Niektoré deti sa ťažšie sústredia na jednu aktivitu a zabúdajú. Ľahko sa rozptýlia a náročnejšie zvládajú svoje emócie. Podpora týchto detí rodičmi a pedagógmi je kľúčová. Prejavy poruchy pozornosti ADD u detí: Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a porucha pozornosti bez hyperaktivity (ADD) sú neurovývinové poruchy, ktoré sa prejavujú najmä problémami so sústredením a udržaním pozornosti, hyperaktivitou a impulzívnym správaním.
Deti s touto poruchou často mávajú ťažkosti s plánovaním a organizáciou úloh, nedokážu sa sústrediť na jednu aktivitu, ľahko sa rozptyľujú a bývajú nerozhodné. Ďalej sa môže prejavovať nezvládaním emócií, náladovosťou, nízkou frustračnou toleranciou, či problémami s časovým manažmentom. Môžu mať tiež ťažkosti so zapamätávaním a udržaním si informácií v pamäti, problémy s učením a komunikáciou.
ADD (Attention deficit disorder) je bežná porucha pozornosti bez hyperaktivity. Deti s touto poruchou bývajú viac zasnené, neprítomné, pomalé a uzavreté vo svojich fantazijných svetoch. Ak ich niečo baví, dokážu sa do toho ponoriť. Tieto deti majú väčšinou problém s nižším výkonom v škole, ale nemávajú výraznejšie problémy so správaním. Druhou výraznejšou poruchou pozornosti s hyperaktivitou je ADHD (Attention deficit Hyperactivity disorder). Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi živé a dynamické.
Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete. Veľmi ľahko sa nechá rozptýliť, sledujú, "kde čo lieta". Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti. Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou. Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku. Pri ADHD sa k týmto príznakom pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené. Má problémy s prechodom na inú činnosť. Dieťa sa nechá ľahko vyprovokovať a často provokuje ostatných. Niekedy reaguje agresívne a tým sa dostáva do konfliktov. Často býva v triede neobľúbené, bez kamarátov alebo si naopak nájde kamarátov s podobnými problémami.
V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté. Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahrňuje poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy. Termíny ADD, ADHD sú iba popisné, označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu. Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov (rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky, vývinu reči). Charakteristika ADD, ADHD vychádza z predstavy, že sa na vzniku týchto ťažkostí môžu podieľať rôzne etiologické faktory.
Distribúcia, teda rozsah pozornosti, je príliš malý. Takéto deti sú schopné vnímať iba malé množstvo informácií, nedokážu venovať pozornosť komplexnejšej situácii. Schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Takéto deti nedokážu pružne reagovať. Selektivita, výberovosť je oslabená. Sú upútavané všetkým možným, nie sú však schopné zamerať svoj výber iba na to, čo je potrebné. Znamená to, že dieťa venuje pozornosť všetkému, čo jeho zmysly zachytávajú. Dieťa vie o všetkom možnom, čo sa práve v triede deje, ale nevie presne, o čom práve učiteľ hovorí.
ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom života dieťaťa. V tomto období začína dieťa chodiť do školy a sú naň kladené vyššie nároky - a to predovšetkým na jeho pozornosť, koncentráciu a schopnosť učiť sa. Aktivita týchto detí máva aj zvýšenú intenzitu, neprimeranú vyvolávajúcemu podnetu a preto vyžaduje značné množstvo energie. Dieťa potrebuje napriek všetkému poznať, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.
Ako spoznáte, že má vaše dieťa problém s koncentráciou a sústredením?
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod. Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.
Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť. Jej dôležitosť je pri zaumatizovaných a uvedomovaných aktivitách nižšia. Pri konfrontovaní sa s problémami pozornosti a správania by sme si mali byť vedomí charakteristických čŕt pozornosti v detskom veku:
- Rastúca schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť v jej dĺžke trvania, zamerania aj jej kontroly.
- Zvýšená schopnosť rozlišovať podnety, sústrediť sa iba na tie práve dôležité.
Mladšie deti sa ľahko nechajú vyrušiť akýmikoľvek podnetmi a preto nepodajú z hľadiska ich aktuálnych schopností dostatočne dobrý výkon. Ich pozornosť sa nedokáže prispôsobiť požiadavkám situácie. Kvalita pozornosti je závislá na zrelosti centrálnej nervovej sústavy, na koordinácii rôznych oblastí mozgu. Jej nedostatočná kvalita sa najviac prejavuje na začiatku školskej dochádzky. Zautomatizované činnosti sú menej náročné na pozornosť, prebiehajú bez väčšej účasti vedomia a omnoho rýchlejšie. Automatizácia je výsledkom častého opakovania a ďalšieho fixovania príslušnej vedomosti i schopnosti. Tento proces, najmä čo sa týka času potrebného na dostatočné zautomatizovanie, je výrazne individuálny aj u detí rovnakého veku.
Keďže platí, že zautomatizované činnosti žiaka menej zaťažujú, ale na novú alebo nedostatočne osvojenú látku sa musí plne sústrediť, je nevyhnutné, aby si deti zafixovali základy učiva a zautomatizovali potrebné vedomosti. Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania, treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku.
Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru. Úzkosť a napätie narúšajú činnosť takého dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby. Okrem toho sa taký žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.
Zaujímavosťou je, že pre mladšieho školáka nie je z vývinového hľadiska koncentrácia na sluchové a zrakové podnety rovnako záťažová. Vizuálne podnety ako informácie majú schopnosť dlhšej trvácnosti. Dieťa ich teda môže vnímať tak dlho ako samo chce, a preto je schopné lepšie sa sústrediť na rozlíšenie rôznych detailov. S obdobím začiatku školskej dochádzky sa spája schopnosť sústrediť pozornosť na rozoznávanie a rozlišovanie vizuálnych podnetov/obrazov, napr. písmen. V kontexte autoregulácie vlastnej pozornosti je pre deti mladšieho školského veku ešte náročnejšia koncentrácia pozornosti na sluchové podnety, konkrétne na hovorenú reč učiteľom. Pre tieto sluchové podnety je totiž charakteristické ich časovo obmedzené trvanie. Dieťa je nútené vnímať ich práve vtedy, keď k nemu učiteľ hovorí. K jej rozvoju prispieva dozrievanie mozgu, skúsenosti a významné pôsobenie školských požiadaviek na dieťa prispieva k zlepšeniu tejto schopnosti zvlášť medzi 8. - 11. rokom.
Všetky tieto aspekty učiteľ berie na vedomie a v závislosti od toho, že rôzne činnosti nevyžadujú rovnakú mieru koncentrácie pozornosti, vychádza aj pri plánovaní štruktúry vyučovacej hodiny - rôzne činnosti by sa mali striedať tak, aby ich nároky na pozornosť zodpovedali možnostiam žiakov určitého veku. Pri pasívnej pozornosti (napr. výklad učiteľa) sa dieťa musí sústrediť na vnímanie aktuálne pôsobiacich podnetov. Takto pôsobí únava, tlmivý vplyv stereotypu, prípadne slabá motivácia. Dieťa má v tejto situácii tendenciu všímať si iné, s výukou nesúvisiace podnety často iba preto, že ponúkajú oživenie. Toto je badateľné zvlášť na konci vyučovania, kedy žiaci začínajú vyrušovať, pretože potrebujú zmenu činnosti.
Sústredenie na úlohu podporuje komplexnejšia aktivita. Napr. mladší žiaci sa dokážu lepšie koncentrovať, keď si môžu písmená alebo obrázky ukazovať prstom. Je známe, že využitie komplexnejšej situácie (napr. spojenie zrakových a dotykových podnetov) a aktívnejšieho prístupu (dieťa si ukazuje prstom, nemieni sa spoliehať len na zrakové vnímanie) podporuje udržanie pozornosti.
Čo môže byť príčinou slabého sústredenia?
Zlý spánkový režim, respektíve nedostatok spánku: Málo hodín spánku má negatívny vplyv ako na deti, tak aj na dospelých. Zatiaľ čo odporúčaná doba spánku u dospelých je zhruba 8 hodín, u detí je to v závislosti od veku 10 až 12 hodín. Dbajte preto na to, aby vaše dieťa chodilo dostatočne skoro do postele, aby malo každý večer aspoň 10 hodín spánku. Uistite sa tiež, že pred spaním nemá prístup k videám a násilným hrám, ktoré by ho mohli skôr nabudiť, ako uspať.
Nedostatok pohybu: Okrem toho má pohyb aj iný účinok. Napomáha koncentrácii. Fyzická aktivita zvyšuje hladiny dopamínu, noradrenalínu a serotonínu v mozgu, to všetko pozitívne ovplyvňuje sústredenie a pozornosť. Deti, ktoré chodili do školy pešo sa vedeli lepšie koncentrovať ako tie, ktoré prišli autom.
Zlá výživa a nesprávne stravovacie návyky: Neprimeraná výživa je významným faktorom, ktorý prispieva k nedostatku koncentrácie. Ak je totiž vaše dieťa hladné, alebo preplnené cukrom, je dosť nepravdepodobné, že by mu to pomohlo sústrediť sa. Nezabúdajte obzvlášť na raňajky. Vhodnou voľbou je napríklad ovsená kaša. Ak ju deťom pripravíte s medom, orechmi a ovocím, môžete si byť istí, že budú mať potrebnú energiu na koncentráciu na celé doobedie. O sladkých cereáliách sa to isté povedať nedá. Vyhnite sa tiež kofeínu, energetickým nápojom a nezdravým jedlám. Naopak medzi potraviny, ktoré by ste mali zahrnúť do jedálnička vašich detí patria vajíčka, ryby, celozrnné pečivo, avokádo, orechy, čučoriedky, zelená listová zelenina, alebo horká čokoláda.
Stres a pocit tlaku môžu tiež spôsobiť problémy so sústredením: To, ako sa dieťa cíti a čo práve prežíva, môže priamo ovplyvňovať jeho schopnosť koncentrácie a sústredenia sa. Niekedy za stresom a napätím stoja napríklad problémy doma, osobné starosti, ale veľmi často tiež tlak pred polročným vysvedčením či veľkou písomkou. Riešením je v prvom rade komunikácia. Aj z vlastnej skúsenosti vieme, že ak nás niečo trápi neustále na to myslíme, a teda nám robí problémy sústrediť sa na robotu, alebo učenie. Ak prežíva vaše dieťa ťažké obdobie, alebo má z niečoho obavy, nájdite si čas a porozprávajte sa s ním. V konečnom dôsledku to môže byť niečo celkom triviálne a ľahko riešiteľné. Ak je však problém väčší a týka sa napríklad školy, či neľahkej rodinnej situácie, môže pomôcť rozhovor s detským psychológom.
Moderné technológie: Smartfóny, tablety a iné prístroje majú preukázateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa. Ak má teda vaše dieťa problém sústrediť sa na učenie a domácu úlohu, nemusí mať nevyhnutne poruchu pozornosti. Vyskúšajte mu zmeniť režim, prípadne sa zamyslite, či ho neovplyvňuje niektorá z vyššie spomenutých príčin.
Ako podporiť deti pri učení?
Pri učení existuje niekoľko zásad, ktoré sú potrebné dodržiavať. Tam kde sa to dá, pomáha učenie hravou formou. Odborníčka na spoločenské hry Štěpánka Zoubková zo spoločnosti Piatnik hovorí: „Hry sú prirodzenou a nenápadnou súčasťou výchovy. Niektoré deti potrebujú, aby im rodičia vopred vysvetlili pravidlá, hra musí mať jasný cieľ.“
Organizácia úloh: Odporúča sa vytvárať si efektívne stratégie zvládania: organizácia úloh do menších celkov, používanie vizuálnych pomôcok, alebo sústredenie sa na najdôležitejšie úlohy. Zadané úlohy je lepšie rozložiť na menšie kroky a po každom kroku dieťaťu poskytnúť spätnú informáciu o výsledku.
Vizuálne pomôcky a hry: Udržiavať pozornosť pomáhajú rôzne hry, či už slovné, obrázkové a číselné. „Napríklad pexeso je vhodná pomôcka pre rozvoj mozgu, či rozvoj pamäte a pozornosti, preto ho vždy odporúčame aj škôlkarom. Treba ale začať s jednoduchými obrázkami, aby ich dieťa dokázalo rozoznať,“ vysvetlila odborníčka na spoločenské hry Štěpánka Zoubková. Skvelou voľbou na rozvoj pozornosti a koncentrácie u detí sú jednoduché hry a aktivity, ktoré ich zaujmú a sú zábavné. „Farebné puzzle, stolové hry alebo kreslenie môžu byť výborným spôsobom ako trénovať ich schopnosť udržiavať pozornosť na konkrétnych úlohách,“ potvrdzuje Michaela Artemiou. Hry sa dajú efektívne využiť na trénovanie koncentrácie. Keďže sa deti hrou naučia viac, skúste ich denné, aj školské aktivity urobiť o čosi zábavnejšie.
Vytváranie prostredia a rutín: Odporúča sa tiež, aby rodičia dieťaťu pomáhali vytvárať rutiny, ktoré mu pomôžu zvládať každodenné úlohy - napríklad priestor na čítanie a rozhovory, ktoré mu pomôžu rozvíjať jeho komunikačné zručnosti. Podpora pozornosti u detí v školskom veku môže zahŕňať napríklad jasné a presné inštrukcie, štruktúrované a plánované aktivity, pravidelné prestávky, posilňovanie pozitívneho správania a komunikácia medzi učiteľmi a rodičmi. „Dôležitou súčasťou podpory je tiež vytvorenie prostredia bez nadmernej stimulácie a zameranie sa na individuálne potreby a schopnosti každého dieťaťa,“ myslí si Michaela Artemiou.
Zbavte priestor rušivých elementov. V prvom rade hovoríme o priestore, kde sa dieťa zvyčajne učí, čiže v detskej izbe. Zvyčajne bývajú najrušivejšie práve zariadenia ako telefóny, televízory, počítače, tablety, ale tiež rôzne hry a časopisy a podobne. Izbička by mala byť čistá a uprataná. Dôležité je tiež ticho a dostatočné osvetlenie, či už prírodné alebo umelé. Zdravá strava, dostatok tekutín a pravidelný harmonogram, ktorý zahŕňa čas na školské povinnosti a odpočinok, pomáha vytvárať predvídateľnú rutinu s predpokladom na lepšiu koncentráciu. Jemná inštrumentálna hudba do pozadia a jemné osvetlenie môžu pomôcť navodiť správnu náladu na štúdium. V ideálnom prípade by mal byť televízor, mobil aj tablet vypnutý a uložený v inej miestnosti, pretože môže ľahko na seba strhnúť pozornosť malého študenta.
Vytvorte si s dieťaťom režim. Presne stanovený režim a rutina deťom pomáha uvedomiť si, čo ich čaká. Pre dieťa je dôležité, aby malo stanovený denný rozvrh, aj keď je flexibilnejší. Pomáha to nielen s plánovaním času, ale aj s programovaním mozgu vášho dieťaťa, aby vedelo kedy a ako dlho sa bude učiť a že za tým príde zaslúžený šport, alebo oddych, čo mu dodá potrebnú motiváciu.
Pozitívna motivácia a pochvala: Chváľte. Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu. Práve motivácia niekedy týmto deťom chýba. Po konzultácii s pediatrom môžete dieťaťu podávať voľnopredajné doplnky podporujúce činnosť nervovej sústavy.
Doplnky stravy a vitamíny: Nájdite dieťaťu vhodné doplnky stravy a vitamíny pre deti na sústredenie. Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležité pre vývoj a správnu činnosť mozgu, kognitívne funkcie, sústredenie, pamäť i koncentráciu. Horčík je jeden z kľúčových minerálov pre zdravie a činnosť nervovej sústavy. Vitamíny skupiny B podporujú produkciu neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín, ktoré ovplyvňujú náladu a regulujú emocionálnu vyrovnanosť. Do stravy by sme mali deťom zaradiť nenasýtené mastné kyseliny. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky. Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch. Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou.
Vône a aromaterapia: Pomocou vôní môžeme dieťa upokojiť, podporiť jeho koncentráciu a pamäť. Vhodné sú medovka, rumanček a levanduľa, ktoré pomôžu upokojiť nadbytok myšlienok. Navodzujú pohodovú atmosféru plnú pokoja a dôvery. Pomáhajú aj pri problémoch so zaspávaním. Šalvia, jazmín či ruža dodávajú odvahu a stratené sebavedomie.
Ako sa diagnostikuje u detí porucha pozornosti?
Včasná a presná diagnostika i súčinnosť rodičov a učiteľov môže dopomôcť k tomu, aby sa situácia s pribúdajúcim vekom zlepšila. Podľa školskej psychologičky Michaely Artemiou sa diagnostika poruchy pozornosti u detí robí zvyčajne prostredníctvom kombinácie dôkladnej anamnézy, klinického vyšetrenia, psychologických testov a pozorovania správania dieťaťa. „Diagnostiku vykonáva lekár - neurológ v spolupráci s klinickým psychológom alebo psychiatrom. Diagnostický proces sa zameriava na objasnenie prítomnosti symptómov a vylúčenie možných iných príčin, ktoré by mohli byť zodpovedné za dané problémy.“
Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov.
Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo mať niektorú zo spomenutých porúch pozornosti, je dôležité navštíviť odborníka. Ten dieťa vyšetrí a diagnózu potvrdí alebo vyvráti.
Odborné vyšetrenie je vhodné zvážiť vtedy, ak problémy so sústredením pretrvávajú dlhšie než niekoľko mesiacov, zhoršujú školský výkon, narúšajú vzťahy alebo sú sprevádzané výraznými zmenami správania, emócií či spánku.
Rozvíjajte pozornosť už v predškolskom veku
V predškolskom veku sú deti prirodzene impulzívne a veľmi aktívne. Pozornosť je nestála, ovplyvnená podnetmi, ktoré pochádzajú z okolia. V 3-4 rokoch je necielená, neriadená vôľou. V 5. roku sa začína sústrediť, no úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje až v 6. roku. Dieťa v predškolskom veku a to od 3 do 6 rokov prechádza veľkými zmenami v súvislosti so zrením ich CNS (centrálnej nervovej sústavy). Pozornosť je silne ovplyvnená týmto zrením. Ak sa trojročné dieťa vedome sústredí 3-5 minút, považujeme to za normu. Naschvál teraz nehovoríme o mimovoľnej pozornosti, ktorá sa neustále mení a zameriava na objekty v prostredí, ktoré ju práve impulzívne zaujmú.
Možno ste už spozorovali, že aj také malé škôlkarske dieťa sa vie samé pohrať a pri nejakej činnosti zotrvá dlhšie, je akoby samo od seba sústredené dlhšiu dobu na jednu činnosť. Pri tejto činnosti je samé. V žiadnom prípade nie je vhodné do tejto činnosti vstúpiť. Z mnohých výskumov vieme, že schopnosť dlhodobejšieho sústredenia je do veľkej miery geneticky podmienená - niektoré deti majú jednoducho to šťastie, že sa dokážu sústrediť lepšie ako iné.
Niekoľko nových výskumov nám však ukazuje, že nie všetko je len v našej DNA. Za negatívny typ rodičovského konania považovali vedci aj prílišnú kontrolu zo strany mamy, napríklad keď neustále prikazovala dieťaťu, čo a kedy má robiť, takže dieťa si nemalo šancu nájsť svoj vlastný spôsob práce. Tie deti, ktorých mamy neboli voči svojim deťom príliš citlivé - teda nerešpektovali ich tempo, snažili sa im podrobne naplánovať všetky aktivity, nevšímali si, čo dieťa momentálne zaujíma, ale vnucovali mu svoje predstavy o tom, s čím a kedy by sa malo hrať, nedopriali mu samostatne sa pre niečo rozhodnúť a zrealizovať to, mali v dvoch rokoch horšiu schopnosť sústrediť sa.
Na pozornosť predškolských detí má veľký vplyv aj ich vlastná emocionalita. Predškolácke obdobie je silne emočné a deti sa vlastne učia svoje emócie sebaregulovať. Rodičia aj pedagógovia sú tí, ktorí im v tom vedia výrazne pomôcť. Deti, ktoré prežívajú častejšie negatívne emócie - hnev, strach, úzkosť alebo sú aktívnejšie, agresívnejšie a tak sú často napomínané a trestané, majú zhoršenú schopnosť sústredenia. Ocitávajú sa tak v začarovanom kruhu. Cítia úzkosť, ktorú ani nevedia pomenovať, v dôsledku toho sú nepozorné a impulzívne a následne sú napomenuté, potrestané a kruh sa točí dookola.
Niektoré deti dostali do vienka lepšiu schopnosť sústredenia než iné. Zo psychologických výskumov je zrejmé, že aj napriek vrodeným rozdielom skutočne záleží na tom, ako sa k deťom správame.
Stratégie na podporu študentov s ADHD | Caroline Odom | TEDxYouth@MBJH
V súčasnosti sa veľa hovorí o tzv. vizuálnom smogu, ktorý nás obklopuje vo vonkajšom prostredí a podvedome ho vnímame. Nadmerná ponuka rôznych podnetov naraz v prostredí dieťaťa naň môže vplývať chaoticky a disharmonicky. V rodinách, kde sa žije príliš konzumným spôsobom života, dieťa často dostáva informáciu, že všetko je dostupné, o nič sa netreba snažiť, že všetko dostane na požiadanie. Deti, ktoré sú vychovávané príliš voľným spôsobom, sa ťažšie orientujú vo svete, vo vzťahoch, v živote. Dieťa predškolského veku sa ešte nevie rozhodovať tak ako dospelý. Príliš veľká ponuka pre rozhodovanie ho mätie a uvádza do chaosu. Pole jeho rozhodovania treba zúžiť primerane jeho veku a zrelosti. Trojročnému dieťaťu môžeme dať na výber, či si oblečie modrý alebo červený sveter. Samozrejme, dvanásťročný tínedžer sa rozhoduje úplne inak a jeho zodpovednosť a schopnosť rozhodovania sú oveľa väčšie.
Moderní rodičia sú často príliš angažovaní vo výchove. Organizujú deťom čas a v dobrej viere zaplavujú už trojročné deti veľkým množstvom aktivít v podobe rôznych krúžkov. Pritom si neuvedomujú, že malé dieťa potrebuje skôr rituál, ktorý sa opakuje, svoj stabilný priestor a k tomu občas niečo navyše v podobe výletu, dovolenky, návštevy múzea a pod. Často, hlavne vo veľkých mestách, už troj-, štvorročné deti chodia na rôzne krúžky aj viackrát do týždňa, navštevujú reštaurácie namiesto spoločného stolovania doma, cestujú po svete. Rodičia napĺňajú ich život veľkým množstvom zážitkov. Dieťa nemá čas odpočinúť si, byť vo svojom priestore, spracovať, čo zažilo a videlo. Dieťa potrebuje dostatok času na to, aby zameralo svoju pozornosť, pochopilo informáciu, zistilo, čo sa deje okolo, vnímalo súvislosti. Dospelí často robia chybu, keď nedostatočne vnímajú, že dieťa potrebuje čas, aby sa venovalo svojim aktivitám a hrám. Významný nemecký neurovedec Manfred Spitzer, ktorý sa venuje výskumu mozgu a procesom učenia sa u detí predškolského veku, varuje pred digitálnymi technológiami v ranom detstve a prenikaniu počítačov do oblasti vzdelávania. Ako v tomto kontexte povedal: „Kto chce mať z dieťaťa matematika alebo špecialistu na informatiku, mal by sa postarať o to, aby sa v škôlke hralo s prstami a nie s laptopom.“
