Mária Terézia, rímsko-nemecká cisárovná, rakúska arcivojvodkyňa a uhorská a česká kráľovná, je jednou z najvýznamnejších osobností z dynastie Habsburgovcov. Jej výnimočné postavenie v histórii potvrdzuje fakt, že bola jedinou ženskou panovníčkou na českom tróne a kľúčovou postavou európskej politiky 18. storočia. Mária Terézia priniesla habsburskej monarchii jednotnosť a je dodnes považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov svojich čias a jednu z najvýznamnejších osobností z rodu Habsburgovcov.
Narodila sa 13. mája 1717 vo Viedni. Bola dcérou rakúskeho arcivojvodu Karola VI., rímsko-nemeckého cisára a kráľa. Jej matkou bola Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská. Mária Terézia trávila na území dnešného Slovenska veľa času, pretože jej manžel odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídla.
Cesta k trónu a začiatky panovania
V roku 1736 sa Mária Terézia vydala za Františka Štefana Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu, ktorý sa neskôr stal rímsko-nemeckým cisárom Františkom I. Keď v roku 1740 zomrel jej otec Karol VI. bez mužského potomka, na základe pragmatickej sankcie z roku 1713 sa ujala moci jeho 23-ročná dcéra. V tom čase už bola matkou troch detí a čakala ďalšie. Korunovácia Márie Terézie za uhorskú kráľovnú sa uskutočnila 25. júna 1741 v Dóme svätého Martina v Bratislave. Za českú kráľovnú bola korunovaná v Prahe 12. mája 1743.
Po nástupe na trón čelila Mária Terézia viacerým výzvam. Európske mocnosti, ktoré spochybnili platnosť pragmatickej sankcie, začali súperiť o jej dedičné krajiny, čo viedlo k vojne o rakúske dedičstvo (1740 - 1748). Mnoho jej súčasníkov neverilo, že by táto mladá žena zvládla štátnické záležitosti v krajine ohrozenej zvnútra aj zvonku. Napriek počiatočným pochybnostiam sa Márii Terézii vďaka silnej vôli a šarmu podarilo udržať celistvosť monarchie.
Reformy a rozvoj monarchie
Po skončení vojny o rakúske dedičstvo Mária Terézia iniciovala rozsiahle reformy, ktoré sa dotkli administratívneho, vojenského a vzdelávacieho systému. Založila ústredné úrady pre politickú správu a justíciu, dala vypracovať súpis vlastníkov pozemkov (tzv. tereziánsky kataster) na účely zdaňovania a rozdelila pôdu na dominikálnu a rustikálnu. Podporovala vznik manufaktúr v rôznych odvetviach, ako napríklad plátennícke, sklárske či bavlnárske, a tiež výrobu majoliky. Zaviedla jednotnú colnú sadzbu pre celé Rakúsko a podporovala hutnícku výrobu a ťažbu uhlia.
V oblasti školstva v roku 1774 vydala Všeobecný školský poriadok, ktorý zaviedol štátne školy a povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. V roku 1777 bol prijatý dokument Ratio educationis totisque rei literariae et Provincias eidem adnexas, ktorý sa stal základom reformy uhorského školstva. V poľnohospodárstve podporovala pestovanie výnosnejších plodín a chov dobytka, koní a oviec. Mária Terézia tiež zrušila telesné tresty a stredoveké mučenie, zakázala súdiť čarodejnice a ustanovila zdravotnícke komisie.
Osobný život a dedičstvo
Mária Terézia porodila 16 detí, z ktorých desať sa dožilo dospelosti. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, španielsky a latinsky. Po náhlej smrti manžela v roku 1765 zostala hlboko zasiahnutá smútkom a až do svojej smrti sa obliekala do tmavého. K sebe povolala svojho syna Jozefa II., ktorý sa stal jej spoluvládcom.
Mária Terézia bola mimoriadne rozhľadená a energická žena, ktorá stála za uplatnením mnohých zmien a reforiem. Zaviedla systém školskej dochádzky, reformovala súdnictvo, zdravotníctvo, vojenskú správu, poľnohospodárstvo i menový systém. Zjednotili sa jednotky miery a váhy, medené mince nahradili strieborné a prvýkrát sa objavili aj papierové peniaze. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Z jej detí sú najznámejšími Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímsko-nemecký cisár, a Leopold II.
Mária Terézia: Moc Habsburgovcov
Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 vo Viedni. Jej odkaz žije dodnes prostredníctvom jej rozsiahlych reforiem a jej nezmazateľného vplyvu na históriu Európy.