Diéta a poruchy správania v predškolskom veku

Poruchy správania u detí predškolského veku predstavujú komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Včasná identifikácia a intervencia sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho psychického a sociálneho vývinu dieťaťa. Tento článok sa zameriava na charakteristiku porúch správania v predškolskom veku, ich príčiny a možnosti intervencie, s dôrazom na význam diéty a celkového životného štýlu.

Charakteristika porúch správania v predškolskom veku

Pod súhrnný názov poruchy správania sa zaraďuje skupina odchýlok od normálneho, primeraného správania. V súčasnosti neexistuje jednotná definícia na vymedzenie porúch správania. V prostredí, kde sa deti stretávajú, hrajú, učia, sa niekedy vyskytnú neprimerané prejavy správania. U detí predškolského veku ide skôr o neuvedomelé narušovanie normy, niekedy o neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Poruchy správania, viažuce sa niekedy na emocionálne poruchy alebo maladjustáciu, majú širokú variabilitu foriem. Niekedy sa iba málo alebo vôbec neviažu na konkrétne dianie (napr. o opakovanú agresiu, pohybový nepokoj a pod.).

Mnoho žiakov sa v priebehu svojho dospievania stretne hlavne v rámci základnej školy s poruchami správania rôzneho druhu, ktoré sa môžu týkať napríklad ich spolužiakov alebo súrodencov a koniec koncov aj ich samotných. Mladí ľudia v školskom veku sú často krát veľmi emočne nevyrovnaní a akýkoľvek negatívny postoj voči svojej osobe, kritiku alebo útok berú veľmi vážne až prehnane. Obzvlášť ak ide o prípady, kedy kritika trvá dlhodobejšie. Poruchy správania sú v dnešnej dobe jednou z najčastejších diagnóz v detskej psychiatrii. Tento problém netreba brať na ľahkú váhu a treba mu prikladať dostatočnú vážnosť aj z dôvodu, že niektorí mladí ľudia si svoje návyky chovania, resp. poruchy správania prenášajú do dospelosti a v prípade, že vychovávajú vlastné deti, tak ďalej tento model správania prenášajú ako vzory na svoje deti.

V materských školách sú pomerne často problémom nadmerne živé - hyperaktívne deti. Mnohé deti s AD/HD vykazujú tiež agresívne prejavy, výukové ťažkosti, rôzne neurologické poruchy (ľahká mozgová disfunkcia, poruchy koordinácie pohybov), poruchy v oblasti vizuo-motorickej percepcie, emocionálne poruchy.

Najčastejšie poruchy správania v predškolskom veku

• Hyperkinetická porucha (ADHD): Skupina porúch charakterizovaná skorým vznikom (zvyčajne v prvých piatich rokoch života), neschopnosťou vydržať pri činnosti vyžadujúcej kognitívnu účasť, tendenciou prechádzať z jednej činnosti na druhú bez ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou a nadmernou aktivitou. Hyperkinetické deti sú často bezohľadné a impulzívne, náchylné na úrazy a často sa dostávajú do disciplinárnych problémov, skôr pre neúmyselné porušovanie pravidiel ako pre úmyselný vzdor. Ich vzťahy s dospelými sú často sociálne dezinhibované, bez normálnej ostražitosti a rezervovanosti. Sú nepopulárne medzi inými deťmi a môžu sa dostať do izolácie. Časté je zhoršenie poznávacej schopnosti a neúmerne časté sú špecifické oneskorenia vo vývine motoriky a reči. Jadrom problému ADHD je pravdepodobne neovládnutie reakcie na impulz, či už ide o reakciu vhodnú alebo nevhodnú. Jedinci trpiacich ADHD nevedia ovládať svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú práve vykonávajú. Ide o jednanie bez premyslenia, pri ktorom sa zvyšuje riziko úrazov. Porucha pozornosti bez hyperaktivity - ADD, môže ostať nepovšimnutá, pretože tieto deti neupútavajú pozornosť, tak ako deti s ADHD. Predpokladá sa, že v tejto skupine figurujú predovšetkým dievčatá.
• Poruchy správania: Poruchy správania charakterizuje opakované a pretrvávajúce, asociálne, agresívne alebo vyzývavé konanie. Také správanie môže vážne narušiť veku primerané sociálne požiadavky. Ide teda o horšie počínanie, ako je obyčajné detské huncútstvo alebo pubertálna rebélia a má ráz trvalého správania (aspoň šesť mesiacov). Poruchy správania môžu byť príznačné aj pre iné psychické choroby. V takých prípadoch treba uprednostniť základnú diagnózu.
• Opozičné vzdorovité správanie: Chorobná neposlušnosť a vzdorovitosť. Za chorobnú neposlušnosť a vzdorovitosť sa považuje pretrvávanie tejto vývinovej fázy v ďalších rokoch, alebo vznik nemiestnych prejavov (dieťa odmieta zo vzdoru jesť a piť, máva záchvaty zlosti, kope okolo seba, a pod.). Najčastejšie dieťa vzdoruje okolo tretieho roku a v puberte. Pri nesprávnej výchove sa môže fyziologická vzdorovitosť zmeniť v trvalú vlastnosť človeka.
• Agresívne správanie: Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je - otvorenou alebo symbolickou formou - spôsobiť niekomu alebo niečomu škodu, krivdu, alebo bolesť. O agresivite začíname hovoriť vtedy, keď je dieťa schopné hodnotiť dosah svojho jednania aspoň čiastočne, alebo keď ubližuje úmyselne a pociťuje radosť z ničenia a z cudzej bolesti. O agresivite začíname hovoriť až v predškolskom veku, u mladších detí ide častejšie o fyziologickú aktivitu.
• Úzkostné poruchy a neurózy: Na vznik porúch správania môže mať vplyv prežívanie úzkosti a strachu. Detský strach - bojazlivosť - sa vyskytuje častejšie u mladších detí, pretože takéto dieťa nevie dobre zhodnotiť niektoré javy a situáciu. Deti si neraz vo svojich predstavách pretvoria svoje životné skúsenosti na nové, fantastické až desivé obrazy. Strach sa môže vyskytovať vo viacerých formách, napr. ako agorafóbia (strach z priestoru), klaustrofóbia (strach z ohraničeného priestoru), strach z tmy, zo zvierat, atď. U detí predškolského veku sa môže vyskytovať aj separačný strach, to znamená strach z odlúčenosti a osamelosti. Strach vyvolávajú aj nevhodné programy v televízii, konfliktné vzťahy, úzkostlivá výchova a tiež môže byť dôsledkom psychickej lability. Pri neuróze ide o funkčnú poruchu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje poruchami adaptácie jednotlivca na prostredie (najmä sociálne), ako aj poruchami najvyššej regulácie a koordinácie somatických a vegetatívnych funkcií. Detská neuróza často býva označovaná ako emocionálna porucha. Vznik detskej neurózy môžeme pozorovať okolo 4. a 6. roku života dieťaťa. Neurotické a emocionálne poruchy sa prejavujú často u tých detí a mladistvých, ktorí majú vo svojej skúsenosti zakotvený silný pocit nebezpečenstva. Majú strach vystupovať pred kolektívom, pôsobia navonok ustrašene a utiahnuto. Často majú tendencie izolovať sa od spoločnosti. Medzi najčastejšie prejavy neurózy sa uvádza nechutenstvo, ktoré vzniká vplyvom nesprávnej výchovy v rodine, alebo môže vzniknúť i v období adaptácie dieťaťa na kolektívne zariadenie. Obhrýzanie nechtov a cmúľanie prstov sú mimovoľné pohyby, ktorými dieťa nevedome uvoľňuje svoje napätie. Mimovoľným pohybom je aj tik. Tento neurotický symptóm je vlastne neuvedomený, nutkavý pohyb niektorého svalu, napr. Ide o neurotickú reakciu vznikajúcu na konštitucionálnom podklade, ktorá sa prejavuje na koordinácii reči. Zajakávanie môže byť vyvolané úsilím rýchle a odrazu vyjadriť svoje myšlienky, ale môže byť aj prejavom hlbších emocionálnych porúch. Pomočovanie by sa po 4. roku života dieťaťa nemalo vyskytovať. Ak k pomočovaniu dochádza častejšie, stav si vyžaduje odborné lekárske a psychologické liečenie. Príčiny sú rôznorodé, vyplývajúce z konfliktov v rodine, z nesprávnej výchovy, prípadne z nevyriešených problémov v materskej alebo základnej škole. Len zriedkavo je príčinou infekcia močových ciest, alebo iná orgánová porucha. Príčinou ojedinej enurézy môže byť nadmerné vzrušenie alebo strach.

Príčiny porúch správania

Príčiny porúch správania sú komplexné a multifaktoriálne. Zahŕňajú kombináciu biologických, psychologických a sociálnych faktorov.

Vnútorné príčiny:

• Genetické predispozície: Dedičnosť zohráva významnú úlohu pri vzniku niektorých porúch správania, najmä ADHD.
• Neurologické faktory: Odlišnosti v štruktúre a funkcii mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za pozornosť, impulzivitu a reguláciu emócií.
• Komplikácie počas tehotenstva a pôrodu: Nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.
• Zdravotné problémy: Chronické ochorenia, poruchy zmyslov (sluch, zrak), neurologické poruchy.

Vonkajšie príčiny:

• Rodinné prostredie: Výchovný štýl rodičov, konflikty v rodine, nejednotné výchovné pôsobenie, osobnosť a psychické ochorenia rodičov, citové vydieranie, neuspokojovanie potrieb dieťaťa. Hranice správania v rodine môžu byť široké, prípadne nie sú žiadne. Dieťa má potom problémy, lebo sa nedokáže prispôsobiť pravidlám, ktoré vyžaduje materská škola.
• Vplyv médií: Patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.), preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami.
• Vplyv rovesníkov: Odmietanie, ponižovanie či emocionálne zraňovanie dieťaťa.
• Školské prostredie: Nedostatočná podpora, neprimerané nároky, šikanovanie.

Vplyv diéty a výživy

Výživa zohráva dôležitú úlohu vo vývoji a funkcii mozgu.

• Nedostatok živín: Nedostatok vitamínov (najmä skupiny B, vitamínu D), minerálov (železo, zinok, horčík) a omega-3 mastných kyselín môže prispievať k poruchám pozornosti, hyperaktivite a impulzivite.
• Nadmerný príjem cukru a spracovaných potravín: Vysoký príjem cukru a spracovaných potravín môže viesť k výkyvom hladiny cukru v krvi, čo sa prejavuje podráždenosťou, nepokojom a problémami so sústredením.
• Potravinové alergie a intolerancie: Niektoré potravinové alergie a intolerancie (napr. na lepok, mlieko) môžu spôsobovať neurologické a psychické problémy, vrátane porúch správania.
• Uspokojovanie biologických potrieb: Uspokojovanie biologických potrieb je základom zdravého vývoja dieťaťa. Ak tieto potreby nie sú naplnené, môže sa prejaviť správanie ako podráždenosť, agresivita alebo problémy so sústredením. Potrebné je dbať na ich pravidelné uspokojovanie, aby dieťa mohlo optimálne rásť a rozvíjať sa.

Intervencia a možnosti liečby

Intervencia pri poruchách správania u detí predškolského veku by mala byť komplexná a individuálne prispôsobená potrebám dieťaťa.

• Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností. Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie. Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev. Rečová terapia - logopédia. Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
• Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
• Farmakologická liečba: Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Úprava diéty a životného štýlu

• Vyvážená strava: Zabezpečiť dostatočný príjem vitamínov, minerálov a omega-3 mastných kyselín. Obmedziť príjem cukru, spracovaných potravín a umelých prísad.
• Pravidelný režim: Dodržiavať pravidelný spánkový režim, stravovanie a aktivity.
• Pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu: Pravidelný pohyb a hra na čerstvom vzduchu znižujú riziko hyperaktivity a zlepšujú schopnosť sústredenia.
• Obmedzenie obrazoviek: Pre predškolákov sa odporúča max. 30-60 min. denne kvalitných programov/aplikácií.
• Spolupráca rodiny a školy: Vytváranie stabilného, láskavého a predvídateľného prostredia. Stanovenie jasných a realistické hranice. Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Chválenie a oceňovanie pozitívneho správania.

Špecifické poruchy správania a diéta

• ADHD: Omega-3 mastné kyseliny: Viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny ako top látku pre deti s ADHD. Sú dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Obmedzenie cukru a kofeínu: Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
• Prader-Williho syndróm (PWS): Nízkokalorická diéta: Dodržiavať nízko kalorickú diétu. Neodkladajte čas desiaty alebo obeda. Ak je to nevyhnutné, dopredu to vysvetlite. Obmedzte dostupnosť a viditeľnosť jedla. Pamätajte aj na misky s cukríkmi. POCHVÁĽTE dieťa, keď nesiahne po jedle v situácii, kedy tak mohlo urobiť. Nepoužívajte jedlo ako odmenu alebo podnet urobiť niečo. Dajte pozor na zápachy - nič tak nerozzúri dieťa s PWS ako vôňa pukancov. Keď idete na výlet alebo exkurziu, dopredu prediskutujte záležitosti týkajúce sa jedla. Kúpite pre dieťa desiatu, alebo si ju zoberie pripravenú z domu? Ak sa mu desiata kúpi-čo to bude?

Výchovné prístupy

• Pozitívna výchova: Pozitívna výchova problémového dieťaťa sa zakladá na pochopení jeho nedostatkov a na pochvalách a odmenách aj za malé úspechy a snahu. Nestačí, že máme pocit, že dieťa máme radi. Tento pocit sa musí nevyhnutne prejavovať v činoch. Spolupráca rodičov a učiteľov v tomto úsilí je nevyhnutná.
• Zľavenie z nárokov: Ďalšou neľahkou úlohou u hyperaktívnych detí je zľaviť z nárokov na výkony a správanie v materskej škole a aj v rodine. Chápať to však v zmysle, že sa týmto deťom má vyhovieť vo všetkom je nesprávne. Hyperaktívne deti, tak ako všetky ostatné deti sa majú viesť k zodpovednosti za svoje správanie. Môžeme však od nich očakávať len to, čo je v rámci ich možností a schopností to znamená, že od hyperaktívneho dieťaťa nemôžeme vyžadovať napríklad , aby za trest sedelo pokojne na stoličke, pretože toho nie je schopné. Tresty u tejto skupiny detí zvyčajne nie sú účinné.
• Hranice a experimentovanie: Je prirodzené, že malé deti skúšajú, čo všetko si môžu dovoliť, čo im prejde bez následkov a za čo už hrozí trest. Testujú hranice svojho okolia, a tak je to v tomto období správne. Vo výchove však treba rozlišovať, čo je skutočným problémom a čo je iba dôsledkom neskúsenosti a experimentovania dieťaťa. Malé deti sa nevhodne nesprávajú z ničoho nič, pretože nevedia byť zlomyseľné. Vždy majú istý problém, s ktorým potrebujú pomôcť. Úlohou dospelých je odhaliť a nájsť vhodný spôsob, ako dieťaťu pomôcť.
• Oceňujúci a milujúci vzťah: Oceňujúci a milujúci vzťah dospelého k dieťaťu , posilňuje u neho pocit bezpečia, nezávislosti a vnútornej rovnováhy.

Obdobie predškolského veku má značný vplyv na ďalší život jedinca. Dieťa, ktoré má v prvých rokoch dobré emocionálne zázemie, získava lepšie predpoklady pre duševný vývin, je samostatnejšie, aktívnejšie, úspešnejšie. Obdobie medzi 3. a 6. rokom sa všeobecne považuje za obdobie aktívnej spoločenskej prispôsobivosti, keď sa čoraz viac uplatňuje uvedomelosť vo vzťahu k rodičom, vychovávateľom.

tags: #dieta #predskolskeho #veku #a #poruchy #spravania