Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú komplexné a zásadné pre zdravý vývoj dieťaťa. V prípadoch, keď sa vzťah rodičov rozpadne, môže byť zachovanie funkčného vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi výzvou. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane zdôrazňuje potrebu zachovať vzťah dieťaťa s oboma rodičmi, pričom však uvádza, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a nemôžu vynucovať budovanie vzťahu v rozpore so záujmom dieťaťa.
Právne aspekty zverenia dieťaťa do starostlivosti
Na Slovensku je klasickou praxou zverenie dieťaťa do starostlivosti matky. Predpokladom na zverenie dieťaťa do starostlivosti otca je buď racionalita matky, vážne dôvody na jej strane alebo jej nezáujem o dieťa. V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov. V podmienkach slovenského súdnictva sa vo väčšine prípadov neskúma, ktorý rodič má zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít či vhodnejšie bývanie. V skratke, deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí.
Striedavá osobná starostlivosť sa tiež neteší veľkej popularite; v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov. Pri tomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov a ich schopnosť vzájomne komunikovať. Ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude, najmä kvôli dochádzke do školy či škôlky.
Spoločná osobná starostlivosť rodičov je v zákone od 1. januára 2023. V rozhodnutí o zverení dieťaťa do starostlivosti matky sa styk s otcom buď neupraví, alebo upraví. Neupravený styk znamená, že otec sa stýka s dieťaťom na základe dohody s matkou a môže fungovať len medzi racionálne zmýšľajúcimi a tolerantnými rodičmi. Ak existujú pochybnosti o tom, či matka pravidelný styk umožní, je potrebné styk upraviť. Súd v rozhodnutí vymedzí čas styku, miesto odovzdávania a prevzatia dieťaťa, ako aj iné podmienky (napr. prítomnosť matky, povinnosť dieťa na styk pripraviť).
Či už je styk upravený alebo neupravený, platí, že matka je povinná styk umožniť. Ak je styk upravený, existuje šanca, že toto právo bude vynútiteľné v rámci výkonu rozhodnutia.
Právo otca na styk s dieťaťom a jeho realizácia
V modeli, kde je dieťa zverené matke a styk s otcom je upravený, môže otec čeliť situáciám, kedy matka neumožní realizáciu styku. Napríklad, matka môže oznámiť chorobu dieťaťa bez poskytnutia náhradného termínu. Prosby o náhradné termíny môžu zostať nevyslyšané, pričom súdne pojednávanie môže trvať mesiace. Otec môže argumentovať, že aj právo na náhradný termín je súčasťou práva na styk.
V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že súd bude skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa, ktoré už má vytvorené sociálne väzby a navštevuje školu v mieste bydliska matky.
Pre úspech vo veciach týkajúcich sa maloletých detí je rozhodujúci čas. V prípade nefunkčnosti je nevyhnutné ihneď konať a využiť všetky možnosti, ktoré právny poriadok poskytuje.
Rola otca vo vývine dieťaťa
V procese utvárania identity dieťaťa v mladšom školskom veku sú obaja rodičia nenahraditeľní. Otec hrá kľúčovú úlohu v tom, že pomáha dieťaťu odpútať sa od matky, podporuje ho v osamostatnení a vedie k prevzatiu zodpovednosti za seba. Dlhšia neprítomnosť alebo absencia otca v rodine pre dieťa znamená chýbajúci model mužského správania, čo môže negatívne ovplyvniť budúci život syna aj dcéry.
V období dospievania je otec dôležitý pre obe deti. V dcére, ktorá sa začína črtať ako budúca žena, by mal otec zdôrazňovaním hrdosti na ňu uľahčiť prijatie ženskej roly. Otec predstavuje hranicu, autoritu, múr, na ktorý dieťa naráža a ktorý nedokáže prekonať. Otec tak preberá dominantnú úlohu v starostlivosti o dieťa.
Materské a otcovské úlohy sú predurčené prírodou a sú rozdielne, no dôležitosťou a kvalitou rovnocenné. Matka napĺňa u detí pocit domova a otec ich učí žiť vo vonkajšom svete, "otvára im dvere" do sveta. Výchova otca je reálnejšia a tvrdšia, učí deti vyjadrovať sa a prejavovať navonok, pripravuje ich na svet kamarátov. Otec učí deti tvoriť svoje hranice, byť autoritou. Výskumy potvrdzujú, že otcovia stimulujú mentálne schopnosti a tvorivosť dieťaťa.
Otec je prvou osobou, ku ktorej si dieťa tvorí vzťah, otec je totiž „vonku“. Ak dieťaťu chýba otec, bude mať problém s vytváraním vzťahov, nevie „kde patrí“ a nevie si nájsť svoje miesto vo svete. Matkina láska a pozornosť je nepodmienečná, pozornosť a lásku otca si deti musia viac získavať.
Výzvy v súčasnej výchove a dôležitosť spolupráce rodičov
Súčasná realita prináša zmeny v správaní matiek aj otcov. Ženy sa viac zapájajú do pracovného života, zatiaľ čo otcovia sa nie vždy rovnako aktívne venujú domácnosti a starostlivosti o deti. Archetypy správania sa menia plynule a nerešpektujú bojkot úloh muža alebo ženy.
Teória "jednotného frontu" vo výchove, kde sa rodičia musia zhodnúť na výchovných princípoch, nemusí byť vždy funkčná. Je dôležité rozlišovať situáciu, kedy sú rodičia vnútorne zladení a majú rovnaké základné výchovné princípy (nekradne sa, nefajčí sa, neklame sa, nebije sa). Vtedy deti cítia spoločnú silu rodičov.
Rozdielne mužské a ženské výchovné metódy sú prirodzené a dopĺňajú sa. Matka reaguje skôr emočne, otec koná. Napríklad, ak dieťa fajčí, matka môže moralizovať, zatiaľ čo otec môže zasiahnuť činom, ktorý si dieťa zapamätá.
Spoločnou úlohou otca a matky je dieťa chrániť, ale aj naučiť ho chrániť sa. Dieťa potrebuje priestor na rozvoj sebazáchovného inštinktu. Strach vo výchove by mal byť nahradený výchovou k ostražitosti a opatrnosti.
Je dôležité chrániť dieťa pred fyzickým a psychickým týraním a zneužívaním, ale aj pred rodičom, ktorý dieťa ponižuje alebo neprimerane trestá. V takýchto prípadoch je často potrebná práca s rodičom na jeho odvahe a sebaistote, aby vedel určiť hranice takému správaniu.
Prípad rodiny Novákovcov z Malaciek ukazuje, že aj po rozpade rodičovského vzťahu môže rodina zostať celá, ak sa rodičia dokážu rozviesť tak, že sa ani nestihnú znenávidieť. Rozvod ich rodičov je návodom, ako deťom zachrániť rodinný život aj po rozpade rodiny. Dôležité je, aby sa rodičia rozprávali s deťmi o rozvode a aby deti nezaťahovali do svojich nedorozumení. Súčasne je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že aj keď sa rozídu, stále sú dvaja rodičia a ich úlohou je starať sa o deti.
