Vývin pohybu u detí je fascinujúci proces, ktorý sa odohráva postupne a s mnohými individuálnymi odchýlkami. Plazenie, často nazývané aj "komando plazenie", predstavuje jeden z prvých cielených pohybov dieťaťa v priestore smerom dopredu a je považované za druhý veľký míľnik v jeho motorickom vývoji. Tento proces zvyčajne nastupuje okolo šiesteho až siedmeho mesiaca života, keď už väčšina detí zvládla obraty z bruška na chrbátik a naopak. Plazenie je výsledkom snahy dieťaťa dostať sa k objektom svojho záujmu a objavovať okolitý svet.
Plazenie je prvý cielený pohyb dieťaťa v priestore smerom pred seba. Niektoré deti začínajú cúvaním, odtláčajúc sa rukami z polohy na brušku. Tento počiatočný pohyb im pomáha zoznámiť sa s vlastnými schopnosťami a pochopiť, ako sa môžu pohybovať. Neskôr dieťa objaví, že sa dokáže rukami posúvať aj dopredu.
Rôzne štýly plazenia
Neexistuje jeden univerzálny spôsob plazenia. Každé dieťa si svojím vlastným tempom a spôsobom objavuje, ako sa najefektívnejšie pohybuje. Niektoré deti sa priťahujú predlaktím, iné používajú celé dlane. Niekto ťahá za sebou vystreté nožičky, iný ich má pokrčené. Niektoré deti sa spoliehajú výlučne na ruky, iné si pomáhajú aj nožičkami. Existujú aj deti, ktoré preferujú jednostranné plazenie alebo sa plazia v sede. Všetky tieto variácie sú normálne a ukazujú jedinečnosť každého dieťaťa.
Plazenie súvisí s prenášaním váhy z jednej polovice tela na druhú a s vnímaním každej polovice samostatne. V predchádzajúcom období bolo dôležité, aby si dieťa vybudovalo silné vnímanie symetrie, čo sa prejavuje napríklad v uchopovaní hračky do oboch rúk naraz, dvíhaní oboch nôh naraz, alebo odtlačení sa od oboch rúk. Takto dobre vyvinutá symetria dáva predpoklad pre pohyb asymetrický, kedy každá polovica tela plní inú funkciu.
Potenciálne problémy a ako ich riešiť
V minulom článku sme sa dotkli teórie vývinu pohybu u detí v druhom polroku ich života. Často sa stretávame so situáciou, kedy sa deti neodtláčajú striedavo rukami dozadu, precvičujú vysoký zdvih na rukách a prípadne si zdvihnú aj zadoček. Potom sa dlho pohupujú na štyroch a nevedia sa odhodlať na lezenie. Toto je situácia, kde u dieťaťa dominuje symetrická organizácia pohybu - homologická a tá potláča tú ďalšiu, homolaterálnu. Keďže deti si netrénujú prenesenie váhy z jednej ruky na druhú, nemôžu to využiť pre pohyb dopredu v lezení. Tieto deti si vybudovali príliš veľkú stabilitu, ktorá im bráni v pohybe, ktorý vyžaduje určitý balančný risk.
Čo môžeme robiť v takomto prípade? V prvom rade budeme dieťatku dávať hračky zo strán tela, nie priamo pred neho. Najskôr bližšie k stredu, potom trochu viac. Dieťa sa začne stále viac a viac orientovať do strán a bude nútené riešiť prenášanie váhy. Budete vidieť ohyb chrbtice doprava a doľava ako aj pokrčenie nohy na stiahnutej strane. Teraz mu môžete jemne pritlačiť nožičku o zem a počkať, či sa odtlačí. Dôležité je umiestňovať dieťaťu hračky striedavo na obe strany. Je dôležité, aby sa homolaterálne odtlačenie od rúk ako aj plazenie vyvinulo z oboch strán.
Ďalšou situáciou, s ktorou sa často stretávame je plazivý pohyb, pri ktorom sa dieťa neodtláča od chodidla, ale priťahuje sa rukami. V tomto prípade sú nohy pasívne. Tento spôsob pohybu nie je pre dieťa veľmi prínosný z niekoľkých dôvodov. Jedným z dôvodov je pasivita dolných končatín. Tie sa pri homolaterálnom odtlačení od nôh („správne plazenie“) veľmi intenzívne posilňujú a dieťa vníma to, že pohybom nohy sa celé telo posúva dopredu, čo bude v zrelšej forme onedlho využívať pri chôdzi. Druhým je naopak neprimerane preťažované ruky, čím sa najmä v ramenách vytvára príliš veľké napätie. Podľa skúseností sa deti u tohto typu plazenia priťahujú predlaktím a ruky majú v päsť, čo je znak toho, že tento pohyb vyžaduje extrémnu silu ramien.
Čo môžeme robiť? Dôležité je, aby sme pomohli deťom precítiť ich dolné končatiny spolu s panvou. Dobre im urobí jemné stláčanie kostí panvy, stehna, predkolenia a chodidla, chytenie v oblasti panvového dna a jemné vytriasanie, aby sa štruktúry panvového dna energetizovali. Menej energie v osi tela, ale aj v dolných končatinách veľmi často súvisí s ochabnutosťou panvového dna. Preto je veľmi dobré dopriať deťom denne pohyb bez plienky. Snažte sa uvoľniť pästičky dieťaťa v polohe na brušku hladením a kefkovaním. Podložte mu ruku pod hrudníček, aby ho mohlo lepšie precítiť a zdvihnúť sa vyššie na ruky.
Jednostranné plazenie
Niekedy sa deti plazia jednostranne. Tento pohyb ľahko rozoznáme, nakoľko pôsobí trochu nezvyčajne. Dieťa sa pri ňom odráža stále tou istou nohou, naťahuje sa za hračkou tou istou rukou a chrbátik má stále v rovnakom oblúčiku. Tento spôsob pohybu sa objavuje veľmi často u detí, ktoré v mladšom veku viditeľne preferovali jednu stranu a ťažšie sa u nich zakladala symetria. Bližšie o tom bolo písané v období prvých troch mesiacov v časti o stredovej osi. Takéto deti sa väčšinou pozerajú na jednu stranu, aj pohyb ruky na tej strane býva živší. Niekedy sa deti učia nové veci jednou stranou skôr ako druhou. Ak im nenásilne pripomíname druhú stranu, postupne si ju sami pridajú.
Čo robiť v prípade, že naše dieťatko lezie asymetricky? Jednou zo základných vecí je pomôcť dieťatku rozšíriť pohľad na druhú stranu tým, že mu budeme klásť hračky na druhú stranu. V prípade, že dieťa pri plazení krčí iba pravú nohu aj jeho pohľad bude viac vpravo a hračky bude uchopovať pravou rukou. Ak mu položíte hračku doľava, preorganizuje svoju polohu zrkadlovo na opačnú stranu. Pre dieťa to nebýva ľahké sa orientovať na druhú stranu a preto to nebude chcieť robiť príliš dlho. Je dobré ho trošku povzbudiť a pripomenúť mu ľavú stranu tela jemnou masážou, hladením ručičky a masírovaním a uvoľňovaním ľavej nožičky, ktorá býva často príliš napätá. Prihovárajte sa mu zo strany, do ktorej sa menej orientuje. Ak si zvykne sa hrať aj na druhej strane, môžete mu jemne pritlačiť chodidlo ľavej nohy o podlahu a počkať, kým zatlačí.
Často ostáva jednostranné plazenie aj po podnecovaní plazenia na druhú stranu. Aj napriek tomu táto stimulácia je veľmi potrebná, nakoľko dieťa získa orientáciu a kontrolu na opačnej strane tela, aj keď sa ňou neposunie, ale využije ju v iných pohybových situáciách (napr. lozenie po štyroch). V prípade, že nepodnecujeme plazenie aj na druhú stranu sa často stáva, že dieťa nelozí po štyroch s oboma kolienkami na zemi, ale jednu nohu má na kolene a druhú, tú ktorá sa v plazení odtláčala, postavenú na chodidle a týmto prisúvaním sa pohybuje. Pri jednostrannom plazení sú posilňované svaly chrbtice na jednej strane oveľa výraznejšie ako na druhej, čo môže byť jedným z faktorov neskoršej skoliózy, používaním druhej strany chrbtice v opačnom ohybe posilňuje ochabnuté svalstvo najprirodzenejšie.
Kedy sa dieťatko začne plaziť a čo ak preskočí niektoré fázy?
Kedy sa detičky začnú plaziť je veľmi individuálne. Tabuľky udávajú, že k tomu dochádza niekedy okolo 6.-7. mesiaca, kedy by dieťatko malo mať už dostatok svalovej sily na to, aby to dochádzalo. V praxi však detičky začínajú plaziť skôr, aj podstatne neskôr a niektoré dokonca vôbec. Všetko je v poriadku. Do približne 18-tich mesiacov má dieťatko čas. Ak však ani v roku a pol neplazí a samostatne nesedí, treba to riešiť s odborníkmi. Dieťatko môže potrápiť takzvaný svalový hypotonus, a teda menšie napätie v svaloch. Tieto deti majú slabšiu svalovú silu a preto potrebujú cvičiť, aby dobehli svojich rovesníkov.
Mnoho rodičov pozorne sleduje, aby vo vývine ich dieťatka všetko napredovalo tak, ako má. Poctivo sledujú každý jeden míľnik a v tabuľkách kontrolujú, kedy čo má ich dieťatko zvládnuť. Týka sa to najmä prvorodičov. Toto tabuľkovanie a porovnávanie ešte žiadnemu rodičovi ani dieťatku nikdy nepomohlo. Každé dieťatko je nanajvýš jedinečné a len máloktoré dieťa zapadá striktne do vymedzených tabuliek. Je úplne v poriadku, že dieťa za svoj obľúbený spôsob prepravy považuje práve plazenie sa a na všetky štyri sa mu moc nechce. Štvornožkovanie totižto vyžaduje väčšiu svalovú silu a pevnosť stredu tela, nehovoriac o balanse, než potrebuje pre plazenie sa. Preto je veľa detí, ktoré z plazenia idú rovno na nohy a pustia sa chodiť. Napriek tomu, že tabuľky ukazujú, kedy presne má dieťatko prejsť z plazenia do štvornoženia, je možné, že práve to vaše dieťatko túto etapu preskočí, lebo je to tak jednoduchšie.
Navyše, mnoho detí tak bravúrne ovláda techniku plazenia sa, že sa dokážu presúvať rýchlosťou blesku. Posun v pohybovom a motorickom vývoji závisí do istej miery od motivácie. Dieťa sa snaží niečo zvládnuť lepšie, rýchlejšie, dostať sa k niečomu vyššie a lepšie. A tak opúšťa staré stereotypy a posúva sa ďalej. Aby bolo rýchlejšie, dočiahlo vyššie. Ak teda váš lezúň za sebou necháva ohnivú čiaru, nemajte mu za zlé, ak mu to stačí a niekoľko fáz dokonca preskočí. Samozrejme, ak dieťa ide pekne fázu po fáze, je to optimálne, lebo v každom štádiu sa niečo posilňuje, stimuluje sa mozog. Tabuľkových detí je ale ako šafranu, takže no worries. Ak sa obávate, že dieťatko napreduje pomalšie, ako by „malo“, neriešte tabuľky, porozprávajte sa so svojím pediatrom alebo detským fyzioterapeutom. Ten vám poradí, ako nenútenou formou napríklad dieťa motivovať k prechodu o stupienok vyššie. Väčšina detí to ale zvláda aj bez našich zásahov, podľa ich vyzretosti a pripravenosti.
3 triky, ktoré odborníci používajú na to, aby naučili bábätká loziť skôr
Nesprávne pohybové návyky môžu viesť k rôznym zdravotným problémom v dospelosti, pričom mnohé sa formujú už v ranom veku. Pri ktorých zvykoch dieťaťa by mal rodič spozornieť? Nevhodné návyky a stereotypy u detí môžu vznikať už od ranného detstva. Pri týchto rizikových indikátoroch treba viac spozornieť, pretože deti môžu byť náchylnejšie. Medzi najčastejšie vyskytujúce neideálne stereotypy patria:
- Asymetria: Všeobecne platí, že v našich životoch je dôležitá symetria pohybu. Deti, ak začnú robiť pohyby asymetricky, mali by sme vyhľadať pomoc fyzioterapeuta. Inak si môže dieťa niesť asymetriu po zbytok svojho vývoja a častokrát potom pretrváva aj vo vyššom veku.
- Plazenie: Keď sa začne dieťa plaziť, je naozaj vhodné podchytiť tento nevhodný stereotyp čím skôr, hlavne ak sa jedná o asymetrické plazenie. Je to z toho dôvodu, že dieťa si veľmi ľahko zafixuje tento stereotyp.
- Sed do W: Tento sed je jeden z najčastejších nevhodných návykov v detskom veku. Pri tomto sede dochádza k vytáčaniu bedrových kĺbov dovnútra, zmenené postavenie členkových kĺbov a vyhrbovaniu v driekovej oblasti.
- Postavovanie cez špičky: Pokiaľ dieťa krčí prsty na nohách alebo stojí na špičkách, prvé 2-3 týždne je to fyziologické, postupne by sa malo dieťa oprieť o celé chodidlá.
- Sadanie si tzv. cez brušák: Do sedu sa ideálnym stereotypom dieťa dostane z chrbta cez bok do šikmého sedu a následne do samostatného voľného sedu. Pokiaľ u dieťaťa pretrváva nejaká svalová nerovnováha napr. znížené alebo zvýšené svalového napätie do sedu sa môže dostať cez neideálny stereotyp a to tak, že sa rovno z chrbta posadí cez aktiváciu priamych brušných svalov.
Ak si nie ste istí, či vaše dieťa má chybné držanie tela, ploché nohy alebo nevhodné návyky v pohybe, neváhajte navštíviť fyzioterapeuta. Ak sa nevhodné návyky u detí neriešia, môže to do budúcnosti znamenať množstvo ťažkostí. Medzi ne napríklad patria ploché nohy, padanie členkov dovnútra, chybné držanie tela, skolióza, diastáza priamych brušných svalov, bolesti chrbta, väčšie riziko úrazov atď.
Fáza plazenia je pre deti naozaj veľká udalosť. Pohybom vpred deti objavujú novú a zásadnú vec - samostatnosť a nezávislosť. Už nemusia čakať, kedy im mamička alebo niekto prítomný podá hračku alebo ich dá pod hrazdičku. So schopnosťou pohybu vpred prichádza aj schopnosť dostať sa samostatne k objektu záujmu. Plazenie má veľa podôb, mnoho z nich je smiešnych na pohľad. Forma nie je tak dôležitá, dôležité je to, že dieťatko sa posúva v motorickom vývoji a posilňuje celé telíčko a tým ho pripravuje na neskoršie fázy, ktoré kladú veľké nároky na svalovú silu a balans.
