Diéta a problémy s dýchaním: Ako strava ovplyvňuje váš dych

Dýchanie je základný prejav života, no často mu nevenujeme dostatočnú pozornosť. Správne dýchanie má zásadný vplyv na naše zdravie a pohodu. V tomto článku sa pozrieme na princípy správnej výživy a ich význam pre celkové zdravie v súvislosti s dýchaním.

Úvod do správneho dýchania

Dýchanie vnímame ako prirodzený proces, no málokto si uvedomuje, že môže byť zdrojom zdravotných ťažkostí. Starí Číňania hovorili: "Ako dobre dýchaš, tak dlho si živý." Dýchaním zásobujeme telo kyslíkom, ktorý je nevyhnutný pre kvalitu života buniek. Hoci dýchame 24 hodín denne, často dýchame plytko a nesprávne. Takmer 90 percent ľudí vo vyspelých krajinách dýcha hruďou namiesto bránice, čím nevyužíva plný potenciál dýchania.

Unáhlený spôsob života, stres, citové vzruchy, sedavé zamestnanie a nedostatok pohybu sa premietajú do spôsobu dýchania. Pri zlom dýchaní dochádza k skráteniu niektorých svalových skupín a ochabnutiu iných, najmä panvových, kĺbových, chrbtových, brušných svalov a svalov dolných končatín. Ochabnutie brušných svalov vedie k nedostatočnému brušnému dýchaniu, strate opory chrbtice, preťaženiu bedrovej chrbtice a bolestiam chrbta.

Rôzne druhy dýchania

Poznáme viacero druhov dýchania, z ktorých každý má svoje výhody:

• Bráničné dýchanie: Posilňuje brušné, chrbtové a panvové svaly a peristaltiku hrubého čreva, pričom bránica je elastickejšia.
• Hrudné dýchanie: Zapája medzirebrové svaly.
• Dýchanie so zadržaným dychom: Zásobuje krv kyslíkom a podnecuje pohyb lymfy.
• Dlhý výdych: Vylučuje splodiny a jedy cez lymfatický systém.

Dôležité je dýchať nosom, pomaly a zhlboka. Hlboké dýchanie podnecuje cirkuláciu krvi a napomáha prestupu plynov.

Ako funguje proces dýchania

Proces dýchania riadi dychové centrum uložené v predĺženej mieche. Prijíma a spracúva informácie z tela i psychiky a podľa nich automaticky riadi hĺbku a rýchlosť dýchania. Napríklad, ak sa zníži hladina kyslíka v krvi, centrum dá povel na zrýchlené a prehĺbené dýchanie.

Dýchanie veľa prezrádza o našich citoch. Pri nádychu a tesne po ňom zvyčajne stúpa telesné i duševné napätie, zatiaľ čo výdych je spojený s celkovým uvoľnením. Ak začneme zhlboka dýchať, upokojíme sa.

Problémy so zlým dýchaním

Problémy s dýchaním majú často tí, čo veľa sedia, ale aj tí, ktorí príliš rýchlo rozprávajú. Pri rozprávaní človek dýcha nesprávne - otvorenými ústami, vtedy mu povolí brušné svalstvo. Pri povrchovom dýchaní a povolenom brušnom svalstve sa dýchaním zaťažuje bedrová časť chrbtice. Ak dýchame otvorenými ústami, zaťažené sú svaly šije a vyvolávajú bolesti hlavy a krčnej chrbtice.

So zlým dýchaním súvisia aj časté blokády v medzilopatkovej oblasti. Pri nedostatočnom nádychu sa hrudník nerozťahuje do šírky, preto medzirebrové svaly medzi lopatkami dostatočne nepracujú a po čase stuhnú.

Ako správne dýchať

Rýchlosť nádychu a výdychu by sa mala zhodovať s našou pulzovou frekvenciou. Potom si dych upravme tak, aby výdych trval dvakrát dlhšie než nádych podľa vzorca: nádych : výdych = 1 : 2. Výdych a nádych v rytme 1 : 1 je vhodný najmä pri cvičeniach, ktoré vyžadujú viac energie. Takto môžeme dýchať napríklad na prechádzkach, výletoch do prírody.

Dýchanie a čeľuste

Pri nesprávnom uložení čeľustí sa podnebie stáva úzkym, vysokým a dlhým, čo sťažuje rovné uloženie zubov. Spôsob, akým dýchame, výrazne ovplyvňuje uloženie našich čeľustí, zubov a ich kazivosť. Dýchajme zdravo, dýchajme nosom.

Vplyv stresu na dýchanie a metabolizmus

V histórii ľudstva sme mali stres možno väčší ako dnes, no bol to najmä stres akútny, súvisiaci s prežitím. Na tento akútny stres sme adaptovaní dobre. No na chronický stres, ktorý zažívame dnes, nie je naše telo evolučne zvyknuté a pripravené. Chronický stres súvisí nielen s rýchlym životom, ale aj s toxínmi v našom prostredí, v strave, v kozmetike či v ovzduší. Súvisí aj s nedostatkom minerálnych látok a vitamínov, nedostatkom pohybu, či spánku.

Základnými hormónmi stresovej reakcie sú noradrenalín, adrenalín a kortizol. Noradrenalín a adrenalín sa vylučujú okamžite. Následne stúpa hladina kortizolu, ktorá udržiava dlhodobú stresovú reakciu. Zvyšuje sa hladina glukózy, imunita je potlačená, metabolizmus sa zrýchľuje, zvyšuje sa krvný tlak aj frekvencia dychu. No pri dlhodobo zvýšenej hladine kortizolu sa tieto mechanizmy stávajú problematickými.

Dlhodobý stres vedie k takzvanej „metabolickej neflexibilite“. Telo stráca schopnosť prepínať medzi palivami - tuk verzus cukor. Bunky fungujú ako v „pohotovostnom režime. Znížená funkcia mitochondrií spôsobí v tele akúsi „energetickú krízu“ a telo má menej energie potrebnej pre údržbu zdravia buniek a tkanív.

Ako zvládať stres

Nie všetok stres sa dá odstrániť. No určite treba rozmýšľať nad tým, ako postupne zmeniť to, čo nám robí problémy. Ako by sme vedeli zmeniť prácu, ktorá nás vysáva z energie, či vzťahy, ktoré nás viac zaťažujú, ako podporujú. Namiesto naháňania sa a makania vo fitku 4x týždenne si dovoľme relaxovať, vypnúť hlavu, nepozerať do telefónu a aspoň hodinu denne nerobiť vôbec nič. Veľký význam má aj dbať na kvalitu potravín, ktoré jeme. Nekonzumovať polotovary s množstvom konzervantov či nepiť nápoje s umelými sladidlami telu veľmi odľahčí.

Telo vieme trénovať a vieme v ňom posilniť a pomôcť mu naučiť sa na stres reagovať lepšie. V tom nám pomáha „horméza“ teda vysoký stres krátkeho trvania, kedy sa telo učí pracovať so stresom efektívnejšie. Preto je pre odbúranie stresu a zdravý metabolizmus dôležitý dostatok kvalitného spánku.

Črevná mikrobiota a dýchanie

O baktériách, najmä tých črevných, je dnes počuť z každej strany. Informácií o dôležitosti našej črevnej mikrobioty je stále viac, a to, že má obrovský vplyv na naše zdravie potvrdzuje stále viac odborných štúdií. Dnes vieme, že baktérie sa nachádzajú vo všetkých tkanivách nášho organizmu. Dokonca ich je v našom tele viac, ako našich vlastných buniek.

V našom tele žijú patogény, potenciálne patogény, alebo probiotické baktérie, ktoré nám prospievajú. Ich mix na slizniciach nášho tráviaceho traktu, od úst po črevo, je celkom jedinečný. Dokonca by sme ho mohli prirovnať k otlačkom prsta. Žijú s nami teda také baktérie, ktorým vyhovuje náš spôsob života. Pokiaľ začneme žiť inak, aj naše bakteriálne zloženie sa zmení.

Pokiaľ je stres chronický a náš črevný mikrobióm obsahuje väčšie množstvo patogénnych baktérií, naša imunita sa tým musí zaoberať. To ju vyčerpáva, pričom patogény z čreva sa zatiaľ dostávajú ďalej do organizmu. Vzniká endotoxémia, čiže zápalové procesy súvisiace s prítomnosťou baktériálnych toxínov v krvi. Tie hrajú ústrednú rolu aj v ochoreniach ako je ateroskleróza, reumatoidná artritída a mnohé ďalšie.

Životný štýl nastavuje aj náš mikrobióm. Keď nešportujeme a máme stravu plnú cukru, bude naše črevo osídlené baktériami, ktorým takéto podmienky vyhovujú.

Dýchanie a zdravie detí

Len čo príde dieťa do kolektívu, jeho život sa otočí hore nohami. Musí si zvykať na nové chute, nový režim a jeho imunitný systém sa pasuje s dovtedy nebývalým množstvom vírusov a baktérií. Imunitný systém dieťaťa sa v škôlke ešte len vyvíja. Až desaťročné dieťa má imunitu takmer takú ako dospelý. Keďže existuje vyše sto druhov vírusov, ktoré spôsobujú bežné ochorenia, nezrelý imunitný systém má čo robiť, aby sa s novými patogénmi vysporiadal.

Priemerne bývajú deti choré 5- až 6-krát do roka. V normálnom rozsahu je aj 8 až 10 ochorení za rok. Do normy sa ale nepočítajú ochorenia s horúčkou, ktoré trvajú viac ako 5 dní, ani ťažkosti s dýchaním (napríklad plný nos) trvajúce viac ako 10 dní.

Najčastejšie detské ochorenia

• Infekcie uší: Malé deti sú náchylnejšie na infekcie stredného ucha, pretože v detskom veku je Eustachova trubica krátka, tenká a viac horizontálna.
• Rotavírus: Väčšinu hnačkovitých ochorení a vracania u detí spôsobuje vysokonákazlivý rotavírus.
• Angína: Bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním, červené opuchnuté mandle a vysoké teploty signalizujú angínu.
• Zápal dýchacích ciest: Infekcie dýchacích ciest sa vyskytujú najmä v zime a v prechode medzi letom a jeseňou.

Prechodené a nedoliečené infekcie horných dýchacích ciest, nádchy, soplíky a kašle sú príčinou opakovaných ochorení.

Ako posilniť imunitu dieťaťa

Dôležité je, aby malo dieťa dostatočne silnú imunitu, a keď už raz chorobu dostane, aby ju doma poriadne vyležalo.

Spánkové apnoe u detí

Spánkové apnoe je porucha spánku, pri ktorej dochádza k opakovaným epizódam prerušenia dýchania na viac než dva respiračné cykly. Najčastejší typ u detí je obštrukčné spánkové apnoe.

Príčiny OSA u detí:

• Zväčšené mandle alebo adenoidy
• Zmeny svalového tonusu
• Abnormality kostnej štruktúry
• Nádorové ochorenia

Neliečené spánkové apnoe u detí môže byť nebezpečné a viesť k viacerým zdravotným komplikáciám. Ak pozorujete, že vaše dieťa v spánku chrápe, alebo vás monitor dychu pravidelne upozorňuje na zástavu dýchania u dieťaťa, neváhajte a navštívte pediatra.

Sladidlá a ich vplyv na zdravie

V modernej výžive sa často snažíme nahradiť cukor nejakou „lepšou“ alternatívou. No keď sa pozrieme na ich energetickú hodnotu a vplyv na metabolizmus, zistíme, že rozdiely sú minimálne.

• Biely cukor: Najčistejšia forma sacharózy.
• Trstinový cukor: Obsahuje melasu, ktorá mu dodáva farbu a jemnú chuť, no kaloricky je prakticky rovnaký.
• Kokosový cukor: Má nižšiu sladivosť, čiže ho často použijeme viac, než by sme chceli.
• Med: Obsahuje antioxidanty a má o niečo nižší glykemický index, ale jeho sladivosť je zároveň nižšia, takže ho ľudia často pridávajú viac.
• Erythritol: Má takmer nulové kalórie, neovplyvňuje hladinu cukru v krvi a pri pečení sa správa podobne ako cukor.
• Xylitol: Chutí podobne ako cukor a má asi 40 % jeho kalórií. Pomáha tiež predchádzať zubnému kazu.
• Stévia: Prírodné sladidlo bez kalórií, extrémne sladké, no často s typickou horkastou dochuťou.
• Sirupy: Mnohé sirupy obsahujú vysoké množstvo fruktózy, ktorá síce nezvyšuje glykémiu tak rýchlo ako glukóza, ale metabolizuje sa v pečeni.

Najlepšou stratégiou je postupné znižovanie sladivosti jedál - časom sa chuťové poháriky prispôsobia a sladké jedlá nepotrebujú byť extrémne sladké.

Môže to, čo jete, ovplyvniť dýchanie?

„Nejde o žiadnu zázračnú diétu, ktorá vylieči astmu, ale niektoré potraviny ju zlepšujú a iné, naopak, zhoršujú,“ hovorí doktor Robert Graham, MD, internista nemocnice Lenox Hill v New Yorku.

Potraviny, ktorým sa vyhýbať pri problémoch s dýchaním:

• Arašidy: Môžu vyvolať alergickú reakciu a astmatický záchvat s fatálnym koncom. Deti s alergiou na arašidy majú častejšie astmu.
• Mäkkýše: Alergia na mäkkýše je po alergii na arašidy a mlieko u detí na treťom mieste. Môže sa vyvinúť aj v dospelosti. Ak máte astmu, vyhýbajte sa krabom, rakom, homárom a krevetám, takisto mušliam, ustriciam a slávkam. Táto alergia pretrváva po celý život.
• Soľ: Jedným zo sprievodných znakov astmy je zápal a zúženie dýchacích ciest, k čomu môže prispieť aj soľ. Tým, že zadržiava v tele tekutiny. Najväčším zdrojom sodíka je bežné reštauračné menu a spracované potraviny.
• Vajcia: Hoci najčastejšie sa alergia na vajcia prejaví kožnou reakciou, vyskytli sa aj prejavy astmy. Ak vám kožné testy potvrdili alergiu na vajcia, radšej sa im vyhýbajte.
• Mlieko: Kontroverznú pozíciu si vyslúžilo mlieko a výrobky z neho, ktoré môžu astmu zhoršiť. Niektorí ľudia sú na mlieko alergickí, čo môže vyvolať kašeľ a respiračné problémy. Naopak, jeden z najbohatších zdrojov vitamínu D môže príznaky astmy zmierniť.
• Víno: Niektoré štúdie dokázali, že konzervačné látky - siričitany vo víne môžu spustiť astmatický záchvat, príčinou môže byť aj samotný alkohol. Iné výskumy však naznačujú, že u ľudí, ktorí pijú červené víno, sa astma vyskytuje menej často.

Potraviny prospešné pre dýchanie:

• Jablká: Britská štúdia zistila, že ľudia, ktorí jedli dve až päť jabĺk týždenne, mali o tridsaťdva percent nižšie riziko vzniku astmy. Autori štúdie sa domnievajú, že za to môžu flavonoidy, najmä khelin, bronchodilatátor, ktorý uvoľňuje dýchacie cesty.
• Zelená paprika: Vitamín C je silný antioxidant, ktorý predchádza poškodeniu pľúc tým, že bojuje s voľnými radikálmi. Dokázal to výskum detí predškolského veku v Japonsku, kde skupina s vyšším príjmom vitamínu C mala menší výskyt astmy. Hoci sa vitamín C nachádza vo väčšine ovocia a zeleniny, k superbohatým patrí najmä zelená paprika a šípky.
• Mrkva: Betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A, je vynikajúci antioxidant, ktorý znižuje výskyt astmy, vyvolanej námahou. Nájdete ho aj v marhuliach, zelenej paprike či v sladkých zemiakoch.
• Slnečnicové semienka: Ľudia s nízkou hladinou horčíka, na ktorý sú slnečnicové semienka bohaté, sú náchylnejší na astmatické záchvaty.
• Káva: Kofeín sa svojím zložením podobá teofylínu, ktorý sa pridáva do niektorých liečiv na zlepšenie priechodnosti dýchacích ciest. V akútnych prípadoch si môžete pomôcť dvoma šálkami silnej kávy. Účinok trvá aj šesť hodín.
• Avokádo: Obsahuje významný antioxidant glutatión. Patrí k najdôležitejším „ochranárom“ buniek proti voľným radikálom, ktoré sa tvoria počas astmatickej zápalovej reakcie.
• Ľanové semienka: Sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú silný protizápalový účinok. Horčík uvoľňuje svaly okolo priedušiek, a tak udržuje dýchacie cesty otvorené. Zúženie priedušiek spúšťa astmatický záchvat.
• Cesnak: Má protizápalové účinky.

Dýchavičnosť po jedle

Jedenie a dýchanie sú dve základné činnosti úzko spojené s naším telom. Keď jeme, aktivuje sa náš tráviaci systém, čo môže ovplyvniť naše dýchanie. Trávenie spotrebuje energiu a posiela krv do žalúdka a čriev, čo môže znížiť množstvo kyslíka v krvi. To môže niektorým ľuďom sťažiť dýchanie po jedle.

Navyše, niektoré potraviny môžu sťažiť dýchanie. Napríklad jedlá s vysokým obsahom tukov alebo cukrov môžu spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Tieto ťažkosti môžu tlačiť na bránicu, sval, ktorý používame na dýchanie. Výsledkom môže byť pocit väčšej dýchavičnosti, často nazývaný "problém s dýchaním po jedle".

Okrem toho, ak má niekto alergie alebo astmu, môže mať ešte vyššiu šancu na problémy s dýchaním po jedle. Dokonca aj mierne problémy, ako je nafukovanie alebo pálenie záhy, môžu sťažiť prúdenie vzduchu počas trávenia, čím sa zhorší pocit dýchavičnosti. Pochopenie týchto súvislostí nám pomáha vidieť, ako sú naše telesné procesy prepojené, a ponúka nám nápady na prevenciu problémov a na jednoduché zmeny životného štýlu na zlepšenie nášho zdravia.

Bežné príčiny dýchacích ťažkostí po vystavení kovom

1. Horúčka z kovových pár: Vdychovanie jemných kovových častíc, najmä zinku, medi alebo horčíka, môže spôsobiť horúčku z kovových pár. Príznaky zahŕňajú dýchavičnosť, tlak na hrudi a chrípkové príznaky, ako je horúčka a únava.
2. Dráždenie dýchacích ciest: Vystavenie kovovému prachu alebo výparom môže dráždiť dýchacie cesty a spôsobiť zápal dýchacích ciest. To môže viesť k pískaniu, kašľu alebo ťažkostiam s dýchaním, najmä u osôb s už existujúcimi ochoreniami, ako je astma.
3. Pneumonitída: Dlhodobé alebo vysoké vystavenie určitým kovom, ako je kobalt alebo berýlium, môže viesť k pneumonitíde, zápalu pľúcneho tkaniva. Príznaky zahŕňajú dýchavičnosť, bolesť na hrudi a únavu.
4. Alergické reakcie: Niektorí jedinci môžu vyvinúť precitlivenosť na kovové častice, čo spôsobuje alergické reakcie, ktoré obmedzujú prúdenie vzduchu. Bežnými spúšťačmi sú nikel a chróm.
5. Chronické ochorenia: Opakované alebo dlhodobé vystavenie kovovému prachu alebo výparom môže viesť k chronickým respiračným problémom, ako je bronchitída, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) alebo dokonca pracovná astma.

Dôležitosť lekárskej starostlivosti

Dýchacie ťažkosti po vystavení kovom si vyžadujú okamžité vyšetrenie zdravotníckym pracovníkom, aby sa predišlo vážnym komplikáciám a zabezpečila sa správna liečba. Nosenie ochranných pomôcok môže znížiť riziká.

Identifikácia príznakov a kedy vyhľadať pomoc

Preventívne opatrenia a zmeny životného štýlu

1. Udržiavajte čisté prostredie: Zníženie vystavenia alergénov, znečisťujúcim látkam a dráždivým látkam je nevyhnutné pre zdravie dýchacích ciest.
   • Používajte čističky vzduchu na minimalizáciu prachu, peľu a iných častíc.
   • Vyhýbajte sa fajčeniu a vystaveniu pasívnemu fajčeniu.
   • Noste ochranné masky pri práci s chemikáliami, kovmi alebo prachom.
2. Dodržujte dobrú hygienu dýchacích ciest: Pravidelne si umývajte ruky, aby ste predišli respiračným infekciám.
   • Zakrývajte si ústa a nos pri kýchaní alebo kašľaní.
   • Dajte sa zaočkovať proti chrípke a zápalu pľúc, aby ste znížili riziko infekcií.
3. Prijmite zdravý životný štýl:
   • Pravidelne sa venujte fyzickej aktivite, aby ste posilnili funkciu pľúc.
   • Dodržujte vyváženú stravu bohatú na antioxidanty, ovocie a zeleninu na podporu imunity.
   • Pite dostatok tekutín, aby ste udržali dýchacie cesty čisté a znížili tvorbu hlienu.
4. Zvládanie stresu a duševného zdravia: Chronický stres môže ovplyvniť dýchacie vzorce. Praktizujte relaxačné techniky, ako je joga, meditácia alebo hlboké dýchacie cvičenia, aby ste zlepšili respiračnú účinnosť.
5. Plánujte pravidelné prehliadky: Pravidelné lekárske prehliadky môžu odhaliť skoré príznaky respiračných problémov. Diskutujte o akýchkoľvek pretrvávajúcich príznakoch so svojím lekárom a dodržujte predpísanú liečbu.

Zhrnutie

Prevencia dýchacích ťažkostí si vyžaduje udržiavanie čistého prostredia minimalizáciou vystavenia alergénov, znečisťujúcim látkam a dráždivým látkam, ako je prach alebo dym. Dobrá hygiena dýchacích ciest, ako je umývanie rúk, zakrývanie úst pri kašľaní a držanie krok s očkovaním, pomáha predchádzať infekciám. Zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa pravidelné cvičenie, vyváženú stravu a dostatočný príjem tekutín, podporuje funkciu pľúc a imunitu.

Zvládanie stresu pomocou techník, ako je joga alebo hlboké dýchacie cvičenia, môže tiež zlepšiť respiračnú účinnosť. Pravidelné lekárske prehliadky sú nevyhnutné na odhalenie skorých príznakov respiračných problémov a zabezpečenie včasnej intervencie.

Dýchavičnosť pri malej námahe

Dýchavičnosť pri malej námahe môže byť príznakom mnohých chorôb. Dýchavičnosť, odborne dyspnoe, postihuje milióny ľudí na celom svete. Trvať môže krátko - do niekoľkých hodín, alebo dlhodobo. Prirodzene sa vyskytuje pri väčšej fyzickej záťaži, no ak sa objavuje v pokoji a často, môže byť príznakom mnohých ochorení a maskovať seriózny zdravotný problém. Okrem toho, dýchavičnosť nie je vôbec príjemný stav. Človek má pocit nedostatku vzduchu, nedokáže sa dobre nadýchnuť a cíti sa nesvoj. Pokiaľ sa u vás dýchavičnosť objavuje často, nemali by ste ju podceňovať.

Dýchavičnosť, tiež nazývaná dušnosť, je nepríjemný pocit nedostatku vzduchu. Zvykne byť kompenzovaný zvýšením dýchacím úsilím. Pacienti sa niekedy sťažujú na „neschopnosť lapiť dych“. Dyspnoe býva obvykle spojené s objektívnou poruchou dýchania. Dýchanie je viacstupňový proces, pri ktorom je okrem vôle potrebná aj istá autonómnosť. Dychové mozgové centrum má za úlohu koordinovať dýchacie pohyby automaticky. Tiež je však pri dýchaní potrebné aj uvedomenie, ktoré súvisí napríklad s hlbokým nádychom alebo zmenou rýchlosti respirácie. Toto sprostredkúva mozgová kôra. Na mechanizmus vzniku dyspnoe neexistuje celkom jednotná teória. Campbell a Howell v roku 1963 formulovali teóriu nevhodného trvajúceho napätia.

Za normálnych okolností sa s dýchavičnosťou stretávame pri zvýšenej fyzickej námahe, o ktorej sa medzi odborníkmi hovorí ako o tzv. biickej dýchavičnosti. Okrem toho je ale prejavom niektorých ochorení. Ak na niektoré z nasledovných ochorení trpíte, dýchavičnosť je možným príznakom. Ak však ochorenie diagnostikované nemáte, môže byť pre vás práve dýchavičnosť signálom, že s vaším organizmom niečo nie je v poriadku.

• Srdcové choroby - dýchavičnosť sa spája s hromadením sa krvi v pľúcach v dôsledku zlyhávania ľavej komory srdca. Môže sa ale vyvinúť aj pri niektorých chlopňových poruchách.
• Metabolické choroby - dýchavičnosť môže vyvolať acidóza, t.j. okyslenie - zníženie pH v tele. Dýchacie centrum býva potom stimulované kyslými pôsobkami metabolizmu. Dýchanie je prehĺbené.
• Zníženie tlaku kyslíku v tepnách - objavuje sa pri poklese hemoglobínu, teda krvného farbiva pri rôznych typoch chudokrvnosti. Časom môže dôjsť k istej adaptácii organizmu na anémiu a zmierneniu dušnosti.
• Deformácie hrudníku - pri tomto type býva dýchavičnosť dlhotrvajúca.
• Nervové choroby - dýchavičnosť sa objavuje pri poruchách nervovo-svalového prenosu, napríklad pri Myasthenia gravis.

Okrem klasického dyspnoe rozlišujeme aj záchvatovitú nočnú dýchavičnosť, teda paroxyzmálne nocturnálne dyspnoe. Jedná sa tiež o pocit nedostatku vzduchu, avšak vzniká cca 1 - 2 hodiny po zaspatí a je spojený s chvíľkovým prebudením. Zvyčajne sa upraví po zmene polohy, najčastejšie do sedu.

Lekár v prvom rade zisťuje, či je zadýchavanie spojené so zvýšenou fyzickou či psychickou námahou, alebo je prítomné aj v pokoji. Predovšetkým potrebuje nájsť príčinu, ktorá vedie k vzniku dýchavičnosti. Okrem bežných vyšetrovacích postupov sa k spresneniu diagnózy využívajú aj odbery a zobrazovacie metódy. Na prvý pohľad môže pacient vyzerať, že „lapá po dychu“, čo prezrádza samotný dýchací vzorec. Objaviť sa však môžu modro sfarbené pery a pokožka. Náhle vzniknutá dýchavičnosť si vyžaduje pozornosť a potrebuje rýchly zásah. Terapia sa odvíja od odhalenia ochorenia, ktoré vedie k zmenám respirácie. Výhodou pre celý zdravotnícky tím je možnosť napojiť pacienta na meracie prístroje. Okrem monitoringu teploty, tlaku krvi a pulzu je tiež potrebné zistenie okysličenia krvi pomocou oxymetra. V istých prípadoch je nutné zaistenie dýchacích ciest intubáciou, až do celkovej stabilizácie pacienta.

Základný respiračný rytmus sa mení s vekom. U dospelého je to 10 - 18 dychov v jednej minúte. Určiť presnú liečbu dýchavičnosti nie je možné. Vždy sa totiž odvíja od toho, čo ju spôsobuje. V každom prípade by ste svoj stav mali prekonzultovať s lekárom. Len on dokáže zistiť príčinu dýchavičnosti a vylúčiť vážne problémy. Okrem fyzickej námahy a vyššie spomenutých ochorení môže dýchavičnosť vyvolávať aj obezita. V terapii dýchavičnosti z dlhodobého hľadiska má svoje opodstatnenie zdravý životný štýl. Je známe, že dyspnoe sa vyskytuje často u fajčiarov, ktorí majú vplyvom látok obsiahnutých v tabakovom dyme zúžené priedušky, celkovo oslabené pľúca i srdce a sú náchylnejší na infekcie.

Vhodná diéta je kľúčová pri chronickej dýchavičnosti a je zameraná na kauzálnu súvislosť s jej vznikom. Je teda zrejmé, že ak dušnosť vznikla na podklade pľúcnej choroby, je vhodné zaradiť takú diétu, ktorá zlepšuje celkové zdravie dýchacieho systému. Pri celkových ťažkostiach je potrebná redukčná diéta, diabetická diéta či iné typy systémových diét. Z pohybových aktivít majú svoje miesto dychové cvičenia, aeróbne športy či prechádzky v prírode spojené s lepšou oxygenáciou. Vo svojej podstate je dýchavičnosť ako príznak neškodná, avšak môže so sebou niesť nepríjemné pocity a tiež môže znamenať prítomnosť životu nebezpečného ochorenia. Zdravotná prognóza u ľudí s dýchavičnosťou úzko závisí od príčiny jej vzniku, a tiež od celkovej kondície organizmu. V prípade akútneho dyspnoe musí dôjsť k jeho promptnej identifikácii a liečbe.

Dýchavičnosť u detí

Takéto dýchanie je nebezpečné! U novorodencov a malých bábätiek by ste mali byť nanajvýš v strehu. Intuícia mamy je, našťastie, niekedy silnejšia, než čokoľvek iné, a preto aj v prípade mamičky Charlie všetko dopadlo dobre.

Jej dcérka Luna začala abnormálne dýchať. Nenadvihovali sa jej pľúca, ale celé bruško a rebrá, navyše bola spavá, apatická. Mama načastie zdokumentovala na video, ako jej, vtedy ešte 4-týždňové, bábätko dýchalo, a tak môže varovať ostatné mamy, aby reagovali správne na tento príznak!

O symptóm akého ochorenia išlo?

Vyľakaná mama okamžite utekala s dcérkou do nemocnice a urobila dobre. Lekári totiž diagnostikovali bábätku ochorenie s názvom - bronchiolitída. Ide o akútny zápalový proces v bronchiole (predušničkách), čo je najmenšie rozvetvenie priedušiek. Ide o veľmi nebezpečný stav, ktorý môže zastaviť dýchanie dieťaťa. Často sa môže objaviť práve u detí do 1 roku života a ochorenie je sprevádzané symptómami ako:

• sťažené dýchanie (nedostatočný prísun kyslíka)
• suchý kašeľ
• mierny výtok z nosa
• nechuť do jedla
• zväčšenie bruška
• zvýšenie teploty
• zmena správania bábätka (apatia, letargia, ospalosť, únava)

Problémy s dýchaním a nafúknuté bruško mala aj malá Luna. Mamička Charlie teraz spätne spomína: „Sledovala som jej spánok a uvedomila som si, že nevyzerá dobre. Rozbalila som ju a videla to, čo je vo videu. Dýchanie rebrami, nie hrudníkom je znamením, že dieťa musí ísť okamžite do nemocnice. Kvôli bronchiolitíde mala veľmi nízku hladinu kyslíka v tele. Našťastie, všetko dobre dopadlo.“ Malá Luna sa dnes teší vďaka skorej reakcii svojej mamy dobrému zdraviu.

Laryngitída je akútne ochorenie dýchacích ciest, teda zápal hrtana s veľmi výrazným suchým kašľom a predovšetkým sťaženým dýchaním. Toto ochorenie spôsobuje opuch hrtana, hlasiviek a zúženie dýchacích ciest dieťatka. Dieťatku sa najčastejšie zle dýcha alebo sa nevie nadýchnuť. Lekára by sme mali ihneď vyhľadať vtedy, ak sa dieťa nemôže nadýchnuť, má ťažkosti pri prehĺtaní alebo vysoké teploty. Toto ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u detí do 3 rokov a pri deťoch do 6 rokov ide už o subglotickej laryngitíde. U detičiek, ktoré trpia oslabenou imunitou sa môže toto ochorenie opakovať omnoho častejšie. Pri tejto chorobe býva dieťatko často unavené, vyčerpané a apatické. Veľký vplyv majú dráždivé látky, ktoré dieťatko vdychuje, ako napríklad prach, suchý vzduch alebo aj zafajčené prostredie. Hlavné je nepanikáriť a snažiť sa dieťatko upokojiť. Ak takéto niečo príde, dieťa sa často veľmi vyľaká a pri lapaní po dychu sa mu môže dýchanie zhoršiť ešte viac. Preto je veľmi dôležité udržať dieťa v pokoji, aby plač samotný opuch len nezhoršil. Pri uvoľnení dýchacích ciest pomáha chladný a vlhký vzduch alebo obklady hrdla. Pri akútnom stave pomáha aj otvorené okno alebo aj otvorená chladnička. Pomocný je aj inhalátor. Nedávajte dieťatku teplé tekutiny, pretože to môže zhoršiť opuch.

tags: #dieta #ma #problemy #s #dychanim