Výchova detí je neustály proces učenia sa a adaptácie, kde rodičia čelia mnohým výzvam. Jednou z večných tém je otázka, ako si vybudovať a uplatňovať autoritu voči dieťaťu. Je dôležité pochopiť, že autorita nie je len o prísnosti, ale o rovnováhe medzi láskou, komunikáciou, hranicami a istou mierou dôslednosti.
Autorita v každodennom živote
S autoritou sa stretávame všade, nielen vo svete dospelých. Máme Boha, prezidenta, zákon, nadriadených v práci. Pokiaľ sa autorita používa správne a spravodlivo, je to prospešné pre všetkých. Ak sa autorita používa zlým, panovačným, sebeckým spôsobom, spôsobuje vzburu, neposlušnosť a hnev. Tak isto by to malo byť aj v rodine. Otec, mama a deti. V tomto poradí. Ak je toto poradie narušené, vznikajú v rodine hádky, neúcta, hnev, horkosť a mnoho ďalších vecí.
Autorita nad dieťaťom môže dieťaťu pomôcť, priniesť mu dobré veci v živote, alebo mu môže zničiť celý život. Preto je veľmi dôležité, ako a kedy svoju autoritu používame.
Pozitívne aspekty budovania autority
Vybudovať si autoritu u dieťaťa je veľmi dobré a prináša pozitívne veci do jeho života:
- Dieťa sa učí, že niekto je silnejší a väčší ako ono.
- Učí sa zdravej poslušnosti. Naučí sa poslúchať, rešpektovať nielen nás, ale aj zákon, učiteľa, nadriadeného... Ak je v dieťati iba vzbura a neposlušnosť, nečakajme, že sa podriadi v škole, v práci, v manželstve...
- Učí sa úcte. Väčšina ľudí si ctí a uznáva viac takých ľudí, ktorí sú mocní, silní, pevní vo svojich rozhodnutiach, ako tých, ktorí sú slabí, nestabilní vo svojich rozhodnutiach, rozprávajú „do vetra“ a v podstate nikdy nič nedokážu.
Keď sa naučí poslušnosti, ale nie takej slepej, bezhlavej. Jedná sa o „zdravú“ poslušnosť, kedy vás dieťa chce poslúchať, lebo vie, že vám chcete dobre, má vás rado a obáva sa dôsledkov svojej neposlušnosti. Tak dieťa predíde v živote mnohým problémom.
Ak si budeme samých seba vážiť my, naučíme deti vážiť si samých seba a budú si aj oni vedieť v budúcnosti vybudovať svoju autoritu.
Dôsledky za zlé rozhodnutia, by sa mali uplatňovať preto, pretože sa deti naučia správne rozhodovať. Naučia sa rozmýšľať nad tým, čo ich rozhodnutie, skutok prinesie im, ale aj ostatným. Tiež sa naučia nerobiť zlé rozhodnutia, chyby stále dookola tie isté, ale sa zo svojich chýb poučia.
Kedy uplatňovať autoritu rodiča?
Existujú situácie, kedy je potrebné dôsledne uplatňovať rodičovskú autoritu:
- Neúctivosť voči rodičom - dieťa po vás kričí, kope, bije vás, hovorí vám škaredé slová, jeho tón hlasu je pri rozhovore s vami arogantný a drzý...
- Zámerne neposlúchne - poviete mu s dostatočným vysvetlením poď sem, zdvihni to, prosím. Dieťa sa na vás pozerá a zámerne urobí opak.
- Keď už správna komunikácia nepomáha a dieťa si stále robí po svojom - už pár dní vysvetľujete, dohadujete sa, ale bezúspešne.
Ako efektívne uplatňovať autoritu
Efektívne uplatňovanie autority si vyžaduje strategický prístup:
- Autoritu budujte od útleho veku. Príde prvý vzdor, zákaz, príkaz a vtedy je dobré ukázať dieťaťu, že ak sa rozhodne vás nerešpektovať, príde sľúbený dôsledok. Pokiaľ si chceme autoritu budovať neskôr, pôjde to horšie a bude dlhšie trvať. Ak už nadobudneme autoritu je dobré začať používať aj efektívnu komunikáciu. Pomôže nám predísť mnohým konfliktom, nezhodám a vzdoru.
- Udržiavajte autoritu. Autoritu si stačí vybudovať iba raz, ale je dôležité ju neustále udržiavať. Deti veľmi rýchlo zistia, že poľavíte z dôsledkov a začnú to samozrejme aj zneužívať.
- Dávajte dieťaťu právo na výber. Je to rešpektovanie dieťaťa, predávanie zodpovednosti na dieťa. Dieťa sa tým naučí rozhodovať. Rozhodne sa zle, prinesie to bolesť. Rozhodne sa dobre, prinesie to radosť. Dieťa sa učí, že môže urobiť aj chybu. Ale ono sa rozhodlo, vybralo si a malo by sa z chyby, zlého rozhodnutia poučiť do budúcnosti. Nech má dieťa právo výberu aj vtedy, keď je iba jedna možnosť: „Môžeš ísť s nami a užiť si to“, alebo „môžeš ísť s nami a pokaziť si výlet. Je to na tebe“.
- Buďte sebavedomí a rázni. Autoritu si budujeme tak, že sebavedomo a rázne povieme dieťaťu, čo je zlé a čo dobré. S čím súhlasíme - nesúhlasíme, čo chceme - nechceme a následne uplatňujeme dôsledky, na ktorých sme sa dohodli spoločne. Autorita nie je to, že po deťoch kričíme, bijeme ich, vyhrážame sa im... Kto si bude vážiť nadriadeného, ktorý krikom, prázdnymi vyhrážkami si vydobýja moc?
- Vysvetlite dôvody. Dôležité je, aby dieťa vedelo, za čo boli uplatnené dôsledky a prečo. Dieťa vie, že pravidlo, dohodu porušilo a možno vás bude skúšať , či nepoľavíte.
- Ospravedlňte sa, ak sa mýlite. Niekedy sa stáva, že dieťa potrestáme neprávom a vtedy je dôležité, aby sme sa mu ospravedlnili. Je to prejav lásky a rešpektu a priznania si svojej chyby. Vtedy si dieťa uvedomí, že aj my robíme chyby, ale vieme si ich priznať, ospravedlniť sa a poprosiť o odpustenie.
Pokiaľ nemáme autoritu, dieťa nás nerešpektuje. Neberie vážne to, čo mu hovoríme, neverí nám a v horšom prípade začne nami pohŕdať, pretože často nedodržíme to, čo sľúbime. Je potrebné si stáť za tým, čo poviem a splniť svoje slová. Toto je veľmi dôležité pre dosiahnutie autority.
Niekedy je dobré dať dieťaťu aj milosť a odpustiť mu sľúbený dôsledok. Deti to majú veľmi radi. Nemôže sa to však preháňať. Môžeme dieťaťu povedať: „Za toto by si si zaslúžil trest? Ja ti ho teraz nedám“. Takýto krok, si bude z vašej strany nesmierne vážiť a tiež sa naučí aj ono dávať milosť svojim kamarátom a blízkym.
Autorita rodiča by mala s narastajúcim vekom dieťaťa klesať. Dieťa by malo mať stále viac slobody, právo na svoj názor a právo povedať vám „nie“. Efektívnou komunikáciou si budujeme vzťahy s deťmi, lásku si budujeme skutkami a autoritou si budujeme rešpekt. Nedá sa vylúčiť ani jedno. Všetky časti, keď sú v správnom pomere vedia vybudovať jedno zdravé dieťa.
Ako pomôcť deťom, aby namiesto úzkosti prežívali šťastie?
Princípy efektívnej komunikácie a výchovy
Problém nie je v dieťati, ale v komunikácii medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa nepotrebuje riešiť svoju neposlušnosť, ale vy potrebujete zmeniť spôsob, akým s ním komunikujete.
- Krátke a zrozumiteľné správy: Čím mladšie dieťa, tým kratšiu dobu sa dokáže sústrediť. Dlhé vysvetľovanie problému nemá u detí zmysel.
- Myslenie dieťaťa a jeho vývinová úroveň: Myslenie dieťaťa je ovplyvnené jeho vývinovou úrovňou. Dovtedy je jeho myslenie viazané na to, čo sa deje tu a teraz. Moralizovanie a všeobecné pravidlá dieťa nedokáže spracovať a aplikovať v praxi.
- Pozitívna komunikácia: Pozitívnou komunikáciou dosiahnete viac ako tou negatívnou. Namiesto zákazu („Neseď na tej zemi!“) povedzte, čo chcete, aby dieťa robilo („Sadni si na stoličku.“).
- Ráznosť a sebaistota: Ak máte požiadavku na dieťa, predneste ju rázne a sebaisto. Hovorte s rozvahou, bez hnevu a negatívnych emócií.
- Jednoznačnosť a pozornosť: Ak na dieťa hovoríte, vyjadrujte sa jednoznačne. Deti vnímajú nielen obsah, ale aj váš postoj, mimiku a gestikuláciu.
- Vyjednávanie a opakovanie: Ak dieťa nechce urobiť to, čo od neho žiadate, pokúsi sa vyjednávať. Nereagujte na výhovorky, ale požiadavku opakujte, kým ju dieťa nesplní.
- Vzor a dohoda: Pre dieťa ste vzorom v správaní a komunikácii. Namiesto príkazov a zákazov skúste metódu dohody.
Cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života. Neposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Neposlušnosť je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti.
Princípy pre efektívnu výchovu:
- Láska a podpora: Dieťa potrebuje podporu a lásku.
- Hranice: Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia.
- Rozhodnosť a pokoj: Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik.
- Príklad: Buďte mu príkladom.
- Porozumenie: Naučte sa v rodine porozumeniu, budete lepšie pripravení zdolávať citové problémy.
- Realizmus: Buďte realisti.
Výchova je o spolupráci, nie o vynucovaní si poslušnosti. Cieľom je vychovať zodpovedného a sebavedomého jedinca, ktorý vie robiť správne rozhodnutia.