Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania. Použitie ďalších zdrojov umožní vytvoriť kvalitatívne nové prostredie, zodpovedajúce potrebám žiakov, ktorí si vyžadujú špeciálny prístup vo vzdelávaní. Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Tieto potreby môžu byť materiálne, ktoré zahŕňajú špeciálne učebnice, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravy prostredia, ako aj personálne, t.j. potreba špecializovanej asistencie.
Školská integrácia a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) sa týka okruhu detí, ktoré potrebujú v škole nejaké úľavy. Nepatria sem len deti s poruchami učenia, ale aj deti s telesným hendikepom, deti s poruchou autistického spektra a nadané deti.
Celá situácia okolo týchto detí nie je úplne jednoduchá. Veľa rodičov, u ktorých dieťaťa sa objavila napr. spomínaná porucha učenia, išli na odporúčania pedagóga ZŠ na špeciálne vyšetrenie, aby sa problém ich dieťaťa pomenoval a aby následne dostali „papier“. Ideálne papier, ktorý by obsahoval presné a jasne definované postupy, ako s dieťatkom v škole má pracovať pedagóg, ako ho môžu podporiť rodičia v domácej príprave a ako by sa malo postupovať pri skúšaní a hodnotení dieťaťa. Toto ešte stále neznamená, že dieťa je integrované.
Definícia a proces integrácie
Školská integrácia je definovaná v § 2 písm. s) školského zákona. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Ako sa deti integrujú? U dieťaťa, kde je problém hlbší, vážnejší, sa okrem vyššie spomenutého „papiera“ s odporúčaniami zvažuje aj integrácia. V preklade to znamená, že dieťa musí prejsť testovaním v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). Ak odborní pracovníci usúdia, že dieťatku by integrácia a individuálny výchovno-vzdelávací plán prospeli, začne sa spracovanie dokumentácie. Odborné pracovisko spracuje dokumentáciu, vrátane záverov vyšetrení a individuálneho vzdelávacieho plánu pre konkrétne dieťa.
Žiadosť o integráciu podáva rodič, resp. zákonný zástupca dieťaťa riaditeľovi školy. Ten by mal posúdiť možnosti školy a konzultovať podanú žiadosť v pedagogickej rade školy. Škola, kam dieťa patrí podľa miesta trvalého bydliska, nemôže odmietnuť integrovať žiaka so ŠVVP.
Rozdiel medzi odporúčaním a integráciou
V slovenských základných školách nie je veľa detí integrovaných, oveľa viac je tých len s „papierom“ obsahujúcim odporúčania. Smernice platné pre školy hovoria, že na úpravu prístupu k žiakovi, ktorý má pri svojom vzdelávaní problémy prechodného charakteru, poradenské zariadenie vydá pre školu odborné odporúčanie, ktorého uplatnenie zabezpečí zlepšenie jeho psychosomatického stavu. Tento žiak, alebo jeho zákonný zástupca nepodáva žiadosť o individuálnu integráciu a nepostupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
S akceptáciou takýchto odporúčaní je však podľa skúseností rodičov i odborných pracovníkov často veľmi otázne. Tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý - ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok. Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácií, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť.
Na skúsenosti z reality sme sa spýtali Mgr. Liliany Šimečkovej, PhD., špeciálnej pedagogičky.
Kedy sa najčastejšie ohlasujú problémy?
Pri závažnejších ťažkostiach (zvyčajne grafomotorických) už v prvom štvrťroku prvého ročníka ZŠ, druhá várka prváčikov je po prvom polroku a posledná várka je tretí štvrťrok. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada, že prvý ročník sa deti učia, druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme, závažné poruchy (už v prvom ročníku) pri rečových ťažkostiach - oneskorený vývin reči, ťažšie zrozumiteľná reč.
Možnosť diagnostikovania poruchy učenia neskôr
Je možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napr. na konci šk. dochádzky - v 8. - 9. ročníku? Ak hej, tak prečo? Je to možné, treba prepátrať po príčinách, teda, čo je na pozadí, že prišli tak neskoro. Môže za tým byť postoj rodiča (úspešný, výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu), ďalej dieťa pri ľahšej forme sa naučilo zvládať svoje ťažkosti, vedelo ich doposiaľ vykompenzovať a zrazu narazilo na svoj strop. Ďalej už potom nevie a potrebuje pomoc. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu - veď neprepadá…
Praktické aspekty a spolupráca
Väčšinou to ide. Vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie. Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania. Niekedy sa však sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Tu vidím riešenie v komunikácii s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom, skrátka si to ujasniť, veci pomenovať tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať. Čo potrebuje dieťa a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť.
Na úpravu prístupu k žiakovi, ktorý má pri svojom vzdelávaní problémy prechodného charakteru, poradenské zariadenie vydá pre školu odborné odporúčanie, ktorého uplatnenie zabezpečí zlepšenie jeho psychosomatického stavu. Tento žiak, alebo jeho zákonný zástupca nepodáva žiadosť o individuálnu integráciu a nepostupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Legislatívny rámec
Problematike špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí na Slovensku sa venujú viaceré pedagogické dokumenty. Pre poruchy učenia existuje napríklad Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia.
Pri žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra (§ 59 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.).
V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace.
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. Vnútorne sa člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem.
Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy (§ 108 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.).
Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporúčania praktického lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) a b) vyhlášky č. 173/2023 Z. z. Možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b). Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča.
Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) alebo písm. c) zákona č. 138/2019 Z. z. Ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou podľa § 11 ods. 9 písm. a) predkladá jeho zákonný zástupca.
Správny orgán do jedného mesiaca preverí, či je žiadosť kompletná. Pokiaľ žiadosť nebude mať všetky predpísané náležitosti, príslušný orgán vyzve žiadateľa na doplnenie, určí lehotu na doplnenie a preruší konanie. Zároveň žiadateľa upovedomí, že v prípade nedoplnenia konanie zastaví. Na základe kompletnej žiadosti príslušný orgán vydá rozhodnutie s náležitosťami vrátane poučenia o opravných prostriedkoch.
JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, blogu na tejto webstránke, e-sprievodcov pre rodičov a publikácie Praktický sprievodca pre rodičov, píše články na tejto webstránke. Okrem tohto projektu píše články pre niektoré časopisy, organizuje webináre pre rodičov ohľadom svojich tém. Povolaním je psychologička a psychológií sa venuje vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretáva pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu.
tags: #dieta #so #specialnymi #vychovnovzdelavacimi #potrebami