Niektoré deti majú problém zaspať samé. Iné sa v noci zobudia a dožadujú sa spania v rodičovskej posteli. Tento problém je v skutočnosti veľmi častý. Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc. Dôvody pritom môžu byť rôzne. Potrebuje, aby ste s ním zostali, kým nezaspí. No aj tak vás v noci zobudí s tým, že chce spať v posteli s vami. Možno sa to stalo aj vám. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé (dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta). Po takejto noci však nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo.
Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia. Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy. Tento problém môže byť frustrujúci, ale nezúfajte - existuje množstvo spôsobov, ako pomôcť dieťaťu relaxovať a zaspávať bez problémov.
Prečo deti nechcú spať samé
Pokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi (alebo v ich tesnej blízkosti). A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba. V podstate ide o akýsi prirodzený pud. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie.
Deti milujú hojdanie z doby keď boli u nás v brušku. Ale po celom dni, keď sa točíte okolo bábätka a domácnosti potom nie div, že už ste večer unavená a na hojdanie proste nemáte dosť síl. A tak ho vezmete k sebe do postele, kde obidvaja spokojne, často pri dojčení, zaspávate už o ôsmej večer. Aj z tohto prípadu môžete mať zlé svedomie, pretože spanie v posteli spolu s dieťaťom vopred odmieta valná väčšina rodičov. Lenže pre spokojný spánok dieťaťa a pokojný večer rodičov potom urobíte čokoľvek. Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni.
Keď už chcú rodičia spať sami... Ranné túlenie a maznanie v posteli s dieťaťom si nenechá ujsť žiadny rodič. Je to úplne normálne, prirodzené a krásne. Tých momentov vôbec nemusí ubúdať, práve naopak... Aj keď dieťa spí samé, môže ráno pribehnúť k rodičom, schovať sa pod paplón a vychutnávať si tieto chvíle. Podľa odborníka je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania. Ruku na srdce! Pre rodiča je spánok bez dieťaťa komfortnejším a rovnako aj pre drobca, keď každý z nich má svoj vlastný priestor na oddychovanie a snívanie. Porozprávali sme sa preto s detskou psychologičkou Mgr. Romanou Mrázovou na tému detského zaspávania a osamostatnenia sa. Odkedy je podľa vás potrebné dieťa viesť k spánkovému režimu? Spánok je dôležitý nielen pre vývin bábätka, ale aj pre jeho celkové fungovanie. Rovnako ako dospelí potrebujú spánkom nabrať energiu, tak aj deti ho potrebujú pre načerpanie energie na akúkoľvek aktivitu, ktorou je v prvom rade samozrejme fyzický a psychický rast. Preto je spánkový režim dôležitý už od malička. Tento režim tiež dáva dieťatku pocit istoty a bezpečia.
Niektoré mamičky dieťatko dávajú spinkať do postieľky, aby malo svoj priestor, iné ho zase brávajú k sebe do postele. Aký vplyv to môže mať na dieťa či už v prvom, alebo druhom prípade? Nejde o to či dieťatko spí v posteli s mamou, alebo spí v postieľke, ale o to ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa. Rovnako dobre na jeho potreby môže vedieť reagovať či už spí v posteli s ňou, alebo spí v postieľke samé. V období cca medzi 1,5r a 3r. dochádza k potrebe separácie sa dieťaťa od matky. Je preto dôležité, aby mamička chápala jeho pokusy o nezávislosť a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené. Je to hlavne o mamičkinej "intuícii", ako sa vie naladiť na potreby svojho dieťatka. Dieťa sa potrebuje odseparovať, aby nabralo sebaistotu a pevnú vôľu. Naopak, ak k separácii dôjde príliš skoro, môže sa dieťatko stať ustrašeným, neistým a tým pádom častokrát aj agresívnym alebo neurotickým.
Malé bábätko spáva zväčša s rodičmi v jednej miestnosti. Ako a kedy potom dieťa naučiť na samostatné spanie v izbe? Ako naučiť spať dieťa samé je otázkou správnej motivácie a prostredia. Keď dieťatku urobíme pútavú detskú izbičku a povieme mu aké výhody má spanie vo vlastnej izbe, bude to pre neho jednoduchšie, ako keď ho len bez vysvetlenia presunieme do prázdnej izby. Dieťa tiež musí vedieť, že nech by sa čokoľvek dialo, zľaklo by sa niečoho alebo podobne, môže kedykoľvek prísť za mamou do izby, ktorá ho uteší, ale zase láskavo vráti späť do postele... Hlavne teda v začiatkoch toho, keď začína spať samé. Dieťa veľmi dobre cíti, aké emócie má v tomto mamička, preto si treba dať pozor na to, aby ho nevystrašila "vlastnými obavami" zo separácie.
Ak dieťa odmieta spať samé, treba mu urobiť po vôli? Nebudú potom vo vyššom veku s odvykaním väčšie problémy? Má ho rodič nútiť spať samostatne? Pokiaľ sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe. Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo. Pokiaľ mamička "neodhadne" správny čas, kedy by už dieťatko mohlo spávať vo vlastnej izbe, je dobré dať mu radšej dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu bude dávať pocity istoty napríklad tým, že si na chvíľku ľahne k nemu a ubezpečí ho, že je všetko v poriadku. Nechá mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku a pod.
Mnohé deti spia v spálni s rodičmi, aj keď sú už dostatočne zrelé byť vo svojej vlastnej izbe a posteli. Pre každé dieťa je pohodlné a príjemné neopustiť rodičovskú posteľ. Preto by mali impulzy prichádzať v správny čas aj zo strany rodičov. Je bežné, že malé deti spia s rodičmi v jednej posteli. Dôvody k tomu sú rôzne. Niektoré deti sa boja spať samy, majú strach z tmy. Zatiaľ čo niektorým rodičom neprekáža mať posteľ pre celú rodinu, iní rodičia sa nevyspia dobre a radšej by po rokoch spali bez dieťaťa v jednej posteli. Ako však presvedčiť dieťa, aby spalo vo vlastnej posteli? Občas je to veľmi ťažká úloha, pretože niektoré deti aj zaspia vo svojej posteli, ale uprostred noci prídu do postele rodičov. A často sú veľmi vytrvalé.
Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni. Hneď na úvod musíme napísať, že tipy uvedené v našom článku nie sú zaručenými návodmi na úspech. Kým jeden z trikov môže zabrať na 100 detí zo 100, druhý nemusí fungovať pri väčšine z nich. Každé dieťa je individuálne a jedinečné, každé reaguje na prvé zaspávanie v detskej postieľke úplne inak. Vyskúšajte rôzne tipy a ak na ne dieťa zareaguje zle, zbytočne naň netlačte. Najlepším obdobím pre naučenie vášho dieťaťa zaspávať individuálne vo vlastnej postieľke je doba hneď po narodení. Pravdepodobne si budete užívať aj tie chvíle, kedy váš malý poklad uspíte v náručí, no medzi obľúbené spôsoby patrí aj uspávanie v kočíku alebo v postieľke. Práve malé detičky stačí uložiť po kŕmení a prebalení do postieľky alebo kočíka, prípadne ich trochu pohúpať a o chvíľočku už spia.
Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný. Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC. Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati. Neexistuje žiadny exaktný čas, no okolo dvoch rokov je dieťa už dostatočne veľké na to, aby v manželskej posteli zabralo veľa miesta a nedovolilo vám dobre sa vyspať.
Určite vás napadlo, že naša rada nechať ročné dieťa v postieľke zaspať samé a odísť zo spálne má jednu dieru. Správne, dieťa bude určite plakať. Na vyplakanie sa názory rôznia. Kým rodičia tvrdia, že stačí prežiť jeden-dva dni a dieťa sa naozaj vyplače a zvykne si, odborníci dvíhajú varovný prst nad možnou psychickou ujmou dieťaťu. Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty. Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Ako pomôcť deťom zdolať strach
Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Preto v prípade, že chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností. Napríklad, ak dieťaťu napadne nejaká strach naháňajúca myšlienka, ale počká a nič zlé sa mu nestane, úzkosť ustúpi. Ak dieťa vyčkávanie a následné uvoľnenie nevyskúša, nemá príležitosť naučiť sa, že strach dokáže zdolať aj samo. Je totiž oveľa jednoduchšie utiekať sa k rodičom ako počkať a prekonať strach, takže pre dieťa to v skutočnosti nie je ťažká voľba. Deti, ktoré potrebujú prítomnosť rodiča, aby zaspali, sa naučia byť závislé od rodičov a nenaučia sa spoliehať samy na seba.
Tipy, ako naučiť deti v noci spať samé
Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť. Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava. Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.
Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa... Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia. Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať. Všetko je to len o zvyku.
Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie.
Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku. Nezabúdajte, že máte byť pre dieťa oporou, ale súčasne mu máte umožniť, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči a zvládnuť svoj strach.
Kľúčové je vytvoriť rutinu
1. Dôležité je vytvoriť rutinu, ktorá dieťaťu pomôže rozpoznať, že je čas na spánok. Naplánujte si rovnaký čas na uspávanie, aby si dieťa zvyklo na konkrétny čas spánku.
Pokojná atmosféra pre kvalitný spánok
2. Pokojná atmosféra je kľúčová pre kvalitný spánok. Môžete skúsiť jemnú nočnú lampu alebo uspávacie melódie.
Upokojujúci účinok dotykov
4. Masáže a jemné dotyky môžu mať na dieťa upokojujúci účinok. Jemný dotyk dokáže dieťa uvoľniť a zároveň posilní váš vzťah.
5. Zabezpečte, aby boli tieto činnosti pokojné a uvoľnené.
Optimálna teplota a strava
6. Príliš horúca alebo príliš studená miestnosť môže narušiť spánok dieťaťa.
7. Niektoré potraviny môžu ovplyvniť kvalitu spánku. Mliečne výrobky alebo banány môžu byť dobrým výberom, pretože obsahujú látky, ktoré podporujú spánok.
Postupné zmeny a trpezlivosť
8. Ak sa rozhodnete upraviť spánkový režim dieťaťa, robte to postupne.
9. Podporte ho láskavo a buďte trpezliví.
Vytvorenie zdravého večerného rituálu pre vaše dieťa
Praktické tipy od Ligy pár páru
Z praxe Ligy pár páru som sa dozvedela (a od tretieho dieťaťa úspešne praktizovala) o systéme spoločnej spálne a spojených postelí, ktorý sa vo veľkom praktizuje v Amerike. (Dokonca až tak, že niektoré spálne vraj pripomínajú rozprávku o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch … ) Ak máte teda pocit, že sa potrebujete vyspať a vaše dieťa potrebuje byť pri vás - stačí urobiť jednoduchú vec. Lacnejšia je odmontovať jednu bočnú stenu postieľky a prisunúť ju k manželskej posteli, ak je dieťa už väčšie, tak treba len jeho posteľ prisunúť k vašej. Má to nesporné výhody: dieťa je pri vás a nie pri vás. Ak sa v noci zobudí, často mu stačí cítiť vaše pohladenie alebo hlas, zacítiť vašu vôňu, či počuť vaše dýchanie - a spokojne spí ďalej. To platí aj pri dojčených deťoch - nadojčený drobec sa spokojne od mamy odgúľa do svojho „pelechu“ a je aj vlk sýty, aj baran celý.
Náš syn, pri ktorom som toto praktizovala, má dnes 10 rokov - a spáva pokojne sám vo svojej izbe od svojich troch rokov, kedy som ho odstavila. (Dovtedy o tom nechcel ani počuť). Je pravda, že občas k nám „docestoval“ na nočnú expedíciu - čo robí aj jeho najmladší brácho - ale bolo a je to už iba dosnívanie nadránom, čo nie je žiadnou tragédiou pre nikoho z našej rodiny. Zvážte teda spolu ako rodičia, čo je pre vás podstatné: spokojné dieťa a spokojní rodičia a perspektíva pokojného odlúčenia sa po dozrení (kedy sa mladý pánko či slečna sami budú dožadovať vlastného), alebo naďalej nervózne, nepokojné spanie, nespokojné dieťa… Prvá alternatíva nebolí nikoho. Skúste.
Detské spánkové návyky a cykly
Detské spánkové návyky a cykly sú individuálne a hneď na začiatok tohto článku by sme radi upozornili, že nejde o vytvorenie nejakého odborného a univerzálneho návodu, ktorý bude fungovať v každej rodine. Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo. Čím skôr začnete, tým lepšie. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.
Pri nočnom vstávaní a dojčení však mamička musí vždy vstať a ísť k postieľke, čo je zase nevýhoda oproti stavu, kedy bábätko leží rovno vedľa nej. Počítajme teda s tým, že dieťa spí s vami a chcete to zmeniť. Prvoradé je naučiť ho v postieľke zaspávať. Najprv môžete postieľku len prisunúť bližšie k posteli. Druhú noc môžete dieťa pred spaním do postieľky uložiť, aby sa tam 10 minút hralo, kým sa napríklad prezlečiete do pyžama. Ďalšiu noc môžete dieťaťu začať hovoriť, aby si tam ľahkalo a vy môžete zatiaľ ležať v jeho tesnej blízkosti na manželskej posteli.
V predchádzajúcom odseku to znelo jednoducho, však? Realita však bude iná a bez detského plaču to nepôjde. „Nechať dieťa vyplakať“ je princíp, ktorý už odsúdilo veľké množstvo psychológov. Plač však môže byť aj váš pomocník. Dieťa však musí vedieť, že na jeho volanie odpoviete. Prvý raz ho nechajte plakať minútu. Ďalší raz dve minúty a čas neustále predlžujte. Dieťa pochopí, že sa nič nedeje, že je v bezpečí a že prídete, keď vás volá. Dĺžka trvania je opäť veľmi individuálna. Môže to trvať 3 dni, ale aj mesiac. Dôležité je, aby ste dieťa zbytočne nestresovali a dali mu vždy dostatok času na adaptáciu.
Nechajte to na oteckov. Matky sú predsa len citlivejšie a deti už v takomto útlom veku berú otcov ako trochu väčšiu autoritu. Keď dieťa neuposlúchne mamičku, ktorá mu už 5-krát povedala, aby si ľahlo a skúsilo zaspať, pošlite do spálne tatina a uvidíte, ako rýchlo zostane v spálni ticho.
Prečo odnaučiť dieťa od cumľa?
Pravdepodobne sa vám do toho nebude chcieť. Viete, že je od neho závislý a že bez neho nezaspí. Vždy, keď ho niečo rozhodí, tak si pocumle a je to zase dobré. Vhodným argumentom, prečo sa s cumľom rozlúčiť, je fakt, že od určitého veku môže mať neblahý vplyv na vývoj chrupu. Ak dieťa cumle celé dni, tak sa mu môžu zuby začať deformovať a tiež sa tým brzdí rozvoj reči.
Obvykle sa odporúča odvyknúť ratolesť od cumľa okolo druhého roku. Väčšina zubov sa už vykľula, teda to najhoršie máte za sebou a je už mentálne vyspelý natoľko, aby ste mu mohli vysvetliť, prečo sa cumľa musíte zbaviť. Pamätajte ale tiež, že s vyšším vekom rastie aj závislosť. Môže byť jednoduchšie vziať cumeľ ročnému dieťaťu, ktoré rýchlejšie zabudne a nemôže sa ho slovne dožadovať, ako to dvojročné.
Pár trikov na ceste k vyhodeniu cumľa
- Výmenou za darček: Túži vaše dievčatko po novej bábike? Má váš chlapček nejaké vysnívané autíčko? Kúpte mu ho výmenou za odovzdanie cumľa. Ten potom nadobro schovajte alebo vyhoďte.
- Odovzdanie čertovi: Blížia sa Vianoce? Ak viete, že vaše dieťa nebude mať zo stretnutia s čertom psychickú ujmu, skúste ich spolu s Mikulášom a anjelom pozvať a dieťa podnietiť na to, aby cumeľ čertovi odovzdalo.
- Znechutenie: Môžete ho potrieť horčicou alebo niečím, čo viete, že dieťa rozhodne nemá rado. Uvidíte, ako rýchlo ho túžba po cumli prejde.
- Poškodenie: Veľmi osvedčený spôsob zbavenia sa cumľa. Cumeľ poškoďte. Napríklad nastrihnutím. Ale tak, aby sa už nemohol používať. Dieťaťu môžete vysvetliť, že by mohlo mať „bobo“, ak by ho naďalej cumľalo.
- Cumľová víla: Ak je už vaše dieťa natoľko vyspelé, že pochopí príbeh, je preň táto metóda ako stvorená. Môžete si vymyslieť, že cumľová víla zbiera od veľkých detí cumle pre malé bábätká, ktoré žiadne nemajú. Ak jej svoje cumle odovzdá, ako poďakovanie necháva víla vysnívanú hračku.
- Strom cumľovník: Možno ho máte aj vo vašom parku. Ide o strom, na ktorý začali rodičia z okolia vešať na stuhu cumle detí, ktoré sa od nich odnaučili.
