objaviť aj vo chvíli, keď teplota prudko vystrelí nahor. Najčastejšie sa vyskytujú u detí od pol roka do piatich rokov, a to vo chvíli, keď je teplota taká vysoká, že to dráždi tkanivo mozgu. Ten potom začne vysielať nekoordinované impulzy nervom a svalom. Príznaky sú tras, neovládateľné zášklby celého tela a porucha vedomia, dieťa môže byť tiež prehnuté a mať pretočené oči v stĺp.
