Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je jedným z najdôležitejších a najkomplexnejších vzťahov v živote človeka. Jeho kvalita v ranom detstve má zásadný vplyv na budúci vývoj, osobnosť a schopnosť nadväzovať vzťahy v dospelosti. Knihy a odborné publikácie ponúkajú rodičom rôzne pohľady a praktické rady, ako tento vzťah úspešne budovať a udržiavať.
Gary Chapman, autor série kníh 5 jazykov lásky, zdôrazňuje, že každé dieťa vyjadruje a prijíma lásku rôznymi komunikačnými štýlmi. Jazyk lásky rodiča môže byť odlišný od jazyka lásky dieťaťa, čo môže viesť k nedorozumeniam a zraneniam. Chapman spolu s ďalšími autormi prezentujú päť základných jazykov lásky, ktorými môžeme s deťmi komunikovať: fyzický dotyk, slová uistenia, pozornosť, darčeky a skutky služby. Kniha je písaná nenáročným štýlom a radí rodičom, ako zlepšiť vzťahy s deťmi, napĺňať ich emocionálnu nádrž a ako rozpoznať a hovoriť jazykom lásky svojho dieťaťa.
Podľa autorov je základom výchovy bezpodmienečná láska. Je ľahšie vychovávať dieťa, ktoré má plnú emocionálnu nádrž, z ktorej čerpá, aby dokázalo prekonávať náročné obdobia v živote. Emocionálnu nádrž dopĺňame vtedy, ak hovoríme jazykom lásky nášho dieťaťa. To, či z našich detí vyrastú schopní a šťastní ľudia alebo neistí, neprístupní, zatrpknutí a nezrelí, záleží len na nás.
Jazyky lásky a ich význam
Fyzický dotyk je prvým predstaveným jazykom lásky. Deti, ktorých primárnym jazykom je fyzický dotyk, majú rady objatia, bozky, hladkanie po vlasoch, túlenie sa, ale aj spoločné hry, ktoré vyžadujú dotýkanie a pohyb. Fyzický dotyk je obzvlášť dôležitý, keď je dieťa choré, citovo zranené či unavené. Hoci sa s malými deťmi dotýkame prirodzene, ako deti dospievajú, rodičia od dotykov upúšťajú, čo je podľa autorov chyba. Detí sa treba dotýkať v každom veku, len iným spôsobom.
Ak je jazykom lásky vášho dieťaťa slová uistenia, jeho emocionálnu nádrž napĺňa pochvala a uznanie. Dôležité sú frázy ako "ľúbim ťa" alebo "mám ťa rád", ale aj pochvala za dobre vykonanú úlohu, prípadne milá prezývka, o ktorej vedia len vy dvaja.
Pozornosť by mala zahŕňať príjemný, láskavý pohľad, kvalitný rozhovor, spoločné varenie a stolovanie alebo návštevu kina. Najdôležitejším faktorom pozornosti nie je ani tak samotná činnosť, ako skutočnosť, že ju robíme spolu.
Darovanie a prijatie daru môže byť silným vyjadrením lásky a tento pocit si môžeme pripomínať celý život. Pri obdarúvaní však musíme byť opatrní; deti dokážu vycítiť, či je dar naozaj vyberaný so záujmom alebo len ako "uplácanie".
Najvyšší cieľ skutkov služby je pomôcť deťom stať sa zrelými dospelými ľuďmi, ktorí dokážu prejavovať skutky služby iným ľuďom. Naše vlastné skutky sa môžu stať modelom pre správanie našich detí.
Podľa autorov, ak hovoríme k dieťaťu piatimi jazykmi lásky a pritom sa sústredíme na jeho primárny jazyk lásky, ukazujeme mu tým, ako milovať ostatných a že aj ono sa potrebuje naučiť hovoriť jazykmi lásky druhých ľudí. Ak chceme objaviť jazyk lásky svojho dieťaťa, kniha nám poskytuje návod. Ak nevieme rozpoznať jazyk lásky našich detí hneď, ako si zaumienime, nezúfajme; ako radí kniha, naučme sa hovoriť všetkými jazykmi, čo nám pomôže aj pri zlepšovaní našich partnerských či príbuzenských vzťahov.
Výchova ako tréning
Autori v knihe prevádzajú rodičov aj kapitolou o výchove. Výchova je tréning - dôsledná snaha viesť dieťa od malička do dospelosti k zrelosti, čo mu umožní byť zodpovedným členom spoločnosti. Doviesť dieťa "k dokonalosti" nie je prechádzka ružovou záhradou a vyžaduje všetky typy komunikácie, ako aj zahrňovanie láskou.
Kniha upozorňuje na spájanie si pojmov výchova a trest. Aj keď je trest súčasťou výchovy, stále je tou najnegatívnejšou. Autori prirovnávajú výchovu bez lásky k používaniu stroja bez oleja: stroj chvíľu funguje, ale potom sa vážne poškodí. Čím viac sa cíti dieťa milované, tým ľahšie je vychovávať ho.
Avšak počas ranného veku dieťaťa by mali rodičia presadzovať pravidlá a dbať na ich dodržiavanie. Predtým, než ideme svoje dieťa vychovávať, mali by sme sa uistiť, že je jeho nádrž lásky plná. Ak sa s nami dieťa neidentifikuje, bude na všetky požiadavky zo strany rodičov reagovať negatívne. Kniha predstavuje niekoľko metód, ktorými môžeme efektívne ovládať správanie svojho dieťaťa. Ak sa naučíme rozumieť jazyku lásky nášho dieťaťa, bude pre nás ľahšie zvoliť si aj výchovnú metódu.
Význam prvých rokov života
Doctor Burton White, zakladateľ a riaditeľ Harvardského predškolského projektu, hovorí: "Zdá sa, že na to, aby človek dosiahol svoj potenciál, potrebuje dostať prvotriedne vzdelanie a to v prvých troch rokoch života." S týmto tvrdením súhlasia aj sociológovia a učitelia, ktorí sú presvedčení, že stimulácia malých detí rozvíja ich budúce vzdelávacie schopnosti. Vhodná výchova a podpora detí môže dopomôcť k ich rozvoju inteligencie ako aj sociálnych zručností.
V nižšom veku detí je ľahšie viesť ich k učeniu, pretože majú vrodenú motiváciu učiť sa a skúmať. Ak dieťa v situácii, keď sa niečo učí, zažíva nudu, odmietne aj tú najlepšiu lekciu. Sú typy rodičov, ktorí sa starajú len o to, aby ich deti neboli hladné, boli ošatené, atď. Takéto dieťa síce rastie fyzicky, ale intelektuálny a sociálny vývin je narušený.
Dôležitá je tiež rola otca. Čím viac času otec s deťmi strávil, tým vyššie vzdelanie dosiahli a čím silnejšie bolo puto, tým menej boli deti náchylné k problémovému správaniu. Za kľúčovú motiváciu dieťaťa je pokladané prinútenie dieťaťa, aby prevzalo zodpovednosť za svoje činy.
Zvládanie emócií a konfliktov
Koreňom väčšiny problémov v spoločnosti je zle zvládnutý hnev, napriek tomu, že má pozitívne miesto v našom živote a tiež vo výchove. Základnou dobrou funkciou hnevu je motivovať nás; nie je ani dobrý ani zlý, záleží len na spôsobe, ako s ním zaobchádzame. Kým rodičia samotní nebudú vedieť zvládať hnev, nebudú schopní to naučiť ani svoje deti. Ak ich to ale naučia správne, majú v živote veľkú výhodu - budú ho využívať vo svoj prospech.
Dobre zvládnutý vlastný hnev nám pomáha rozvinúť si dobrý a pevný charakter. Dôležité je, že hnev sa nám z detí nikdy nepodarí vytĺcť; nechajme deti, aby hnev verbalizovali, znížite tým riziko pasívno-agresívneho správania.
Napĺňať emocionálnu nádrž láskou býva niekedy ťažké, obzvlášť ak je na to rodič sám. Kniha venuje kapitolu aj tejto problematike a radí, ako pomôcť dieťaťu spracovávať žiaľ v prípade, že príde o jedného z rodičov, či už smrťou alebo rozvodom rodičov, kedy je emocionálna nádrž vážnou traumou prederavená. Deti deprimované negatívnymi pocitmi len ťažko dokážu jasne premýšľať. Je potrebná pozornosť rodiča, starých rodičov, príbuzných alebo psychológa.
Osamelý rodič, snažiaci sa napĺňať potreby svojho dieťaťa, tiež potrebuje lásku ako ktokoľvek iný. Niekto raz povedal: "Najlepší spôsob, ako milovať svoje deti, je milovať ich matku/otca." Kvalita manželstva výrazne ovplyvňuje spôsob, akým pristupujete k deťom. Ak je manželstvo zdravé, láskavé a čestné, aj na výchove detí budete pracovať ako jeden tím a budete im dobrým príkladom.
Príprava na rodičovstvo a celoživotný rast
Ľudia obyčajne vstupujú do manželstva v období zaľúbenosti, no postupne sa život stáva stereotypnejší a otupnejší. Vieme pomenovať rozdiel medzi zaľúbenosťou a pravou láskou. Zaľúbenosť je pocit, ktorý sme prežívali na začiatku vzťahu, je dočasná. Pravá láska je, keď potreby druhého kladieme na prvé miesto a túžime, aby partner osobne rástol a aby sa mu darilo.
Ak budete hovoriť k vášmu dieťaťu piatimi jazykmi lásky, neznamená to automaticky, že pominú všetky problémy, ale pravdepodobne do vášho domova vnesú pokoj a stabilitu. Možno ste mladý pár s malými deťmi, možno ste dospelý; možno je na čítanie tejto knihy vo vašom prípade neskoro. Dobrou správou je, že príležitosť je tu vždy; ľudské vzťahy nie sú statické, vždy je tu potenciál niečo zlepšovať.
Výchova detí nie je jednoduchá záležitosť. To si uvedomuje aj veľa odborníkov, ktorí v snahe pomôcť rodičom či vychovávateľom vydávajú rôzne príručky a knihy, do ktorých vkladajú svoje skúsenosti a rady. V súčasnosti je na trhu množstvo takýchto kníh, ktoré ponúkajú odlišné prístupy a metódy.
Niektorí autori zdôrazňujú dôležitosť sebapoznania a vlastnej zmeny rodičov. Napríklad Dr. Becky Kennedy v knihe Objavte v sebe dobrého rodiča sa delí o svoju výchovnú filozofiu založenú na sebarozvoji rodiča aj na vývine dieťaťa. Tvrdí, že ak posunieme rodičovské myslenie od "následkov" k "blízkosti", neznamená to stratu kontroly rodičov nad deťmi. Odporúča vyhnúť sa trestom, prirodzeným dôsledkom či ignorovaniu.
Philippa Perry v knihe Toto mali čítať naši rodičia (a naše deti sa potešia, ak si to prečítame my) sa zameriava na to, ako mať vzťah s dieťaťom, čo môže brániť dobrému vzťahu a čo ho môže posilniť. Rozpráva o tom, akú výchovu sme dostali my a ako to vplýva na naše vlastné rodičovské schopnosti.
Dr. Laura Markham v knihe Aha! Rodičovství upozorňuje, že rodičovstvo je jedna z najťažších vecí, ktoré musíme v živote zvládnuť. Jej prístup sa zameriava skôr na rodičov, pretože pokiaľ chceme byť dobrým rodičom, musíme pracovať aj na sebe. Dieťa nie je príčinou nášho hnevu alebo úzkosti; tieto pocity vychádzajú z nášho vlastného strachu a pochybností.
Klinická psychoterapeutka Dr. Joanna Fortune vo svojej knihe Lepším rodičom za 15 minút denne uvádza jednoduché a rýchle spôsoby, ako sa zblížiť so svojím dieťaťom, pričom v centre pozornosti stojí hra s deťmi. Spoločne strávený čas prináša celej rodine výhody a pomáha vytvárať a živiť silné citové väzby.
Autorka Hunter Clarke-Fields v knihe Ako vychovať z detí dobrých ľudí tvrdí, že milší a lepší svet sa začína láskavými a súcitnými deťmi. Nenájdete v nej návody, ako využiť tresty či hrozby, ale skôr spôsoby, ako prelomiť bludný kruh reaktívnej výchovy zmenou vlastných "automatických reakcií".
Slovenská autorka Martina Vagačová v knihe Ako prežiť rodičovstvo ponúka odlišný prístup k dieťaťu, vnímajúc ho ako rovnocenného partnera vo výchove. Kniha Toto mali čítať naši rodičia hovorí o tom, ako si vytvoriť plnohodnotný vzťah so svojím dieťaťom.
Knihy ako Klub nerozbitných detí, Krotitelia displejov či Mami, oci, poďme sa porozprávať sa venujú špecifickým výzvam modernej výchovy, vrátane zvládania digitálnych médií a rozvoja emocionálnej inteligencie.
Pre zdravý psychický vývin dieťaťa sú kľúčové prvé roky života. Harmonická rodina, kde existuje blízky a bezpečný vzťah s oboma rodičmi, vytvára najvhodnejšie podmienky. Rola otca ako opory pre matku a vzoru pre dieťa je nenahraditeľná. V prípade rozpadu rodiny je dôležité, aby rodičia spracovali rozchod zrelo a konali v prospech dieťaťa.
Puberta je obdobie, kedy dieťa potrebuje slobodu a zodpovednosť, aby sa mohlo odpútať od rodičov a hľadať si svoje miesto vo svete. Komunikácia a vysvetľovanie situácií dieťaťu sú kľúčové, aby si dieťa nebralo vinu za rodičovské problémy na seba.
Učenie sa riešeniu konfliktov je dôležité pre dieťa, aby videlo, že aj po hádke sa dá zmieriť a že problémy sa dajú riešiť. Rola starých rodičov je podporná, avšak nemali by nahrádzať rodičov.
Ideálny vekový rozdiel medzi deťmi je z medicínskeho hľadiska okolo 2,5 roka. Z psychologického hľadiska neexistuje jeden univerzálny ideálny vek na materstvo; kľúčová je emocionálna pripravenosť, kvalita vzťahov a stabilita psychickej organizácie.
Vzťah medzi súrodencami je jedným z najdôležitejších v živote detí a formuje ich osobnosť. Je dôležité byť spravodlivý a zasahovať do ich konfliktov len vtedy, keď je to nevyhnutné.
Výchova dieťaťa je veľmi náročná a individuálna záležitosť. Aj keď sa dieťa podobá na svojho rodiča, je 100% originál. Množstvo odborníkov a kníh naznačuje, že výchova nie je jednoduchá. Je možné byť úspešný vo výchove aj bez radenia s odborníkom, najmä ak z rodičov vyžaruje prirodzená autorita a majú dobrý vzťah s deťmi.
Knihy ako To keby sme vedeli predtým, než sme mali deti… od Garyho Chapmana a Shannon Wardenovej, Ach, tí chlapci… od Dr. Meg Meekerovej, alebo knihy Dr. Jamesa Dobsona o výchove chlapcov a dievčat, ponúkajú cenné rady a skúsenosti. Knihy ako Digitálne deti od Garyho Chapmana a Arlene Pellicaneovej pomáhajú riešiť výzvy spojené s trávením času pred obrazovkami.
Konečne, kniha Mama a dcéra od Melissy a Harryho Harrisonovcov ponúka múdrosti vychádzajúce zo srdca, zatiaľ čo Návrat k materskej intuícii poskytuje podporu pre matky v otázkach pôrodu, šestonedelia a starostlivosti o novorodenca.