Prečo dieťa odmieta jesť a ako mu pomôcť

Je bežné, že rodičia čelia situácii, keď ich dieťa odmieta jesť takmer všetko, čo mu denne ponúknu. Váš syn napríklad konzumuje minimálne množstvo jedla, preferujúc iba obmedzený druh jogurtov a polievok. Aj keď priberá na váhe a nevyzerá, že by mu niečo chýbalo, obavy o dostatočný príjem živín, minerálov a vitamínov sú pochopiteľné.

Neofóbia a Food Jag: Bežné fázy vývoja

Odmietanie jedla, strach z nového jedla či vyberavosť pri jedení sú často súčasťou normálnej vývojovej fázy nazývanej neofóbia. Táto fáza sa zvyčajne objavuje okolo 12.-13. mesiaca života a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov konzumovali rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a netolerujú novú stravu. Neofóbiu môže zhoršiť aj nadmerné pitie mlieka v noci, čo spôsobuje, že dieťa nemá cez deň dostatočný hlad. Ďalším problémom, na ktorý treba pamätať, je tzv. "food jag", kedy dieťa konzumuje len jeden druh potravy alebo len niektoré obľúbené jedlá. To sa stáva najmä vtedy, ak mu denne ponúkate to isté.

Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom začínajú jesť menej. Súvisí to s ich tempom rastu. Stačí, ak porovnáte dvoch súrodencov. Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie. Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie.

Materské mlieko ako záchrana

V situácii, keď dieťa málo je, dojčenie môže byť preňho len dobré. Pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Dojčenie zároveň nie je dôvodom, pre ktorý dieťa menej papá. Nie je príčinou toho, prečo odmieta jesť viac potravy a odmietnuť mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebu mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou.

Ako postupovať, keď dieťa odmieta jesť

Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať dlhší čas a veľa úsilia, kým sa postupne začne meniť. Existuje niekoľko tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:

1. Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
2. Nenúťte ho do jedla. Netlačte naňho.
3. Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
4. Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
5. Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
6. Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
7. Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
8. Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".
9. Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.

Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dieťatko nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ho spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo mu pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže.

Prečo dieťa odmieta mäso?

Niektoré deti sa rozhodnú odmietať mäso. Včera bez problémov zjedlo kuracie prsia či fašírku, dnes odtiahne tanier s výrazom odporu. Rodičia hlavne najmenších detí sa často ocitnú v situácii, keď ich ratolesť zrazu odmieta jesť mäso. A hoci mnohí dúfajú, že ide len o chvíľkovú fázu, keď to trvá dlhšie, nastupujú obavy, najmä o výživu a zdravie dieťaťa. Mäso má oproti iným potravinám výraznejšiu chuť, špecifickú vôňu a často aj konzistenciu, ktorú deti vnímajú ako „divnú“ alebo „tvrdú“. Najmä červené mäso, ktoré môže byť vláknité, žuvacie alebo mastnejšie, býva u detí častým terčom odmietania. V ich ponímaní je oveľa príťažlivejšia chrumkavá zelenina, jemné cestoviny alebo krémové kaše. Deti sú zároveň citlivé na to, ako jedlo vyzerá. Čo nevyzerá dobre, to často nie sú ochotné zobrať do rúk a nie to ešte ochutnať. A kus mäsa na tanieri môže v ich očiach pôsobiť menej atraktívne ako napríklad farebná nátierka, ovocie alebo vtipne naservírovaný chlebík.

Odmietanie určitých potravín býva prirodzenou súčasťou detského vývoja. Je to spôsob, akým si dieťa testuje svoje hranice, skúma svet a učí sa rozhodovať. Mäso, ako silno senzoricky vnímateľná potravina, môže byť jednou z prvých vecí, ktoré si zvolí „nechcieť“. Neznamená to automaticky zdravotný problém, pokiaľ je strava pestrá. Preto je dôležité zamerať sa na vyváženú stravu, ktorá zabezpečí dostatok bielkovín, železa, vitamínu B12 a ďalších dôležitých živín, ktoré mäso prirodzene obsahuje. Skvelými alternatívami mäsa môžu byť strukoviny, tofu, vajíčka, celozrnné produkty či obohatené rastlinné nápoje.

V určitom veku si deti začínajú uvedomovať, že mäso na tanieri kedysi patrilo živému zvieraťu. Toto zistenie môže spôsobiť morálne odmietanie, a hoci si ešte nevedia pomenovať koncept vegetariánstva, ich rozhodnutie je pevné. Pre niektoré deti to znamená koniec jedenia mäsa z emocionálnych dôvodov, ktoré nemusia súvisieť s chuťou, ale s vnútorným nesúhlasom.

Stratégie pre rodičov

Najväčšou chybou, ktorú možno urobiť, je tlačiť na dieťa s argumentami typu „musíš to zjesť, inak nebudeš zdravý“. Takýto prístup môže prehĺbiť odpor a vytvoriť negatívne asociácie s jedlom. Rodičia preto musia iba vydržať. "Základ je nevzdať sa a mať trpezlivosť. Niektoré potraviny musíte ponúknuť 10 aj 20x a skúšať rôzne druhy, kombinácie. Mäsko hovädzie, králičie, rôzna zelenina, zemiak, batát, rôzne tvary a formy - mleté, mixované, natrhané. Je to pokus-omyl. Nie je to nič zložité a treba experimentovať a mať aj predstavivosť," radia odborníci.

Overené stratégie pri odmietaní jedla:

• Zmena formy a úpravy: Ak dieťa odmieta mäso v celku, možno ho prijme v inej forme - v mäsových guľkách, karbonátkach, špízoch, domácich hamburgeroch, palacinkách plnených mäsovou zmesou alebo ako súčasť obľúbenej omáčky. Dôležitá je úprava, ktorá zjemní chuť a konzistenciu.
• Nenápadné pridávanie: Niekedy stačí pridať trochu mäsa do jedla, ktoré má dieťa rado - napríklad cestoviny s omáčkou, ryžu s hráškom alebo zeleninovú polievku. Takto sa môže naučiť akceptovať chuť mäsa bez toho, aby to pôsobilo rušivo.
• Spoločná príprava a konzumácia jedla: Keď sa dieťa aktívne zapojí do varenia, zvyšuje sa jeho záujem o to, čo je na tanieri. Príprava jednoduchých jedál, miešanie, formovanie tvarov či zdobenie taniera môžu vytvoriť pozitívny vzťah k jedlu vrátane mäsa. Zásadná je aj atmosféra. Deti robia, čo vidia. Takže spoločné stolovanie, pri stole, kde vidia ostatných, aj to ich motivuje.
• Tvorivosť a prezentácia: Deti jedia očami. Ak sa mäso objaví na tanieri v podobe veselého obrázku, zvieratka alebo hviezdičiek, stáva sa z jedla hra. Atraktívne podávanie môže spraviť zázraky tam, kde logika zlyháva.
• Alternatívne zdroje bielkovín: Ak odmietanie trvá príliš dlho, netreba hneď panikáriť. Vajcia, ryby, strukoviny, tofu, syr, jogurty či orechy dokážu dočasne alebo dlhodobo nahradiť mäsové bielkoviny. Dôležité je dbať na pestrú a vyváženú stravu a sledovať, či dieťa prospieva.
• Zabudnite na mobily: Dieťaťu k jedlu nepúšťajte rozprávky alebo pesničky, pretože to úplne odvádza ich pozornosť od samotného jedla. Jedlo na gauči, pri telke a nedajbože s mobilom alebo tabletom je neprípustné.

Možné príčiny neochoty jesť

Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť "vyberavé" alebo "tvrdohlavé". Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:

• Má svoje vlastné tempo rastu: V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej.
• Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny.
• Jedlo preňho predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť.
• Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť.
• Ľahko sa nechá rozptýliť: Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich.
• Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry.

Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.

Kedy navštíviť lekára?

Ak dieťa nerastie, je unavené a bledé, je to dôvod na návštevu lekára. K vyhľadaniu pediatra by mala viesť aj zmenená farba či konzistencia stolice. Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc. Rodičia si tiež môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine. V tom prípade by mohlo ísť o alergiu. Len u desiatich percent detí má nechutenstvo chorobný podklad. Nemýľme si nechutenstvo s prieberčivosťou. Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov.

Recepty pre malých jedákov

Tu je päť overených a obľúbených receptov, ktoré môžu zaujať aj deti, ktoré bežne mäso odmietajú:

1. Mäsové muffiny so zeleninou: Muffinový tvar je pre deti atraktívny, porcie sú malé a nenásilné. Mäso je jemne zomleté a zamiešané so zeleninou, čo zjemňuje chuť aj štruktúru.
2. Tajné mäsko v paradajkovej omáčke: Mäso sa v omáčke úplne „stratí“ a je jemne zomleté. Deti si často neuvedomia, že ho vôbec jedia, najmä keď ich zaujme známa chuť cestovín a paradajok.
3. Mini tortilly s tuniakovou nátierkou: Tuniak nemá „mäsový“ vzhľad a v kombinácii s jemnými prísadami ho deti často akceptujú. Tortilla pôsobí ako snack alebo „rolka na výlet“, nie ako hlavné jedlo.
4. Zapečené zemiakové placky s mäsovou plnkou: Zvonka chrumkavé a vo vnútri mäkké - deti milujú známe chute. Mäsová náplň je ukrytá medzi dvoma tenkými plackami a prelieva sa len vôňou zemiakov.
5. Krémová polievka s mäkkými mäsovými haluškami: Mäso je v tejto podobe mäkké, nenápadné a jemné. Halušky sú malé a pôsobia ako cestoviny - čo je pre mnohé deti plus.

Verte, že batoľa nakoniec z odmietavej fázy vyrastie, a to oveľa rýchlejšie, keď okolo seba uvidí rodinu, ktorá si spoločné jedlo a jeho jednotlivé zložky vychutnáva. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získajú ich dôveru - buďte trpezliví.

tags: #dieta #odmieta #jest