Poruchy reči má na Slovensku podľa odhadov klinických logopédov viac ako 70 % detí v predškolskom veku. Odbornú pomoc v tomto období však vyhľadajú rodičia len necelej polovice z nich. Už od malička rozprávajte s deťmi čisto. Nemaznajte sa s nimi, nepoužívajte detské pazvuky a obmedzte používanie zdrobnenín. Slúžite im ako vzor a zatiaľ čo vy pohodlne prejdete do bežnej reči, im bude v ušiach stále znieť štýl predošlej komunikácie, ktorú ste mali s nimi.
Nečakajte, že sa chyby z ich reči odstránia samé. Po treťom roku ich začnite intenzívnejšie opravovať, robte to priateľsky a milou materinskou formou, aby to v nich nezanechalo zlý pocit. Vymýšľajte rôzne hry so slovami, ktoré zlepšia ich slovnú zásobu a naučia ich dobre vyslovovať jednotlivé hlásky.
Vývoj reči a kedy vyhľadať odbornú pomoc
Vývoj detskej reči má svoju postupnosť, ale i tak sa dnes u detí stretávame s mnohými rečovými chybami. Deti chytajú počas svojho vývoja viacero rečových zlozvykov. Dieťa už musí vedieť spájať určité hlásky, z ktorých si vytvára vlastné slová. Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík. Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov. Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť. Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky.
V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti. Práve teraz sa učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov. Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov. Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Z reči sa odstraňujú posledné chybičky. V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K.
Kedy navštíviť logopéda?
Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Zbytočne nečakajte pokiaľ vám vaše domnienky potvrdí učiteľka po nástupe do školy alebo detský lekár pri nejakej preventívnej kontrole. Rovnako by ste mali k odborníkovi zájsť aj v prípade, ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu. Horná veková hranica úpravy rečových chýb neexistuje. Úspešnosť potom trochu klesá, no problém sa dá z veľkej časti napraviť.
Návštevu určite neodkladajte, ak vášmu 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.). 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať. Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne.
Ak 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.). Ak 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať. Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne.
Najdôležitejším indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či nám rozumie jednoduché otázky, či má záujem o interakciu s dospelým alebo inými deťmi. Napríklad v dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných, trojslovných kombináciách, začínať tvoriť prvé krátke vety, ovládať minimálne 50 - 70 slov. Neskôr, medzi 3. a 4. rokom, ak rodič eviduje v reči dieťaťa chyby v gramatickej stránke reči, slovnej zásobe, porozumení, treba navštíviť logopéda. A čo sa týka artikulácie, tak v 4 rokoch by už mala byť reč dieťaťa úplne zrozumiteľná aj pre cudzích ľudí. Dieťa ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky L a R.
Príčiny rečových chýb
Dyslália je porucha artikulácie, ktorá sa vyznačuje neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky, resp. skupiny hlások. V praxi to znamená, že dieťa problematické hlásky vynecháva, zamieňa za iné, alebo chybne vyslovuje. Je dôležité rozlíšiť pravú dysláliu od fyziologickej. Fyziologická dyslália je bežný, vývinový jav objavujúci sa približne do 5 roku života. Medzi 5 a 7 rokom sa môže vyskytovať predĺžená fyziologická dyslália. Ak dieťa po 7 roku života má pretrvávajúci problém s artikuláciou, hovoríme o pravej dyslálii.
Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy reči. Príčiny vzniku sú rôzne, všeobecne sa delia na orgánové a funkčné. Pod orgánové odchýlky patria anomálie rečových orgánov (rázštepy, zhryz, výrazne zväčšená nosohltanová mandľa..), medzi funkčné zaraďujeme myofunkčnú poruchu - porucha funkcie pohybu jazyka. Na vzniku dyslálie môže podieľať aj dedičnosť. Nededí sa však samotné „račkovanie“, no dedí sa tzv. rečová neobratnosť. Podiel na vzniku dyslálie môže mať aj hypopodnetné prostredie, teda nedostatočná komunikácia rodičov s dieťaťom. Vplyv na problém s výslovnosťou môže mať aj bilingvizmus (viacjazyčnosť), či príliš skoré učenie sa náročných hlások (napr. učenie písmenka „r“ v 3 rokoch).
Pri týchto poruchách môže ísť o kombináciu príčin. Skrývať sa za nimi môžu problémy s chrupom, keď dieťa nemá správe vyvinuté zuby a kvôli tomu ukladá v ústach zle jazyk a nesprávne vyslovuje slová. Taktiež ide o zlý vzor od jedného z rodičov, keď môže mať rovnaký problém a nechtiac tak ovplyvní aj dieťa. Za rečovými vadami môžu byť aj niektoré vývojové poruchy ako napríklad zle zrastený jazyk, spomínané problémy s chrupom, ale aj vrodené problémy, pri ktorých dieťa nesprávne spracúva počuté slová a nedokáže im priradiť správny význam.
Veľmi častou príčinou narušenej artikulácie býva zväčšená nosohltanová mandľa, ktorá spôsobuje: myofunkčné poruchy (pri správnom dýchaní jazyk vypĺňa podnebie, pri zväčšenej nosovej mandli leží v ústnej dutine na spodnom zuboradí, a tak pri prehĺtaní namiesto tlaku na podnebie tlačí na zuby, deformuje ich a pri prehĺtaní sa vysúva z ústnej dutiny); neschopnosť diferencovať sykavky v reči; nedostatočný výdychový prúd vzduchu (potrebný na vyvodenie hlásky r). Za ďalšie príčiny chybnej artikulácie môžeme považovať aj anomálie rečových orgánov; pohybovú neobratnosť či nešpecifickú dedičnosť.
Pri chybnom prehĺtaní tlačí jazyk oproti zubom, alebo sa vsúva do medzery medzi zubné oblúky. Na vzniku myofunkčných porúch sa podieľa množstvo faktorov, napríklad dlhodobé cmúľanie palčeka či cumlíka, upchatý nos alebo prirastená uzdička jazyka. Myofunkčnú poruchu sprevádza aj napätie jazyka, celého svalstva tváre a vo väčšine prípadov aj nesprávne dýchanie a nesprávne držanie tela.
Dyslália a myofunkčná porucha: Chyby výslovnosti - najmä zlú výslovnosť sykaviek a hlásky r môže spôsobovať aj myofunkčná porucha. Je to porucha funkcie pohybu jazyka, napätia a funkčnosti mimických svalov a porucha prehĺtania. Asi tri štvrtiny detí a dospelých s poruchou artikulácie majú práve myofunkčnú poruchu.
Dávajte pozor na rozprávky nadabované v českom jazyku. Keď ich budú pozerať denne a budú tak s češtinou v častejšom kontakte ako so slovenčinou, časom sa im tieto jazyky budú miešať a slová začnú vyslovovať nesprávne.
Pri nástupe do školy by mala byť výslovnosť v poriadku. Prečo majú niektoré deti s výslovnosťou problémy? Dôvodov môže byť veľa. Dieťa môže mať problémy so sluchom, s rečovými orgánmi, ale príčinou môžu byť aj znížené rozumové schopnosti.
V súvislosti s nesprávnou výslovnosťou sa často môžete stretnúť s pojmami dyslália alebo artikulačná neobratnosť. Dyslália znamená nesprávnu výslovnosť jednej alebo viacerých hlások. Vedecké poznatky umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti v skoršom veku.
Ako pomôcť dieťaťu s výslovnosťou
Najviac problémov robia deťom písmená R a L. V tomto prípade stačia jednoduché jazykové cvičenia, ktoré pohodlne odstránia tieto chybičky. Môžete vyskúšať aj vlastnú pomoc, keď si na internete nájdete logopedické texty, ktoré naprávajú tieto problémy. Stáva sa to najmä deťom, ktoré rozprávajú veľmi rýchlo. Základným riešením je trochu ich upokojiť a naučiť ich rozprávať pomalšie.
Tak ako v prípade zajakávania, i pri stopnutí rozprávania ide o psychologickú chybu. Keď sa už dieťa raz naučí rozprávať, no potom sa zatne a komunikuje iba gestikuláciou, v žiadnom prípade za tým nie je vývojová chyba alebo zanedbanie jeho rečového vývoja. Ide o silný emotívny zážitok, ktorý ho vykoľají natoľko, že zvolí takúto neprimeranú reakciu.
Dbajte na precízne cvičenie úloh, ktoré dostanú od logopéda. Venujte im denne aspoň desať minút a vždy dozerajte na to, ako ich deti prevádzajú, aby ste ich mohli opravovať a usmerňovať. Zlepšujte aj ich slovnú zásobu a cielene ich učte nové slová.
Tieto poruchy sú často spustené po nejakom silnom negatívnom zážitku. Okrem rečových cvičení je nutné navštíviť aj psychológa a odstrániť celý problém.
Oromotorické cvičenia a dychové cvičenia
Hovorená reč je uvedomelá zámerná činnosť pohybového aparátu hovoridiel a má základné charakteristiky, ktoré sú spoločné s akýmkoľvek pohybovým aktom. Keďže artikulačné orgány sú primárne orgány s inými funkciami ako je reč, teda orgánmi dýchania a prijímania potravy. V prípravných cvičeniach je vhodné vychádzať z prvotných funkcií, ako sú sanie, žuvanie, prehĺtanie, fúkanie, mľaskanie, pískanie, ako aj mimické pohyby.
Pery - činnosť pier pri artikulácii je veľmi mnohotvárna. Pre akustickú podobu hlásky a pre napodobnenie jej artikulácie má význam podoba pernej štrbiny, tzn.
- Nafukovanie líc.
- Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier.
- Spúšťanie a dvíhanie sánky.
Mäkké podnebie - buď zapája nosovú dutinu do artikulácie (nosové hlásky - m, n, ň), alebo sa zúčastňuje na tvorbe tzv.
- Na rozvíjanie pohyblivosti podnebnohltanového záveru sa osvedčuje kloktanie, pitie vody slamkou, fúkacie cvičenia alebo šepkanie.
Jazyk - má pri artikulácii najaktívnejšiu úlohu.
- Vysúvanie jazyka von a vsúvanie späť do ústnej dutiny. Jazyk vykonáva pohyby z krajnej pozície prednej do krajnej pozície zadnej.
- Krúživý pohyb jazyka po perách vpravo i vľavo.
- Pri spustenej sánke vykonáva jazyk pohyb striedavo raz k horným, raz k spodným ďasnám.
Dieťa sedí pred zrkadlom aj s rodičom a rodič hovorí: „ Žil raz jeden jazyk vo svojom domčeku. Prebudil sa a poobzeral sa. Vyzrel za vrátka (jazyk sa vysúva von z ústnej dutiny), pozrel sa hore, či svieti slniečko (konček jazyka sa dvíha hore), potom sa pozrel dolu, či nie je na zemi mláka (konček jazyka sa spúšťa dolu). Zapáčilo sa jazyku na ulici a zachcelo sa mu poprechádzať (konček jazyka sa „uhýba z cesty“ vpravo, vľavo, hore, dolu). Unavil sa jazyk a rozhodol sa zajesť si. A začal piť mlieko ako mačička (príslušné pohyby jazykom). Najedol sa, ale pery si zašpinil mliekom. Očistil si pery, najprv hornú, potom dolnú (oblizovanie hornej a dolnej pery končekom jazyka). Potom si očistil i zuby, horné i dolné (oblizovanie zubov). Keď všetko urobil, opäť sa išiel hrať. Uvidel hojdačku a začal sa na nej hojdať (dvíhanie a spúšťanie lopatovito rozloženého jazyka k hornej i dolnej pere) hore - dole, hore - dole, vyššie a vyššie (postupne zdvíhať vysunutý jazyk k nosu s spúšťať k brade). Prestal sa hojdať a rozhodol sa zajazdiť si na koni (mľaskať končekom jazyka na tvrdom podnebí). Unavil sa jazyk a odišiel do svojho domčeka spať.
Rodič ukazuje dieťaťu obrázok, na ktorom je nakreslený slon a hovorí: „ Pozri sa, aký má slon chobot. Skúsime vysunúť pery ako chobot. ( Dieťa vysúva pery pri zovretých čeľustiach.) A teraz bude náš sloník „ piť vodu“ svojím chobotom ( pri vdychu „ pijú vodu“). Nabral vodu a teraz sa polieva.
Na tvorenie hlasu a na artikuláciu sa využíva výdychový prúd vzduchu. Na rečový výkon je dôležitý dostatočne silný tlak vzduchu, dĺžka výdychu a jeho pravidelnosť. Úlohou dychových cvičení je prehĺbiť dýchanie, ovládanie fyziologicky správneho vdychu a výdychu pri hovorení, tzn. predĺženie fázy výdychu a presné riadenie výdychu. Účinnosť nácviku prehĺbeného dýchania sa zvýši sprevádzajúcimi pohybmi paží, ktoré majú za úlohu umožniť čo najväčšie rozpätie hrudného koša. Deti s obľubou cvičia dychové cvičenia s náradím v ruke. Na nácvik sily a dĺžky výdychu sa osvedčujú rôzne pomôcky, ako napr. píšťalky, trúbky, fúkacie harmoniky, nafukovacie hračky a balóniky, veterníky ako aj pierka, papieriky, vata, s ktorými môžeme robiť rôzne zábavné cviky, napr.
- Súvislý pomalý nádych, súvislý pomalý výdych - s artikuláciou „fff, ššš“.
- Krátky rýchly nádych, krátky rýchly výdych.
- Krátky nádych, dlhý výdych s artikuláciou „húúúú, fíííí, fúúúú“.
- Nádych - výdych - pauza.
- Dlhý nádych, krátky výdych s artikuláciou „ fi“.
- Pomalý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou: „ fu, t“.
- Pomalý nádych, rýchly výdych s artikuláciou „fíííí“.
- Rýchly nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou „ fo“.
- Prerušovaný nádych, prerušovaný výdych.
Motivácia: čo viac vonia - v jednej ruke drží dieťa jablko, v druhej slivku. Napodobňujeme smiech veselý, bezstarostný, prudký, tichý aj smiech rôznych ľudí: starenky - he - he - he - he; ženy - jasný: ha- ha - ha; muža - drsný: ho - ho - ho; dievčaťa - chichotavý: hi - hi - hi; chlapca - veselý: ha - ha - ha. Týmito cvičeniami, pri ktorých je výdych spojený s nasadením hlasu, prechádzame k nácviku tzv. rečového dýchania.
Artikulačné cvičenia tvoria základ k nácviku správnej výslovnosti. Svojím zameraním sú aktivizujúce aj pre deti, ktoré sú v hovorovom prejave hanblivé, prípadne nekomunikujú vôbec. Základom prevencie nesprávnej výslovnosti je najmä správny rečový vzor a využitie riekaniek, hier a piesní, ktoré podporujú motiváciu k hovoreniu a k rozvoju detskej slovnej zásoby.
Dýchacie cvičenia pre deti 😮💨 | Kozmické dýchacie dobrodružstvo pre deti!
Rizikové faktory a prevencia
Častou príčinou poruchy reči je slabá komunikácia v rodine! Rodičia sa často nevedia rozhodnúť, kedy by mali so svojím dieťaťom navštíviť logopéda. Čoraz častejšie sa stretávame s predškolákmi, ktorí nemajú správnu výslovnosť. Šušlú, ráčkujú, alebo majú iné poruchy reči. V mnohých prípadoch sa tiež stretávame pri komunikácii s dieťaťom s tzv. „premazľovaním“. („ Ty ši taký kľašnučky maličky dľobček“). Rodičia si myslia, že im bude dieťa lepšie rozumieť. V skutočnosti dieťa vníma danú výslovnosť ako správny rečový vzor. Namiesto používania nesprávneho rečového vzoru môžeme v reči orientovanej na dieťa využiť zmenu modality (výšky, sily) hlasu. Bude nás počúvať, keď budeme šepkať a zrazu zvýšime silu hlasu. Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia. Zo začiatku nie je dôležité presné napodobňovanie jednotlivých hlások, ale skôr zvuková nápodoba slabík a slov.
Pri nástupe do školy by mala byť výslovnosť v poriadku. Prečo majú niektoré deti s výslovnosťou problémy? Dôvodov môže byť veľa. Dieťa môže mať problémy so sluchom, s rečovými orgánmi, ale príčinou môžu byť aj znížené rozumové schopnosti.
Čo robiť, keď má prváčik zlú výslovnosť? Ak má prváčik problémy s výslovnosťou s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať aj problémy s písaním hlások. Slová môže písať tak, ako ich vyslovuje a tu môže nastať problém. Vhodné je navštíviť logopédiu a doma tiež pracovať podľa odporúčaní logopéda. V domácom prostredí by malo mať dieťa kvalitné vzory aj čo sa týka výslovnosti. Preto je dôležité aj doma s dieťaťom hovoriť nielen výslovnostne, ale aj gramaticky správne. Dieťa rodičov aj v tomto smere veľmi napodobňuje. Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Čítajte si nahlas knižky, rozprávajte si navzájom rozličné príbehy. Chyby vo výslovnosti korigujte veľmi citlivo. Nezastavujte dieťa v rozprávaní stále, keď sa pomýli. Keď dieťa príbeh dorozpráva, pristavte sa pri slovách, ktoré povedalo nesprávne a vyslovte ho správne. A určite sa dieťaťu neposmievajte. K správnemu vývoju reči prispieva aj šport a tvorivé činnosti. Keď dieťa niečo tvorí, podporuje to aj jeho rozprávanie. A prečo šport? Koordinácia pohybov má súvislosť s vývojom reči.
Dlhodobé používanie cumlíka spôsobuje chybné postavenie zubov, čo môže nepriamo ovplyvniť výslovnosť. Cumlík výrazne oslabuje aj svaly jazyka a pier. Jeho pôsobením sa mení prirodzená a pokojová poloha jazyka za prednými hornými rezákmi. Často je vysunutý ďaleko vpredu, čo sa prejaví potom najvýraznejšie pri výslovnosti sykaviek. Jednak nepriaznivo pôsobí aj na funkciu pier. Pery strácajú na sile, ktorú potrebujú na to, aby zatvorili ústa. Dieťa tak môže mať dlhodobo pootvorené ústa. Cumlík je potrebné čím skôr odstrániť.
Čo sa týka ortodontických problémov, ako sú napríklad problémy so zhryzom alebo chýbajúce zuby, tie môžu tiež negatívne ovplyvniť výslovnosť. V takýchto prípadoch je dôležité spolupracovať s ortodontistom.
Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú správnu výslovnosť a čistotu jazykového prejavu u detí: Genetika. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Zväčšená nosová mandľa. Časté zápaly stredného ucha. Časté nádchy, soplíky, alergie. Zlý zhryz. Používanie cumlíka a dojčenskej fľaše po druhom roku života. Nesprávne smrkanie a dýchanie nosom.
Vplyv nesprávnej výslovnosti na školský úspech: Žiak, ktorý ešte v prvej triede nevyslovuje správne, môže byť v nevýhode, pretože zlá výslovnosť nezriedka ovplyvňuje čítanie i písanie. Ak si dieťa napríklad niektoré hlásky zafixuje zle alebo ich sluchovo nerozlišuje, môže mať problémy s ich písaním aj čítaním.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc: Ak má vaše dieťa ešte pred nástupom do školy problémy s výslovnosťou, určite sa obráťte na logopéda a nespoliehajte na to, že sa to nejako upraví samo. Naša reč je totiž popri vzhľade, v styku s druhými tým, čo si na nás okolie všíma a podľa čoho nás hodnotí. Ak bude dieťa vystavené posmechu okolia kvôli zlej výslovnosti, môže sa to významne odraziť na jeho psychike a následne aj na školských výsledkoch.
