Byť matkou je veľmi dôležitá úloha, ktorú Pán dáva mnohým ženám. Kresťanskej matke je povedané, aby milovala svoje deti (Títus 2:4-5), z časti preto, aby nepriniesla potupu na Pána a na Spasiteľa, ktorého meno nesie. Deti sú darom od Pána (Žalm 127:3-5). V Títovi 2:4 je grécke slovo phileoteknos, ktoré sa javí, že odkazuje na matky, ktoré majú milovať svoje deti. Toto slovo predstavuje špeciálny druh „materskej lásky“. Myšlienka, ktorá vychádza z tohto slova je tá, že máme sa starať o naše deti, vychovávať ich, láskavo ich objímať, naplniť ich potreby a nežne pomáhať každému jednému ako jedinečnému daru z Božej ruky.
Biblia nikde netvrdí, že každá žena by mala byť matkou. No napriek tomu hovorí, že tie, ktoré Pán požehná, aby boli matkami, by mali vziať túto zodpovednosť vážne. Matky majú jedinečnú a rozhodujúcu úlohu v živote svojich detí. Materstvo nie je drobnou prácou alebo nepríjemnou úlohou. Presne tak, ako matka nosí svoje dieťa počas tehotenstva a ako ho matka kŕmi a stará sa oň počas ranného detstva, tak isto matky hrajú pretrvávajúcu úlohu v životoch ich detí, či už dospievajú, alebo sú adolescentmi, mladými dospelými, alebo dokonca aj dospelými s ich vlastnými deťmi.
Keďže deti predstavujú budúcu generáciu, potom si ženy, ktoré ich vychovávajú, teda ich matky, istotne zaslúžia úctu, česť a podporu. Hoci dnešný svet uvádza rozporuplné názory na materstvo, Biblia nás uisťuje, že deti sú požehnaním od Boha a môžu byť pre rodičov zdrojom šťastia. (Žalm 127:3-5) Avšak Písma nie sú voči realite, s ktorou sa matky stretávajú, slepé. Rozhodnutia, ktoré rodičia robia v súvislosti s rodičovstvom a materstvom, majú hlboký a trvalý vplyv na život a charakter ich detí. Tieto rozhodnutia môžu viesť k veľkým zmenám v spôsobe života rodičov, preto je potrebné starostlivo ich zvážiť.
Náhradné materstvo predstavuje „závažné porušenie dôstojnosti a práv žien i detí“. Medzinárodné spoločenstvo „sa musí cítiť povolané zamyslieť sa nad naliehavosťou zavedenia absolútneho zákazu“ tejto praxe, ako k tomu vyzval pápež František vo svojom prejave k diplomatickému zboru v januári tohto roku. V skutočnosti sa celosvetovo šíri „konsenzus za rozhodné odsúdenie“ tejto praxe, a to „aj vychádzajúc z rôznych politických, etických a náboženských pozícií“. Tieto závery predniesla v utorok 18. júna Gabriella Gambino, podsekretárka Dikastéria pre laikov, rodinu a život, ktorá v Paláci národov v Ženeve moderovala stretnutie na tému: „Za akú cenu? Smerom k zrušeniu surogátneho materstva: predísť vykorisťovaniu a komercializácii žien a detí“, ktoré zorganizovali Stála misia Svätej stolice pri OSN v Ženeve a nadácia „Caritas in veritate“. Cieľom stretnutia, ako vysvetlila moderátorka v úvode, bolo „uvažovať nad naliehavosťou medzinárodnej reakcie na fenomén surogátneho materstva“. Uvedomujúc si skutočnosť, že „prokreatívna turistika“, ktorá vznikla v dôsledku rozdielnych právnych predpisov štátov ohľadom surogátneho materstva, „je stále príčinou nadnárodného vykorisťovania žien a detí prostredníctvom tejto praxe“, je podľa Gabrielly Gambino nevyhnutné „podporovať spoločný záväzok na zabezpečenie všeobecnej ochrany dôstojnosti a základných ľudských práv zúčastnených osôb“.
Vatikánska podsekretárka citovala nedávny dokument Dignitas infinita (apríl 2024) Dikastéria Svätej stolice pre náuku viery, ktorý zdôrazňuje, že každé dieťa má právo „mať plne ľudský pôvod a [...] prijať dar života, ktorý by vyjadroval dôstojnosť darcu i prijímateľa“ (č. 49). Ako zároveň zdôraznila, „nie všetky spôsoby plodenia sú legitímne a vo vyslovene právnom zmysle neexistuje žiadne „právo na dieťa“, ktoré by mohlo ospravedlniť akúkoľvek prokreačnú prax“. Podsekretárka pripomenula problémy spojené so surogátnym materstvom, od „depersonalizácie a proceduralizácie narodenia“ až po „komercializáciu a vykorisťovanie ženy“ na jednej strane a „považovanie dieťaťa za vec, na strane druhej“. Ide tiež o „formu komercializácie základných ľudských vzťahov, ktorá je predurčená navždy ovplyvniť identitu a život zúčastnených subjektov“.
Na konferencii vystúpila aj Eugenia Roccella, talianska ministerka pre rodinu, pôrod a rovnosť príležitostí, aby sa venovala otázke náhradného materstva z pohľadu talianskej legislatívy. Problematiku surogátneho materstva analyzovala z hľadiska práv detí Olivia Maurel z USA, hovorkyňa Casablanskej deklarácie a vedúca kampane za všeobecné zrušenie surogátneho materstva, ktorá bola sama počatá týmto spôsobom. Z hľadiska práv žien problematiku surogátneho materstva hodnotila novinárka a spisovateľka Eva Maria Bachinger, ktorá v roku 2015 vo Viedni spoluzaložila iniciatívu „Stop surogátnemu materstvu“ a je autorkou troch kníh na túto tému. A napokon Bettina Roska, právnička ADF International v Ženeve, analyzovala túto tému v jej právnom rozmere, načrtla obraz medzinárodného právneho prostredia a poukázala na nedostatky a výzvy.
Surogátne materstvo je proces, pri ktorom žena (surogátna matka) nosí a porodí dieťa pre inú osobu alebo pár, ktorí sa stanú jeho rodičmi. Pri tradičnom surogátnom materstve je surogátna matka zároveň biologickou matkou dieťaťa, keďže jej vajíčko je oplodnené spermiami otca alebo darcu. Prvé úspešné tradičné surogátne materstvo bolo zaznamenané v roku 1980 v Spojených štátoch. Druhým typom je gestačné surogátne materstvo. V tomto prípade surogátna matka nie je biologicky príbuzná s dieťaťom, pretože embryo, ktoré je výsledkom oplodnenia vajíčka a spermie biologických rodičov, je prenesené do jej maternice.
Katolícka cirkev v otázke surogátneho materstva zastáva odmietavý postoj, keďže je v rozpore s katolíckou náukou o manželstve, rodine a ľudskej dôstojnosti. Cirkev považuje počatie dieťaťa mimo prirodzeného aktu medzi manželom a manželkou za neprijateľné. Vráťme sa teda ku vzťahom. Ako sa prostredníctvom surogátneho materstva narúšajú vzťahy? Azda k základnému rozkolu nastáva pri identifikácii matky dieťaťom. Deti môžu byť emocionálne ovplyvnené tým, že po narodení sú oddelené od ženy, ktorá ich vynosila. Bábätko si totiž už počas tehotenstva vytvára emocionálne a fyzické puto so ženou, ktorá ho nosí, a odlúčenie od tejto ženy mu spôsobuje stres. Dieťa v tej chvíli nerozlišuje, či ide o ženu, s ktorou má spoločnú DNA. Pre dieťa je to skrátka mama.
Surogátne materstvo sa stalo vyhľadávanou metódou aj medzi pármi rovnakého pohlavia, ktoré z biologického hľadiska nemôžu dieťa počať ani porodiť prirodzenou cestou. Ak sa kladiete otázku, ako je to možné, že dvaja muži zrazu vychovávajú dieťa, ktoré je biologicky príbuzné aspoň s jedným z nich, tak práve toto je ten prípad. Po príbehy z reálneho života však nemusíme chodiť ďaleko ani hľadať medzi známymi osobnosťami. David a Michal Vaníčkovi z Česka známejší pod pseudonymom z ich YouTube kanálu Dva tátové verejne hovorili o tom, ako túžili byť rodičmi a stálo ich to milióny.
Amerika je jednou z veľmocí surogátneho materstva, hoci každý štát to má svojimi zákonmi upravené inak. V niektorých je surogátne materstvo dovolené len v altruistickej forme (surogátna matka nedostáva žiadnu odplatu okrem pokrytia medicínskych nákladov), v inej si agentúry určujú výšku odplaty pre matky, ktoré sa takto rozhodnú „pomôcť iným párom dopracovať sa k dieťaťu“. Napríklad na Floride sa výška odmeny pre surogátnu matku môže vyšplhať až do výšky 75-tisíc dolárov za zdravé dieťa porodené v termíne.
Jason a Adam túžili po deťoch, no zistili, že adopčný proces je takmer rovnako finančne nákladný ako IVF. Od začiatku pri nich stála ich kamarátka Jessica, ktorá už mala tri vlastné deti a ponúkla sa, že ak sa rozhodnú ísť touto cestou, dieťa im vynosí. Jason s Adamom pristúpili, vybrali si darcovské vajíčko, ktoré na klinike oplodnili spermiami jedného z nich, a Jessica im vynosila zdravého syna Tristana. „Byť surogátnou matkou bolo veľmi stresujúce. Mala som strašný pôrod, a to som predtým porodila bez problémov tri deti,“ priznáva Jessica a jej manžel pokračuje: „Bolo to náročné, ale išli sme do toho ako rodina. Najviac som sa obával o jej zdravie.“
Jessica sa dokonca po poslednom pôrode vyjadrila, že už nechce byť viac tehotná, no ani to neodradilo Jasona s Adamom, aby ju o túto službu požiadali opäť. Po pozitívnom tehotenskom teste ich čakal ultrazvuk, ktorý ich však postavil pred nečakanú dilemu. Jedno z embryí sa rozdelilo a Jessica tak nečakala dvojičky, ale trojčatá. Lekárka špecializujúca sa na vysokorizikové tehotenstvá im v 10. týždni odporučila takzvanú „redukciu“ - potratiť dvojičky a donosiť len jedno dieťa. Adama a Jasona tak postavila pred dilemu - nechať si jedno dieťa a potratiť dve, potratiť jedno a skúsiť donosiť menej rizikové dvojičky alebo riskovať životy všetkých troch detí a zároveň život Jessicy? Tá im v tom totiž nechala úplnú slobodu - nešlo totiž o jej biologické deti, keďže Jason s Adamom použili darcovské vajíčka. Nakoniec sa „otcovia“ rozhodli skúsiť to a zabojovať o všetky tri deti. Jessice sa pôrod rozbehol v 34. týždni tehotenstva a musela absolvovať urgentnú sekciu, pri ktorej stratila štyri litre krvi a bola v ohrození života. Dvojičky - chlapci potrebovali akútnu podporu dýchania a dievčatko muselo byť tiež hospitalizované na novorodeneckej JIS-ke.
Nie je to tak dávno, čo aj katolíckymi kruhmi otriasla správa týkajúca sa surogátneho materstva. Američanka Cecile Eledgeová vynosila a úspešne porodila svoje vnúča. O rozruch sa totiž najprv postaral otec dieťaťa, Cecilin syn Matthew Eledge, ktorý bol učiteľom na katolíckej strednej škole v Nebraske. So zamestnávateľom však musel ukončiť pracovný pomer, keď vedeniu školy oznámil, že sa plánuje verejne zosobášiť so svojím priateľom Elliotom Doughertym. Odchod mimoriadne obľúbeného učiteľa spustil vlnu nenávisti voči škole a petícia na jeho podporu mala viac ako stotisíc podpisov. Pozor, v tomto prípade je veľmi dôležité rozlišovať súvislosti. Ako učiteľ katolíckej školy sa Matthew zaväzoval k tomu, že rešpektuje učenie Katolíckej cirkvi a že v škole nebude prezentovať iné názory. Keďže sa však verejne rozhodol uzavrieť manželstvo s mužom (čo Katolícka cirkev neuznáva), škola bola nútená rozviazať s ním pracovný pomer. Matthew si uvedomoval, že týmto krokom ide priamo proti učeniu Cirkvi a tým pádom voči záväzku, ktorý sa zaviazal dodržiavať. Rozruch ešte viac narástol, keď sa Matthew a jeho partner Elliot rozhodli „založiť si rodinu“. Matthewova matka Cecile sa totiž ponúkla, že im dieťa vynosí. Hoci to spočiatku všetci brali ako žart (Cecile mala v tom veku už 59 rokov), na IVF klinike im potvrdili, že po hormonálnej terapii by Cecile mohla byť schopná donosiť dieťa. Matthew a Elliot sa rozhodli túto možnosť využiť.
Ako to teda spravili? Najprv absolvovala Cecile, surogátna matka, hormonálnu terapiu. Jej syn Matthew poskytol spermie a jeho švagriná Lea (sestra jeho partnera Elliota) sa stala darkyňou vajíčok. V konečnom dôsledku Cecile porodila svoje biologické vnúča, no na rodnom liste svojej „vnučky“ Umy je zapísaná ako „matka“, keďže ju porodila a nebraské zákony nedovoľovali Elliotovi formálne si Umu adoptovať - mala by totiž v rodnom liste zapísaných dvoch otcov. A Elliot, hoci Umu vychovávajú s Matthewom ako dvaja „otcovia“, je vlastne Uminým biologickým strýkom a Umina teta, Elliotova sestra, je vlastne jej biologická mama.
Pastel od Mary Cassattovej, The Metropolitan Museum of Art; dar od Mrs. Ralph J. Hines, 1960.
Štyri mesiace po 11. septembri som objala svoju mamu a zakývala som jej na rozlúčku. Pre mňa bola táto príležitosť učiť na novej medzinárodnej kresťanskej škole splneným snom. Na rozlúčku som jej dala CD s kázňou, ktorú na deň matiek v ten rok kázal John Piper: „Materstvo je povolanie trpieť“. To, čomu som pred 19 rokmi rozumela len z pozorovania, dnes viem z vlastnej skúsenosti: „Materstvo je povolanie trpieť. Ó, áno a je to viac než to. Bolesť, ktorú zažívame pri pôrode (alebo počas procesu adopcie) je len začiatkom veľmi špecifického utrpenia, ktoré musí každá matka zvládnuť.
Božie Slovo neignoruje ani nepopiera realitu utrpenia. Pred pádom neboli žiadne slzy, prebdené noci, liečby neplodnosti, ľudia na vozíku, termíny u alergológa či potraty. Po tom, ako Eva uverila Satanovým klamstvám a spolu s Adamom ochutnali ovocie, ktoré infikovalo celú ľudskú rasu, Boh veci nijako nezjemňoval: „Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti“ (Gn 3:16). To ale neznamená, že utrpenie je vždy priamym dôsledkom nejakého konkrétneho hriechu. Slepý muž, ktorý sa stretol s Ježišom netrpel, pretože jeho rodičia zhrešili, „ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky“ (Jn 9:3). Je dobré takéto teologické vysvetlenie potvrdiť, ale je priam životodarné uvedomovať si ho uprostred nášho osobného utrpenia.
Keď mamy trpia, kam sa obrátia? Trpiaca mama oslávi Boha tým, že mu dôveruje, zatiaľ čo on používa svoje Slovo, aby ju podopieral počas jej trápenia. Môj denník z toho obdobia začína zoznamom veršov, ktoré hovoria o dôvere v Boha: „Nech sa vám srdce neznepokojuje. Verte v Boha, verte aj vo mňa“ (Jn 14:1). „Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin“ (Jer 17:7).
Jej situácia jej hovorí, že by mala zúfať, že by sa mala vzdať, že by mala stratiť všetku nádej. Ale Božie Slovo jej hovorí, že aj keď sa minulosť zneužívania jej adoptovanej dcéry vyplavuje na povrch, alebo keď obličky jej syna prestávajú fungovať, ona nemusí strácať nádej. Hoci sú špecialisti, ktorí liečia moje deti, veľmi erudovaní a niektoré lieky dobre zaberajú, nemôžem sa spoľahnúť, že lekári či liečby dokážu vyliečiť moje deti. Biblia nesľubuje, že matka, ktorá dôveruje Bohu nebude v tomto živote trpieť. Naopak: „do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“ (Sk 14:22). Pamätajte, že nielen Evu postihlo prekliatie; to isté sa stalo aj hadovi. Predtým, než Boh prehovoril k Eve, povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu“ (Gn 3:15).
Utrpenie kresťanskej matky je vysoko bolestivou súčasťou jej príbehu, ale nie je jej celým príbehom.
Čakali sme s manželom naše druhé dieťa a ja som bola z toho úplne vystresovaná. Ale už pri svojom prvom dieťati som zistila, že pôrod môže byť tiež intímnym časom chvály nášho Boha, keď sa s ním podieľame na prinášaní našich detí na tento svet. A presne to chcem.
Jak 1, 17-18: „Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatmenia z obratu.“
Iz 46, 3-4: „Počúvajte ma, dom Jakubov a všetky zvyšky domu Izraela, čo ste chovaní od lona, čo ste nosení od života. Ja až po starobu som ten istý, až po šediny ja ponesiem.“
Ž 127, 3-4: „Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona.“
Ž 139, 13-18: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.“
Ž 63, 4-8: „Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať. Celý život ťa chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. Na svojom lôžku myslím na teba, o tebe rozjímam hneď za rána.“
Ž 46, 2-3: „Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení.“
Ž 40, 2.4-6: „Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána. Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?“
Ž 40, 17-18: „Nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“ Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa.“
Jer 1, 8: „Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil!“
Flp 4, 6-7: „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“
Mt 6, 31-34: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba.“
Iz 43, 1-3: „Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael: „Neboj sa, veď ja ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.“
Ž 23: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života.“
Iz 26, 3-4: „Má myseľ pevnú, zachoval si mu mier, mier, veď dúfa v teba.“
2 Kor 12, 8-10: „Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.“
Ž 84, 11-12: „Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov.“
Iz 40, 29-31: „On dáva silu ukonanému a bezmocnému dá veľkú zdatnosť. Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá.“
Joz 1, 9: „Či som ti neprikázal: Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa!?“
Hab 3, 18-19: „Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy.“
1 Jn 5, 14-15: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. Nedovoľme pochybnostiam a strachom, aby nás zovreli svojím smrteľným stiskom, ale naplňme svoje mysle Božou pravdou a dovoľme jeho pokoju a sile, aby nás obmývali.“
Znižujúca sa reprodukčná schopnosť dnešnej populácie je charakteristickou črtou modernej spoločnosti. Významným spôsobom tomuto trendu napomáha najmä nezdravý spôsob života mladej generácie, stres či obezita podmienená nedostatkom fyzickej aktivity. Pomocnú ruku pri problémoch s plodnosťou poskytuje reprodukčná medicína, ktorá je v súčasnosti schopná vysporiadať sa pomocou rôznych metód asistovanej reprodukcie s rozličnými aspektmi neplodnosti, tak na strane muža, ako aj na strane ženy. Ani najmodernejšie techniky reprodukčnej medicíny však nie sú schopné čeliť niektorým prípadom ženskej neplodnosti.
Páry čeliace ženskej neplodnosti, s ktorou si moderná medicína nevie dať rady, majú dnes k dispozícii niekoľko možností. Prvou, tradičnou možnosťou, je adopcia cudzieho dieťaťa. Vzhľadom na zvyšujúce sa požiadavky, ktoré sú kladené na potenciálnych osvojiteľov zo strany autorít, ktoré o adopcii rozhodujú, ako aj dlhé poradovníky, do ktorých sú záujemcovia zaradení po úspešnom naplnení všetkých týchto požiadaviek, nie každý neplodný pár je ochotný vydať sa na cestu k osvojeniu dieťaťa.
Ďalšiu možnosť pre neplodné páry predstavuje inštitút tzv. surogačného materstva, ktorý dokonca za istých podmienok poskytuje párom možnosť získať dieťa, ktoré bude niesť genetickú informáciu oboch, príp. aspoň jedného z nich. Využitie náhradnej matky ako formy výkonu asistovanej reprodukcie má v dejinách ľudstva hlbokú históriu. So ženskou neplodnosťou totiž ľudia zápasia od nepamäti, aj keď v minulosti zrejme nešlo o tak závažný problém, akým je dnes. Náhradné matky kedysi často predstavovali jedinú nádej pre neplodné ženy v ich snahe zabezpečiť pre svojich manželov potomka a pokračovateľa rodu. Jeden z prvých zaznamenaných prípadov surogačného materstva možno nájsť už v Starom zákone (Kniha Genesis, 16), podľa ktorého Abraham a jeho neplodná žena Sarah využili služobnú Hagar, aby Abrahamovi porodila potomka. Z čias konkubinátu či otroctva pochádza tiež celý rad prípadov, kedy boli konkubíny či otrokyne použité ako náhradné matky svojimi pánmi.
Za „otca surogačného materstva“ v súčasnom poňatí, ktorý ešte v roku 1976 skomponoval prvú dohodu o surogačnom materstve, sa považuje americký advokát Noel Keane. Rovnako pripravil právny základ v prípade prvého známeho pôrodu dieťaťa transferom embrya do tela náhradnej matky, ku ktorému došlo USA v roku 1986, teda 8 rokov po tom, čo prišlo vo Veľkej Británii na svet prvé „dieťa zo skúmavky“, Luisa Brownová.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Staroveký rímsky básnik Horatius nevedel nič o náhradnom materstve, keď napísal: „Nie je závažné, akým rodičom sa niekto narodil, pokiaľ si ten človek zaslúži česť.“ Aj aforizmus jedného francúzskeho spisovateľa zo 17. storočia, že „tam, kde niet cnosti, pôvod neznamená nič“, bol napísaný dávno predtým, ako sa pojem náhradného pôrodu stal právnickou dilemou. Ale ako to napísala Mary Thomová v časopise Ms., pomocou nových techník rozmnožovania „sa úlohy vyprodukovať vajíčko, vynosiť plod, z ktorého sa stane dieťa, a postarať sa o dieťa po jeho narodení“ môžu rozdeliť medzi dve alebo tri „matky“. Metóda náhradných matiek sa objavila na svetovej scéne náhle v polovici sedemdesiatych rokov a vyvolala sociálne, mravné a právne problémy, ktoré predtým neboli známe. Niektoré neplodné páry sa dychtivo chopili výhod tohto netradičného spôsobu rozmnožovania.
Náhradné materstvo prináša so sebou množstvo problémov. Jedným z nich je možnosť vzniku nepríjemných súdnych sporov, ak si žena, ktorá poskytla vajíčko, alebo žena, ktorá dieťa porodila, chce ponechať dieťa. A čie je to dieťa - ženy, ktorá ho porodila, alebo ženy, ktorá poskytla vajíčko? Tak narodenie dieťaťa, ktoré obyčajne býva časom radosti, vedie niekedy k súdnym sporom. Iný problém: Niektoré ženy, ktoré súhlasia s tým, že sa stanú náhradnými matkami, zisťujú, že s vývojom a narodením zmluvného dieťaťa dochádza u nich k citovým zmenám. Zmluva uzavretá pred niekoľkými mesiacmi sa stáva čoraz ťažšie prijateľnou. Medzi matkou a dieťaťom v jej vnútri sa vytvára silné puto. Jedna náhradná matka, ktorá nepredpokladala vznik takéhoto puta, hovorí o svojich pocitoch, keď sa vzdala tohto dieťaťa: „Bolo to, akoby niekto zomrel.“ A aké dlhodobé účinky by mohol mať takýto pôrod na ostatné deti náhradnej matky, na rodinu, ktorá prijíma toto dieťa, a na samotné dieťa? Alebo čo sa stane, ak dieťa, ktoré sa narodilo náhradnej matke, má vrodenú chybu? Je otec povinný prijať také dieťa? Ak nie, kto bude platiť výživné na dieťa?
Božie Slovo nám hovorí, že Boh sa pozerá na manželstvo ako na niečo sväté. Napríklad v liste Hebrejom 13:4 je uvedené: „Manželstvo nech je počestné medzi všetkými a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov.“ Boh očakáva od všetkých kresťanov, že budú považovať manželstvo za počestné a takým ho aj zachovávať. Čím sa manželstvo poškvrňuje? Je náhradné materstvo prejavom úcty k manželstvu a zachováva manželské lôžko nepoškvrnené? Krátko povedané, nie.
Náhradné materstvo obvykle vyžaduje oplodnenie ženy spermiami darcu. Biblický názor na to možno nájsť v 3. Mojžišovej 18:20, kde sa hovorí: „A nedáš svoj výron ako semeno manželke svojho spoločníka, aby si sa tým neznečistil.“ Neexistuje žiaden biblický podklad pre to, aby sa robil rozdiel medzi oplodnením pomocou pohlavného styku a umelým oplodnením pomocou implantácie od darcu. A ako je to s náhradným tehotenstvom? Aj toto poškvrňuje manželské lôžko. Je pravda, že oplodnené vajíčko vznikne spojením manžela a jeho manželky, ale potom sa umiestni do maternice inej ženy a v skutočnosti otehotnie ona. Táto ťarchavosť nevznikne následkom pohlavných stykov medzi ženou, náhradnou matkou, a jej vlastným manželom. A tak jej rozmnožovacie orgány používa teraz niekto iný, nie jej vlastný partner. To je nezlučiteľné s biblickými mravnými zásadami, že žena má porodiť dieťa vlastnému manželovi. (Porovnaj 5. Mojžišovu 23:2.) Nebolo by správne, aby rozmnožovacie orgány ženy, náhradnej matky, používal iný muž okrem jej vlastného manžela. Je to nesprávne použitie manželského lôžka.
Online vo svete_o.Piotr Glas - Budeme pripravení vybrať si Krista
Biblické verše, ktoré môžu pomôcť matkám v rôznych situáciách:
- Izaiáš 40:11: "Ako pastier bude pásť svoje stádo, svojou náručou zhromažďovať baránky, na svojom lone ich nosiť, a tie, čo sa práve telia, bude vodievať."
- Filipanom 4:5: "Nech je vaša miernosť známa všetkým ľuďom. Pán je blízko."
- Filipanom 1:10-11: "aby ste rozlišovali, čo je dôležitejšie, aby ste boli čistí a bezúhonní až do dňa Kristovho, plní ovocia spravodlivosti skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu."
- Príslovia 19:8: "Kto nadobúda múdrosť, miluje svoju dušu; kto si zachováva rozumnosť, nájde dobro."
- Príslovia 3:21: "Syn môj, nech ti neujdú tieto veci; zachovávaj si praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať."
- 2. Mojžišova 2:23, 24: "Po dlhých rokoch zomrel egyptský kráľ. Izraeliti však vzdychali pre svoje otroctvo a volali o pomoc. Ich volanie o pomoc preniklo k Bohu."
- Žalm 34:15: "Oči Hospodinove sú obrátené k spravodlivým a jeho uši k ich volaniu o pomoc."
- Marek 6:30-32: "Apoštoli sa zhromaždili u Ježiša a rozpovedali mu všetko, čo robili i čo učili. On im povedal: „Poďte vy sami na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ Lebo mnohí prichádzali a odchádzali, a ani sa nestihli najesť."
- 1. Timotejovi 4:8: "Lebo telesné cvičenie je na málo platné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť."
- Ján 14:1: "Nech sa vám srdce neznepokojuje. Verte v Boha, verte aj vo mňa."
- Jeremiáš 17:7: "Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin."
- Skutky 14:22: "posilňovali duše učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere, a hovorili: „Musíme prejsť mnohými súženiami, aby sme vošli do Božieho kráľovstva.“"
- Genesis 3:16: "Žene povedal: „V bolestiach budeš rodiť deti, tvoja túžba bude po tvojom mužovi, a on ťa bude ovládať.“"
- Ján 9:3: "Ježiš odpovedal: „Ani on nezhrešil, ani jeho rodičia, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.“"
- Genesis 3:15: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu.“"
- Rimanom 8:18: "Lebo pokladám, že terajšie utrpenia sa nemôžu porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť."
- Matúš 11:28: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obtížení, a ja vám dám odpočinok."
Keď sa najbližšie v správach objaví titulok o tom, ako známy pár šoubiznisu porazil neplodnosť a surogátna matka im porodila dieťa, zamyslite sa nad dieťaťom. Nad tým bábätkom, ktoré po pôrode oddelili od matky a ktoré raz bude musieť čeliť otázkam o svojom pôvode.
