Je bežné, že rodičia riešia otázku, prečo ich dieťa nechce kresliť alebo vyfarbovať. Niektoré deti v predškolskom veku sa javia byť v tomto smere pozadu oproti svojim rovesníkom, čo môže byť zdrojom obáv. Deti môžu mať strach z kreslenia, dokonca až do plaču, keď sa im nedarí, hoci ich nikto nenúti ani nekritizuje. Tento problém sa môže prejaviť aj v školskom prostredí, kde učiteľky často počúvajú od rodičov podobné konštatovania. Je dôležité pochopiť, že grafomotorické zručnosti sa rozvíjajú postupne a netreba na ne tlačiť.
Keď dieťa prejavuje odpor voči kresleniu, môže to signalizovať rôzne veci. Niekedy to jednoducho znamená, že ich to nebaví, alebo si myslia, že „nevedia“ kresliť a nepáči sa im výsledok. V niektorých prípadoch môže ísť aj o fyzickú nepríjemnosť, napríklad ak ich bolí ručička. Aby sa deti naučili písať, potrebujú mať dostatočne uvoľnenú celú ruku. Pokúste sa podpísať nedominantnou rukou - pocítite, aká je to námaha. Kreslenie a vyfarbovanie nedominantnou rukou by vás tiež nebavilo a výsledok by sa vám nepáčil.
Je nekreslenie u detí skutočným problémom?
Odborníci sa na túto otázku pozerajú rôzne. V prípade 3-ročného dieťaťa, ktoré nekreslí, to pravdepodobne znamená, že potrebné schopnosti sa ešte len vyvíjajú a kreslenie ešte len nastúpi. U 4- až 5-ročného dieťaťa by sme si však mali všímať pozorne. Môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, nerovnomerný vývin alebo oneskorené zrenie psychických funkcií, ako je jemná motorika, grafomotorické schopnosti či vizuomotorická koordinácia. Tieto čiastkové funkcie sú potrebné pre schopnosť kresliť, zatiaľ čo iné môžu byť rozvinuté primerane.
Miera a prejavy odchýlky od normálneho vývinu sú individuálne. U niektorých detí sa môže jednať o tzv. dyspinxiu, ktorá patrí k špecifickým vývinovým poruchám učenia (spolu s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou). U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením, teda s problémami v hrubomotorickom vývine. Mnohé dnešné deti nechcú kresliť ani písať a majú k týmto činnostiam averziu, k čomu prispievajú aj moderné technológie - dotykové tablety a telefóny ponúkajú rýchlejšie a zábavnejšie alternatívy.
Ako rozvíjať grafomotorické zručnosti
Je dôležité myslieť na prípravu ruky na písanie už od skorého veku, a to inak ako ceruzkou. Už okolo jedného roka deti radi manipulujú s predmetmi, čo môžeme využiť na rozvoj jemnej motoriky. Okolo 1,5 roka sa deti stávajú malými pomocníkmi a je dobré to využiť na uvoľnenie ramenného kĺbu. Napríklad:
- Umývanie veľkých plôch (zrkadlo, sklenené dvere) stierkou, vykonávaním cieleného pohybu zhora dole.
- Utieranie a umývanie veľkých vodorovných plôch, vysávanie či zametanie.
Tieto veľkomotorické pohyby pripravujú ruku na písanie.
Ak dieťa prejaví záujem o farbičky, je vhodné mu dať také, ktoré uchopí celou dlaňou. Pre posilnenie dlaní je skvelá plastelína:
- Valkanie, mačkanie, vykrajovanie a modelovanie z plastelíny.
- Nemusíte hneď vytvárať zvieratká, stačí sa s ňou hrať. Pre malé deti je dôležitý proces, nie výsledok.
- Stačí jedna obľúbená farba plastelíny, aby sa predišlo vytvoreniu nezdefinovateľnej guče.
- Tvrdnúce plastelíny sú praktické, pretože vytvrdnuté kúsky sa dajú ľahko povysávať.
Ďalej sú vhodné vkladačky a vhadzovačky, kde deti musia použiť prsty na vloženie predmetu do otvoru. Napríklad krabička s otvorom na vhadzovanie guľôčok, kde otvor nie je príliš veľký, aby guľôčky neprepadávali samé.
Nožničky a strihanie
Deti by mali dostať nožničky, keď prejavia záujem, zvyčajne medzi prvým a druhým rokom. Najprv im treba ukázať, ako sa nožničky otvárajú a zatvárajú jednou rukou. Až potom pridať papier. Osvedčili sa jednofarebné pásiky papiera, dlhé asi 15 cm a široké približne 8 mm. Najprv papier drží rodič a dieťa strihá, neskôr papier podáva dieťaťu.
Vystrihané kúsky papiera, najmä z farebného papiera, môžete použiť na vytváranie koláží na jednoduché obrázky, napríklad na jabĺčko. Tieto činnosti by sa nemali vykonávať po sebe, aby sa dieťa neunavilo dlhým sedením za stolom.
Prenášanie drobných predmetov
Typickou aktivitou v montessori materských školách je prenášanie fazuliek z jednej misky do druhej pomocou lyžičky. Odporúča sa použiť ťažšiu lyžičku s okrúhlou rúčkou. Toto cvičenie je vhodné pre deti po 2,5 roku. Výzvou môže byť prenášanie fazuliek tak, aby ani jedna nespadla, alebo sedenie bez pohnutia a hýbanie iba rukou, ktorá prenáša fazuľky. Toto cielené lyžicovanie v pokoji a pomalým pohybom priamo pripravuje ruku na písanie.
Možné vážnejšie prekážky
Čo ak je za tým vážnejšia prekážka, ktorá sa neskôr môže prejaviť ako problém s písaním či učením v škole? Napríklad vynechanie fázy lozenia alebo slabý trup dieťaťa.
Pri každom zdokonalení pohybu celého tela bábätka dochádza k postupnému zdokonaľovaniu jemnej motoriky. Priama súvislosť existuje aj medzi obratnosťou ruky a obratnosťou jazyka, rečových svalov a reči, pretože obe funkcie sú riadené dominantnou hemisférou mozgu. Kvalitné otáčanie a lozenie nie sú len o hrubej motorike, ale aj o jemnej motorike a zvládaní manipulácie rukou, jedenia, rozprávania či vývoji zdravého chodidla.
Dostatočne dlhá a správne realizovaná fáza lozenia dieťatku zabezpečí spevnenie chrbta a zacentrovanie kĺbov, čo sa následne využije v jemnej motorike pri ľahkom písaní. V opačnom prípade ruka pasívne visí, pri písaní na papier doslova tlačí a dieťa sa ľahko unaví. Pri lození v skríženom vzore, kedy sa striedajú ruky a nohy, sa prepájajú aj hemisféry v mozgu, čím sa predchádza rôznym poruchám ako dyslexia a dysgrafia.
5 aktivít ergoterapie na rozvoj jemnej motoriky
Ak dieťa v predškolskom veku nejaví záujem o čmáranie či kreslenie, rodičia by mali zvážiť:
- Hrubú motoriku: Veľa pohybu, cviky na spevnenie centra tela a svalov chrbta.
- Jemnú motoriku: Drevené stavebnice, lego, kocky, navliekanie, práca s plastelínou.
- Pomoc v domácnosti: Umývanie riadu pod dozorom, natieranie chlebíka, práca s cestom.
Samotné kreslenie a grafomotorika sú často len „špičkou ľadovca“. Odporúča sa zohnať grafický materiál s dobrou stopou, aby dieťa nemuselo veľmi tlačiť, napríklad voskovky, prstové farby, hrubší štetec, nožnice. Dôležité je kresliť a tvoriť s dieťaťom. Ak nechce kresliť, treba nájsť, čo ho baví - napríklad odlepovanie a lepenie nálepiek, alebo vyfarbovanie.
Čo ak dieťa odmieta kresliť?
„Čmáranie a kreslenie sú predstupňom písania, tak ako je bľabotanie predstupeň rozprávania,“ tvrdí odborníčka Cynthia Catlin. Ak dieťa zásadne odmieta kresliť, môže to niečo signalizovať. Niektoré deti pri zvýšenej motivácii dospelého ku kresleniu automaticky skladajú farbičky a „zaseknú sa“. U iných sa po nástupe do školy objavili ťažkosti s písaním napriek tomu, že v škôlke veľa kreslili.
Vývoj kresby u detí
Kreslenie je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a ich súhre. Zatiaľ čo 2-ročné dieťa zvykne bezobsažne čmárať, postupne sa objavujú čiary rôzneho smeru. 3-ročné dieťa už dokáže nakresliť alebo napodobniť vertikálnu, horizontálnu čiaru a kruh. Jedným z míľnikov je kresba tzv. hlavonožca. 4-ročné dieťa dokáže dokresliť detaily (oči, ústa) a kresliť primerane veľkosti (strom je väčší ako človek, kvetinka najmenšia). Výtvarný prejav detí sa však veľmi líši.
