V dnešnej dobe, keď sú hranice čoraz otvorenejšie a medzinárodné vzťahy bežnejšie, sa čoraz viac rodín ocitá v situácii, kedy je potrebné riešiť bilingválnu výchovu detí. Zmiešané partnerstvá, kde jeden z rodičov hovorí iným jazykom ako druhý, nie sú výnimkou. Mnohí rodičia si kladú otázku, ako efektívne naučiť svoje dieťa dva jazyky už od útleho veku, aby malo v budúcnosti lepšie možnosti.
Nie je to žiadna veda, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Mnohé rodiny už úspešne fungujú v bilingválnych prostrediach a deti sa prirodzene učia oba jazyky. Základom je konzistentnosť a trpezlivosť.
Princíp „Jeden rodič, jeden jazyk“
Najčastejšie odporúčanou a zároveň najefektívnejšou metódou pre bilingválnu výchovu je princíp „jeden rodič, jeden jazyk“. Tento prístup spočíva v tom, že každý rodič hovorí s dieťaťom výlučne svojím rodným jazykom. Napríklad, ak je otec z Anglicka a mama zo Slovenska, otec bude s dieťaťom komunikovať po anglicky a mama po slovensky.
Tento systém pomáha dieťaťu jasne rozlišovať medzi jazykmi a budovať si silné základy v oboch. Aj keď sa na začiatku môže zdať, že dieťa mieša jazyky, je to prirodzená fáza učenia. Postupne si osvojí, s kým ktorým jazykom komunikovať.
„Môj manžel je z UK, čiže hovorí len anglicky a čakáme bábo. Už teraz ale rozmýšľam, ako to bude pri výchove dieťaťa, myslím čo sa jazyka týka. Plánujeme žiť na Slovensku, čiže určite ho budem učiť po slovensky, no chcela by som aby vedelo aj angličtinu, kvôli otcovi.“
V praxi to funguje tak, že každý rodič sa s dieťaťom baví jeho jazykom. Deti rozumejú obom jazykom, aj keď spočiatku môžu viac preferovať jeden z nich. Dôležité je, aby rodičia boli dôslední a vytrvali.
„V mojom prípade si myslím, že to je len plus, keď sa bude učiť anglicky od malička... prirodzene.“
„My sme obaja Slováci, ale v bilingválnych rodinách to bežne funguje tak, že každý rodič hovorí jeho rodným jazykom s dieťaťom a to sa tak naučí oba.“
„Ja učím cudzincov slovenčinu, v niektorých je normálne, že moja polovička hovorí s dieťaťom slovensky, otec španielsky. Každý sa s deťmi baví svojou rečou.“
„Deti rozumejú obom rečiam, ale hovoria väčšinou po slovensky. Majú 4 a 2 roky. Lepšie hovorí bosniacky, keďže sme tu žili celú moju rodičovskú... Potom sme išli na SVK a malá na chytala všetko od babky dedka tety deti atď. Takže vie už oba jazyky. Nenútila som ju do slovenčiny, ja som tu tiež rozprávala bosniacky viacej ako s ňou slovenský. Rýchlejšie mi bolo jej vysvetliť v jazyku, ktorý bol na dennom poriadku.“
„Mám kamošku, ktorá je vydatá za Egypťania. Majú spolu dve dcéry. Obe vedia slovensky (po mame) arabský (po otcovi) a anglický, keďže rodičia medzi sebou anglicky rozprávajú/li. Deti sa rýchlo učia.“
„Osobne však poznám dve rodiny, jedna muž Mexican a žena Slovenka, druhá muž Kanaďan a žena Slovenka. Obe rodiny fungujú tak, že otcovia rozprávajú na deti svojím jazykom (španielčina a angličtina) a mamy rozprávajú slovensky. Úplne od malička a deti vedia oba jazyky.“
„U toho mexického páru chodia deti do slovenskej školy a preto vraj keď deti rozprávajú otcovi zážitky zo škôlky, tak ich rozprávajú nadšene po slovensky, v druhej rodine chodia deti do súkromnej anglickej škôlky a školy a preto doma prevláda angličtina.“
„Jeden známy je Nemec, žena Slovenka, ktorá nevie po nemecky, tak sa bavili medzi sebou po anglicky a dieťa chodilo do maďarskej škôlky (keďže bývali na juhu Slovenska). Dieťa sa úplne v pohode rozprávalo s tatkom po nemecky, s mamou po slovensky a sem tam tam šupla nejaké maďarské slová.“
„Slovenka, muž Nemec. Primárne žijeme v Nemecku, ale už niekoľko rokov (prakticky od narodenia staršej dcéry, ktorá bude mať v lete 4 roky) žijeme v Saudskej Arábii. Dcéra rozpráva plynule AJ; NJ; SJ, rozumie trochu po rusky (pochytila od susedy tu v SA, a arabsky (majú v škôlke). Nemá problém prepínať, vie, s ktorou osobou akým jazykom má komunikovať.“
„Môj muž je talian, žijeme v Taliansku a za pár týždňov sa má narodiť naša prvá dcéra. S mužom sme sa dohodli, že budem na malú hovoriť výlučne po slovensky. To je všetko. Nemusíš mať obavy, naučí sa obidva bez problémov.“
„Známí sú obaja z iných štátov, žijú v treťom štáte a ich mama ovláda ešte jeden iný jazyk plynule, takže na nich hovorila ešte aj v tom jazyku. Ako malé ich deti komolili a používali zlepenec z tých štyroch jazykov dohromady (samozrejme najviac hovorili v jazyku štátu, kde žili, keďže ho počuli všade). Ale teraz plynule hovoria a rozumejú každému z nich.“
„Keď sme spolu, hovoríme s ním iba po anglicky, on sám anglicky a grécky, ja sama hlavne po anglicky 80/20, a staršia dcérka s malým hovorí 50/50. Má 15 mesiacov, rozumie všetkým 3 jazykom.“
„Môj muž je talian, žijeme v Taliansku a za pár týždňov sa má narodiť naša prvá dcéra. S mužom sme sa dohodli, že budem na malú hovoriť výlučne po slovensky. To je všetko. Nemusíš mať obavy, naučí sa obidva bez problémov.“
„Môj muž je Talian, žijeme v Taliansku a za pár týždňov sa má narodiť naša prvá dcéra. S mužom sme sa dohodli, že budem na malú hovoriť výlučne po slovensky. To je všetko. Nemusíš mať obavy, naučí sa obidva bez problémov.“
„Keď sme spolu, hovoríme s ním iba po anglicky, on sám anglicky a grécky, ja sama hlavne po anglicky 80/20, a staršia dcérka s malým hovorí 50/50. Má 15 mesiacov, rozumie všetkým 3 jazykom.“
„Môj muž je Talian, žijeme v Taliansku a za pár týždňov sa má narodiť naša prvá dcéra. S mužom sme sa dohodli, že budem na malú hovoriť výlučne po slovensky. To je všetko. Nemusíš mať obavy, naučí sa obidva bez problémov.“
Kedy začať a ako na to?
Odborníci sa zhodujú, že najlepší čas na začatie s bilingválnou výchovou je od narodenia. Mozog dieťaťa je v tomto veku mimoriadne vnímavý a schopný absorbovať informácie z viacerých jazykov bez námahy. Deti do jedného roka vnímajú jazyk prirodzene a bez vonkajšieho nátlaku.
„Komunikáciu v rôznych jazykoch musíte s dieťaťom začať čo najskôr, kým dovŕši jeden rok. V tomto veku dieťa vníma jazyk prirodzene, bez vonkajšieho nátlaku.“
„Najvhodnejší čas začať učiť deti dvom rečiam je od narodenia, kedy sú ako špongie. Nasávajú všetko, čo vidia a počujú. Ich mozog sa vyvíja, je flexibilný a otvorený, deti si ani neuvedomujú, že sa niečo učia. Paralelne prijímajú obe reči a budujú oba jazykové systémy súbežne, ako materinské jazyky.“
Dôležité je pestovať u dieťaťa pozitívny vzťah k učeniu sa jazykov, najmä prostredníctvom hier a interaktívnych aktivít. Pozeranie rozprávok v cudzom jazyku, čítanie kníh a spoločná komunikácia sú skvelé spôsoby, ako prirodzene rozvíjať jazykové schopnosti.
„Prvá možnosť je zabezpečiť deťom anglicky hovoriacu aupairku. Druhá možnosť je venovať sa deťom v prvom rade dostatočne v materinskom jazyku. S dieťaťom môžete vo veľmi skorom veku pozerať rozprávky v cudzej reči, napríklad v angličtine. Spojíte príjemné s užitočným.“
„Do desiatich rokov by sa dieťa malo učiť jazyk prirodzenou cestou: cez rozprávanie, hry, pozeranie rozprávok. Angličtina sa naň postupne „lepí“ a to je najprirodzenejšia cesta - dieťa v ranom veku nemá mať pocit, že sa niečo učí. Základ sa naučí prirodzene, získa návyky, otvorenosť jazyku.“
„Ideálna je hravá forma, komunikácia, debatovanie s dieťaťom o reálnych situáciách, čítanie rozprávok, rozprávanie sa. Nie memorovanie slovíčok a učebnicové prístupy.“
Výhody bilingválnej výchovy
Bilingválne deti často preukazujú lepšie kognitívne schopnosti. Výskumy naznačujú, že ovládanie dvoch jazykov pozitívne vplýva na mozog, zlepšuje analytické myslenie, priestorovú orientáciu a schopnosť riešiť problémy. Dokonca sa zistilo, že u bilingválnych jedincov sa príznaky Alzheimerovej choroby prejavujú o niekoľko rokov neskôr.
„Bilingválne deti lepšie riešia úlohy, v ktorých sa nehľadá jediná správna odpoveď, ale možné riešenia danej úlohy.“
„Majú lepšie analytické uvažovanie a priestorové vnímanie.“
„Závery výskumov známej neurologičky a psychologičky na York University v Toronte, Ilen Bialystok, sú skutočne pozoruhodné. Vo svojich štúdiách sa zaoberá vplyvom bilingválneho prostredia v detskom veku na neskorší život dospelých. Podľa jej záverov, ak deti vyrastajú v prostredí, v ktorom sa rozpráva dvoma alebo viacerými jazykmi, má to pozitívne účinky na ich mozog.“
„Jej prvá štúdia dokazuje, že normálne starnúci bilingvalisti majú lepšie kognitívne funkcie ako ich rovesníci, ktorí hovoria len jedným jazykom.“
„Ďalšie výskumy sa týkali pacientov s Alzheimerom. Tí, ktorí boli bilingválni, mali príznaky tejto choroby o päť, šesť rokov neskôr ako monolingvisti.“
Okrem kognitívnych výhod, ovládanie viacerých jazykov otvára deťom dvere k širším kultúrnym obzorom a lepším pracovným príležitostiam v budúcnosti. Je to neoceniteľná investícia do ich rozvoja.
Možné výzvy a ako ich prekonať
Hoci je bilingválna výchova prospešná, môžu sa vyskytnúť aj určité výzvy. Niektoré deti môžu začať hovoriť neskôr ako ich rovesníci v monolingválnych rodinách, alebo môžu mať spočiatku menšiu slovnú zásobu v jednom z jazykov.
„Alex začal rozprávať trochu neskôr ako jeho rovesníci. Jej skúsenosť podčiarkujú aj vedecké výskumy. Potvrdzujú prípady, že deti, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí, začínajú hovoriť neskôr ako ich rovesníci v monolingválnych domácnostiach, no nie je to vždy pravidlom.“
„Deti nefungujú ako tlmočníci. Hoci ja som mala pocit, že Kaline deti sú chodiace slovníky, nebol to klasický preklad, čo som počula. Alex vtedy jednoducho miešal obe reči.“
„Deti si vyberali v začiatkoch výrazy, ktoré sa im zdali jednoduchšie. Raz to bolo anglické slovo, inokedy slovenské.“
„Miešanie oboch rečí je bežné a nikomu neškodí. To len tí, ktorí neuznávajú dvojjazyčnú výchovu používajú tento fakt ako dôkaz, že dieťa nerozlišuje jednu reč od druhej.“
„Jedna reč je vždy dominantnejšia ako druhá. Preto je prirodzené, že deti si vypomáhajú slovíčkami z toho silnejšieho jazyka, ak si nedokážu spomenúť, resp. nepoznajú správny výraz v slabšej reči.“
„Podľa švajčiarskeho odborníka Lüdiho sa môže stať, že dieťa má slabú slovnú zásobu, problémy mu robí aj gramatika, hovorí váhavo a má ťažkosti s vyjadrovaním v oboch jazykoch. A to vtedy, ak bola snaha o bilingvizmus neúspešná.“
„Dieťa sa zhorší v prvom (materinskom) jazyku, pokiaľ sa mu nevenuje dostatočný čas. Materinský jazyk sa tiež dá zabudnúť.“
„Napríklad bilingválne deti môžu miešať prvky oboch jazykov v jednej vete a môžu byť šikovnejšie v používaní slov a ovládaní gramatiky jedného z jazykov na úkor druhého. Jazyk, ktorý ovládajú lepšie, je zvyčajne ten, ktorým hovoria a ktorý počúvajú najviac.“
„Aj slovná zásoba, ktorá sa môže v predškolskom a mladšom školskom veku zdať menšia pri viacjazyčných deťoch, sa časom vyrovná.“
Kľúčom je trpezlivosť a pozitívny prístup. Rodičia by nemali vytvárať na dieťa tlak a mali by ho povzbudzovať. Je dôležité zabezpečiť dostatočný kontakt s oboma jazykmi prostredníctvom hier, kníh, rozprávok a interakcie s rodenými hovoriacimi.
„Pri výchove dieťaťa v dvoch jazykoch potrebujete aj extra dávku trpezlivosti. Je to beh na dlhú trať a po čase sa vás môžu zmocniť pochybnosti.“
„Nedajte sa odradiť, keď vaše dieťa začína rozprávať neskôr alebo používa menej slov ako jeho rovesníci rozprávajúci len materinským jazykom. Vedzte, že jeho mozog sa vyvíja trochu inak a dostáva odlišné stimuly.“
„Snažte sa dopriať svojmu dieťaťu prostredie, v ktorom sa bude hovoriť cudzím jazykom. Môže to byť škôlka, či iní rodičia, ktorí tiež vychovávajú deti v dvoch rečiach.“
„Keď vytrváte vo svojom rozhodnutí prvých päť rokov, dáte svojej dcére alebo synovi pevné základy a neskôr to už bude trocha jednoduchšie.“
V prípade vážnejších obáv z vývinu reči je vždy vhodné konzultovať situáciu s logopédom alebo odborníkom na detský vývin.
„Keď štyriapolročné dieťa nevie správne vyslovovať čo i len jednu hlásku, treba vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ je hlások viac, treba začať aj skôr, v troch rokoch.“
„Rečové poruchy si vyžadujú odborný prístup a trpezlivosť.“
„Ak dyslália pretrváva, môže sa z toho vyvinúť dysgrafia a dysortografia.“
Bilingválne škôlky a školy
Pre podporu bilingválnej výchovy existujú aj špecializované bilingválne škôlky a školy. Tieto zariadenia poskytujú deťom prostredie, kde sa učia oba jazyky v rámci bežných aktivít. Pri výbere je dôležité zamerať sa na kvalitu pedagogického zboru a na to, ako je jazyk integrovaný do výučby.
„Aj na Slovensku už existujú rôzne bilingválne škôlky, ceny sú však o niečo drahšie ako pri obyčajnej súkromnej škôlke.“
„V dobrej bilingválnej škôlke je najdôležitejší jazykový input, teda na akej úrovni má jazyk zvládnutý učiteľ, ktorý s deťmi pracuje a či ovláda aj didaktiku v tejto oblasti.“
„Ak napríklad s deťmi pracuje niekto, kto sám robí gramatické chyby, prípadne má výrazne iný akcent - deti sa to tak naučia používať.“
„V bilingválnych škôlkach a školách je taktiež dôležitý kontext, v akom sa učia deti hovoriť. Má vychádzať z pragmatických potrieb dieťaťa, situácie v ktorých sa hrá, nie memorovanie slovíčok, ďalším výrazným faktorom je aj frekvencia tohto inputu, to znamená, že ako často prípadne koľko hodín denne sú deti vystavené počúvaniu iného jazyka.“
Bilingválna výchova je obohacujúca cesta, ktorá prináša deťom množstvo výhod. S trpezlivosťou, dôslednosťou a láskou môžete svojim deťom dopriať dar dvoch jazykov, ktorý ich bude sprevádzať po celý život.