Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Prečo dieťa odmieta jesť?
Dieťa, ktoré nechce jesť, však prirodzene vzbudzuje obavy. Máme pre vás niekoľko tipov na malé zmeny, ktoré pomôžu dieťaťu spriateliť sa s jedlom. Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:
Možné príčiny nechutenstva u detí:
- Má svoje vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
- Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Jedlo pre neho predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
- Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
- Ľahko sa nechá rozptýliť: Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
- Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.
Ako zachovať chladnú hlavu a podporiť chuť do jedla
Každodenné zápasy počas kŕmenia sú u batoliat vo veku okolo 1,5 roka úplne bežné. Rozvíja sa totiž ich osobnosť, uvedomujú si svoju individualitu a skúšajú hranice toho, čo mamka a ocko vydriaí. Môžete sa tak stať, že dieťa zrazu odmieta aj jedlo, ktoré patrilo predtým k jeho obľúbeným. Nerobte si z toho vrásky a vyskúšajte naše tipy, ako malého rebela prekabátiť.
Základnou radou je zachovať pokoj, ďalej malému ponúkať pestrý a vyvážený jedálniček a neustupovať smerom k nezdravým dobrotám, ktoré by do seba dieťa najradšej ládovalo celý deň. Nemusíte sa báť, že by dieťa malo denne zjesť určitý počet kalórií, oveľa dôležitejšia je vaša “celotýždenná úspešnosť”, kedy sa obvykle denné výkyvy vyrovnajú. Verte, že batoľa nakoniec z odmietavej fáze vyrastie, a to oveľa rýchlejšie, keď okolo seba uvidí rodinu, ktorá si spoločné jedlo a jeho jednotlivé zložky vychutnáva. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získaj ich dôveru - buďte trpezliví.
Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek. Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte.
Keď dieťa jedlo ani neochutná, nie je všetkým dňom koniec. Možno ho ochutná nabudúce, alebo potom, čo uvidí, ako si na ňom pochutnáva iný člen rodiny. Napodobňovanie robí divy!
5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla:
- Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
- Jedzte spoločne s vašim drobcom! Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať.
- Neuplácajte dieťa za to, že bude jesť. Neprehovárajte ho a hlavne ho nenúťte.
- Zapojte dieťa do varenia. Tento tip môže u vás doma vyvolať obrovské pozitívne zmeny! Využitie skutočnosť, že dieťa ženie túžba objavovať a skúšať. Ak ste doteraz varili iba známy repertoár jedál, pričom dieťa prišlo až k samotnému stolu, je čas na zmenu. Pokúste sa dieťa zapojiť do varenia - s ohľadom na jeho vek a motorické schopnosti. Už najmenšie detičky môžu vedľa vás v učiacej veži miešať vo vlastnom hrnci kolieska mrkvy a pár ružičiek karfiolu. O niečo väčším deťom dovoľte umývanie zeleniny a menej náročné krájanie (pod dohľadom). Rozprávajte sa o tom, aký je prínos konkrétnych potravín a čo všetko sa z nich dá uvariť. Urobte si spoločne jedálniček na pár dní vopred. Áno, všetko bude trvať o niečo dlhšie, no ak budete mať po ruke desiatky chutných receptov, otázka „čo variť“ už nebude nikdy bez odpovede. Ukážte deťom fotky receptov alebo si pozrite videopostupy s prípravou jedla.
TIP: “Srdiečkové” detské cestoviny HiPP sú u mamičiek obľúbené nie len pre ich praktický obal, vďaka ktorému jedlo pohodlne zbalíte na cesty a jednoducho ohrejete, ale hlavne preto, že ich spapá aj ten najzarytejší odmietač. Vyskúšajte ich kúzlo!
A na záver si pamätajte, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa dieťa samo vyhladovalo na smrť:-). Je to iba fáza, tak sa nemusíte prehnane strachovať. Ak by ste predsa len mali podozrenie, že za nechutenstvom vášho batoľaťa môže byť niečo vážnejšie, určite sa obráťte na svojho pediatra.
Čo nerobiť, keď dieťa odmieta jesť
Nemusíte sa obávať. Vaše dieťa nie je jediné, ktoré sa bráni jedlu. V rôznych obdobiach detstva sa s touto výzvou pasuje veľa rodičov. Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Máte aj vy doma dieťa, ktoré nechce jesť? Budovanie zdravého vzťahu k jedlu sa začína už v rannom detstve. Cieľom nás rodičov je u dieťatka podporiť budovanie zdravého vzťahu k jedlu. Nevedomky môžeme robiť veci, ktoré ale vedú k presnému opaku. Možno sú to zvyky, ktoré si prenášame z detsva lebo sme sa sami s nimi v minulosti stretli.
Ocitli ste sa už v situácii, kedy dieťatko zjedlo len veľmi málo alebo odmietlo jesť úplne. Samozrejme, že žiadny rodič nechce, aby jeho dieťatko bolo hladné a preto skúšame rôzne “triky”, ako docieliť, aby dieťatko zjedlo viac. Prílišný nátlak a nútenie môže byť veľmi nebezečné a viesť u dieťatka k negatívnemu vzťahu k jedlu v budúcnosti.
Ak dieťatko nechce jesť alebo zje veľmi málo, treba sa pozrieť aj na príčinu. Dôležité je rešpektovať signály hladu a sýtosti, ktoré dieťa vysiela. Zdravý apetít sa vyvíja práve tým, že sa dieťa učí vnímať svoje telo a jeho potreby.
Vyhnite sa:
- podplácaniu: („Ak to zješ, dostaneš keksík / dovolím ti hrať sa s mojím mobilom“)
- zastrašovaniu: („Ak to nebudeš jesť, príde zlý drak, ktorý má veľký hlad“)
- a vzbudzovaniu ľútosti: („Deti v Afrike nemajú čo jesť a ty iba vymýšľaš“)
Dieťa potom nadobudne z jedla zmiešané pocity, ktoré sa s ním ponesú dlhé roky.
Ústupky iba v podobe zdravej alternatívy: Dieťa, ktoré odmieta jesť pripravený obed alebo večeru, by nemalo mať prístup k lákavým náhradám. Ak vie, že sa doma nachádza niečo, čo mu chutí viac a pri čom sa nemusí premáhať, zvolí ľahšiu cestu. Neutešujte sa tým, že drobec zjedol „aspoň“ jeden keksík. Iba vás šikovno (a častokrát aj nevedome) dostal tam, kde potreboval. Sladkosti preto dajte na nedostupné miesto. Ideálne, ak o ich prítomnosti v dome nebude ani len vedieť. Sladké pudingové dezerty v chladničke vymeňte za kvalitné jogurty. V jeho priamom dosahu umiestnite zdravé potraviny - misku s čerstvým ovocím či jednohubky z celozrnného pečiva s domácou zeleninovou nátierkou.
Žiadny mobil ani tablet pri jedle: V snahe udržať malé dieťa na mieste, aby zjedlo aspoň zopár lyžičiek, rodičia dovoľujú deťom pozerať rozprávky na telefóne alebo tablete. Dieťa im začne venovať plnú pozornosť a to je chyba. Prestáva naplno vnímať chuť jedla, nereaguje na pocit sýtosti, je hltavo a nedostatočne prežúva. Pri pozeraní videa tak prichádza o mnoho zmyslových vnemov a neučí sa rešpektovať potreby svojho tela. Žiadne jedlo si nezaslúži takúto kamufláciu. Hoci to bude stáť viac úsilia, buďte dieťaťu vzorom a vyhraďte si na jedlo spoločný čas bez elektroniky. Vypnite zvuk aj na svojom telefóne a odložte ho čo najďalej z dohľadu.
Snažte sa zostať nad vecou: Deti dokážu pomerne rýchlo vycítiť vaše emócie a neistotu. Ak navyše dieťa vidí, že odmietaním jedla nad vami preberá kontrolu, riskujete, že po čase začne jedlo využívať ako spôsob na manipulovanie. Pokúste sa získať nad situáciou odstup a zbavte sa nervozity. Dokonca aj dieťa, ktoré „nezje nič“, musí predsa raz za čas pricupitať do kuchyne.
Základy intuitívneho stravovania: BEZPLATNÝ kurz o zdravých vzťahoch s jedlom pre deti
Dieťa chce byť rešpektované: Vytváranie zdravých stravovacích návykov je správna cesta. Niekedy však nemusí viesť cez paradajkovú polievku ani parenú brokolicu. Spomeňte si, ktoré jedlá ste nemali radi v detstve. Nájdete medzi nimi také, ktorým ste prišli na chuť až v dospelosti? Rovnako ako vy, už aj trojročné dieťa môže mať svoje výhrady. Nemá význam ponúkať dieťa jedlom nasilu, odpor sa ešte viac prehĺbi. Deti v predškolskom veku iba málokedy pochopia prínos zdravých potravín. Chuť a prevedenie sú omnoho dôležitejšie. Povedzme si úprimne, špenátový prívarok nepatrí k vizuálnym zážitkom. Veselo naservírovaná omeleta s baby špenátovými lístkami má väčšie šance zožať úspech.
Rešpektujte: Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
Nenúťte: Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ho v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá.
Nechajte ho pohrať sa: Potrebujú to malé deti, ktoré sa s potravinami zoznamujú. Odborníci zhodne odporúčajú nechať dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
Nepúšťajte mu rozprávky, aby jedlo: „Áno, ale keď inak nič nezje,“ znie častý protiargument. Aj tak to risknite. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí, spomína sa dokonca súvis s ADHD. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte. S jedlom skončí vtedy, keď sa stopne rozprávka, alebo keď matka jednoducho usúdi, že stačilo, čo nie je dobré.
Milo sa s dieťaťom rozprávajte: Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu, pripomínajú aj autorky spomínanej knihy Prvé príkrmy. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť. „Zdravá a kvalitná strava je základ, ale zdravý vzťah k jedlu je ešte dôležitejší,“ konštatuje kniha Prvé príkrmy.
Neklamte: Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
Pripravujte jedlo spoločne: Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
Nechajte dieťa vypľúvať jedlo: Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. Opäť trojica autoriek knihy Prvé príkrmy: „Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku.“ Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
Pomôžte si knihami: Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúste si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
Nechajte na výber a trpezlivo čakajte: Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.
Nedeľná idylka: Výnimočne sa vám podarilo navariť trojchodový obed a svoju radosť chcete zdieľať aj s ostatnými členmi rodiny. Pekne prestriete stôl a čakáte, kým sa k vám a k vášmu partnerovi pripoja aj vaše ratolesti. A vtedy to začne. Spoločné chvíle pri obede, ktoré by mali byť synonymom rodinnej pohody, sa čoskoro zvrtnú na boj. Dieťa odmieta jesť a vy ho neviete nijako presvedčiť. Čo teda robiť? Oplatí sa lámať dieťa, či ho treba nechať absolútne tak? Sú rodičia, ktorí tvrdia, že ich dieťa absolútne nič neje. Ak by to bolo naozaj tak, určite by sa to negatívne odzrkadlilo na jeho zdravotnom stave. Skúste nezabúdať na to, že dieťa na svoj vývin a rast potrebuje prijať oveľa menej živín než dospelák.
Táto slávna rada má za následok nárast detskej obezity, ktorá so sebou prináša množstvo zdravotných problémov. Pokiaľ váš poklad prospieva, nemusíte riešiť, koľko toho zje. Ak za ním neustále beháte s tanierom a nútite ho do jedla, nič tým nedosiahnete. Prinajlepšom v ňom vyvoláte iba odpor. Chvíle strávené pri jedle by mali byť okamihmi rodinnej pohody.
Porovnávanie s inými deťmi: Spolužiak vašej 6-ročnej dcérky zje na desiatu tri obložené rožky, no vaša dcérka ledva dostane do seba jablko? Ak jej apetít začnete porovnávať s apetítom ostatných detí, čoskoro sa dostanete do takej slučky, že sa z nej vymotáte len ťažko. Každé dieťa má inú chuť do jedla, ktorá sa v priebehu vývinu mení. Deti jedia viac, keď začnú prudko rásť. Inokedy majú obdobie, keď zjedia naozaj máličko. Ak začnete pozorne sledovať vývin vášho dieťaťa, zbadáte, že tieto obdobia sa pravidelne striedajú.
Ponúkanie výberu: Ak máte pocit, že sa vaše dieťa vymyká z radu, spýtajte sa na to pediatra. Pre nejednu maminu je frustrujúce, keď dieťa odmietne jesť to, čo je navarené. No i nám sa občas stáva, že na určitý druh jedla momentálne vôbec nemáme chuť. Aj vášmu dieťatku môžete dať na výber. Už škôlkar by mal chápať, ktoré jedlo je prípustnou alternatívou obeda, a ktoré už nie. Ukážte mu, čo si môže sám vybrať. Obľúbené jogurty uložte v chladničke tak, aby k nim vaše dieťa malo ľahký prístup. To isté sa týka pečiva, orieškov, ovocia či zeleniny. Pozor však na sladkosti. Koniec koncov, takéto prehrešky zažila na vlastnej koži snáď každá z nás. Aj deti by maškrty mali konzumovať len výnimočne.
Príklad z rodiny: Čo skutočne funguje a konečne presvedčí aj tých najväčších tvrdohlavcov, aby jedli? Základom je príklad. Ako vo všetkom, aj pri jedle platí, že ak chceme od dieťaťa, aby jedlo brokolicu a zdravé príkrmy, musíme aj my jesť zdravé jedlá. Ideálne spolu s ním, nech okrem porcie, čo si naložíme na tanier, vníma aj to, ako sa správať pri stole. Niekedy to môže byť zložité, ale pokiaľ sa dá, nájdite si na spoločnú večeru či obed čas a užite si spoločné stolovanie. Samozrejme, vypnite pri tom televíziu a mobily a venujte sa iba jedlu a svojmu dieťaťu. Mnoho rodičov sa v snahe dať dieťaťu do úst aspoň niečo, uchýli k pusteniu rozprávky počas jedla, avšak toto nie je správna cesta. Skúsenejší rodičia radia, že na malých „nejedákov“ zaberajú menšie porcie. Menej zeleniny či mäska na tanieri ich tak nevystraší a majú viac odvahy to aspoň skúsiť.
Vysvetľovanie pôvodu potravín: Je prekvapivé, že množstvo detí ani len netuší, z čoho sa pečie chlieb. Mnohé si tak navykli na výdobytky dnešnej doby, až im unikajú základné súvislosti. Preto im skúste ukázať celý proces. Vyberte sa spolu na pole, navštívte mlyn alebo sa obráťte na známych, ktorí chovajú dobytok. Dovoľte vašim potomkom, nech zažijú na vlastnej koži, ako ťažko sa vykopávajú zemiaky. Pre každé z nich to bude dôležitá skúsenosť. Keď im ukážete celú mozaiku získavania potravín, dokážu si viac vážiť hodnotu jedla. Ak máte možnosť, navštívte starých ľudí a nechajte vaše ratolesti, nech sa ich spýtajú, aké to bolo kedysi.
Zapojenie do nákupu a varenia: Ďalšou výbornou možnosťou je sa spoločne s dieťaťom rozhodnúť, čo budete variť. Obľúbené cestoviny so syrom? Tak ho zoberte so sebou do obchodu. Na papier mu nakreslite alebo napíšte zoznam potravín a nechajte ho, nech nájde v regáloch všetko potrebné. Tým však jeho povinnosti ani zďaleka nekončia. Nech vám v rámci svojich možností pomôže nielen s prípravou, ale aj so servírovaním a následným upratovaním kuchyne. Váš syn či dcéra si skôr či neskôr uvedomí, že pripraviť obed vyžaduje nemálo úsilia. Táto metóda prináša so sebou ešte jeden malý bonus. Dieťa skôr siahne po jedle, ktorého zloženie pozná, pretože suroviny na jeho prípravu vyberalo samo.
Citová manipulácia: Zúfalé maminy robia zúfalé veci. Nejedna z nich sa preto neraz prikloní k praktikám, ktoré sú v konečnom dôsledku vyslovene kontraproduktívne. Toto zúfalstvo pramení zo strachu o vlastné dieťa. Rovnako, ako sa naši rodičia strachovali o nás, sa aj my bojíme o našich potomkov. Nefunkčnou technikou je určite aj citová manipulácia, ktorou u dieťaťa chceme vyvolať výčitky svedomia: „Vieš, čo by za to dali deti v Afrike?“,„Keby si bol hladný, určite všetko zješ!“, „Ty si vôbec nevážiš, čo pre teba robím…“ S týmito vetami sa stretol každý z nás. Sú nepríjemné, bolestivé a paradoxne vôbec nevyvolajú chuť do jedla. Čím väčší tlak budete vyvíjať na dieťa, tým vytvoríte z (ne)jedenia väčší problém. Dieťa sa totiž tiež vie poriadne zaťať.
Stanovenie pravidiel: Každé dieťa potrebuje pravidlá. Práve ich dodržiavaním môžeme z neho vychovať rozumného a slušného človeka. Určité mantinely by mali byť nastavené aj v stravovaní. Dohodnite sa spolu s partnerom, čo ste schopní tolerovať a čo už presahuje vaše hranice.