Diéta nefunguje: Prečo je dôležité počúvať svoje telo a ako ho nenarúšať

Často sa stretávame s tým, že rodičia riešia prieberčivosť svojich detí pri jedle. Dieťa odmieta jedlo, ohŕňa nosom a vždy mu niečo prekáža. V takýchto situáciách sa rodičia často pýtajú, či má zmysel dieťa do jedla nútiť. Odborníci na výchovu sa zhodujú v tom, že prieberčivosť pri jedle je často sprievodný vývinový jav, počas ktorého sa dieťa oboznamuje so širokou škálou chutí, vôní a vzhľadov jedla. Dieťa si vytvára isté preferencie a riadi sa primárne pocitmi „slasti“ a „odporu“.

Je dôležité rešpektovať, že dieťaťu môžu reálne prekážať niektoré chute, pachy, vzhľad či „hmota“ jedla a pri konkrétnych potravinách môže pociťovať nevoľnosť. Vekom sa citlivosť dieťaťa na isté chute či vône mení a postupne dokáže viac potravín tolerovať. Preto by sme dieťa nemali nútiť, aby zjedlo čokoľvek, čo pripravíme, ale zároveň by sme mali hľadať spôsoby, ako ho presvedčiť či motivovať k ochutnaniu. Niekedy stačí zmeniť spôsob prípravy jedla. Napríklad, dusená brokolica môže pôsobiť odstrašujúco, ale bez problémov si dieťa môže vypýtať krémovú brokolicovú polievku s krutónmi.

Iná situácia nastáva, keď dieťa „vymýšľa“ a má tendenciu vyberať si len „dobroty“. V takom prípade je dobré nepodľahnúť vydieraniu dieťaťa a neprispôsobovať sa jeho náladám. Je vhodné pomenovať toto konanie, prezentovať mu svoje očakávania, nedávať priestor na vyjednávanie a vyhýbať sa kupovaniu si dieťaťa (niečo za niečo). Ak je to potrebné, mali by sme stanoviť isté pravidlá týkajúce sa jedla, napríklad dezert sa podáva až po zjedení hlavného jedla, alebo ďalšie jedlo bude až v konkrétnom čase.

Prečo diéty nefungujú a aké sú ich dôsledky?

Mnohí ľudia si myslia, že dosiahnuť ideálnu váhu sa dá len pomocou diét. Ide o veľký omyl, ktorému by sme mali konečne prestať veriť. Diéta funguje len v prípade, pokiaľ vám ju predpíše lekár zo zdravotných dôvodov. Návaly hladu, zlý spánok, jojo efekt, strata menštruácie, bolesť hlavy, stres, zlá nálada - to je len niekoľko dôsledkov rôznych diét, ktoré nám sľubujú vysnívanú postavu.

Prvý týždeň či mesiac na diéte chudnete a váha ide stále dolu. No po istom čase sa váha zastaví a napriek tomu, že diétu dodržiavate, sa nič nedeje. A po skončení diéty je do pár týždňov vaša váha na pôvodnom čísle, ba dokonca máte o pár kíl navyše. Všetky redukčné diéty fungujú na rovnakom princípe, a tým je rapídne znižovanie prijatých kalórií. Zo začiatku je naše telo v šoku a chudneme (odchádza však primárne voda a svaly, tuk sa nás bude naďalej držať). Náš metabolizmus sa však po čase prispôsobí nedostatku a doslova sa prepne do krízového režimu. V tomto režime telo šetrí energiu a metabolizmus sa spomalí, čo vedie k tomu, že pri diéte viac nechudnete.

Ak by ste stále znižovali prijaté kalórie, vaše telo by začalo zlyhávať. Budete stále cítiť únavu, ženy stratia menštruáciu, nebudete mať chuť do života. A to je len začiatok. Štúdie ukázali, že počas diéty nám v tele klesá hormón sýtosti leptín a, naopak, hladiny ghrelínu, teda hormónu hladu, sa zvyšujú. Naše vnútorné ja sa absolútne nestihlo prispôsobiť dnešnej dobe, v ktorej máme nadbytok jedla. Preto keď začneme držať diétu a znížime počet prijatých kalórií, prepneme sa do krízového režimu.

V tomto režime telo siaha do rezerv a energiu získava najmä z našich svalov a následne z tukových zásob, preto počas diétovania chudneme. V prírode to fungovalo tak, že po období hladu natrafíme opäť na zdroj jedla. Naše telo sa na to pripraví - aby v budúcnosti opäť mohlo prežiť obdobie hladu, z aktuálne prijatej potravy si do tukových zásob toho uloží čo najviac. Diéta bez opätovného priberania by fungovala len v prípade, ak ju budete držať do konca života.

Výnimkou sú v tomto prípade diéty, ktoré vám odporučí držať lekár. Aby ste nepriberali, základom je prijať toľko kalórií, koľko spálite. Ak ich totiž prijmete v strave viac, neskôr sa ukladajú vo forme tukových zásob. Vaša chuť do jedla je doslova zabudovaný systém riadenia hmotnosti, pričom diéta nás učí ignorovať hlad. Nediétny prístup a počúvanie hladu vás opäť naučí stať sa intuitívnym jedákom, čo je najprirodzenejšia a najzdravšia forma stravovania.

Cieľom intuitívneho stravovania je jesť vtedy, keď ste hladný a bez problémov prestať jesť vtedy, keď ste akurát nasýtení. Namiesto toho, aby ste jedli podľa hodín, nalaďte sa na svoje telo. Každý nový návyk si budujte za účelom lepšieho a zdravšieho ja.

Zakázané ovocie chutí najlepšie, to všetci dobre vieme. Povedzte dieťaťu, že nemôže mať cukrík a nebude túžiť po ničom inom. A to isté platí aj pre vás. Čím viac si toho budete zakazovať, tým viac budete na to myslieť. Vylúčiť celú skupinu potravín je absolútne neudržateľné (neplatí v prípade, ak máte intolerancie či alergie). Zakázať si jesť biely cukor či pečivo vám vydrží možno pár týždňov, následne sa nebudete vedieť zastaviť zakázané potraviny konzumovať. Namiesto toho konzumujte viac vyvážených jedál, viac zeleniny a jedlo si vychutnávajte, držte sa pomeru 85:15.

Vždy, keď sa chcete pustiť do nového návyku či typu stravovania, položte si otázku, či to tak zvládnete robiť do konca života.

Kľúčové princípy výchovy a stravovania

Výchova detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a predovšetkým konzistentnosť. Ak tú istú vetu musíte povedať stokrát a ten posledný raz to musíte odkričať, tak niečo nefunguje. Jedným z kľúčových aspektov úspešnej výchovy je stanovenie a dodržiavanie pravidiel.

1. Ukážte im, aký je to krásny pocit, keď sa o niečo musia snažiť

Keď mnoho vecí robíte za deti alebo im hneď na začiatku ukážete najľahšiu cestu, ako sa k niečomu dopracovať, deti sa nebudú z ničoho tešiť a budú chcieť všetkého stále viac a viac. Ukážte deťom, čo je to zodpovednosť. Poverujte ich v domácnosti rozličnými úlohami, ktoré sú primerané ich veku. Je dôležité, aby nadobudli pocit, že niektoré veci si skutočne zaslúžia. Ukážte im, že človek, ktorý tvrdo pracuje, aby niečo nadobudol, objavuje pocit vlastnej dôstojnosti.

2. Učte deti vážiť si realitu, v ktorej žijú

Ľudia z rozvinutých krajín sa majú väčšinou pomerne dobre. Väčšina z nich nevie, čo je hlad a nechýbajú im základné životné potreby. Porovnajte si to napríklad s nejakou dedinou niekde v Afrike, kde sú ľudia nútení chodiť pešo niekoľko kilometrov, aby našli zdroj pitnej vody.

3. Učte deti empatii

Empatia je schopnosť vcítiť sa do myslenia a pocitov druhého človeka. Je to prirodzená ľudská vlastnosť. Problémom je nedostatok alebo nedocenenie významu empatie a jej úlohy v medziľudských vzťahoch. Základným kameňom empatie je neverbálna komunikácia, či presnejšie jej citlivé vnímanie a spracovávanie. Vždy, keď sa snažíte vcítiť do druhého, sú to predovšetkým neverbálne signály (pohľad, gesto, mimika), ktoré sú pre vás dôležitejšie ako slová. Keď sa deti učia empatii, zmenšuje sa ich miera egoizmu a nevyžadujú všetko len pre seba.

4. Nepodplácajte deti

V niektorých rodinách je zvykom odmeňovať deti za každú prácu alebo dobrú známku peniazmi. Ak to rodič urobí občas, nič zlé sa nedeje. Ak to však robí pravidelne, dieťa nadobúda pocit, že všetko sa točí len okolo peňazí. Aj dieťa potrebuje zažiť nádherný pocit z toho, že urobilo nejaký dobrý skutok alebo niekomu pomohlo.

Časté chyby rodičov pri výchove

Rodičia často skúšajú klasické stratégie, aby dieťa počúvalo, ale ono si ďalej ide svoje. „A už dosť! Choď do svojej izby!“ Krajšie sa to volá „time-out,“ a vynucujeme si ho vtedy, keď už nám dochádzajú sily alebo nechceme povedať niečo, čo budeme neskôr ľutovať.

1. Výchovné prednášky na verejnosti

Vždy treba zakročiť, keď sme vonku v nebezpečnej situácii, no mali by sme si dávať pozor, aby sme „neprednášali“ aj celému šíremu okoliu. Ak dieťaťu kážete na verejnosti, bude sa sústrediť na to, že rozhovor počúvajú cudzí ľudia a nie na našu výchovnú lekciu.

2. Dávanie nejasných zadaní

Namiesto vety, čo by dieťa robiť nemalo - „Nehádž si veci na zem“ - skúste byť konkrétnejší, napríklad „Prosím, zaves si mikinu na vešiak, keď prídeš domov.“

3. Podplácanie

Táto stratégia má veľmi rizikový potenciál, pretože dieťa podnecuje, aby sa aj v budúcnosti správalo neprístojne. Dieťa si zaslúži odmenu za to, že čaká v rade trpezlivo a nerobí zle svojmu súrodencovi, lebo takto sa má správať.

4. Podceňovanie hladu alebo únavy

Ak sa vyberieme do obchodu s dieťaťom v čase, keď už dávno malo sedieť doma pred tanierom s polievkou, prípadne sami naťahujeme jeho odchod do postele, potom len ťažko môžeme očakávať od neho ukážkové správanie.

5. Prednáška, ktorá nemá konca kraja

Dieťa musí vedieť, čo urobilo zle, no niekedy sa rodič prestane ovládať a spraví scénu na tri dejstvá. Dieťa sa po dvoch vetách z prednášky úspešne vypne a prestane ho vnímať, takže prednáška bude mať nulový efekt.

6. Strácanie nervov

Kričanie nepomáha. Dieťa namiesto toho, aby počúvalo obsah, sústredí sa len na formu, ktorá ho núti buď sa uzatvoriť do seba, alebo sa takisto nahnevá a stratí nervy.

7. Zobrať si veci osobne

Deti nemajú vždy len príkladné správanie, sú to deti. Ešte sa nevedia ovládať. Potrebujú vašu pozornosť. A niekedy urobia hocijakú hlúposť, aby ju získali. Ale nie preto, že vás neľúbia alebo si vás nevážia.

8. Posmievanie sa dieťaťu a porovnávanie s druhými

Pre dieťa nie je asi nič horšie, ako keď sa mu posmievate alebo ho porovnávate s inými. Takáto výchova na dieťa nefunguje, iba vám otrávi vzťah.

9. Nereálne tresty, ktoré len ťažko dodržíte

Nielenže sú takéto tresty často mimo a nezodpovedajú adekvátne tomu, čo dieťa urobilo - len vyjadrujú mieru našej neskonalej frustrácie v danom momente, no navyše budú výzvou najmä pre nás. S najväčšou pravdepodobnosťou ich nedokážeme dodržať.

10. Nedôslednosť

Tam, kde nie sú jasne určené pravidlá, aj častejšie prichádza ku konfliktným situáciám. Nedôslednosťou deti učíme, že pravidlá môže prekračovať, ako sa mu zachce, lebo aj tak nemajú žiadne následky.

Ilustrácia rodiča s dieťaťom pri jedle

Rodičovské štýly a ich vplyv

Existujú rôzne štýly výchovy, ktoré ovplyvňujú, ako deti vnímajú pravidlá a ako ich dodržiavajú.

Autoritatívny štýl je charakterizovaný jasnými pravidlami, hranicami a očakávaniami a aj citlivosťou, porozumením a láskou. Pre toto vyváženie sa považuje za ideálny štýl výchovy. Autoritatívni rodičia si vypočujú názory detí, ale konečné rozhodnutie je v ich rukách. Vysvetľujú deťom dôvody pravidiel a aj dôsledky ich porušenia.

Autoritársky štýl výchovy má prísne pravidlá, prevláda v ňom dôraz na poslušnosť a disciplínu. Rodičia neváhajú potrestať dieťa, ak nedodrží ich príkazy a pokyny. Autoritárski rodičia nevysvetlia deťom dôvody pravidiel, ktoré stanovili.

Permisívny štýl (alebo aj pasívny či zhovievavý štýl výchovy) je charakterizovaný veľkou zhovievavosťou rodičov. Rodičom záleží na tom, aby ich deti mali radi, aby boli ich najlepšími kamarátmi. Aj keď rodičia nastavia isté pravidlá, málokedy trvajú na ich dodržiavaní.

Nezúčastnený štýl (alebo nezúčastnené rodičovstvo) je typický minimálnou výchovou. Rodičia naplnia len základné potreby dieťaťa a následne sa mu venujú už len málo.

Poväčšine rodičia pri výchove detí uplatňujú viacero štýlov. Neexistuje dokonalý štýl výchovy, ktorý vám pomôže vychovať z dieťaťa dokonalého človeka.

Ako zariadiť, aby deti dodržiavali nastavené pravidlá?

Hranice a pravidlá sú v rodine bezpochyby nutné a žiadané. Hoci sa môže zdať, že proti nim dieťa bojuje, v konečnom dôsledku mu veľmi pomôžu cítiť istotu a bezpečie. Pravidlá podporujú pocit istoty, morálku, zdravé návyky a sociálne zručnosti.

1. Jasne a jednoducho stanovte pravidlá

Dieťa je schopné, vzhľadom na svoj vek, chápať pravidlo. Musí byť jednoduché, jasné, vecné. Pravidlá musia byť veľmi konkrétne - napríklad „Nikdy ľudí ani zvieratá neudrieme.“

2. Jasne a jednoducho komunikujte pravidlá

Dieťa musí vedieť, kedy sa pravidlami riadi a naopak kedy nie. V tomto prípade je nutná konzistencia. Deti obvykle porušujú pravidlá, aby zistili, ako ďaleko až môžu zájsť, čo im ako rodič dovolíte - preto je nutná konzistencia a pevnosť, ale aj láskavosť.

3. Dieťa nepochybuje o láske a prijatí rodiča, ak spraví chybu alebo pravidlá poruší

Zamerajte sa na správanie dieťaťa, nekritizujte a netrestajte jeho prežívanie a osobnosť. Namiesto „To bolo od teba hnusné, že si hodil kamarátovi autíčko do tváre“ použite radšej slová, ktoré upozorňujú na nevhodné chovanie („V našej rodine neubližujeme ľuďom ani zvieratám“).

Dieťa sa musí cítiť vypočuté, aby pravidlá dodržalo. Ak sa dieťa cíti vypočuté a nie udupané, a ak chápe, na čo slúžia pravidlá, bude ochotnejšie ich nasledovať. Načúvajte im, často majú skvelé a kreatívne nápady; ak ich myšlienky zakomponujete do pravidiel, budú sa cítiť vypočuté a súčasťou rodiny, navyše ochotnejšie pravidlá dodržiavať.

Infografika o zdravých stravovacích návykoch

Domáce pravidlá pre deti | Vytvorenie tabuľky rodinných pravidiel

Ilustrácia rodiny pri spoločnom jedle

tags: #dieta #nedodrzuje #pravidla