Úraz elektrickým prúdom: Ako predchádzať nebezpečenstvu a čo robiť v prípade núdze

Elektrický prúd je neviditeľný, ale všadeprítomný pomocník v našich životoch. Od osvetlenia našich domovov až po napájanie našich zariadení, elektrina je nevyhnutná pre moderný život. Avšak, táto sila so sebou prináša aj riziká, ktoré by sme nemali podceňovať. Úrazy elektrickým prúdom môžu mať vážne následky, od popálenín až po zástavu srdca. Preto je dôležité porozumieť rizikám a prijať preventívne opatrenia, aby sme sa ochránili. Aj napätie 230 V v zásuvke u vás doma vám môže pri neodbornom zásahu do elektroinštalácie alebo elektrospotrebičov vážne zraniť, či dokonca usmrtiť.

Tento článok sa zameriava na riziká spojené s elektrinou a poskytuje praktické rady, ako sa im vyhnúť. Budeme sa venovať účinkom elektrického prúdu na ľudské telo, typom úrazov, prevencii a prvej pomoci. Zásah elektrickým prúdom môže mať rôzne následky. Pokiaľ vaše dieťa potrasie elektrina doma, treba dbať na bezpečnosť a konať. O tom, ako sa zachovať a čo spraviť pri prvej pomoci, porozprávala záchranárka Dominika Bednárová.

Príčiny a prevencia úrazov elektrickým prúdom

Medzi príčiny úrazu elektrickým prúdom patria:

• hryzenie elektrickej šnúry u malých detí,
• dávanie rôznych predmetov do elektrickej zásuvky,
• priamy kontakt s drôtmi elektrického vedenia,
• úder blesku,
• iné (tu by sme mohli zaradiť aj prehltnutie batérie z mobilného telefónu či iného elektrického spotrebiča, aj keď mechanizmus účinku je tu celkom iný).

Úrazom detí elektrickým prúdom je potrebné predchádzať. Nebezpečenstvo závažného postihnutia orgánov alebo úmrtia je vysoké. Malým deťom musíme zabrániť v kontakte s elektrickými káblami či zásuvkami. Najmä tu je nutné pripomenúť nebezpečenstvo prehltnutia malých batérií, ktoré si malé dieťa často dá do pusy a prehltne. U adolescentov je veľké nebezpečenstvo úrazov z drôtov vedenia vysokého napätia. Informácia, že sa pred úderom blesku nemáme schovávať pod vysoký strom a podobne, je dobre známa.

Charakter poškodenia organizmu ovplyvňujú:

• vlastnosti prúdu - „nízkonapäťový“ (menej ako 1000 voltov) a „vysokonapäťový“ (viac ako 1000 voltov),
• miesto a rozsah postihnutých tkanív, orgánov.

Prevencia je kľúčová pre minimalizáciu rizika úrazov elektrickým prúdom. Tu je niekoľko dôležitých opatrení:

• Nikdy nerozoberajte elektrospotrebiče ani nezasahujte do elektroinštalácie, ak nie ste kvalifikovaný elektrikár. Opravy elektroinštalácie alebo spotrebičov by mali vykonávať iba kvalifikovaní odborníci.
• Nikdy nepracujte na el. zariadeniach pod napätím. To môže robiť iba kvalifikovaný elektrikár s praxou, ktorý má osvedčenie min. podľa § 22 vyhl. 508/2009 Z.z. Ak ste elektrikár a budete vykonávať nejaké opravy, presvedčte sa, že dané zariadenie nie je pod napätím a to nielen vypnutím vypínača a ističa, ale tiež pomocou skúšačky.
• Udržiavajte elektroinštaláciu v bezchybnom stave. Zaistite pravidelné revízie elektroinštalácie, prípadne aj elektrospotrebičov.
• Nechajte nainštalovať vhodné ističe aj ďalšie prvky ako napr. prúdové chrániče.
• Používajte spotrebiče s platnou revíziou a certifikátom.
• Chráňte elektrické zásuvky pred deťmi. Používajte kryty na zásuvky, aby ste zabránili deťom vkladať do nich predmety.
• Nepoužívajte elektrické spotrebiče v blízkosti vody. Nikdy nepoužívajte sušič vlasov, rádio alebo iné elektrické spotrebiče v kúpeľni alebo v blízkosti umývadla.
• Nepreťažujte elektrické zásuvky. Používajte predlžovacie káble s ochranou proti preťaženiu.
• Buďte opatrní pri manipulácii s elektrickými káblami. Skontrolujte, či nie sú poškodené alebo opotrebované.
• Nepribližujte sa ani k drôtom spadnutým na zem. Ak je to nevyhnutné pre záchranu postihnutého, neprepadajte panike a neponáhľajte sa, v blízkosti spadnutých vodičov sa pohybujte po čo najmenších krokoch, na zemi stojte, nekľačte a nelíhajte si. To isté robte v prípade, ak potrebujete miesto opustiť.
• Pri búrke sa snažte nájsť úkryt, pozor však na blízkosť stožiarov či stromov.
• Informujte deti o rizikách spojených s elektrinou. Vysvetlite im, prečo je dôležité nedotýkať sa elektrických zariadení a káblov.

Účinky elektrického prúdu na ľudský organizmus

Pri prechode ľudským telom môže nastať v závislosti od vlastností el. prúdu (jednosmerný, striedavý, frekvencia) niekoľko nepriaznivých účinkov na organizmus. Elektrický prúd môže spôsobiť rôzne poškodenia v závislosti od jeho intenzity, frekvencie a cesty, ktorou prechádza telom. Medzi najčastejšie účinky patria:

• Svalové kontrakcie a kŕče: Sú výrazné najmä pri striedavom prúde (typické „trasenie“), aký sa nachádza napr. u vás doma či v rozvodnej sieti. Elektrický prúd môže spôsobiť nekontrolovateľné sťahy svalov, čo môže viesť k pádom, zraneniam alebo neschopnosti uvoľniť sa od zdroja prúdu.
• Fibrilácia srdca: Striedavý prúd spôsobí poruchu srdcového rytmu a srdcový sval sa začne namiesto pravidelného rytmu nekontrolovateľne rýchlo sťahovať a uvoľňovať. Srdce v tomto stave nie je schopné prečerpávať krv a preto ide o život ohrozujúci stav. Striedavý elektrický prúd môže spôsobiť aj nenápadnú arytmiu srdca, ktorá sa prejaví neskôr. Po zásahu prúdom buďte obozretní a ak sa u vás prejavia príznaky (búšenie srdca, bolesť na hrudi, ťažoba, závraty, odpadávanie, slabosť, potenie či ťažkosti s dýchaním), vyhľadajte lekársku pomoc. Ak máte problémy so srdcom, vyšetrenie by ste mali absolvovať po každom zásahu el.
• Popáleniny: Elektrický oblúk môže spôsobiť silné popáleniny, v niektorých prípadoch až 3. stupňa. Elektrický prúd môže spôsobiť popáleniny v mieste vstupu a výstupu z tela, ako aj vnútorné popáleniny spôsobené teplom generovaným prúdom. Úplný rozsah poškodenia týchto popálenín je viditeľný až po 10 dňoch od zásahu elektrinou.
• Rozklad tkanív a krvi: Jednosmerný prúd rozkladá tzv. elektrolýzou.
• Poškodenie nervového systému: Elektrický prúd môže poškodiť nervy, čo môže viesť k bolestiam, slabosti, strate citlivosti alebo iným neurologickým problémom.
• Zástava dýchania: Elektrický prúd môže paralyzovať svaly potrebné na dýchanie, čo môže viesť k zástave dýchania a smrti.

Odpor tela je daný fyziologickými parametrami a vlhkosťou pokožky a je rôzny aj v závislosti od častí tela. Napr. priemerný odpor suchej pokožky je 100 - 600 kΩ (pri 230 V potečie 0,38 - 2,3 mA), pri mokrej pokožke je to už iba 1 000 Ω (pri 230 V potečie 230 mA). Za prúd, ktorý môže ohroziť váš život je považovaných už 50 mA striedavých. Ako teda vidíte z hodnôt v predchádzajúcom odstavci, v niektorých situáciách vás môže elektrina iba nepríjemne „kopnúť“, no pri mokrej pokožke, prúde prechádzajúcom od dlaní ku chodidlu či cez hlavu vám hrozí smrť. Samozrejme, najnebezpečnejšie situácie sú, keď el. prúd zasiahne životne dôležité orgány - napr. srdce.

Aby mohli príslušné normy stanoviť veľkosť napätia, ktoré je pre človeka nebezpečné, použili priemerný odpor tela 1 000 Ω. Pri hranici nebezpečného prúdu 50 mA striedavých (0,05 A) je teda nebezpečné napätie 1 000 × 0,05 = 50 V. Pri jednosmernom prúde je za nebezpečné považované až napätie 120 V.

Typy dotykového napätia:

• Priamy dotyk jednopólový: Hovoríme o ňom v prípade, ak sa dotknete tzv. živej časti el. zariadenia, teda tej, ktorá je pod napätím a stojíte na zemi. Živá časť má zároveň napätie oproti zemi (to sa týka aj elektroinštalácie u vás doma alebo v rozvodnej sieti). Aj keď odpor medzi dlaňou a chodidlom nie je veľký, na zemi zväčša nestojíte bosí a čiastočne vás izoluje obuv. Cez ňu však vďaka kapacite vášho tela oproti zemi prejde malý striedavý prúd, ktorý pravdepodobne neohrozí váš život. K jednopólovému priamemu dotyku môže prísť napr. pri výmene žiarovky pod napätím.
• Priamy dotyk dvojpólový: Nastane, ak sa dotknete jednou časťou tela živého vodiča a druhou časťou tela ďalšieho živého vodiča alebo kostry s odlišným potenciálom (tj. medzi prvou a druhou časťou tela je napätie). Táto situácia je teda omnoho nebezpečnejšia než jednopólový dotyk, keďže v miestach dotyku vášho tela s vodičmi je minimálny odpor. Priamy dvojpólový dotyk môže takisto nastať napr. pri neopatrnej manipulácii s káblami pod napätím.
• Nepriamy dotyk: Nastáva v prípade, ak sa dotknete neživej časti (napr. plechového krytu) zariadenia, ktorá je vplyvom poruchy pod napätím. To sa môže stať napr. pri poruche elektrospotrebiča, keď sa napätie dostane na jeho kovový obal.

Iné formy úrazov elektrickým prúdom:

• Elektrický oblúk: Môže vzniknúť, ak sa dotknete vodiča s vysokým napätím (1 000 V a viac), alebo sa k nemu priblížite. Vzduch v okolí vodiča je totiž ionizovaný a vytvára vodivú cestu, hoci ju nevidíte. Bezpečnú vzdialenosť od vodiča musíte zachovať tým väčšiu, čím je vyššie napätie a čím je vyššia vlhkosť vzduchu.
• Zásah bleskom: Bleskový výboj trvá síce iba niekoľko milisekúnd, vďaka napätiu v miliónoch Voltov však počas nich dokáže uvoľniť obrovské množstvo energie. Blesk, rovnako ako oblúk, spôsobuje popáleniny, okrem nich často aj bezvedomie.
• Krokové napätie: Pri prechode prúdu zemou vzniká vplyvom jej odporu medzi jej rôznymi časťami rozdiel potenciálov, tj. napätie (podľa Ohmovho zákona napätie = prúd × odpor). Ak prechádza zemou veľký el. prúd, môže vyvolať medzi vašimi nohami napätie niekoľko tisícok voltov, ktoré vás môže zraniť aj v prípade, ak máte na sebe odolnú obuv. Napätie je tým vyššie, čím vyšší je prúd prechádzajúci zemou a čím vyšší je odpor. Odpor je zase tým vyšším, čím väčšia je vzdialenosť medzi dvoma časťami zeme, takže čím širšie máte nohy od seba. Krokové napätie môže vznikať pri údere blesku do zeme, ale napr. aj pri páde živých vodičov vysokonapäťového vedenia na zem. V takom prípade by ste mali pri chôdzi robiť čo najmenšie kroky. Zákernosť krokového napätia spočíva v tom, že nie je vidieť a prichádza nečakane. Je preto príčinou mnohých úrazov el. prúdom, preto by ste ho nemali podceňovať. Krokové napätie je nebezpečné aj pre dobytok, keďže má nohy ďaleko od seba.

Okrem zásahov el. prúdom vznikajú úrazy často aj vplyvom následkov zásahu elektrinou. Ide napr. o pády z výšky pri práci na elektrickom stĺpe.

Prvá pomoc pri úraze elektrickým prúdom

Ak sa stanete svedkom úrazu elektrickým prúdom, je dôležité konať rýchlo a správne:

• Bezpečnosť na prvom mieste: Uistite sa, že miesto nehody je bezpečné. Vypnite prívod elektriny, ak je to možné. Ak nie je možné vypnúť prívod elektriny, použite nevodivý predmet (napr. drevenú tyč, suchý odev) na oddelenie postihnutého od zdroja prúdu.
• Zavolajte záchrannú službu: Okamžite zavolajte záchrannú službu (112).
• Skontrolujte vitálne funkcie: Skontrolujte, či postihnutý dýcha a má pulz. Ak nedýcha, začnite s umelým dýchaním. Ak nemá pulz, začnite s nepriamou masážou srdca.
• Ošetrite popáleniny: Ak má postihnutý popáleniny, ošetrite ich sterilným obväzom.
• Zabráňte podchladeniu: Zakryte postihnutého dekou alebo odevom, aby ste zabránili podchladeniu.
• Zostaňte s postihnutým až do príchodu záchrannej služby.

Pri úraze elektrickým prúdom by sme mali postupovať tak, aby sme neohrozili seba v prípade trvalého kontaktu postihnutého s elektrickým vedením. V domácnosti však väčšinou dôjde k skratu a tým aj k prerušeniu dodávky elektrického prúdu poistkami. Ak nedošlo k prerušeniu elektrického prúdu, vypnite istič alebo hlavný vypínač. V prípade, že nie je možné bezpečne prerušiť prívod prúdu, použite k odstráneniu postihnutého z dosahu pôsobenia elektrického prúdu nevodivý predmet, napr. tyčku z metly alebo vetvu (pozor, nesmie byť vlhká, pretože voda je vodivá). Nepoužívajte ani kovové predmety! Ak je dieťa pri vedomí a má na ruke, ústach alebo inom mieste popálenie kože, mali by sme samozrejme vyhľadať lekára k posúdeniu liečby a ďalšieho ošetrenia spáleného miesta. Ak dieťa stratí vedomie alebo nedýcha, mali by sme zistiť, či má prítomnú akciu srdca a podľa toho zahájiť resuscitáciu. V týchto všetkých prípadoch môže ísť o systémové postihnutie organizmu, s poruchami srdcovej činnosti, čo vždy vyžaduje bezprostredné lekárske ošetrenie.

Ako teda podať prvú pomoc dieťaťu, ktoré zasiahla elektrina? Dôležité je v takýchto situáciách myslieť na vlastnú bezpečnosť. Keď nájdeme dieťa ležať niekde pri zásuvke alebo elektrickom kábli, je nutné okamžite vypnúť hlavný istič, aby sme zabezpečili odstavenie elektrického prúdu. Následne je potrebné skontrolovať dieťa, jeho životné funkcie - vedomie, dýchanie a krvný obeh. Pri viacerých úrazoch elektrickým prúdom je tu prítomné aj poranenie - či už je to popálenina alebo krvácanie. Pokiaľ je dieťa v bezvedomí a nedýcha, okamžite začneme s oživovaním. Pokiaľ je dieťa v bezvedomí a dýcha, je dôležité ošetriť tieto poranenia. Pokiaľ je tam silné krvácanie, treba ochladiť popáleninu. Samozrejme, zavoláme na tiesňovú linku. Pokiaľ je dieťa zasiahnuté elektrickým prúdom a je pri vedomí, snažíme sa ho upokojiť, dáme ho do stabilizovanej polohy a zavoláme pomoc. "Dôležité je nepanikáriť a zachovať si chladnú hlavu, aby sme vedeli čo najlepšie a najrýchlejšie podať prvú pomoc," hovorí záchranár Peter Lakomý.

Príbeh Lukáša: Keď elektrina zmení život

Rodina Tomáša Kušíka prežíva ťažké obdobie. V lete minulého roka ich syn Lukáš utrpel vážne zranenie a upadol do bdelej kómy. Počas hry na futbalovom ihrisku v obci Borinka spadla chlapcom do potoka lopta a keď maloletý Lukáš po ňu skočil, zasiahol ho elektrický prúd. Nebyť jeho kamaráta Jakuba, takmer by sa v plytkej vode utopil. Podľa Jakuba sa Lukáš lopty ani nestihol dotknúť, pretože po skoku do vody ho zasiahol elektrický prúd. Lukáša našiel v potoku ležať dolu tvárou, obrátil ho a pocítil brnenie. Čerpadlo, z ktorého počul divný zvuk, vytiahol Jakub z potoka. Potom Lukáša otočil a vytiahol ho na opačný breh ako čerpadlo a začal ho oživovať. Spomínal, že keď sa dotkol Lukáša vo vode, kopla ho elektrina. Udalosť nabrala rýchly spád. Jakubovo volanie o pomoc začul sused Rastislav H.

Lukášova mama Adriana Kušíková ho priviezla na vozíku do jedálne s herňou na klinike, kde sme s mojím synom, ďalším malým pacientom a dvoma dobrovoľníčkami z Klubu detskej nádeje hrali faraóna. Mama Lukáša pristavila k stolu, pri ktorom sme sedeli, a zapojila sa s ním do našej kartovej hry. Aj keď Lukáš veľmi nevnímal, bola vytrvalá a chcela od neho, nech jej ukazuje, akú má vyhodiť kartu. Na ďalší deň sme sa s Adrianou Kušíkovou rozprávali v nemocničnej kuchynke pre rodičov. Mixovala ovocie pre syna, mohol jesť len kašovitú stravu. Povedala mi, že Lukáš bol donedávna zdravý chlapec. „Lukáš v ten júlový deň pobalil veci na dovolenku, ako sme sa dohodli. Mali sme totiž cestovať do Chorvátska, volal mi, že všetko stihol a ide ešte s kamarátom von. Až neskôr sme sa dozvedeli, že im spadla lopta do potoka, šiel ju vytiahnuť a potriasla ho elektrina, topil sa. Adriana Kušíková bola od začiatku Lukášovej liečby v nemocnici veľmi pozitívne nastavená. Napriek pesimistickej prognóze lekárov je už dnes Lukáš omnoho ďalej, ako keď som ho v auguste spoznala. Rozpráva, jedáva normálnu stravu a po areáli Špecializovaného liečebného ústavu Marína v Kováčovej jazdí na špeciálnom bicykli.

čo presne sa odohralo 16. Bola som v práci a zrazu mi zavolali z obecného úradu. Povedali mi, že Lukáša odváža vrtuľník na Kramáre. Hneď mi napadlo, že vrtuľníkom prevážajú len vážne stavy. Behalo mi hlavou, či nemal helmu na bicykli alebo čo sa vlastne mohlo stať. Strašne som sa rozplakala, kolegovia v kancelárii na mňa pozerali, čo sa deje. Napísala som manželovi, že Lukáš je na Kramároch, že sa s ním niečo stalo. Cestou do nemocnice som písala rodine, známym, všetkým blízkym, aby naňho mysleli a vysielali do vesmíru pozitívne želania. V nemocnici sa mňa lekári pýtali, čo sa vlastne stalo. Ani oni to presne nevedeli. Dva dni nato sme išli k rodine synovho kamaráta domov, aby sme sa dozvedeli, ako sa to celé udialo. Čo sa presne stalo, som sa dozvedela až pár dní nato. Lekári mi po príchode do nemocnice povedali, že sa topil a že ho potriasla elektrina. Nechápala som, o čom hovoria. Kde sa topil? Aká elektrina? Vôbec nič sme nevedeli, nikto z obce nám nič nepovedal. Potom sme sa dozvedeli, že v tom čase, keď bol Lukáš s kamarátom na futbalovom ihrisku v Borinke, správca z futbalového klubu polieval trávnik ihriska nejakým starým upraveným hrdzavým čerpadlom, ktoré čerpalo vodu z potoka. Chlapci prekopli do toho potoka loptu, Lukáš išiel po ňu, no zrazu zakričal a bezvládne sa do potoka zvalil. Kamarát Jakub sa ho hneď snažil zachrániť, vytiahnuť z vody, no aj jeho potriasla elektrina. Desať minút ho potom oživoval aj so susedom, ktorý dobehol na jeho volanie o pomoc. Býva dosť ďaleko, tak som neskonale rada, že to počul. Áno. Snažili sme sa upokojiť aj Jakuba, ktorý Lukovi zachránil život. Prišli sme k nim domov, spýtala som sa Jakuba, či ho môžem objať. Objala som ho a plakala šťastím. Potreboval počuť, že Luko prežil. Povedali sme mu, že sme mu neskutočne vďační za jeho kamarátstvo, odvahu a duchaprítomnosť. Spravil všetko, čo bolo v jeho silách, ako najlepšie vedel, aby Lukáša zachránil. Chcela som ho uistiť, že to s Lukášom bude len lepšie. Ocenila som aj jeho vedomosť zo školy pretavenú do zručnosti. Povedal, že Lukáš bol totálne biely s modrými perami. A že ako ho oživoval, neskôr už aj s privolaným susedom, zdalo sa mu, že sa mu do pier vrátila krv a že zalapal po dychu, akoby sa chcel nadýchnuť. Potom som požiadala aj pani psychologičku, ktorá má na starosť Lukášovu školu, aby pracovala s jeho spolužiakmi, ktorých to mohlo zasiahnuť, a aj kvôli Lukášovi, pretože si želám, aby sa do triedy mohol po čase vrátiť a aby prípadné zmeny deti chápali. Ozvala sa mi jeho triedna učiteľka ešte v ten večer, že čo videla v správach a že hádam to nie je náš Lukáš. Veľa 14-ročných Lukášov v Borinke nebýva, tak som jej len potvrdila domnienku. Spýtala sa, či môže deti a rodičov informovať a či môžu naňho spoločne myslieť. Lukášovu rodinu môžete podporiť prostredníctvom zbierky na Donio. Kamaráti sú preňho veľmi dôležití, jeho partia v Borinke, na basketbale alebo v škole. Povahou je sangvinik, vždy bol veľmi kamarátsky, spravodlivý, dobrý spoločník, vyhľadával odjakživa spoločnosť. Netušila som, koľko si toho bude pamätať, keď bude viac pri vedomí, ale napriek tomu sme mu všade naokolo nalepili fotky - spomienky na pekné chvíle -, ako bol v konskom tábore, ako hral basketbal, členov rodiny, jednoducho pozitívne zážitky, cez ktoré si mohol na niečo spomenúť. Hovorili sme si, že nikdy nevieme, kedy príde ten impulz a začne sa prebúdzať z bdelej kómy. Množstvo rôznych ľudí naňho nasledujúce dni a týždne myslelo, rodina i cudzí, ktorí sa o nás dozvedeli, dokonca dali za jeho uzdravenie slúžiť omše, spustila sa naozaj obrovská podpora. Veľmi som si želala, aby mal najmä on motiváciu žiť a zostať tu s nami. My sme si to všetci priali. Keď som ho prvýkrát po príchode do nemocnice uvidela, práve ho viezli po chodbe na CT. Bol to strašný pohľad, všade trčali hadičky, žiadne známky života. Pribehla som k nemu, chcela som sa ho aspoň dotknúť, bála som sa, že sa ho živého dotýkam možno posledný raz. Lukáš v prvé dni liečby na ARO v NÚDCH Bratislava. Foto - Archív A. Neukázalo nič konkrétne, teda do akej miery je mozog poškodený. Volali nám o dva dni, že chcú Lukášovi urobiť MR (magnetická rezonancia - pozn. red.), ale že mu musia dať dole fixný zubný strojček. Na ďalší deň už boli výsledky z MR a pohľady lekárov hovorili za všetko. Oznámili nám diagnózu globálna ischémia mozgu, to znamená celková nedokrvenosť mozgu a úplne všade bolo poškodenie. Neostalo nič nedotknuté. Nevieme vám nič povedať a ani sľúbiť, hovorili lekári. Chcela som to, čo nám vraveli, stále zvrátiť, hovorila som im, že niečo predsa v tom mozgu muselo ostať v poriadku. Povedala som si, že keď nám to prišlo do života, prijímam to, ale nezmierila som sa s tým, že to tak ostane. Veľakrát, keď mi lekári povedali nejakú negatívnu správu, išla som sa vyplakať na chodbu. Nechcela som, aby Lukáš cítil moje pochybnosti, aby počúval akékoľvek neblahé vyhliadky od lekárov, aj keď vyzeral, že nič nevníma. Keď som sa po chvíli otriasla, upokojila, zase som naklusala nazad a povedala si, že to nemusí byť náš prípad. Najskôr bol Lukáš na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny (ARO), potom na neurológii. Už tie prvé dni som si povedala, že so všetkým, čo nám prichádza do cesty, si poradíme. Klasická liečba bola zabezpečená lekármi, my sme skúsili doplniť rôzne alternatívy. Nanosila som na oddelenie kopu vecí, o ktorých som si povedala, že možno môžu Lukovi pomôcť vrátiť sa medzi nás. Zrak mu nefungoval, lebo mal vyvrátené oči, a keď mu do nich lekári svietili, zreničky vôbec nereagovali. Rozprávali sme mu o bežných veciach, čo sa deje vonku, čo robíme, či si spomenie na konkrétne veci a situácie. Čítala som mu krátke rozprávky, využili sme aj éterické oleje, púšťali sme mu meditačnú hudbu, hrala aj vtedy, keď sme boli preč, a sem-tam zaznel aj dáky vypaľovák od brata. Doma som vyumývala loptu, doniesla som ju na ARO, položila mu na ňu ruku a poprosila lekárov, či mu ju tam môžem nechať aj po našom odchode. Ruky aj nohy mával časť dňa v dlahách, lebo mal nepekné kontraktúry (skrátenie mäkkých tkanivových štruktúr - pozn. red.) a v kŕči mu ich vykrúcalo. Keď sme boli pri ňom, masírovali sme ho, polohovali. Manžel bol majster v masírovaní celého tela aj pomedzi hadičky. Snažili sme sa obsiahnuť naozaj všetko. Doniesli sme okruhliaky z okolia domu, aj rôzne liečivé nerasty ako akvamarín, tyrkys, ametyst, jaspis, ruženín. Vložila som mu ich počas našej návštevy do kompresných pančúch na chodidlá. Začala som mu robiť aj reflexné masáže chodidiel, hladila som ho, spievala mu, jemne hojdala hlavu v náručí. Vytvárali sme mu s mojím mužom Tomášom láskyplný priestor a prinášali azda len samé pozitívne emócie. Iní členovia rodiny na ARO nemali prístup a bolo to dobre. Zložili by sa. Lekári boli k našim návrhom v podstate ústretoví, vždy som im len oznámila, že som niečo doniesla, neprotestovali. Nemali sme čo stratiť. Dokonca nám jedna sestrička povedala, ako sa polodrahokamy nabíjajú pod vodou a na slnku. Aj psychologička a logopedička nám poradili, aby sme sa zamerali na bazálnu stimuláciu, aby sme ho takto prinavracali k životu, teda aby som riešila jeho sluch, hmat, keďže zrak mu na začiatku ešte nefungoval, a chuť. Prvé týždne mal len vegetatívne prejavy, nebolo tam vôbec nič, len tiky. Išli sme krok po kroku. Z ARO ho presunuli na neurológiu, kde som už mohla byť s ním. Ale stále som mala pocit, akoby nevnímal, pohľad mu len lietal z jedného miesta na iné. Bola som vedľa neho, a ako keby ma prehliadal. Raz ako keby zaostril a videla som, že na mňa. Hovorím mu: Luko, ahoj, to som ja, mama. Potom sa aj viackrát stalo, keď som nebola práve pri ňom, že sa ma dožadoval, no nevedel ešte vždy rozoznať, že ja som mama. Najskôr ma nespoznával, čo bolo hrozné. Lukáš každý deň cvičí a rehabilituje. Robí veľké pokroky, hovorí jeho mama. Foto - Archív A. Raketový. V lete len ležal, nevnímal, stekali mu sliny po tvári, bol nacievkovaný, vyvrátený pohľad hore a nejavil žiadne známky životaschopnosti. Nič tam nebolo, bol v bdelej kóme, keď nás prepúšťali z neurológie na Kramároch, napísali do správy už spomínaný apalický syndróm, teda vegetatívny stav alebo bdelá kóma. Postupne sa to vytrácalo a jeho stav sa zlepšoval. Dnes už so mnou komunikuje, normálne sa rozprávame. Už na neurológii sa to vyvíjalo dobre, preto som ho už nechcela utlmovať liekmi, ale som ho chcela čoraz viac stimulovať. Taktiež som chcela, aby sa čím skôr mohol posadiť, nechcela som, aby bol len ležiaci pacient. Všetci, aj na ARO, aj na neurológii, sa najviac báli aspirácie do dýchacích ciest, ktorá sa deje pri ležiacich pacientoch, a že bude mať v dôsledku toho časté zápaly pľúc. Aj po príchode do Kováčovej sa nás lekári pýtali, koľkokrát už prekonal zápal pľúc, nemal však našťastie žiadny. Nemal dokonca ani tracheu v krku, ani PEG do žalúdka (PEG alebo perkutánna endoskopická gastrostómia je tenká sonda, ktorej jeden otvor ústi na koži brucha a druhý v žalúdku, slúži na podávanie stravy pacientom, ktorí dlhodobo nemôžu prijímať potravu - pozn. Pre mňa to bola asi najväčšia výhra, to prehĺtanie. Lukášov stav sa našťastie neustále zlepšoval a zlepšuje, ako hovoríte, nad očakávania lekárov a ich prognóz. Z toho, čo ste porozprávali, ste vy tá hlavná, ktorá ste celý čas Lukáša motivovali, snažili sa aj o nemožné. Od začiatku som bola nastavená, že vždy sa to musí nejako dať. Po prvej noci na neurológii mi pani primárka otvorila oči. Spýtala sa ma na vizite, koľko som spala a čo som jedla. Moja odpoveď bola: Nespala som a jedla som broskyňu. Ona mi na to povedala: Vy musíte byť v poriadku, toto bude beh na dlhú trať a on od vás závisí. Pripadalo mi to, ako keď vám hovoria v lietadle, že najprv máte dať kyslíkovú masku sebe a potom dieťaťu. A otvorila mi tým oči, že sa musím postarať do nejakej miery aj o seba, aby som vládala fyzicky aj psychicky starať sa oňho. Dokonca sme tam potom boli niektoré noci aj dvaja spolu s mužom, čo mi neskutočne pomohlo a oceňujem to. Šetrilo to sily aj sestričkám, ktoré mi museli často pomáhať aj v noci. Dávala som si v noci budík, aby som ho polohovala, prebaľovala. Na začiatku celé noci kričal, klobúk dole aj pred sestričkami, ktoré sa s ním rozprávali veľmi prívetivo a upokojovali ho. Už ste druhý mesiac na liečení v Kováčovej. Ako sa Lukáš má? Veľmi veľa cvičíme, samozrejme. Všetci lekári a sestry sa tu oňho skvele starajú. Videla som tu jedného mladého muža, ktorý veľmi ťažko chodí, ale doslova tu lieta na špeciálnom rehabilitačnom trojkolesovom bicykli. Inšpiroval nás, vyskúšali sme. Posadila som na to aj Lukáša, je to veľmi stabilné, čiže sa s tým neprevráti. Dá sa ísť na workoutové zariadenia i na basketbalové ihrisko, na vozíku na vodu k liečivému prameňu, k rybníku, pamätníku, do obchodíka, k potoku, na jablká. Sem-tam nás niekto navštívi. V kúpeľoch sú pár krát do týždňa aj spoločenské akcie. No a raz do týždňa večerná diskotéka. Tak to je úplná paráda. Predstavte si, ako tancujeme. Dáme si zahrať skladby, ktoré sa odlišujú od bežných odrhovačiek, a DJ Paľo nám ich vždy zahrá ešte aj so špeciálnym venovaním pre Lukáša. Teraz si počkám, že bude stáť a sám tancovať. Rytmus a spev - myslím, že v tom bol dobrý. Každý pokrok som ocenila slzami šťastia a objímaním. Ako sa dá. Platím aj hipoterapiu, ktorá mu pomáha na stiahnuté svaly či držanie rovného chrbta. Navštívili sme aj knižnicu. Urobili sme tam ozaj hĺbkovú návštevu. Ja som tam našla knihy o tréningu pamäti a mnohé iné super tituly. Púšťam mu aj na izbe hudbu, najviac Polemic či Horkýže slíže, ja aj tancujem, on sa na tom smeje. Komunikuje so mnou, dokonca veľmi dobre, ale nefunguje mu krátkodobá pamäť, len dlhodobá. No práve dnes sa stala taká vec - púšťala som mu rozprávku a zrazu sa ma spýtal, či tu nemáme aj niečo iné, že toto mu púšťam už niekoľký raz. Tak som ostala prekvapená, lebo som si myslela, že si nepamätá, že sme to už počúvali. Zo školy mu poslali pomôcky na podporu jemnej motoriky. Farby, vosk, vlnu, bavlnky, tak budeme skúšať aj to. Chcela som, aby skúsil strihať papier, niečo kresliť, no to zatiaľ odmieta. Nemá cit v rukách, pritom vedel nádherne kresliť. Žije tu a teraz. Ale už vie, že je september (rozhovor sme robili na konci septembra - pozn. Lukáš s otcom Tomášom Kušíkom, mladším bratom Samuelom Svetozárom a mamou Adrianou Kušíkovou na hipoterapii v Kováčovej. Foto - Archív A. Vôbec. Ale pár krát, keď sme mali na neurológii také noci, počas ktorých Lukáš kričal, celú noc vo vysokých horúčkach a v kŕčoch sa potil, pulz mu išlo vystreliť, proste to bolo neznesiteľné pre neho i pre nás, bola som nevyspatá, na konci so silami, vtedy som si hovorila, že by tu namiesto nás tráviť čas niekto iný. No a potom to bolo len rozčarovanie a znechutenie. Všetci známi i neznámi z Borinky nám posielali správy, pozdravy, želania, odkazy, ponúkali pomoc. Susedia z ulice sa pýtali, ako je na tom Lukáš, vyjadrovali nám podporu. Od nich som zistila, že starosta obce chodí po dedine a rozpráva ľuďom svoju nepravdivú verziu nehody, že je Lukáš v poriadku, že sa len pobil s kamarátom Jakubom a pri tom spadol do potoka. O elektrine vôbec žiadna zmienka. A Jakub, že by sa pobil? Ostala som z toho zaskočená, lebo som vtedy ešte netušila, ako moje dieťa dopadne, či nebude už doživotne v kóme, či nebude mentálne úplne „odídený“, a popri tom sa dozviem, že kolujú rôzne zavádzajúce reči a verzie toho, čo sa stalo. Našťastie to ustalo aj po tom, čo sa do toho zapojila moja známa, ktorá býva tiež v našej obci, a ľuďom začala hovoriť pravdivú verziu. Áno. Zažili sme neskutočnú podporu a súcit zo všetkých strán. Myslím, že aj my sme nadobudli ešte omnoho viac empatie. Láskavosť a rešpekt k inakosti. Vďaka príbehom ľudí v neľahkých situáciách. Teraz vnímam i každého rodiča s dieťaťom, ktoré je niečím iné, s ešte väčším pochopením.

tags: #dieta #potriasla #elektrina