Mnoho rodičov sa obáva, keď ich dieťa v 1,5 roku ešte nerozpráva alebo má obmedzenú slovnú zásobu. Je dôležité vedieť, že vývin reči je individuálny a nie každé dieťa sa vyvíja "podľa knihy". Avšak, ak máte podozrenie, že s rečou vášho dieťaťa niečo nie je v poriadku, je lepšie to riešiť včas.
Vývin reči dieťaťa: Od narodenia do troch rokov
Vývin reči je špecifický a v každom období sa v reči intenzívnejšie rozvíja iná zložka: slovná zásoba, gramatika, výslovnosť, schopnosť čítať a i. Dieťa sa začína učiť jazyk už v tele matky. Od 3. mesiaca počuje bábätko v mamičkinom brušku zvuky zvonku. Vtedy sa vyvíjajú rečové orgány a mozog. V predrečovom období dieťa nerozpráva, neužíva slová, ale kričí, hrkúta, džavoce, precvičuje si artikulačné orgány. Toto obdobie nazývame obdobím fyziologickej bezrečnosti. Po prvom roku života sa u detí stretávame s prvými slovami. V období medzi 1. a 2. rokom dieťa začína zvyčajne využívať na dorozumievanie jednoslovné vety, ktoré vyjadrujú vlastné priania, pocity, prosby (ham, pá, baba, mama, tata). Veľký význam má intonácia, melódia a prízvuk. Dôležitú úlohu má stále neverbálna komunikácia - plač, mimika, gestá. Ku koncu tohto obdobia dieťa dospieva do veku prvých otázok (Kto je to? Čo je to?). Obdobie medzi 2. a 3. rokom býva charakteristické prudkým rozvojom komunikačnej reči. Dieťa zisťuje, že pomocou reči dokáže usmerňovať dospelých vo svojom okolí, preto sa snaží komunikovať čoraz častejšie. Po 2. roku dieťa začína používať jednoduché dvojslovné vety (mama, papá). V období okolo 3. roku života sa stretávame u dieťaťa s náročnejšími myšlienkovými operáciami. Zväčšuje sa slovná zásoba, rozvíja sa gramatická stránka reči. Po treťom roku už väčšinou dieťa začína používať singulár aj plurál podstatných mien. Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou. Nastáva prehlbovanie a spresňovanie obsahu slov, gramatických foriem. Medzi 3. a 4. rokom dieťa začína tvoriť súvetia. Po 4. roku používa dieťa obvykle všetky slovné druhy. Číslovky, predložky a spojky si deti väčšinou osvojujú najneskôr.
V jednom roku nemá dieťa záujem komunikovať, nepoužíva gestá. V dvoch rokoch nehovorí okolo 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má slabé porozumenie reči a jeho reč je nezrozumiteľná pre blízkych, je načase vyhľadať logopéda. V neskoršom veku, ak je horšia zrozumiteľnosť reči, deti slová komolia alebo skracujú, ak je slovná zásoba obmedzená, gramatická stránka reči pokrivkáva, ak nepoužívajú niektoré slovné druhy, spojky alebo predložky, rozprávanie prebieha v krátkych, jednoduchých vetách, tiež je na mieste prísť sa poradiť.
Kedy je čas navštíviť logopéda?
Ak Vaše dieťa začína rozprávať neskoro, zbytočne nečakajte a vyhľadajte logopéda. Kým by ste čakali, Vaše dieťa by nikam nenapredovalo. Ak dieťa ešte v 3 rokoch nerozpráva alebo má v porovnaní s ostatnými deťmi malú slovnú zásobu a jeho slová sú pre okolie veľmi zle zrozumiteľné, ide s veľkou pravdepodobnosťou o oneskorený vývoj reči. V tomto prípade je vhodné obrátiť sa na obvodného lekára, ktorý dieťa pošle na vyšetrenie ku klinickému logopédovi alebo lekárovi - foniatrovi.
Nie každé dieťa sa vyvíja "podľa knihy", ale to neznamená, že niečo nie je v poriadku. Oneskorenie expresívneho jazyka vyplýva z individuálneho tempa a rytmu vývinu dieťaťa. Oneskorenie expresívneho jazyka (t. j. vývoj individuálnym tempom) je charakterizované narušením jazykového prejavu pri jeho správnom porozumení (správna pasívna reč). Sledovaním a pozorovaním vývinu reči u dieťaťa však môžete dieťa podporovať a reagovať, keď máte obavy. Poraďte sa s lekárom, pretože problémy s rečou môžu súvisieť napr. s poruchami sluchu.
Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas (niekoľko týždňov), obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu. Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať sami, napr. hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu.
Pri najmenších deťoch (do 3-4 rokov) logopéd pracuje najmä s rodičom. Rodič je ten, kto je s dieťaťom najčastejšie a kto ho môže najlepšie stimulovať v reči. Logopéd Vám ukáže ako na to.
Dieťa, ktoré chodí na logopédiu, nie je hlúpe, ale učí sa pekne rozprávať. Tohto sa báť určite nemusíte.
Pri včasnom zásahu majú deti v neskoršom veku oveľa menšie problémy. Veľkým míľnikom je prvá trieda. Predškoláci prechádzajú skríningom, ktorý potvrdí, či je dieťa na školu zrelé. Stretávam sa s rodičmi, ktorí žiadajú odklad nástupu do školy, ale aj s takými, ktorých deti by pokojne mohli ešte rok počkať, ale rodič trvá na tom, že dieťa pôjde do školy. Je to individuálne, ale testy školskej zrelosti, ktoré robia psychológovia, ale aj my logopédi, ukážu, či má dieťa všetko, čo má pri nástupe do školy mať. Ak hovoríme o artikulácii, tú by mal mať predškolák zvládnutú. Ak ide o slovnú zásobu, mala by byť pri nástupe do školy adekvátna veku a dieťa by malo slovám aj dobre rozumieť. No a v rámci gramatiky by malo vedieť tvoriť súvetia, vety by mali mať dostatočnú dĺžku a mali by obsahovať všetky slovné druhy. Dieťa by malo vedieť porozprávať aj súvislý príbeh tak, aby mal hlavu a pätu a aby jeho rozprávaniu iní rozumeli.
Čo je to logopédia a čo spadá do jej kompetencie?
Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: logos znamená slovo, paidea výchova. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formu aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem “narušená komunikačná schopnosť”.
Do kompetencie logopéda spadá:
- Narušenie článkovanie reči (dyslália, dyzartria)
- Narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť)
- Získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus, surdomutizmus)
- Získaná orgánová bezrečnosť (afázia)
- Narušenie zvuku reči (fufnavosť, palatolália)
- Narušenie grafickej podoby reči (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia)
- Symptomatické poruchy reči - sprevádzajú iné dominantné postihnutie, narušenie alebo ochorenie
- Poruchy hlasu
- Autizmus - bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti ako celku
- Kombinované chyby a poruchy
Ako nájsť dobrého logopéda a ako prebieha terapia?
Mnoho dnešných logopédov robí terapiu s deťmi hravou formou. Starší sedia za stolíkom so zaujímavými pracovnými listami, pomôckami, kartami, pexesom… Mladší sedia na koberci a pani logopedička ich s pomocou zaujímavých hračiek učí pekne rozprávať. Mnoho detí sa na stretnutie s logopédom teší.
Detský logopéd nie je doktor, z ktorého majú deti strach: nepichá injekcie, nepredpisuje lieky, nechodí od hlavy po päty v bielom plášti s rúškom na tvári.
Logopédia nie je žiaden zázrak. Nik nemôže povedať, že ak sa predsalen odhodláte a zájdete k logopédovi, Vaše dieťa začne ako šibnutím čarovného prútika okamžite rozprávať. Niekedy sú za tým hodiny a hodiny spoločnej domácej snahy. A niekedy nás i napriek tomu možnosti a schopnosti dieťaťa jednoducho „nepustia“ k takým pokrokom, aké by sme si priali.
Základom nie sú minúty u logopéda, ale čas, ktorý nad zadaniami a cvičeniami strávia deti doma. Logopéd ukáže, ako doma potom treba každý deň cvičiť. My sami nedokážeme robiť zázraky na počkanie.
Stretnutia s logopédom môžu úplne zmeniť Váš postoj a pomôcť Vám vyrovnať sa pocitmi, ktoré prežívate. Naučíte sa, čo môžete od dieťaťa najbližšie očakávať a budete sa tak čoskoro môcť tešiť z nových, aj malých, pokrokov. Z mnohých rodičov sa potom stávajú akísi „laickí logopédi“, ktorí vedia aj sami vymyslieť vhodnú aktivitu.
Ak máte podozrenie, že s rečou Vášho dieťaťa niečo nie je v poriadku, nečakajte. Nenechajte sa odradiť radami samozvaných odborníkov. O Vašom dieťati toho veľa nevedia a logopédia ako veda od „ich doby“ výrazne pokročila.
Rodičia a logopédia
Pre správny vývoj reči je okrem biologických faktorov dôležitý aj vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Z hľadiska správneho vývoja reči je teda potrebné, aby rodičia poskytovali deťom dostatok primeraných rečových podnetov a stimulovali dieťa ku komunikácii (dôležité je na deti veľa hovoriť, venovať pozornosť básničkám, pesničkám, rytmizácii).
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Rodičia by si mali všímať, či sa reč dieťatka oneskoruje alebo sa vyvíja inak ako u rovesníkov.
V logopedickej praxi sa ešte stále stáva, že ambulanciu navštívi do krvi urazený rodič, ktorého upozornil pediater, učiteľka v materskej škole alebo niektorý príbuzný či známy, že by mal so svojou ratolesťou navštíviť logopéda. Urazený je väčšinou preto, lebo obsah pojmu “logopéd” chápe len veľmi nepresne alebo vôbec. Väčšinou požaduje potvrdenie, že “jeho dieťa nie je debil” ani “zaostalý”.
Keď niečo chce, tak príde na miesto, kde sa daná vec nachádza, a začne plakať. Aj keď sa s ňou stále rozprávame, snažíme sa o to, aby hovorila, ona si len niečo mrmle, ale nič nedokáže povedať. Dá sa s tým niečo robiť?
Ako naučiť batoľa rozprávať - 3 tipy - Logopédia pre batoľatá
Rada na záver: Veľa sa deťom venujte, vysvetľujte a rozprávajte. Robte to však tak, aby to bolo veku primerané. Čo znamená, že ak napríklad vaše dieťa hovorí v dvojslovných vetách, vy rozprávajte maximálne trojslovne. Ide o tzv. modelovanie v zóne najbližšieho vývinu - „iba trochu viac a nie menej“. Vtedy dieťa z vašej reči profituje.