Rodičia malých detí sú pravdepodobne veľmi zvyknutí na to, že ich dieťa každý deň kladie stovky otázok. Ako teda môžeme motivovať deti, aby sa ďalej pýtali? Opýtajte sa ich na oplátku! Koniec koncov, je to dokázané deti napodobňujú slová, vzory, rutiny a správanie svojich rodičov a opatrovateľov. Začať konverzáciu môže byť niekedy problém. Ak chcete svoje deti viac zaujať a posunúť sa nad rámec základného „Aký bol váš deň?“, možno vám budeme vedieť pomôcť.
Kladenie otázok deťom, ktoré vyžadujú viac ako odpovede „áno“ alebo „nie“, má obrovské výhody. Pomáha to rozvíjať ich jazyk, komunikáciu, kritické myslenie a sociálne zručnosti. Konverzácie s otvoreným koncom tiež podporujú kreativitu, sebaúctu a sebadôveru. Silné puto s našimi deťmi je kľúčom k ich zdravému vývoju a emocionálnej pohode - a robí rodičovstvo ešte uspokojivejším. Podľa American Academy of Pediatrics (AAP), dobrá komunikácia posilňuje puto rodič-dieťa. AAP odporúča, aby rodičia praktizovali dôsledné, aktívne počúvanie s dieťaťom. Použite vyššie uvedené otázky na rozbehnutie konverzácie. Ale tieto myšlienky sú len východiskovým bodom. Svojho dieťaťa sa môžete opýtať na čokoľvek.
Môžete sa ich opýtať na niečo z minulosti, ich súčasného každodenného života alebo budúcnosti. Svoje otázky môžete zakotviť v realite alebo fantázii. Môžu byť hlúpe, vážne alebo niekde medzi tým. Môžete tiež nasledovať ich vedenie tým, že im budete klásť otázky, ktoré vám kladú. Medzi témy, ktoré si pravdepodobne obrobia úrodnú pôdu na diskusiu, patria témy súvisiace s ich záujmami, koníčkami, priateľmi a populárnou kultúrou. Ak milujú superhrdinov, futbal, klavír alebo maľovanie, položte im otázky súvisiace s týmito vášňami. Navyše, diskusia s otvoreným koncom má tendenciu prekvitať, keď formulujete svoje otázky tak, aby ste podporili viac než áno alebo nie. Tieto otázky môžete položiť aj svojim deťom kedykoľvek a kdekoľvek. Avšak výber momentu a miesta, kedy je vaše dieťa sústredené, pokojné a neponáhľané, môže viesť k hlbším odpovediam. Čím menej rušivých vplyvov, tým lepšie. Nerobte si starosti, ak vaše dieťa spočiatku nie je veľmi nadšené z odpovedí na vaše otázky. A neponáhľajte ich, aby odpovedali alebo prešli na inú príliš rýchlo. Nezabudnite sa zapojiť do zábavy tým, že odpoviete aj na tieto otázky. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd.
Prvé slová a raný vývin reči
V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Je to malá revolúcia. Nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj rečovom. Prvé slová! Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku). Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. prosíš?
Od 18 mesiacov do 3 rokov: Rozvoj slovnej zásoby a gramatiky
Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. „Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Po treťom roku: Rečový boom a gramatická správnosť
Po treťom roku nastáva tzv. rečový boom. Dieťa už používa v priemere 1000 až 1500 slov a tvorí vety s dĺžkou štyri až päť slov. Začína sa objavovať obdobie gramatizácie, kedy dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne vety. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Začína chápať a používať čoraz viac prídavných mien a zámen. V tomto období sa tiež objavuje záujem o rozprávanie o sebe a o tom, čo robia druhí. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Tipy pre rodičov na podporu rozvoja reči
Používanie dvoch jazykov naraz v jednej vete sa neodporúča, aby sa predišlo miešaniu jazykov. Rovnocenne však dieťa rozumie obom jazykom. Ak dieťa používa slovenčinu, je na vyjadrovanie pravdepodobne ťažšia. Ak sa však dieťa učí dva jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Sleduje sa znižovanie rozvíjania slovnej zásoby ako takej. Rozprávajte sa s dieťaťom, čítajte mu knižky, spievajte mu pesničky. Tieto aktivity sú obohacujúce a nenahraditeľné pre rozvoj reči a sebavyjadrenia.
Pri podpore rozvoja reči je dôležitá vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Posilní to chuť dieťaťa rozprávať. Hovoríme, že zlenivie. opakovaným zásahom, ustane. forme. Môžu byť skrátené, neúplné alebo skomolené. vetu s použitím slova v správnom tvare. sa to takto… , Tak sa to nehovorí… Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor. teda k správnemu použitiu daného slova. používaním jazyka. dieťa a neodrádza ho od komunikačnej interakcie. zjednodušiť. Napr.: Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík?
Čítanie kníh je mimoriadne dôležité. Už aj knižky so stranami z tenkého papiera. Nemusíte sa báť, ak dieťa chce, aby ste mu čítali stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Čítanie nemusí byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné. Konečne sa môžu zapojiť. Oni chcú byť súčasťou diania.
Pusinkové rozcvičky a rôzne zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod. pomáhajú pri artikulácii. Napríklad sa regulovať prúd vzduchu (indián, fúkanie). Medzi spoluhlások sú sykavky. Pri napodobňovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené.
V súvislosti s vývojom reči je dôležité spomenúť aj individuálne rozdiely. Slovná zásoba je veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa. Chlapci sa začínajú vyjadrovať o čosi neskôr ako dievčatá. Tieto rozdiely sú zanedbateľné a geneticky podmienené. Všetky deti sa vyvíjajú podľa rovnakých zákonitostí, aj keď sa individuálne líšia v rýchlosti vývoja. Dôležité je, aby sa vyvíjali správne a nemali žiadne rečové poruchy.
Priemerná slovná zásoba dieťaťa:
| Vek | Priemerný počet slov |
|---|---|
| 12 mesiacov | 1-3 |
| 18 mesiacov | 10-50 |
| 24 mesiacov | ~300 |
| 30 mesiacov | ~520 |
| 3 roky | 1000-1500 |