Každý je vybavený iným genetickým materiálom a aj ten zohráva rolu pri optimálnom trávení potravín. Existuje rozdiel v tom, ako pristupovať k stravovaniu vzhľadom na krvnú skupinu jedinca. Stravovanie podľa krvných skupín sa stalo veľmi populárnym najmä v posledných rokoch. Jeho koncept prvýkrát spracoval v roku 1996 americký naturopat Dr. Peter J. D’Adamo vo svojej knihe Výživa a krvné skupiny. Je založený na predpoklade, že určité potraviny sú pre niektoré krvné skupiny vhodnejšie ako pre iné.
Ľudia s krvnou skupinou A majú na povrchu červených krviniek antigén A, ľudia s krvnou skupinou B majú antigén B, ľudia s krvnou skupinou AB majú antigény A aj B a ľudia s krvnou skupinou 0 nemajú žiadne antigény. Rh faktor zasa rozdeľuje ľudí do skupín pozitívneho alebo negatívneho Rh faktora.
Podľa teórie Dr. D’Adama existujú štyri základné krvné skupiny (A, B, AB a 0), pričom nositelia každej z nich by mali konzumovať určité potraviny a zároveň sa vyhýbať iným.
Krvné skupiny a ich pôvod podľa teórie
Krvná skupina 0
Ide o najstarší typ krvnej skupiny. Pochádza z čias kromaňonských ľudí, ktorí žili približne 40 000 rokov pred n. l., teda v období lovcov a zberačov. Dôsledkom toho je, že nositelia krvnej skupiny 0 majú silný tráviaci systém a najvhodnejšia je pre nich strava s nízkym obsahom sacharidov a vysokým obsahom bielkovín. Takáto strava by mala byť bohatá na mäso, ryby, vajcia a zeleninu. Mliečne výrobky by sa mali minimalizovať alebo úplne vylúčiť z jedálnička.
Krvná skupina A
Krvná skupina A bola druhou v poradí - vyvinula sa približne 25 000 rokov pred n. l., keď ľudia začali farmárčiť. Z tohto dôvodu Dr. D’Adamo navrhol pre túto krvnú skupinu rastlinnú stravu. Na základe konceptu stravovania podľa krvných skupín by mali ľudia s krvnou skupinou A preferovať vegetariánsku stravu, bohatú na čerstvé ovocie a zeleninu. Mäsa by malo byť v strave čo najmenej alebo môže v jedálničku úplne chýbať.
Krvná skupina B
Krvná skupina B sa vyvinula cca 15 000 rokov pred n. l. u ľudí, ktorí žili nomádskym, resp. kočovným spôsobom života, a zameriavali sa na pasenie zvierat. Strava nositeľov krvnej skupiny B by mala obsahovať rôzne druhy mäsa, mliečne výrobky, ryby a obilniny.
Krvná skupina AB
Ide o vzácnu krvnú skupinu, ktorá sa podľa Dr. D’Adama vyvinula pred menej ako 1 000 rokmi. Kombinácia krvných skupín A a B vznikla, keď sa premiešali dve populácie - farmári a kočovníci.
Rovnako ako mnoho iných trendových diét, aj stravovanie podľa krvných skupín má svojich fanúšikov i kritikov. Rozhodnutiu začať so stravovaním podľa krvných skupín by mala predchádzať návšteva u lekára, ktorý pozná váš zdravotný stav i anamnézu.
Krvné skupiny a tehotenstvo
Krvné skupiny sú dôležitým aspektom ľudskej biológie, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri transfúziách krvi a tehotenstve. Systém krvných skupín AB0 a Rh faktor sú dva najznámejšie systémy, ktoré majú významný vplyv na zdravie matky a dieťaťa.
Systém krvných skupín AB0
Systém AB0 objavil Karl Landsteiner začiatkom 20. storočia. Tento systém rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny: A, B, AB a 0. Krvná skupina závisí od prítomnosti alebo neprítomnosti antigénov A a B na červených krvinkách. Každá krvná skupina má aj špecifické protilátky v krvnej plazme:
- Krvná skupina A: Má antigén A a protilátku anti-B.
- Krvná skupina B: Má antigén B a protilátku anti-A.
- Krvná skupina AB: Má antigény A aj B a nemá žiadne protilátky.
- Krvná skupina 0: Nemá žiadne antigény A ani B a má protilátky anti-A aj anti-B.
Rh systém
Okrem antigénov A a B je v červených krvinkách prítomný aj systém antigénov nazývaný Rh systém. Názov pochádza z opice Macacus rhesus, u ktorej bol prvýkrát pozorovaný. Ak je tento faktor v červených krvinkách prítomný, hovoríme, že krv je Rh-pozitívna (Rh+), čo je asi u 80-85% populácie. Ak tento faktor nie je v krvi prítomný, hovoríme, že krv je Rh-negatívna (Rh-).
Dedičnosť krvných skupín
Krvné skupiny sa dedia po rodičoch podľa klasických mendelistických zákonov. Každý človek dostane jeden gén pre krvnú skupinu od každého rodiča. Gény A a B sú dominantné, zatiaľ čo gén 0 je recesívny.
Rh inkompatibilita a hemolytická choroba novorodencov
Hemolytická choroba novorodencov (fetálna erytroblastóza) je spôsobená inkompatibilitou Rh systému Rh-negatívnej matky, v ktorej sa vyvíja Rh-pozitívny plod. Počas tehotenstva sa krv matky a plodu bežne nemieša. Avšak, počas pôrodu alebo pri rôznych zákrokoch (amniocentéza, odber choriových klkov) môže dôjsť ku kontaktu krvi matky a plodu. Ak sa Rh-pozitívne krvinky plodu dostanú do krvného obehu Rh-negatívnej matky, matka začne tvoriť protilátky proti Rh faktoru (anti-D protilátky). Prvé tehotenstvo zväčša nepredstavuje problém, lebo placenta tvorí bariéru medzi krvou matky a plodu. Počas pôrodu však môže dôjsť ku kontaktu krvi, následkom čoho sa matka voči Rh-faktoru imunizuje. IgG protilátky môžu prechádzať placentárnou bariérou a ohroziť dieťa v nasledujúcom tehotenstve. Tieto protilátky môžu prejsť cez placentu do krvného obehu plodu a spôsobiť rozpad červených krviniek (hemolýzu). Ľahšia forma hemolýzy erytrocytov sa u novorodenca prejavuje tzv. novorodeneckou žltačkou, ťažší priebeh môže vážne poškodiť vývin plodu.
Prevencia hemolytickej choroby novorodencov
Ako prevencia sa Rh-negatívnym matkám v indikovaných prípadoch podávajú vysoké dávky anti-Rh protilátok (anti-D imunoglobulín) po pôrode, ktoré zničia Rh-pozitívne erytrocyty plodu ešte skôr, než sa matka stihne aktívne imunizovať. Taktiež sa preventívne podáva anti-D imunoglobulín každej Rh-negatívnej tehotnej žene v 28.-30. týždni tehotenstva.
Nesúlad medzi matkou 0 a otcom A alebo B
V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nesúlad krvných skupín rodičov, ak má matka krvnú skupinu 0 a jej plod nesie na svojich erytrocytoch antigény A alebo B. Tieto antigény sú však v počiatočných fázach slabo vyvinuté, a preto nemajú veľkú silu, aby podnietili tvorbu protilátok.
Placenta: Životne dôležitý orgán počas tehotenstva
Placenta je dočasný orgán, ktorý sa vyvíja počas tehotenstva a zabezpečuje výživu a kyslík pre vyvíjajúci sa plod. Vyvíja sa z plodových obalov a zanára sa do výstelky maternice. Plne rozvinutá placenta má priemer asi 15 - 20 centimetrov a váži približne pol kilogramu.
Funkcie placenty
- Výmena látok: Placenta umožňuje výmenu kyslíka, živín a odpadových látok medzi matkou a plodom.
- Hormonálna produkcia: Placenta produkuje hormóny, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie tehotenstva a vývoj plodu.
- Ochrana: Placenta tvorí bariéru medzi krvou matky a plodu, ktorá chráni plod pred škodlivými látkami a infekciami.
Komplikácie spojené s placentou
Placenta je životne dôležitý orgán, ktorý zabezpečuje výživu a ochranu dieťaťa počas tehotenstva. Problémy s placentou, ako je abrupcia (odlúčenie) alebo placenta praevia (nízko položená placenta), môžu viesť k vážnym komplikáciám pre matku aj dieťa.
Abrupcia placenty
Abrupcia placenty alebo predčasné odlučovanie placenty od steny maternice je závažná komplikácia, ktorá sa vyskytuje približne v jednom z 150 tehotenstiev. Odlúčenie placenty môže nastať v poslednom trimestri tehotenstva alebo v priebehu prvej a druhej doby pôrodnej. Vo veľmi výnimočných prípadoch sa odtrhnutie placenty objavuje aj skôr - po 20. týždni tehotenstva.
Šestonedelie: Obdobie regenerácie a adaptácie
Šestonedelie je kľúčové obdobie prvých šiestich týždňov po pôrode, ktoré predstavuje významné zmeny v živote ženy, dieťaťa a celej rodiny. Organizmus ženy sa postupne vracia do stavu blízkeho pred tehotenstvom, no pôrod zanecháva trvalé zmeny. Toto obdobie si vyžaduje komplexnú starostlivosť zameranú na fyzické a psychické zdravie matky, adaptáciu na rodičovskú úlohu a usporiadanie rodinného života.
Fyzické zmeny a regenerácia po pôrode
Počas šestonedelia prebiehajú v tele ženy rozsiahle fyzické zmeny, ktoré si vyžadujú čas a adekvátnu starostlivosť.
Zavinovanie maternice
Po pôrode placenty dochádza k prudkému poklesu hladín placentárnych hormónov a maternica sa začína zavinovať. Ide o proces, pri ktorom sa maternica postupne sťahuje do svojej pôvodnej veľkosti a polohy. Na podporu zavinovania maternice sa odporúča:
- Ležanie na bruchu: Niekoľkokrát denne po dobu aspoň 10 minút, ideálne s podloženým uterákom alebo vankúšikom pod nadbruškom. U žien po vaginálnom pôrode sa odporúča začať 24 hodín po pôrode, u žien po cisárskom reze od 4. dňa po pôrode.
- Aromaterapia: Jazmínový olej.
- Homeopatiká: Arnica montana na podporu pružnosti ciev a regeneráciu organizmu.
U žien, ktoré rodili opakovane, môže byť zavinovanie bolestivejšie kvôli čiastočnej náhrade svalových vlákien väzivom.
Regenerácia pošvy a vonkajších rodidiel
Pošva sa po vaginálnom pôrode vracia do pôvodného stavu približne za tri týždne, kedy sa postupne vracia aj jej pružnosť a ustupuje opuch. Pokles hladín estrogénov môže spôsobovať pocit suchosti v pošve. V oblasti vonkajších rodidiel môžeme pozorovať zníženie ich presiaknutia a pigmentácie. Počas pôrodu môže dôjsť k narušeniu celistvosti tkaniva hrádze (natrhnutie, epiziotómia). Dôležité je podporiť správne hojenie a včas odhaliť prípadné známky infekcie. Svalstvo panvového dna sa postupne tiež vracia do svojej pôvodnej pozície a napätia, aj keď zmena často trvá aj niekoľko mesiacov. Svalový tonus panvového dna je významne ovplyvnený záťažou a hormonálnymi zmenami už v priebehu tehotenstva a tiež spôsobom a šetrnosťou prebehnutého pôrodu.
Odhaduje sa, že zhruba jednu štvrtinu žien po vaginálnom pôrode trápi stresová inkontinencia moču. Problémy s inkontinenciou majú obvykle príčinu v nešetrnom a zbytočne intervenovanom vedení pôrodu. Dôvodom môže byť plný močový mechúr, kedy nie je venovaná dostatočná pozornosť jeho pravidelnému vyprázdňovaniu najmä v prvej pôrodnej dobe. Ďalšou častou chybou je tlačenie s plným močovým mechúrom alebo predčasné a dlhé tlačenie v druhej dobe pôrodnej. S inkontinenciou sa môžeme stretnúť aj po pôrode cisárskym rezom, v dôsledku napríklad nešetrného zaobchádzania s maternicou pri šití, kedy je maternica vytiahnutá z brušnej dutiny kvôli lepšiemu prístupu k operačnej rane.
Srdcovo-cievne zmeny a močový systém
Relatívne rýchlo po pôrode prebehnú významné srdcovo-cievne zmeny. Srdce sa vďaka poklesu bránice vracia do svojej pôvodnej polohy, dôjde k poklesu srdcového výdaja, zníži sa systolický výtlak. Vďaka väčšiemu priestoru pre rozťažnosť pľúc, môže šestonedieľka hlbšie dýchať, čím klesá počet dychov aj tepov. Postupne dochádza k redukcii tehotensky zväčšeného objemu krvi. Objem krvi závisí aj na krvnej strate počas pôrodu. Stúpa koncentrácia zrážacích faktorov, ktorá má brániť stratám krvi. Ide o prirodzenú ochranu organizmu ženy proti nadmerným krvným stratám v súvislosti s pôrodom.
Po ťažkom pôrode môže byť pomliaždená a opuchnutá sliznica močovej rúry. Močový mechúr máva znížený tonus a tým aj sklon k ťažšiemu vyprázdňovaniu, často so zvyškom nevyprázdneného moču. Zväčšené obličky pomaly v priebehu niekoľkých týždňov normalizujú svoj objem.
Hemoroidy
Ženy po pôrode pomerne často trápia hemoroidy - guľovité, zdurené cievky okolo análneho otvoru (vonkajšie a vnútorné). K tvorbe hemoroidov dochádza obvykle už v tehotenstve (zvýšený vnútrobrušný tlak, zmeny kvality väziva a pevnosti ciev, zápcha) a k zhoršeniu dochádza najmä pri pôrode (v dôsledku tlačenia počas druhej doby pôrodnej). Odporúčané je upraviť stravovanie - zvýšiť množstvo vlákniny v strave, prijímať dostatok tekutín, do stravy zaraďovať potraviny s vitamínom C a rutínom (podporuje pružnosť ciev), zaraďovať pravidelný pohyb a vyhýbať sa dlhému sedeniu. Z prírodnej lekárne možno odporučiť na vonkajšie použitie dubovú kôru (gél, odvar), ktorá má dobré dezinfikujúce a sťahujúce účinky. Ďalej je dobré lokálne aplikovať ľad či studenú vodu, čo taktiež pomáha cievy kontrahovať. Hemeroidy vo väčšine prípadov odznievajú pozvoľna, môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov. V prípade neúspechu lokálnej terapie, a neúčinnosti liekov s obsahom diosmínu a hesperidínu, prípadne u hemoroidov s pretrvávajúcim krvácaním, je možné vykonať chirurgické riešenie.
Zmeny na koži a brušnej stene
Hyperpigmentácia kože (chloazma gravidarum, linea fusca) mizne s postupným znížením tehotenských hladín hormónov. U každej ženy to však môže byť rôzne dlhé obdobie. U niektorých žien vymiznutie tehotenskej pigmentácie aj o týždne presahuje šestonedelie. Strie, ktoré vznikli počas tehotenstva, už nikdy nezmiznú.
Brušná stena je po pôrode povolená v dôsledku nadmerného rozpätia brušných svalov v tehotenstve, ktoré po pôrode plodu pretrváva. Trvá niekoľko týždňov, kým sa svaly dostanú znova do pôvodnej kondície. Znížený tonus a ochabnutosť brušných svalov má súvislosť aj so stavom svalov panvového dna a väziva, čo vo svojom dôsledku má vplyv aj na riziko vzniku inkontinencie moču, prípadne stolice. Tu má veľký význam vhodná a pravidelná pohybová aktivita. Pôvodné napätie svalov a návrat do ich fyziologickej pozície je vhodné podporiť špecifickými cvikmi pre ženy v šestonedelí. V priebehu šestonedelia je dobré telo nezaťažovať nadmernou pohybovou aktivitou, pretože všetky väzy a svaly sú ešte presiaknuté a krehké. Najmä panvovému pletencu trvá dlhší čas, než sa spevní a vráti do stavu pred otehotnením.
Hormonálne zmeny a laktácia
Po pôrode placenty začne v organizme ženy rýchla významná hormonálna prestavba. Dochádza k prudkému poklesu hladín všetkých placentárnych hormónov. Choriový gonadotropín vymizne zhruba do týždňa po pôrode. Hladina ďalších hormónov je závislá od toho, či a v akej kvantite žena dojčí. V skorom popôrodnom období v súvislosti s prirodzeným rozvojom laktácie sa významne zvyšuje hladina prolaktínu, ktorý je zodpovedný za tvorbu materského mlieka a oxytocínu, ktorý podporuje uvoľňovanie mlieka. Pokiaľ žena intenzívne dojčí, ich hladina je vysoká. Do 6 týždňov po pôrode dochádza aj k normalizácii sekrécie hormónov štítnej žľazy a nadobličiek.
Pokiaľ žena výlučne a intenzívne dojčí, nastupuje ovulácia (teda aj menštruácia) iba zriedkavo skôr ako pred desiatym týždňom po pôrode. Na kojenie sa telo ženy vďaka placentárnym hormónom pripravuje už v priebehu tehotenstva, kedy estrogény pôsobia na rozvoj mliekovodov a progesterón pôsobí na výstelku alveolov. Popôrodný pokles estrogénov a progesterónu spolu so skorým prisatím sa dieťaťa k prsníku stimuluje popôrodnú produkciu prolaktínu a tým je podporený aj skorý nástup laktácie. Ďalším dôležitým hormónom pre laktáciu a dojčenie je (ako bolo vyššie spomenuté) oxytocín, ktorý sa podieľa na vylučovaní materského mlieka, tým je podporená súčasne zavinovanie maternice. Oxytocín a prolaktín sa podieľajú aj na podpore väzby matky s dieťaťom.
Prvé dni po pôrode, obvykle dva až tri dni, sa tvorí husté prvotné mlieko, nazývané mledzivo alebo kolostrum. Toto mlieko je cenné pre svoj vysoký obsah bielkovín, minerálnych látok, vitamínov, protilátok a nenasýtených mastných kyselín. Je pre novorodencov výborne stráviteľné a tiež kaloricky bohaté. Čerstvo narodenému dieťaťu poskytuje všetko, čo vo výžive a adaptácii na vonkajšie prostredie aktuálne potrebuje. V ďalších dňoch po pôrode, optimálne od druhého či tretieho dňa, sa rozvíja vlastné zrelé materské mlieko. Je pre novonarodené dieťa najprirodzenejšou a najdokonalejšou stravou.
Psychické zmeny a podpora
Obdobie šestonedelia je spojené aj s výraznými psychickými zmenami, ktoré môžu ovplyvňovať náladu, prežívanie a celkovú pohodu ženy.
Pôrodný zážitok a emócie
Niekoľko hodín po pôrode sa žena obvykle prirodzene v myšlienkach vracia k pôrodu a jeho priebehu. Porovnáva reálny zážitok náročnej situácie so svojim pôvodným očakávaním. Pôrodný zážitok sa vždy premietne do jej sebahodnotenia. Vyrovnáva sa s ukončeným tehotenstvom a s prijatím novorodenca ako samostatnej bytosti. Žena je zvyčajne v zajatí myšlienok na starostlivosť o dieťa a otázok ohľadom kompetencií s tým spojených.
V prvých hodinách a popôrodných dňoch je možné sledovať pri veľkej časti čerstvých šestonedieľok radostnú až euforickú náladu. Žena cíti úľavu, že má pôrod za sebou a konečne má v náručí svoje dlho očakávané dieťa. Euforický stav však väčšinou nemá dlhé trvanie a býva vystriedaný zvýšenou citlivosťou a úzkostnejším pohľadom na svet. Žena si začína uvedomovať realitu „všedných“ dní. Môže byť zaskočená faktom, že fantázia, ktorá sa zmenila na skutočnosť, vyžaduje zodpovednosť, odriekanie, stálu pohotovosť a plné nasadenie. Pocity po pôrode sú umocnené nielen objektívnym priebehom pôrodu, ale významne viac subjektívnym zážitkom ženy. V dôsledku napríklad nenaplnených predstáv o priebehu pôrodu či pôrodnej traumy môže žena prežívať posttraumatickú stresovú reakciu. Negatívny vplyv na pocity a prežívanie ženy má aj spánkový deficit a únava. Vplyv tu môže mať aj to, či žena a dieťa spí spolu a vo vzájomnej blízkosti a či je/nie je spánok prerušovaný neistotou o stav dieťaťa spiaceho v inej miestnosti.
Popôrodný blues a depresia
Tzv. popôrodný blues sa vyznačuje emocionálnou nestabilitou, náladovosťou, podráždenosťou, úzkostnými epizódami, plačlivosťou, zmätenosťou, nepokojom a niekedy aj pocitmi zníženej sebaúcty a sebahodnoty. Tiež sa môžu objaviť telesné prejavy, medzi ktoré môžeme zaradiť bolesť hlavy, nechutenstvo, malátnosť, palpitácie a poruchy spánku. Popôrodný blues väčšinou rýchlo odznieva, a to obvykle do desiateho dňa po pôrode. Možnými príčinami vzniku popôrodného blues je súvislosť so spomínanými zmenami tela, s partnerskou disharmóniou, možné sú aj príčiny psychosexuálne, nespracované neplánované materstvo, predošlá depresia, či traumatizujúci pôrod. Výskyt je častejší u prvorodičiek.
Popôrodná depresia sa môže objaviť kedykoľvek v priebehu prvých šiestich mesiacov po pôrode. Výskyt vrcholí obvykle cca 4 týždne po pôrode, pričom u 25-50 % žien trvá 6 mesiacov. Za najrizikovejšie obdobie pre rozvoj popôrodnej depresie je považovaný príchod domov z pôrodnice, kedy je žena zaťažená starostlivosťou o dieťa a domácností bez podpory a pomoci svojho najbližšieho okolia a bez dostupnej možnosti konzultácie s odborníkom. Ďalšie rizikové obdobia sú dva až tri týždne po pôrode, keď už klesá euforický záujem bližšej rodiny a klesá miera pomoci a podpory novej rodine.
Popôrodná depresia sa vyznačuje úzkostnými pocitmi, strachom zo samoty, pocitmi bezmocnosti a beznádeje, ďalej katastrofickými obavami z budúcnosti. Pocity smútku a úzkosť môžu byť také silné, že dokážu narušiť schopnosť plniť bežné denné úlohy a postarať sa o dieťa aj o seba samotnú. Práve pocit neschopnosti milovať svoje dieťa, problémy sa dieťaťa dotýkať a starať sa oň býva jedným z jej významných ukazovateľov. Z ďalších symptómov je možné menovať extrémne zmeny v chuti na jedlo a problémy so spánkom. Neopomenuteľným faktorom, ktorý pravdepodobne tiež prispieva k rozvoju popôrodnej depresie, je kvalita výživy tehotnej a dojčiacej ženy. Mnohé štúdie ju dávajú do súvislosti s nedostatočným príjmom najmä omega 3 mastných kyselín, vitamínu D, ďalej potom kyseliny listovej, B vitamínov všeobecne, železa a vápnika. Preto kvalitná výživa ženy už v tehotenstve by mohla zohrať preventívnu úlohu, najmä ak má žena depresiu v anamnéze. Popôrodnou depresiou sú viac ohrozené ženy s popôrodnou anémiou, čo zase spätne vedie k podčiarknutiu preventívneho významu výživy, ale aj k spozorneniu u žien s veľkou krvnou stratou počas pôrodu. Popôrodná depresia môže byť spojená aj s dysfunkciou štítnej žľazy. Na posúdenie popôrodnej depresie sa odporúča využívať špeciálny štandardizovaný dotazník.
Popôrodná depresia je v šestonedelí pomerne častá a predstavuje záťaž pre ženu, dieťa, partnera aj celú blízku rodinu. Niekedy zostáva zvonka skrytá. Typickými príznakmi sú halucinácie, chorobné predstavy (bludy), plačlivosť, úzkosť, poruchy spánku, paranoja, poškodzovanie seba i dieťaťa, samovražedné sklony. Jej liečba prebieha rovnakým spôsobom ako pri iných psychotických ochoreniach. Zástava laktácie je nutná len v prípade, že látky liečivá prestupujú do materského mlieka a ohrozujú tak zdravie dieťaťa.
Popôrodná depresia – ako v skutočnosti vyzerá
Transformácia ženy a partnerský život
Narodením dieťaťa sa zo ženy stáva matka. Byť matkou predstavuje prejsť významným transformačným procesom, ktorý zahŕňa aj duchovnú/spirituálnu zložku osobnosti ženy. U väčšiny žien sa jedná absolútnu transformáciu doterajšieho spôsobu života, a to nielen v hmotnej, ale aj v nehmotnej úrovni bytia. Žena spracováva otázky svojej existencie a života v širších súvislostiach. Častým je téma zmyslu života a ďalšieho smeru cesty, po ktorej žena kráča. Ďalej sú to otázky hodnôt a orientácie v živote a v novej situácii.
So zmenami v sebahodnotení a sebapoňatí, ktoré sa mení v reakcii na pôrod a obdobie materstva ženy, súvisia aj zmeny v sexualite a v partnerskom živote. V tehotenstve a následne po pôrode sa často sexualita presúva do ženskejšej kvality prežívania, ktorá zahŕňa jemné, ošetrujúce a citlivé milovanie, ktoré nezahŕňa také intenzívne telesné výboje, ale naopak preferuje nežnosti, objatie, masáže, dotyky, hladenie, bozky, plynutie. Tehotenstvo je pre niektoré ženy je obdobím, kedy prvýkrát zažijú orgazmus vďaka väčšiemu prekrveniu malej panvy a schopnosti sa uvoľniť. Sexualita a jej prežívanie po pôrode, rovnako ako sebahodnotenie ženy, tesne súvisí s priebehom pôrodu a zážitkom, ktorý si z neho žena odnáša. Sexualita doznáva niekedy významnejšie zmeny aj zo strany partnera, keď žena môže byť mužom vnímaná skôr ako matka ako milenka. Jedná sa o tzv. Madonin komplex.
Sám partnerský vzťah je po pôrode plný zmien s potrebou sa na ne adaptovať. Mení sa nielen žena na matku, ale aj muž na otca. Často práve muž potrebuje zhruba rok na adaptáciu na svoju novú otcovskú úlohu.
