Pedagogika Márie Montessoriovej predstavuje inovatívny a stále atraktívny prístup k vzdelávaniu, ktorý má svoje korene vo svete už viac ako storočie. Na Slovensku a v Českej republike ide o alternatívu, ktorá sa začala rozvíjať neskôr, najmä po páde jednotného školského systému. Tento systém, zavedený v roku 1948, obmedzoval možnosť využívania alternatívnych pedagogických smerov popri hlavnom prúde vzdelávania.
Cambridgeský slovník psychológie definuje Montessori metódu ako prístup k detstvu a základnému vzdelaniu, ktorý zdôrazňuje aktívnu vôľu dieťaťa učiť sa vlastným tempom a vlastnou cestou, ak mu je poskytnutá sloboda konať v rámci štruktúrovaného a bezpečného prostredia. Táto filozofia sa začína odrážať už v príprave budúcich učiteľov materských škôl, ktorí sa oboznamujú s reformnými a alternatívnymi koncepciami. Okrem formálneho vzdelávania poskytujú cenné vedomosti aj neformálne a informálne formy vzdelávania, ktoré sa zameriavajú na teóriu, metodiku a prax Montessori pedagogiky.
V predloženom príspevku sa zameriavame na možnosti informálneho vzdelávania a zdroje, ktoré sú dostupné učiteľom a záujemcom prostredníctvom odborných recenzovaných časopisov.
Vznik a vývoj Montessori pedagogiky
Počiatky Montessori pedagogiky môžeme datovať do obdobia vzniku prvého "Domu detí" (Casa dei bambini), kde Mária Montessoriová rozvíjala svoje myšlienky a venovala sa pozorovaniu detí. Samotná autorka však kládla formovanie svojej pedagogickej koncepcie do obdobia pred otvorením tohto zariadenia.
Mária Montessoriová, ktorá vyštudovala medicínu na Univerzite La Sapienza v Ríme a v roku 1896 sa stala prvou lekárkou v Taliansku, sa začiatkom 20. storočia zapojila do plánov revitalizácie zaostalej rímskej štvrte San Lorenzo. V roku 1906 dostala ponuku vybudovať a viesť školy v tejto štvrti. Cieľom týchto škôl, nazvaných "Casa dei bambini", bolo poskytnúť deťom bezpečné prostredie, kým ich matky mohli pracovať, a zároveň ich ochrániť pred nebezpečenstvami ulice. Prvá škola bola otvorená 6. januára 1907 v Ríme.
Na formovanie pedagogiky M. Montessoriovej vplývali okrem iných aj osobnosti ako Edouard Séguin a Jean Itard. Obdobie jej života a tvorby bolo bohaté na odborníkov v oblasti pedagogiky a psychológie, pričom spoločenský vývoj a pokroky vo vede priniesli objavy a teórie, ktoré dodnes ovplyvňujú tieto disciplíny.
Súčasný stav Montessori pedagogiky na Slovensku a v Českej republike
V súčasnosti je Montessori pedagogika prítomná v mnohých inštitúciách. Podľa Zelinu (2000) mala na Slovensku v minulosti zastúpenie v jednej materskej škole v Bratislave a v jednej v Košiciach. K roku 2019 bolo na Slovensku evidovaných 11 materských škôl využívajúcich Montessori pedagogiku, z toho 7 bolo registrovaných v sieti škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zastúpenie na úrovni základných škôl mali dve školy, taktiež registrované v spomínanej sieti. Okrem toho sa k tejto pedagogike hlási ďalších 5 inštitúcií, ako sú jasle, detské a materské centrá.
Na prelome tisícročí bolo v Českej republike podľa Zelinu (2000) 25 materských škôl s Montessori prístupom. Neskôr Rýdl (2007) uvádza nárast na 60 tried v materských školách a 7 základných škôl uplatňujúcich túto koncepciu. Průcha (2009) zaznamenal 21 materských a 10 základných škôl.
Princípy Montessori pedagogiky a ich súvis s neurodidaktikou
V súčasnosti sa v oblasti vzdelávania čoraz viac presadzuje neuropedagogika a neurodidaktika, ktoré sa zaoberajú vplyvom poznatkov z neurovied na pedagogiku a didaktiku. Ideálne učenie by malo prebiehať v prostredí, ktoré je kompatibilné s fungovaním mozgu. Montessori pedagogika zrkadlí tieto princípy prostredníctvom:
- Dôvera: Učiteľ alebo rodič zabezpečuje deťom pocit istoty a bezpečia, čo umožňuje deťom učiť sa vlastným tempom bez stresu.
- Sloboda výberu: Deti majú možnosť slobodne si vybrať činnosť, čo podporuje ich vnútornú motiváciu.
- Zmysluplný obsah: Vzdelávanie je členené do piatich štandardných oblastí: Jazyk, Matematika, Kozmická výchova, Zmyslová výchova a Cvičenia každodenného života.
- Dostatok času: V Montessori školách neexistuje triedno-hodinový systém, čo umožňuje deťom venovať sa činnostiam podľa vlastných potrieb.
- Obohatené prostredie: Bohatá ponuka didaktického materiálu podnecuje záujem a zvedavosť detí.
- Dokonalé zvládnutie naučeného: Dôraz sa kladie na praktické zvládnutie vedomostí a zručností.
- Cielený pohyb: Ruka je vnímaná ako nástroj ducha, pričom učenie prebieha prostredníctvom praktických činností a pohybu.
Vybrané výskumy potvrdzujúce efektivitu Montessori pedagogiky
Existuje viacero výskumov, ktoré potvrdzujú pozitívny vplyv Montessori pedagogiky na rozvoj detí.
Vo Francúzsku prebehol v rokoch 2011 až 2014 výskum pod vedením neurológa Dehaena, ktorý ukázal, že deti s predškolskou prípravou v experimentálnej skupine dosahovali výsledky prevyšujúce celonárodné normy.
V USA realizoval Rathunde (2003) výskum na 150 žiakoch z Montessori škôl a 400 žiakoch z tradičných škôl. Výsledky preukázali u žiakov z Montessori škôl podstatne vyššiu kvalitu akademických zručností, vyššiu aktivitu, spoločenskosť, vyššiu frekvenciu pocitu šťastia a väčší záujem o učenie.
V Českej republike bol v rokoch 2010 až 2013 realizovaný projekt "Šance pro vaše dítě", ktorý zahŕňal výskum Spoločnosti Montessori. Tento projekt, spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom, sa zameral na posúdenie školskej pripravenosti detí. Výsledky ukázali, že Montessori skupiny dosiahli v testoch školskej pripravenosti väčší posun v bodových hodnoteniach v porovnaní s kontrolnými skupinami, najmä v oblasti verbálnej pamäte a reči.
Výskum Dr. Kozelkovej z Trnavskej univerzity (2013) sa zameral na Montessori terapiu u detí s detskou mozgovou obrnou. Výsledky ukázali zvýšenie úrovne vo väčšine vyšších zrakových funkcií, čo svedčí o adekvátnej aplikácii Montessori terapie pri stimulácii týchto funkcií.
Vzdelávanie učiteľov v Montessori pedagogike
Úspešná realizácia Montessori pedagogiky si vyžaduje špecifickú prípravu učiteľa. Podľa Everhardtovej (2000) musí učiteľ nielen poznať filozofiu a teoretické práce, ale musí byť aj pripravený "mlčky ponúknuť svoju dušu" dieťaťu.
Príprava učiteľa by mala byť dvojaká:
- Teoretická príprava: Budúci učiteľ sa musí formovať, učiť sa byť uvážlivým, trpezlivým, pozorovať, byť prispôsobivým a vytrvalým. Odborná pedagogická príprava sa získava štúdiom na vysokých alebo stredných školách, ideálne v pedagogických študijných programoch. Táto príprava by mala zahŕňať pedagogické, psychologické, didaktické a metodické aspekty.
- Príprava v oblasti Montessori pedagogiky: Učiteľ musí byť schopný vybrať vhodný materiál, predviesť jeho používanie, poznať didaktický materiál, ako aj teoretickú platformu Montessori pedagogiky. Učiteľ v tomto prístupe nie je ten, kto učí, ale ten, kto vedie a usmerňuje dieťa na jeho ceste.
Okrem tradičných kompetencií je formulovaná aj špecifická "MM-kompetencia" (Mária Montessoriová), ktorá predstavuje súhrn vedomostí, poznatkov a vnútorného presvedčenia o filozofii Márie Montessoriovej.
Vzdelávanie učiteľov môže prebiehať formálne (v rámci štandardného štúdia), neformálne (prostredníctvom seminárov a kurzov) a informálne (z kníh, článkov a médií). Pre pochopenie Montessori pedagogiky je relevantná najmä informálna príprava, ktorá je najdostupnejšia a umožňuje študentom manažovať si vlastné tempo učenia.
Montessori pedagogika v kontexte slovenského školského systému
V Slovenskej republike predprimárne vzdelávanie poskytujú materské školy, ktoré sú určené spravidla pre deti vo veku 3 až 6 rokov. Predprimárne vzdelávanie je povinné pre deti, ktoré do 31. augusta dosiahnu vek 5 rokov. Zákonný nárok na miesto v materskej škole majú aj trojročné deti.
Starostlivosť o deti od 6 mesiacov do troch rokov poskytujú zariadenia starostlivosti pre deti do troch rokov veku, kedysi známe ako detské jasle. Tieto zariadenia, ako napríklad Detské jasle a materské centrum Húsenička v Nitre, ponúkajú celodennú starostlivosť s dôrazom na rodinný spôsob výchovy a kvalifikovaný personál.
Zriaďovateľom škôl a školských zariadení na Slovensku je v prvom rade obec, ktorá vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov. Vzťah zriaďovateľa a školy je definovaný zákonom o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Vzdelávanie v jasliach a materských školách sa môže realizovať aj individuálne pre deti so zdravotným znevýhodnením, a to v spolupráci s rodičom a za účasti pedagogického zamestnanca.
Hoci text neobsahuje priame informácie o zaradení "jaslí" do systému škôl v zmysle formálneho vzdelávania, jasle a materské centrá predstavujú dôležitú súčasť starostlivosti o najmenšie deti, kde sa môžu uplatňovať princípy Montessori pedagogiky, často v neformálnej a informálnej forme.