Školský rok sa začal aj pre žiakov materských škôl. Už niekoľko dní trvá kolotoč ranného vstávania, obliekania a presviedčania dieťaťa, aby s ochotou išlo opäť do škôlky. Dieťa však plače, kričí, vzlyká a netúži sa tam vôbec vrátiť. Niekedy to trvá len prvé dni či týždne, ale nájdu sa aj deti, ktoré si na škôlku nevedia alebo nechcú zvyknúť. V takom prípade ide o dlhé týždne uplakaných ranných rituálov, na druhej strane má všetko svoj čas.
Najviac starostí majú rodičia, ktorí doteraz dieťa nesocializovali v kolektíve ostatných rovesníkov alebo bolo dieťa stále s matkou, nikdy nespalo v inej posteli ako tej svojej a podobne. Tie deti, ktoré nie sú zvyknuté byť aj bez svojich rodičov, budú mať pravdepodobne najväčší problém s rýchlou adaptáciou v novom prostredí materskej školy. Ale so všetkým sa dá vždy niečo urobiť.
Príprava na škôlku
Odborníci sa najčastejšie zhodujú na tom, že z vývojového hľadiska je najlepšie dať dieťa do škôlky približne v 3 rokoch. Ovšem je to individuálne. Nie každé dieťa môže byť v troch rokoch na škôlku pripravené. O nástupe do škôlky by ste mali začať uvažovať, akonáhle zaregistrujete, že váš potomok začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov, dokáže sa hrať aj bez rodičov a túži objavovať. V škôlke nájde veľa podnetov na objavovanie a môže sa komplexne rozvíjať.
Aby ste nástup do škôlky svojmu zlatíčku uľahčili, je dobré ho viesť k samostatnosti a zvládanie sebaobsluhy. Je jasné, že mu pani učiteľka so všetkým pomôže, ale dieťa bude pokojnejšie, ak bude rovnako šikovné ako jeho kamaráti. Napríklad sa naučí obliecť si tričko, nohavice a ponožky (dávajte mu skôr jednoduchšie oblečenie, vďaka ktorému sa budete cítiť pyšné na to, že sa zvládlo samo obliecť).
Komunikácia je dôležitá nielen medzi dospelými, ale aj medzi rodičmi a deťmi. Preto o nástup a škôlke všeobecne s dieťaťom hovorte. Ak vybraná škôlka usporadúva dni otvorených dverí alebo spoločné akcie, zúčastnite sa ich. Môžete s nimi ísť napríklad v lampiónovom sprievode alebo na jar vynášať Morenu. V deň otvorených dverí deťom ukážte hračky a preveďte ho škôlkou. Pokiaľ bude čas, môžete ho zoznámiť aj s pani učiteľkou. Až budete doma o škôlke hovoriť, budete mať možnosť povedať: "Pamätáš, ako sme boli na lampiónovom sprievode? Tam to bolo fajn, že?" O škôlke hovorte napríklad aj nad knižkami, hovorte svojmu malému, čo ho tam čaká. Snažte sa o škôlke hovoriť pekne, ale na druhú stranu ju nelakujte na ružovo.
Príprava do MŠ bude zahŕňať aj to, že sa so svojím malým pobavíte o tom, ako pracovať so strachom alebo smútkom, ak ho prepadnú. Pozorujte, či sa niečoho bojí, či je neistý alebo nejako nesvoj. Ak pocítite nejakú neistotu, nepresviedčajte ho, že nie je čoho sa báť, skôr mu povedzte, že je to normálne a že strach má každý. Dokonca aj vy. Preberte s dieťaťom jeho obavy a strachy tak, ako by ste ich preberali s najlepším kamarátom. Nezabudnite sa opýtať, čo by drobocovi od strachu pomohlo. Opýtajte sa ho, čo by potreboval vedieť, aby sa nebál? Alebo čo by potreboval mať pri sebe?
Deti v škôlke alebo tie, ktoré sa tam chystajú, by sa rozhodne nemali strašiť. Vyhnite sa vetám typu: "Však oni sa tam s tebou mazať nebudú." "V škôlke sa s tebou nikto dohadovať nebude." "Tam ťa naučia počúvať." Taktiež nepoužívajte škôlku ako za trest. Ak bude vaše dieťa do škôlky chodiť len na dopoludnie, nehovorte mu, že či bude hnevať, nechajte ho tam až do popoludnia.
Aby ste predišli tomu, že sa dieťaťu do škôlky nechce, je dobré ho ešte pred nástupom zvykať na iných ľudí a kolektív. Vďaka tomu bude mať menšie problémy s adaptáciou. Preto je na mieste, aby ste s dieťaťom chodili na spoločné cvičenia, výtvarné dielničky alebo do herničiek v materských centrách. Okrem toho sa určite oplatí čas od času malého nechať na stráženie blízkym osobám, ako sú starí rodičia, tety alebo dobrí priatelia. Deti sa tak naučia komunikovať aj s inými dospelými, podelia sa o hračky a nerozhodí ich, keď do nich iné dieťa v škôlke napríklad "buchne".
Zvládanie adaptačného obdobia
Prvé slzy malého škôlkara treba brať s rezervou. Oplatí sa chvíľu počkať a nebrať dieťa zo škôlky hneď domov. Rodičia by dieťa nemali ľutovať, že do škôlky musí ísť. Práve naopak, mali by mu s úsmevom vysvetliť, čo všetko tam zažije, s akými novými hračkami sa tam bude môcť hrať a koľko nových vecí bude s ostatnými deťmi robiť.
Niekedy to môže byť ťažšie pre rodiča, keď vidí, ako jeho dieťa plače, a preto ho hneď zo škôlky zoberie. Dôležité je len zvoliť určitú taktiku, napríklad dieťa postupne nechávať v škôlke na dlhší čas. Prvý deň tam predsa nemusí stráviť od rána do večera, môžete sa so svojim novopečeným škôlkarom dohodnúť, že po obede sa uvidíte. Oplatí sa na začiatok zvoliť mierne tempo. Ráno v šatni veselo konverzujte, pokým sa dieťa venuje prezliekaniu a prezúvaniu.
Odborníci zas varujú pred zdĺhavým lúčením sa, najmä ak začne plač. Plač podporuje ďalší plač a môže sa stať, že jedno uplakané dieťa spustí kolotoč plačúcich detí. Všeobecne platí, že ak sa nám za niečím cnie, chceme si to aspoň niečím pripomínať. Ak máme strach, cítime sa bezpečnejšie s niečím, čo poznáme, či už je to nejaký talizman alebo fotografia, spomienka, darček. To isté platí aj pri deťoch. Ak má teda svoju obľúbenú hračku, pribaľte mu ju so sebou. Dieťa bude mať pri sebe niečo, čo pozná a čo má rado. Obľúbená hračka mu tak môže pomôcť prekonať strach z nového miesta. V prípade, že má aj svoj obľúbený vankúš alebo prikrývku a predpokladáte, že by spanie v škôlke mohlo robiť problémy, tak mu pribaľte aj to.
Kľúčové princípy pri adaptácii dieťaťa na škôlku:
- Plač je prirodzený: V určitej fáze plače drvivá väčšina detí.
- Buďte úprimní: Povedzte dieťaťu, že tam zostane aj napriek tomu, že mu je smutno, lebo je už veľké a veľké deti chodia do škôlky. Ešte väčšie deti do školy a oteckovia do roboty. Povedzte mu, kedy prídete, a čas dodržte (nepríďte skôr).
- Nenadlžujte čas lúčenia: Dlhšie lúčenie môže zhoršiť situáciu.
- Zapojte otca (ak je to možné): Pošlite dieťa do škôlky s niekým iným, napr. s oteckom.
- Predmet z domova: Dajte dieťaťu niečo z domu, k čomu sa môže pritúliť - vankúšik, plyšáčika.
Otázka, ako dlho si dieťa zvyká na škôlku, je individuálna. Niekto si zvykne skoro, iný neskôr. Každopádne je vhodné deťom adaptácii čo najviac uľahčiť. Každá škôlka má k adaptačné dobe iný prístup. Niekedy je možné, aby dieťa chodilo do škôlky napríklad len na hodinu, ďalšie dni môže zostávať až do desiatej a koncom prvého týždňa zostane až do obeda. Zhruba po mesiaci môžu deti začať chodiť domov po popoludňajšom spaní. Iné škôlky majú napríklad nastavené to, že počas prvých 14 dní si rodičia deti vyzdvihujú po obede. Určite nie je vhodné dať dieťa na týždeň do škôlky a potom mu dať týždeň pauzu. Zbytočne sa opakuje kolobeh zvykania si.
Ranné slzičky sa môžu objaviť, a to aj v prípade, že sa snažíte o čo najmiernejšiu adaptáciu. Niekedy deti plačú len prvý deň, inokedy to trvá dlhšie. Veľakrát je potrebné, aby sa s detskými slzičkami vyrovnali predovšetkým rodičia. Akonáhle rodič odíde, dieťa v škôlke spravidla prestane plakať. Neoplatí sa lúčenie preťahovať alebo pred dieťaťom plakať tiež. Správna pani učiteľka dokáže dieťa zabaviť a previesť jeho pozornosť na inú aktivitu. Napríklad na maľovanie vodovkami.
Riešenie problémov a časté chyby rodičov
Niektoré deti sa do škôlky tešia, iné nie. Ak sa dieťa po prvotnej radosti začne sťažovať na bolesti brucha, hlavy alebo rovno odmietne do inštitúcie ísť, rodičia reagujú rôzne. Často podliehajú nedostatku času alebo autoritatívnym sklonom. Môže sa zdať, že tieto metódy sú účinné, no dieťaťu to adaptáciu na školu neuľahčí a rozhodne to neprospeje ani jeho vzťahu s rodičom.
Časté chyby rodičov, ktorých sa treba vyhnúť:
- Ignorovanie sťažností dieťaťa: Dieťa môže prežívať strach a úzkosť. Je možné, že mu nerobí dobre prostredie, krik učiteľky alebo nemá kamarátov. Snažte sa zistiť, kde je problém, nechajte dieťa rozprávať, vyjadriť jeho obavy a podporte ho.
- Prenášanie vlastných skúseností: Rodičovské poznámky a reči dospelých ako "Veď počkaj, v škole ťa naučia poriadku!" môžu dieťa vystrašiť. Pre dieťa je škôlka a škola neznáme prostredie, v ktorých nemá istotu a vy ste tu na to, aby ste mu pomohli tú istotu vybudovať.
- Trivializovanie problému: Ak sa dieťa zverí, že sa bojí učiteľky, nesmejte sa mu, nemávajte nad tým rukou ako nad hlúposťou. Pre dieťa je toto rovnako veľký a zložitý problém ako pre vás nepríjemnosti v práci alebo partnerské problémy.
- Generalizovanie: Presviedčanie dieťaťa, že predsa každý musí chodiť do školy a do práce, jeho problém v danom momente nevyrieši.
- Zahanbovanie: Robiť si z dieťaťa srandu, nazývať ho posmeškami ako slaboch, umrnčanec znamená stratu dôvery vo vás. Dieťa sa vám už nezverí zo strachu, že ho opäť zosmiešnite.
- Porovnávanie: Dávať dieťaťu príklad, aký je jeho súrodenec alebo susedovo dieťa šikovné a na školu sa nesťažuje, dieťaťu nepomôže. Bude sa cítiť zahanbene, že nespĺňa vaše predstavy.
- Vyjednávanie: Sľub, že ak dieťa pôjde do školy, tak dostane hračku, je neúčinný. Rovnako ako nechať dieťa doma bez záujmu zistiť podstatu problému, nie je vhodný výchovný prostriedok.
Ako pomôcť dieťaťu:
- Vysvetlite práva a povinnosti: Pripravte dieťa na to, čo ho čaká a aké budú jeho práva a povinnosti v škôlke.
- Otvorená komunikácia: Zaujímajte sa o dianie v škôlke, rozprávajte sa s potomkom, nastavte atmosféru dôvery, aby sa nebálo hovoriť o všetkom, čo sa v škôlke odohráva.
- Trpezlivosť a povzbudenie: Učte sa s dieťaťom spoločne. Ak mu niečo nejde, nestresujte ho. Povzbudzujte potomka v snahe a chváľte ho.
- Hovorte o kladoch: Hovorte o kladoch škôlky - priatelia, vedomosti... Neapelujte na skvelý výkon, miesto toho podporujte dieťa v tom, že sa učí samé pre seba.
- Riešenie problémov: Ak sa prejavia bolesti brucha, hlavy a nechuť ísť do inštitúcie, rozprávajte sa s ním. Zistite kde problém pramení, oceňte úprimnosť a netrestajte, ale riešte. Neváhajte sa stretnúť s učiteľom, riaditeľom školy a vyriešiť problém kľudne, efektívne, bez vzájomného obviňovania - vždy s ohľadom, čo je najlepšie pre dieťa.
- Oddychové aktivity: Nech má dieťa priestor hrať sa, podporujte aj mimoškolské aktivity ako rovnako dôležité. Dieťaťu môžu pomôcť zvládať prvotný nepokoj a stres.
Keď dieťa odmieta ísť do škôlky, je dôležité porozumieť príčinám. Môže ísť o strach z odlúčenia, obavy z učiteľov alebo iných detí, alebo jednoducho potrebu viac času na adaptáciu. Postupne ho zoznamujte so škôlkou, zavádzajte pravidelnú rannú rutinu a sústreďte sa na pozitívne stránky škôlky. Buďte sami pokojní a ubezpečte dieťa, že sa poobede alebo po spánku vráti. Komunikujte s učiteľmi a pomôžte dieťaťu budovať sebavedomie. Každé dieťa je jedinečné a niektorým môže adaptácia trvať dlhšie ako iným. Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas, ktorý potrebuje na to, aby sa cítilo v škôlke pohodlne.
Prvé slzy malého škôlkara treba brať s rezervou. Oplatí sa chvíľu počkať a nebrať dieťa zo škôlky hneď domov. Rodičia by dieťa nemali ľutovať, že do škôlky musí ísť. Práve naopak, mali by mu s úsmevom vysvetliť, čo všetko tam zažije, s akými novými hračkami sa tam bude môcť hrať a koľko nových vecí bude s ostatnými deťmi robiť. Niekedy to môže byť ťažšie pre rodiča, keď vidí, ako jeho dieťa plače, a preto ho hneď zo škôlky zoberie. Dôležité je len zvoliť určitú taktiku, napríklad dieťa postupne nechávať v škôlke na dlhší čas. Prvý deň tam predsa nemusí stráviť od rána do večera, môžete sa so svojim novopečeným škôlkarom dohodnúť, že po obede sa uvidíte. Oplatí sa na začiatok zvoliť mierne tempo.
Deti v škôlke alebo tie, ktoré sa tam chystajú, by sa rozhodne nemali strašiť. Vyhnite sa vetám typu: "Však oni sa tam s tebou mazať nebudú." "V škôlke sa s tebou nikto dohadovať nebude." "Tam ťa naučia počúvať." Taktiež nepoužívajte škôlku ako za trest. Ak bude vaše dieťa do škôlky chodiť len na dopoludnie, nehovorte mu, že či bude hnevať, nechajte ho tam až do popoludnia.
Dôležité je len zvoliť určitú taktiku, napríklad dieťa postupne nechávať v škôlke na dlhší čas. Prvý deň tam predsa nemusí stráviť od rána do večera, môžete sa so svojim novopečeným škôlkarom dohodnúť, že po obede sa uvidíte. Oplatí sa na začiatok zvoliť mierne tempo. Ráno v šatni veselo konverzujte, pokým sa dieťa venuje prezliekaniu a prezúvaniu. Odborníci zas varujú pred zdĺhavým lúčením sa, najmä ak začne plač. Plač podporuje ďalší plač a môže sa stať, že jedno uplakané dieťa spustí kolotoč plačúcich detí.
Ak máte doma škôlkara, ktorý do škôlky nechodí úplne s nadšením, možno ho poteší prečítať si, že nie je sám. A možno ho inšpiruje záver knižky. Želám úspešnú prípravu a ešte úspešnejší štart novej životnej etapy malým škôlkarom aj školákom.
Ako rodičia môžeme dieťaťu pomôcť prekonať tieto ťažkosti a uľahčiť mu prechod do škôlky tým, že poskytneme podporu, lásku a vhodné stratégie. Prvým krokom je porozumieť tomu, prečo dieťa odmieta chodiť do škôlky. Pokúste sa s ním rozprávať a zistiť, čo mu spôsobuje nepohodlie. Môže ísť o strach z odlúčenia, obavy z učiteľov alebo iných detí, alebo jednoducho potrebu viac času na adaptáciu. Aby sa dieťa lepšie adaptovalo na nové prostredie, môže byť užitočné postupne ho zoznamovať so škôlkou. Môžete začať krátkymi návštevami, kedy sa spolu pozriete na priestory škôlky, zoznámite sa s učiteľmi a detskými aktivitami. Deti milujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia. Zaveďte pravidelnú rannú rutinu, ktorá dieťa pripraví na odchod do škôlky. Môže to byť spoločné raňajkovanie, obľúbená hudba, alebo hra, ktorá mu pomôže cítiť sa lepšie. Skúste sa sústrediť na pozitívne stránky škôlky a hovoriť o nej s nadšením. Môžete rozprávať o aktivitách, ktoré ho tam čakajú, o nových kamarátstvach a hrách. Pomôžte mu tešiť sa na škôlku tým, že budete zdôrazňovať to, čo ho čaká dobré.