Úlohou každého rodiča je stimulovať vývoj svojho dieťaťa, ukázať mu správnu cestu, podporovať a podnecovať zmeny, ktoré pozitívne ovplyvňujú jeho myseľ a telo. Jednou z najťažších etáp v živote rodiča a dieťaťa je naučiť sa samostatne zaspávať. Výber nesprávneho času, vyvíjanie veľkého tlaku alebo nesprávne riadenie procesu môže batoľa účinne odradiť od trávenia noci vo vlastnej posteli mimo bezpečia spálne dospelých. Dnes prichádzame na pomoc rodičom, ktorí chcú do svojho rodinného života vniesť malú revolúciu. Pozrite si naše tipy!
Nezávislé spanie: odkedy?
Opustenie rodičovskej postele znamená pre dieťa stratu blízkosti a izolácie. Na druhej strane, dlhoročné spanie s dieťaťom často vedie k frustrácii rodičov, ktorí potrebujú priestor len pre seba. Kedy by mali rodičia vytvoriť svojmu potomkovi vlastnú spánkovú zónu? Nie je možné jednoznačne určiť ideálny okamih presťahovania dieťaťa do vlastnej spálne. Rodičia by si mali pozorovať a pružne reagovať na svoje potreby a potreby svojho batoľaťa.
Príliš rýchle a drastické konanie často spôsobuje dieťaťu emocionálne problémy. Na druhej strane, neustále odkladanie tejto ťažkej chvíle je na škodu dieťaťa, ktoré si čoraz viac zvyká na blízkosť mamy a otca, aj samotných rodičov, ktorým v určitom štádiu môže prítomnosť ďalšej osoby v posteli začať prekážať. Často je podnetom na zmenu návyku prestať dieťa dojčiť. Iní rodičia čakajú so zmenami, kým dieťa nezačne pokojne spať po nociach. Pred prvým pokusom sa s dieťaťom porozprávajte a pripravte ho na novú situáciu, ktorá naruší zaužívaný poriadok. Podporujte svoje dieťa a nevyvíjajte naň nátlak. Náučné knihy sú neoceniteľnou pomôckou pri učení sa spánku vo vlastnej posteli.
Predovšetkým: priaznivé podmienky
Predtým, ako sa pokúsite dieťa prvýkrát uložiť do vlastnej postele, vytvorte mu na to priaznivé podmienky. Začnite tým, že v detskej izbe zariadite priestor na spanie s pohodlnou posteľou. Zapojte do príprav aj svoje dieťa - nechajte ho spolu s vami vybrať detskú posteľ, obliečky s obľúbeným motívom a plyšovú hračku, aby sa vaše dieťatko necítilo osamelo. Nad postieľku sa oplatí nainštalovať poličku na obľúbené plyšové zvieratká a iné hračky, ktoré budú „strážiť“ spiace dieťa.
Základom zdravého a hodnotného spánku je kvalitná posteľ s matracom prispôsobeným potrebám vyvíjajúceho sa tela. Matrac pre dieťa by mal mať strednú tvrdosť. Vyhnite sa príliš mäkkým modelom, do ktorých sa vaše dieťa zaborí. Ortopédi odporúčajú vybrať si penový matrac, ktorý rovnomerne podopiera chrbticu po celej jej dĺžke a zmierňuje tlak na svaly. Matrace so štruktúrou prispôsobenou anatómii dieťaťa nielenže zlepšujú kvalitu odpočinku, ale podporujú aj správny vývoj kostry a kĺbov. Matrac pre dvoj- alebo trojročné dieťa má zvyčajne štandardné rozmery: 60x120 cm alebo 70x140 cm. Takýto povrch poskytuje úplnú voľnosť pohybu počas spánku. Ak chcete zabezpečiť optimálnu hygienu pre svoje dieťa, vyberte si model s poťahom, ktorý možno pohodlne prať v práčke.
Kvalita na prvom mieste
Matrac, jeho poťah a obliečky určené pre dieťa by mali byť vyrobené z antialergických materiálov prírodného pôvodu. Najlepšie vlastnosti majú prírodná bavlna, mušelín a bambusové vlákno. Schválené materiály bez umelých farbív a iných nežiaducich látok sú šetrné k citlivej pokožke. Vzdušné vlákna zabezpečujú optimálnu cirkuláciu vzduchu počas spánku, zabraňujú nadmernému poteniu a zaručujú tepelný komfort vášho dieťaťa bez ohľadu na podmienky.
Osvetlenie, ktoré dáva pocit bezpečia
Prvé noci strávené bez starostlivých rodičov môžu byť pre dieťa ťažké. Dôležitým faktorom pri zmierňovaní úzkosti je vytvorenie útulnej, teplej atmosféry a budovanie pocitu bezpečia. Nič to nedokáže lepšie ako správne osvetlenie.
Centrálny zdroj svetla v detskej izbe nestačí. Rozšírte inštaláciu o nástenné nočné lampy a klasickú nočnú lampu. Stojí za to vybrať si odnímateľný model, ktorý sa dá voľne pohybovať a rýchlo nainštalovať kdekoľvek. Funkčná lampa v dosahu dieťaťa bude neoceniteľná pri večernom čítaní kníh a keď sa batoľa uprostred noci zobudí. Nepodceňujte úlohu svetla. Šikovne zvolené osvetlenie pomôže vášmu dieťaťu upokojiť sa a upadnúť do hlbokého spánku. Vyhnite sa lampám, ktoré vyžarujú studený, ostrý lúč. Tento typ svetla sa lepšie uplatní v pracovnom kúte. Upokojujúcu, relaxačnú náladu navodí jemné, rozptýlené svetlo s teplými tónmi. Bojí sa vaše dieťa tmy? V takom prípade investujte do stmievateľnej žiarovky. Nastavenie umožňuje vytvoriť v miestnosti príjemný súmrak.
Batoľa, ktoré sa uprostred noci prebudí, často hľadá cestu do rodičovskej spálne. Ak chcete dieťaťu uľahčiť prechod cez byt ponorený do tmy, nainštalujte na chodbu LED diódy s detekciou pohybu. Diskrétne svietidlá umiestnené na stene nad podlahou sa aktivujú presne vtedy, keď je to potrebné.
Dôslednosť
Pamätajte, že naučiť sa samostatnosti nie je ľahké. Prvé pokusy o uloženie dieťaťa do vlastnej postele sa nezriedka končia vzburou a plačom.
Deti potrebujú istotu a nehu
Samozrejme, že deti, ktoré už od malička spávali samé v inej izbe, budú asi na prvé videnie bezproblémovejšie pri „osamostatňovaní“ sa na noc. Ja osobne však som proti takýmto striktným, až necitlivým riešeniam - pretože to dieťa istotu a nehu v stálej prítomnosti rodiča potrebuje - a to aj v noci. Práve tento pocit istoty a nehy buduje jeho sebavedomie, sebaistotu a skutočnú samostatnosť, ktorá vychádza z absolútneho prijatia a rešpektovania potrieb.
Nevedia to povedať
Ne أما s istotou povedať, či deti, ktoré sú možno úspešne prenesené do detskej izby na noc, nikdy nezažívali strach a osamotenosť - mnohé z nich to ešte povedať nevedia. Či a ako ich toto obdobie poznačí, je otázka závisiaca tiež od povahy a zrelosti každého dieťaťa, avšak z rozhovorov so psychosomatičkou toto odsunutie do inej izby vo väčšine prípadov skôr dieťaťu ubližuje, ako pomáha. Čo teda urobiť? Dať dieťaťu čas. Dať mu pocítiť, že rozumiete a chápete jeho potrebu byť aj v noci s vami. Buďte trpezliví, možno budete prekvapení, ako pri takomto prístupe vaše dieťa dospeje k samostatnému spánku podstatne skôr, ako pri experimentovaní, koľko centimetrov či metrov od seba ho môžete v noci mať. (Ako vyplýva z diskusie o spaní detí, tieto experimenty vám narušia spánok ešte viac - lebo musíte aj vstávať, chodiť za ním, pokúšať sa vyjednávať, uspávať ho, tíšiť - a často aj tak skončí zas u vás v posteli).
Z praxe Ligy pár páru som sa dozvedela (a od tretieho dieťaťa úspešne praktizovala) o systéme spoločnej spálne a spojených postelí, ktorý sa vo veľkom praktizuje v Amerike. (Dokonca až tak, že niektoré spálne vraj pripomínajú rozprávku o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch … ) Ak máte teda pocit, že sa potrebujete vyspať a vaše dieťa potrebuje byť pri vás - stačí urobiť jednoduchú vec. Lacnejšia je odmontovať jednu bočnú stenu postieľky a prisunúť ju k manželskej posteli, ak je dieťa už väčšie, tak treba len jeho posteľ prisunúť k vašej. Má to nesporné výhody: dieťa je pri vás a nie pri vás. Ak sa v noci zobudí, často mu stačí cítiť vaše pohladenie alebo hlas, zacítiť vašu vôňu, či počuť vaše dýchanie - a spokojne spí ďalej. To platí aj pri dojčených deťoch - nadojčený drobec sa spokojne od mamy odgúľa do svojho „pelechu“ a je aj vlk sýty, aj baran celý.
Náš syn, pri ktorom som toto praktizovala, má dnes 10 rokov - a spáva pokojne sám vo svojej izbe od svojich troch rokov, kedy som ho odstavila . (Dovtedy o tom nechcel ani počuť). Je pravda, že občas k nám „docestoval“ na nočnú expedíciu - čo robí aj jeho najmladší brácho - ale bolo a je to už iba dosnívanie nadránom, čo nie je žiadnou tragédiou pre nikoho z našej rodiny. Zvážte teda spolu ako rodičia, čo je pre vás podstatné: spokojné dieťa a spokojní rodičia a perspektíva pokojného odlúčenia sa po dozrení (kedy sa mladý pánko či slečna sami budú dožadovať vlastného), alebo naďalej nervózne, nepokojné spanie, nespokojné dieťa… Prvá alternatíva nebolí nikoho. Skúste.
Naučiť dieťa spať vo vlastnej postieľke alebo vlastnej izbe je jedným z veľkých míľnikov rodičovstva. Niekedy to ide samo, inokedy je to skúška trpezlivosti pre celú rodinu. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ideálny vek na prechod do vlastnej veľkej postele je okolo 2 - 3 rokov.
Pravidlo stability: Prechod nikdy neplánujte v období veľkých zmien. Sťahovanie, narodenie súrodenca alebo nástup do škôlky sú pre detskú psychiku náročné samy o sebe.
Deti milujú pocit, že o niečom rozhodujú. Keď im novú posteľ jednoducho „naservírujete“, môžu ju vnímať ako hrozbu.
Večerný rituál je pre dieťa mapou, ktorá mu hovorí, čo bude nasledovať.
Metóda postupnej vzdialenosti: Prvých pár nocí pri postieľke pokojne zostaňte dlhšie. Môžete si sadnúť na zem vedľa postele a držať dieťa za ruku.
Buďme úprimní: pravdepodobne sa to nepodarí na prvýkrát.
Nereagujte hnevom: Ak dieťa príde v noci do vašej spálne, pokojne, ale dôsledne ho odveďte späť. Bez veľkých rečí, bez rozsvecovania. Len ho uložte, dajte pusu a odíďte.
Ráno robí deň!
Motivačná tabuľka: Pri starších deťoch skvele fungujú nálepky za každú noc strávenú v postieľke.
Každé dieťa je unikát a každé má svoje tempo. Niekto to zvládne za tri dni, niekto za mesiac.
Niektoré deti majú problém zaspať samé. Iné sa v noci zobudia a dožadujú sa spania v rodičovskej posteli. Pozrime sa spolu na to, ako to vyriešiť.
Prečo deti nechcú spať samé
Možno sa to stalo aj vám. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé (dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta). Po takejto noci však nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo. Potrebuje, aby ste s ním zostali, kým nezaspí. No aj tak vás v noci zobudí s tým, že chce spať v posteli s vami. Tento problém je v skutočnosti veľmi častý. Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc. Dôvody pritom môžu byť rôzne. Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia. Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy.
Zaspávanie bez strachu zo zajtrajška | Hypnóza pre ľudí, čo riešia problémy v noci
Čoho sa deti najčastejšie boja
Pokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie. Prečo? Nuž, je to pomerne jednoduché. V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi (alebo v ich tesnej blízkosti). A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba. V podstate ide o akýsi prirodzený pud.
Ako pomôcť deťom zdolať strach
Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Preto v prípade, že chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností. Napríklad, ak dieťaťu napadne nejaká strach naháňajúca myšlienka, ale počká a nič zlé sa mu nestane, úzkosť ustúpi. Ak dieťa vyčkávanie a následné uvoľnenie nevyskúša, nemá príležitosť naučiť sa, že strach dokáže zdolať aj samo. Je totiž oveľa jednoduchšie utiekať sa k rodičom ako počkať a prekonať strach, takže pre dieťa to v skutočnosti nie je ťažká voľba. Deti, ktoré potrebujú prítomnosť rodiča, aby zaspali, sa naučia byť závislé od rodičov a nenaučia sa spoliehať samy na seba.
Tipy, ako naučiť deti v noci spať samé
- Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť.
- Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava.
- Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.
- Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa... Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia. Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať.
- Všetko je to len o zvyku. Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie.
- Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku.
- Nezabúdajte, že máte byť pre dieťa oporou, ale súčasne mu máte umožniť, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči a zvládnuť svoj strach.
Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni.
Hneď na úvod musíme napísať, že tipy uvedené v našom článku nie sú zaručenými návodmi na úspech. Kým jeden z trikov môže zabrať na 100 detí zo 100, druhý nemusí fungovať pri väčšine z nich. Každé dieťa je individuálne a jedinečné, každé reaguje na prvé zaspávanie v detskej postieľke úplne inak. Vyskúšajte rôzne tipy a ak na ne dieťa zareaguje zle, zbytočne naň netlačte.
Najlepším obdobím pre naučenie vášho dieťaťa zaspávať individuálne vo vlastnej postieľke je doba hneď po narodení. Pravdepodobne si budete užívať aj tie chvíle, kedy váš malý poklad uspíte v náručí, no medzi obľúbené spôsoby patrí aj uspávanie v kočíku alebo v postieľke. Práve malé detičky stačí uložiť po kŕmení a prebalení do postieľky alebo kočíka, prípadne ich trochu pohúpať a o chvíľočku už spia. Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný. Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC. Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
Neexistuje žiadny exaktný čas, no okolo dvoch rokov je dieťa už dostatočne veľké na to, aby v manželskej posteli zabralo veľa miesta a nedovolilo vám dobre sa vyspať.
Určite vás napadlo, že naša rada nechať ročné dieťa v postieľke zaspať samé a odísť zo spálne má jednu dieru. Správne, dieťa bude určite plakať. Na vyplakanie sa názory rôznia. Kým rodičia tvrdia, že stačí prežiť jeden-dva dni a dieťa sa naozaj vyplače a zvykne si, odborníci dvíhajú varovný prst nad možnou psychickou ujmou dieťaťu. Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty. Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Odkedy už by malo spať dieťa samo vo vlastnej izbe? Je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania, hovorí detská psychologička.
Dať dieťa do vlastnej postieľky proti jeho vôli, keď je naučené spať s rodičmi? Kedy je vhodný čas na sťahovanie sa do detskej izbičky? Spánkový režim dieťaťa a osamostatnenie sa je často dilemou mnohých rodičov.
A spí vaše dieťa s vami, možno vám to ani nemusí vôbec prekážať, veď prebúdzať sa po boku malého voňavého uzlíčka je snáď tým najkrajším ranným rituálom.
Čo však, keď má už dieťa tri, štyri, päť rokov a vy začínate pociťovať, že v čase večerného spánku by malo byť už rovnako samostatnejšie ako napríklad v jedení, obúvaní topánok či umývaní zúbkov. Toto všetko drobec dokáže ľavou zadnou, keď však príde večer.
Keď už chcú rodičia spať sami...
Ranné túlenie a maznanie v posteli s dieťaťom si nenechá ujsť žiadny rodič. Je to úplne normálne, prirodzené a krásne. Tých momentov vôbec nemusí ubúdať, práve naopak...
Aj keď dieťa spí samé, môže ráno pribehnúť k rodičom, schovať sa pod paplón a vychutnávať si tieto chvíle. Podľa odborníka je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania.
Ruku na srdce! Pre rodiča je spánok bez dieťaťa komfortnejším a rovnako aj pre drobca, keď každý z nich má svoj vlastný priestor na oddychovanie a snívanie. Porozprávali sme sa preto s detskou psychologičkou Mgr. Romanou Mrázovou na tému detského zaspávania a osamostatnenia sa.
Odkedy je podľa vás potrebné dieťa viesť k spánkovému režimu? Spánok je dôležitý nielen pre vývin bábätka, ale aj pre jeho celkové fungovanie. Rovnako ako dospelí potrebujú spánkom nabrať energiu, tak aj deti ho potrebujú pre načerpanie energie na akúkoľvek aktivitu, ktorou je v prvom rade samozrejme fyzický a psychický rast. Preto je spánkový režim dôležitý už od malička. Tento režim tiež dáva dieťatku pocit istoty a bezpečia.
Niektoré mamičky dieťatko dávajú spinkať do postieľky, aby malo svoj priestor, iné ho zase brávajú k sebe do postele. Aký vplyv to môže mať na dieťa či už v prvom, alebo druhom prípade? Nejde o to či dieťatko spí v posteli s mamou, alebo spí v postieľke, ale o to ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa. Rovnako dobre na jeho potreby môže vedieť reagovať či už spí v posteli s ňou, alebo spí v postieľke samé.
V období cca medzi 1,5r a 3r. dochádza k potrebe separácie sa dieťaťa od matky. Je preto dôležité, aby mamička chápala jeho pokusy o nezávislosť a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené. Je to hlavne o mamičkinej "intuícii", ako sa vie naladiť na potreby svojho dieťatka. Dieťa sa potrebuje odseparovať, aby nabralo sebaistotu a pevnú vôľu. Naopak, ak k separácii dôjde príliš skoro, môže sa dieťatko stať ustrašeným, neistým a tým pádom častokrát aj agresívnym alebo neurotickým.
Malé bábätko spáva zväčša s rodičmi v jednej miestnosti. Ako a kedy potom dieťa naučiť na samostatné spanie v izbe? Ako naučiť spať dieťa samé je otázkou správnej motivácie a prostredia. Keď dieťatku urobíme pútavú detskú izbičku a povieme mu aké výhody má spanie vo vlastnej izbe, bude to pre neho jednoduchšie, ako keď ho len bez vysvetlenia presunieme do prázdnej izby. Dieťa tiež musí vedieť, že nech by sa čokoľvek dialo, zľaklo by sa niečoho alebo podobne, môže kedykoľvek prísť za mamou do izby, ktorá ho uteší, ale zase láskavo vráti späť do postele... Hlavne teda v začiatkoch toho, keď začína spať samé. Dieťa veľmi dobre cíti, aké emócie má v tomto mamička, preto si treba dať pozor na to, aby ho nevystrašila "vlastnými obavami" zo separácie.
Ak dieťa odmieta spať samé, treba mu urobiť po vôli? Nebudú potom vo vyššom veku s odvykaním väčšie problémy? Má ho rodič nútiť spať samostatne? Pokiaľ sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe. Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo. Pokiaľ mamička "neodhadne" správny čas, kedy by už dieťatko mohlo spávať vo vlastnej izbe, je dobré dať mu radšej dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu bude dávať pocity istoty napríklad tým, že si na chvíľku ľahne k nemu a ubezpečí ho, že je všetko v poriadku. Nechá mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku a pod.
