Pojmom adopcia alebo aj osvojenie označujeme vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva svoju rodičovskú zodpovednosť. Adopcia je zásadným krokom, ktorý mení životy detí aj rodičov, pričom je dôležité poznať celý proces a všetky jeho aspekty. Tento proces je podrobne upravený legislatívou s cieľom zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa.
Čo je adopcia a prečo sa pre ňu ľudia rozhodujú?
Adopcia je právny akt, ktorým sa vytvorí rodinné zázemie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Motivácie pre adopciu sú rôznorodé. Niektorí rodičia sa rozhodnú pre adopciu po dlhom trápení sa s neplodnosťou a viacerých neúspešných pokusoch o umelé oplodnenie.
„Po umelých oplodneniach sme sa rozhodli pre adopciu."
Iní už majú biologické deti, ale cítia túžbu ponúknuť domov aj deťom, ktoré ho nemajú.
„Mali sme už syna a nemohli sme mať druhé dieťa."
Ďalším častým dôvodom je túžba vytvoriť kompletnú rodinu pre dieťa, ktoré nemá stabilné rodinné zázemie.
„Zosobášili sme sa, keď mala jej dcérka 5 rokov. Chceli sme, aby vyrástla v úplnej rodine a aby mohla byť hrdá, že má otca."
Niekedy sa adopcia stáva logickým krokom po dlhodobom pestúnstve, keď sa biologickí rodičia neozývajú.
„Po dvoch rokoch pestúnstva, keď sa jeho biologickí rodičia neozývali, sme sa rozhodli ho adoptovať. Mal s nami vzťah a my s ním, zdalo sa nám to logické - už patril do rodiny."
Existujú aj prípady, kedy sa k adopcii rozhodnú rodičia, ktorých deti z predchádzajúceho vzťahu nemajú kontakt s druhým biologickým rodičom.
„Môj manžel mal dvoch synov z predošlého vzťahu. Ich matka sa neozývala celé roky. Preto sme sa rozhodli, spýtať sa ich na adopciu."
Právny rámec adopcie na Slovensku
Adopciu alebo osvojenie podrobne upravujú dva hlavné zákony:
- Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
Tieto zákony zabezpečujú, aby bol proces adopcie transparentný a aby sa predovšetkým chránil najlepší záujem dieťaťa. Adopcia je spojená s presným postupom, ktorý je daný zákonom - ide o zabezpečenie náhradného rodinného riešenia pre dieťa, nad ktorým prevzal ochranu štát.
Ako postupovať pri rozhodnutí pre adopciu?
Keď sa pár alebo jednotlivec rozhodne pre adopciu, prvým krokom je získať čo najviac informácií. Existuje niekoľko ciest, ako na to:
- Zhovárať sa s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti s adopciou (mladí ľudia, ktorí boli adoptovaní, adoptívni rodičia, starí rodičia, ktorí zažili svoje adoptované vnúča, pomáhajúci profesionáli).
- Navštíviť príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVR) v mieste vášho bydliska, konkrétne oddelenie sociálno-právnej ochrany a pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS).
Proces adopcie krok za krokom
Proces adopcie je komplexný a vyžaduje si trpezlivosť a dôslednosť. Jeho jednotlivé kroky sú nasledovné:
1. Prvé kroky na ÚPSVR
Prvým krokom na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Predtým je možné sa telefonicky alebo na osobnom stretnutí informovať a poradiť o postupe.
„Najprv sme zašli na Úrad a odovzdali všetky vyplnené tlačivá."
Pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS) vám poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti. Objasní vám jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch, motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie vám na vaše prípadné otázky a vysvetlí vám, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť.
2. Sociálno-psychologická príprava
Sociálno-psychologická príprava je kľúčovou súčasťou procesu. Je to postup určený zákonom na ochranu detí, ktorý vám má pomôcť pripraviť sa na novú situáciu. Zahŕňa informácie o formách náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov. Táto príprava má zákonom stanovené trvanie minimálne 26 hodín a môže prebiehať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo v akreditovaných subjektoch, ako je napríklad Návrat o.z. alebo Úsmev ako dar.
„Sociálno-psychologická príprava je od slova pripraviť sa."
3. Návšteva sociálneho pracovníka
Po absolvovaní prípravy uskutoční sociálna pracovníčka/sociálny pracovník návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Cieľom je posúdiť, či sú vaše podmienky vhodné na prijatie dieťaťa.
4. Žiadosť na Krajskom UPSVR
Žiadosť o osvojenie si potom podáte na Krajskom UPSVR (tzv. krajský úrad). Tu sa začne proces posudzovania vašej žiadosti.
5. Posúdenie vhodnosti a výber dieťaťa
Súd posúdi, či je adopcia v najlepšom záujme dieťaťa. V tomto procese sa zohľadňujú rôzne faktory, vrátane vašich predstáv o dieťati a jeho potrieb. Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník zistí vaše bytové, rodinné a sociálne pomery. Príslušný úrad práce tiež vyžiada správu Obecného úradu o vašom spôsobe života.
6. Zverenie do predosvojiteľskej starostlivosti
V niektorých prípadoch, najmä pri adopcii dieťaťa z ústavnej starostlivosti, môže súd rozhodnúť o zverení dieťaťa do tzv. predosvojiteľskej starostlivosti. Táto starostlivosť trvá najmenej 9 mesiacov a umožňuje dieťaťu a budúcim rodičom postupne si na seba zvyknúť a vytvoriť vzťah.
7. Právne kroky a súdne konanie
Po splnení všetkých podmienok a úspešnom absolvovaní všetkých predchádzajúcich krokov nasleduje súdne konanie o osvojenie. Súd rozhodne o tom, či bude adopcia schválená. Ak sa adopcia týka dieťaťa, ktorého jeden z rodičov nejaví oň záujem, súd môže adopciu schváliť aj bez jeho súhlasu, pokiaľ je to v záujme dieťaťa.
Adopcia dieťaťa, ktorého biologický otec nejaví záujem
Adopcia dieťaťa, ktorého biologický otec nevykazuje záujem, je možná, ale vyžaduje si špecifický právny postup. V prvom rade sa skúma, či biologický otec dieťaťa dá súhlas na adopciu. V prípadoch, keď otec nejaví záujem o dieťa, neposkytuje výživné a nestýka sa s ním, je možné, že súd jeho súhlas nepotrebuje.
„Adopcia dieťaťa, ktorého biologický otec nevykazuje záujem, je možná, ale vyžaduje určitý právny postup."
Návrh na adopciu musí byť podaný na príslušný okresný súd v mieste bydliska dieťaťa. V tomto návrhu musí byť jasne uvedené, kto dieťa žiada o adopciu a aké sú dôvody. Súd posúdi, či je adopcia v najlepšom záujme dieťaťa. Ak sa biologický otec dlhodobo nestará o dieťa a nemá záujem o jeho výchovu, súd môže adopciu schváliť aj bez jeho súhlasu.
„Súhlas biologického otca: V prvom rade sa bude skúmať, či biologický otec dieťaťa dá súhlas na adopciu."
„Podanie návrhu na súd: Návrh na adopciu musí byť podaný na príslušný okresný súd v mieste bydliska dieťaťa."
„Posúdenie vhodnosti: Súd posúdi, či je adopcia v najlepšom záujme dieťaťa."
Čakacie lehoty a realita adopcie
Čakacie lehoty na dieťa na adopciu môžu byť dlhé, čo je často spôsobené nesúladom medzi dopytom a ponukou. Väčšina žiadateľov má záujem o malé, zdravé deti majoritného etnika, ktorých je však nedostatok. Na druhej strane, veľké množstvo detí v centrách pre deti a rodinu čaká na pestúnsku starostlivosť, pričom mnohé z nich sú rómskeho etnika, majú zdravotné problémy, sú súčasťou súrodeneckých skupín alebo sú staršie.
„Väčšina ľudí si pod adopciou predstaví zdĺhavý proces, niektorí vôbec netušia, aké sú podmienky adopcie na Slovensku."
„Približne 4 500 detí čaká na pestúnsku starostlivosť."
„Problém je v tom, že väčšina ľudí, ktorí si prajú vziať dieťa z „domova“, má záujem o maličké bábätko, podobné tomu, aké by sa im narodilo."
Nesúlad medzi dopytom a ponukou spočíva predovšetkým v tom, že približne 80-90% detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Nesúlad je tiež v tom, že je záujem predovšetkým o malé zdravé deti majoritného etnika a väčšina týchto detí má buď nejaký zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou alebo sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo väčšie súrodenecké skupiny, ktoré z dôvodu vzťahu neodporúčajú sprostredkovať osobitne.
Adopcia na diaľku: Iná forma pomoci
Okrem klasickej adopcie existuje aj možnosť adopcie na diaľku, ktorá predstavuje formu finančnej podpory pre deti v rozvojových krajinách. Tento koncept umožňuje podporiť vzdelávanie a základné potreby dieťaťa.
„Moji rovesníci Zdenka a Gabriel sa pre podporu dvoch kenských detí formou adopcie na diaľku, teda pravidelné mesačné financovanie nákladov na vzdelávanie chlapca Bensona a dievčaťa Yvonne rozhodli pred piatimi rokmi."
Cieľom je zabezpečiť deťom prístup k vzdelaniu, ktoré im môže zlepšiť životné podmienky a otvoriť cestu k lepšej budúcnosti.
„Najväčším benefitom adopcie na diaľku je podľa mojej respondentky už v jej základnom princípe - v zlepšovaní prístupu k vzdelaniu."
Pestúnstvo ako alternatíva k adopcii
Pestúnstvo je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá sa od adopcie líši najmä tým, že biologická rodina môže s dieťaťom naďalej udržiavať kontakt. Pestúni sa starajú o dieťa rovnako ako adoptívni rodičia, celodenne a podľa jeho potrieb.
„Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu. Sociálni pracovníci vedia niekedy odhadnúť podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať."
Pestúnstvo môže byť aj dočasným riešením, kým sa biologickí rodičia nezlepšia ich podmienky, alebo sa môže neskôr prerokovať možnosť adopcie.
Adopcia a duševné zdravie
V prípade žiadateľov o adopciu, ktorí trpia duševnými ochoreniami, ako sú neurózy (depresívna a úzkostná porucha), je dôležité konzultovať situáciu s psychiatričkou. Psychózy, ako napríklad bipolárna porucha, môžu byť prekážkou v procese adopcie. V takýchto prípadoch môže byť alternatívou pestúnska starostlivosť, pri ktorej je možné byť samožiadateľom.