Pitný režim detí je v mnohých prípadoch nočná mora rodičov. Veľmi často sa totiž stáva, že drobci odmietajú piť a rodičia ich len neúspešne naháňajú s fľašou vody, pretože sa obávajú dehydratácie. Čo robiť, aby sme naše dieťa motivovali k pitiu a čomu by sme sa mali vyhnúť?
Vonku je teplo, no vaše dieťa odmieta piť, alebo sa vám zdá, že pije málo. Túto situáciu pozná nejedna mamička a všemožne sa snaží nejakú tekutinu do svojho dieťatka dostať. Niekedy aj priveľký nátlak môže byť dôvodom vzdoru. Pomôcť by mohla motivácia pekným pohárikom s veselými motívmi ale aj nové, zaujímavé chute.
Zásady, ktoré treba dodržiavať
Každé dieťa však vypije iné množstvo. Podľa detskej lekárky Denisy Jaššovej sa denná potreba tekutín mení podľa váhy dieťaťa. „Celkovo ale nemám rada túto hodnotu, pretože veľa rodičov vystraší alebo znechutí,“ hovorí pediatrička. Podľa nej je klinický stav dieťaťa oveľa dôležitejší ako tabuľková hodnota potreby tekutín. „To znamená - nesústrediť sa na to koľko tekutín dieťa tabuľkovo musí prijať. Skôr si treba všímať, či pri tom príjme aký má, sa nám javí ako spokojné,“ pokračuje.
Tabuľková norma denného príjmu tekutín
Aká je však už spomenutá tabuľková norma? Podľa Jaššovej je to 100ml na každý kilogram hmotnosti v prípade, že dieťa váži do 10kg. Ak je ťažšie, tak na každé kilo by malo prijať 50 ml. „Takže 12 kg dieťa by malo mať denný príjem tekutín 1100ml, 20kg dieťa 1500ml,“ ozrejmuje lekárka.
| Hmotnosť dieťaťa (kg) | Denný príjem tekutín (ml) |
|---|---|
| do 10 | 100 ml/kg |
| nad 10 | 50 ml/kg |
Upozorňuje však, že do pitného režimu sa strava neráta. „Ale my vravíme o potrebe tekutín - a tam sa, samozrejme, počíta všetko, čo dieťa za deň príjme - či už vypitím alebo zjedením. Takže sa ráta do príjmu tekutín aj vypité mlieko, zjedená polievka a podobne,“ tvrdí.
Voda sa dá prepašovať do stravy
Pre rodičov je preto jednoduchšie chýbajúce tekutiny „dobehnúť“ v strave. Pestrý jedálniček s dostatkom ovocia a zeleniny, mlieka, mliečnych výrobkov ale napríklad aj polievky - v tom je podľa odborníkov na detskú výživu obsiahnutých 60-70 percent dennej potreby vody.
V horúcich dňoch deťom, ktoré ešte nemajú zavedené príkrmy, ponúkame častejšie dojčenie a matka by mala myslieť na svoj pitný režim. Detičkám na umelom mlieku ponúkame formulu častejšie alebo im ju pripravíme viacej nariedenú. Deťom, ktoré už majú zavedené príkrmy, môžeme núkať vodnatejšie jedlo a tiež čistú vodu. Stačia aj malé množstvá, ale núkame ju častejšie.
Oveľa ťažším orieškom sú však staršie deti, ktoré s pitím vymýšľajú najviac. Im môžeme tekutiny zamaskovať napríklad v polievkach alebo prívarkoch. Takisto im núkame ovocie a zeleninu bohaté na vodu - ako je napríklad melón, uhorka, šalát alebo rajčiny. Akékoľvek čerstvé ovocie je vítané.
Niektoré deti uprednostňujú mlieko, no podľa výživových expertov nie je celkom vhodné na uhasenie smädu. Napriek tomu by dieťa do troch rokov veku malo denne prijať od 300 do 600 ml mlieka.
Sladené nápoje môžu vyvolať problém v budúcnosti
Najlepšou cestou je núkať deťom čistú vodu. Motivovať ich môžeme farebnými pohárikmi, slamkami, ale aj napríklad „dospeláckymi“ pohármi. Batoľatá, ale aj staršie deti, totiž veľmi rady napodobňujú dospelých.
Mnohí rodičia však v zúfalstve svojim deťom núkajú sladené nápoje, mysliac si, že je to menšie zlo. Detská lekárka však má pre nich upozornenie, aby mysleli do budúcnosti. „Nie je to najšťastnejšie riešenie z dlhodobého hľadiska,“ tvrdí. Z jej pohľadu, ak by sme mali predísť dehydratácii, tak krátkodobo to ako veľký problém nevidí. „Ale dieťa sa veľmi rýchlo naučí na sladkú chuť a následne odmieta klasickú neochutenú vodu. A tam nastáva ten dlhodobý problém,“ upozorňuje.
„Sladené nápoje môžu byť príčinou obezity a zubného kazu, ktoré majú v súčasnosti medzi deťmi stúpajúcu tendenciu. Preto neodporúčam ponúkanie sladených nápojov. Lepšou alternatívou je potom citrónová voda či dochutenie malinami alebo jahodami so záhradky,“ dodáva. Sladené nápoje okrem iného aj zvyšujú hladinu cukru v krvi a, paradoxne, vyvolávajú ešte väčší smäd. Aj preto ich odborníci celkovo neodporúčajú.
Prečo pijeme vodu? | Dôležitosť vody | Zostaňte hydratovaní | Relácia Dr. Binocs | Peekaboo Kidz
Vodu môžeme ochutiť ovocím
Čo ešte by sme mohli urobiť, aby naše deti viac pili? Ďalšou alternatívou môže byť voda ochutená rozdrveným ovocím. Je však vhodnejšie, ak máme po ruke pohárik so sitkom. Kúsky ovocia by totiž mohli drobcovi zabehnúť. Ďalšou možnosťou je vodu ochutiť bezkofeínovým detským čajom. Vodu naň ani nemusíme prevárať. Stačí len vrecko zaliať vodou a chvíľu nechať vylúhovať.
Niektorí rodičia nápoje ochutia bylinkami, na tie však treba dávať veľký pozor. Niektoré z nich by mohli mať nežiadúce účinky na dieťa. Bylinkové čaje by sme mali uprednostňovať vyslovene len v chorobe, aj to len veľmi opatrne. Ak už bylinkový čaj dieťaťu dáme, mali by sme ho radšej zriediť. Ďalšou možnosťou je minerálna voda. Aj tu však treba byť opatrný. Celkovo minerálky vo väčšom množstve nie sú vhodné pre deti. Treba radšej siahať po vode s nižším podielom minerálov, hlavne sodíka.
Pozor na džúsy
Ďalšou možnosťou sú zeleninové kvasy a ovocné džúsy. Ani s nimi by sme to však nemali preháňať. Je dôležité sledovať pomer ovocnej zložky a tiež koľko umelých sladidiel obsahujú. Sladidlá totiž môžu u detí vyvolávať nežiadúcu hnačku. Experti radia núkať deťom radšej čisté ovocné džúsy, ktoré sú pasterizované. Mali by sme ich tiež zriediť s vodou v pomere 1:1. a džúsy by tiež nemali tvoriť značnú časť pitného režimu detí. Ovocná chuť totiž pôsobí na hladinu ph v ústach a aj tu hrozí tvorba zubného kazu.
V období horúčav pre celkový stav dieťaťa je lepšie obmedziť pobyt vonku v najväčších teplotách. Deti nevystavovať priamemu slnku a radšej použiť UV ochranu. Bábätka v kočíkoch v žiadnom prípade neprekrývať plienkami ale použiť radšej slnečník.
Znaky dehydratácie
Hrozí tu totiž dehydratácia. Pediatrička Denisa Jaššová pripomína, ako ju rozpoznáme. „Známky dehydratácie svedčiace pre slabý príjem tekutín sú, keď dieťa nemočí cez deň viac ako 6 hodín a moč je koncentrovaný. Dieťa sa sťažuje na bolesť hlavy. Dojča má prepadnutú fontanelu, je červené, plače a môžu mu aj chýbať slzy,“ vymenúva.
Dehydratované dieťa má menej ako 6-8 pocikaných plienok denne. Častým príznakom je aj tvrdá stolica a neskoršie problémy s vyprázdňovaním. Celkovo, dieťa sa nám môže zdať viac ospalé, ako zvyčajne. Takýto stav je veľmi vážny. „Dehydratácia môže byť až život ohrozujúci stav - môže spôsobiť zlyhanie obličiek a rozvrat vnútorného prostredia. To ale hrozí pri vysokom stupni dehydratácie,“ ozrejmuje pediatrička. „V populácii sú najčastejšie ľahké stupne dehydratácie, ktoré sa dajú korigovať perorálnym príjmom tekutín. Pri vyšších štádiách však už je nutná korekcia infúziami,“ dodáva Jaššová. Je preto v záujme rodičov tomuto stavu predísť.
Niektoré mamičky si našli vlastný „zlepšovák“. Na fórach si navzájom radia, drobcom v najväčších horúčavách napustiť bazénik. Mnohé deti sa popri hre vo vode chtiac-nechtiac z neho trochu napijú. Či to však z hľadiska hygieny nebude „medvedia služba“, to už ostáva na ich zodpovednosti.
Podľa prieskumu 79 percent respondentov pije tekutiny priebežne celý deň. Až 70 percent opýtaných si myslí, že správne dodržuje pitný režim. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorého cieľom bolo zistiť aktuálny stav a následne, v spolupráci s odborníkmi, edukovať verejnosť o správnych návykoch či potrebe minerálov v tele.
Pitie vody pred jedlom pomáha
Podľa prieskumu majú respondenti na Slovensku okrem čistej vody v obľube neochutené minerálne vody (56 percent), čaje (40 percent) a kávu (36 percent). Avšak 12 percent respondentov zaradilo do svojich najobľúbenejších nápojov aj alkohol.
Podľa prieskumu tiež 79 percent respondentov pije tekutiny priebežne celý deň. Ráno po prebudení prijíma tekutiny 70 percent opýtaných a 54 percent po nich siahne aj pred spaním. Po jedle pije tekutiny podľa prieskumu až 74 percent ľudí, pred jedlom však len 32 percent. „Veľa ľudí si myslí, že pitie tekutín počas jedla má zlý vplyv na naše trávenie. Nie je to pravda. Pitie vody pred jedlom má napríklad preukázateľný vplyv na chudnutie, pomáha regulovať pohyby čreva, je nápomocné pri trávení živín v tráviacej trubici a je aj prevenciou pred zápchou,“ povedal gastroenterológ Ladislav Kužela.
Prieskum tiež odhalil, že 85 percent Slovákov pije menej tekutín v zime ako v lete. Až 37 percent respondentov tiež uviedlo, že mávajú pocit dehydratácie. „Čakať na smäd sa nevypláca. Keď začneme byť smädní, už je väčšinou neskoro a sme už podhydratovaní. Telo nám dáva vedieť, že sme stratili veľa vody. Lepšie je pravidelne vyrovnávať tekutinovú rovnováhu počas celého dňa,“ upozornil Kužela.
Aj keď podľa prieskumu 62 percent opýtaných Slovákov pije často balené minerálne vody, až 80 percent z nich si myslí, že na správny pitný režim ich nepotrebujeme a stačí nám len čistá voda z kohútika. Celkovo 60 percent respondentov tiež tvrdí, že voda z kohútika je rovnako kvalitná ako minerálna.
