Poruchy správania u detí: Príčiny, prejavy a spôsoby riešenia

Je prirodzené, že malé deti skúšajú, čo všetko si môžu dovoliť, čo im prejde bez následkov a za čo už hrozí trest. Testujú hranice svojho okolia, a tak je to v tomto období správne. Vo výchove však treba rozlišovať, čo je skutočným problémom a čo je iba dôsledkom neskúsenosti a experimentovania dieťaťa. Malé deti sa nevhodne nesprávajú z ničoho nič, pretože nevedia byť zlomyseľné. Vždy majú istý problém, s ktorým potrebujú pomôcť. Úlohou dospelých je odhaliť a nájsť vhodný spôsob, ako dieťaťu pomôcť.

Poruchy správania chápeme z pedagogického hľadiska ako široké, etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jednotlivec je rezistentný voči bežnému výchovnému pôsobeniu a jedná sa o trvalejší ráz a prejav osobnosti. Poruchy správania môžeme charakterizovať ako odchýlku v oblasti socializácie, kedy nie je jedinec schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcej jeho veku, príp. úrovni jeho rozumových schopností. Dieťa sa počas vývinu učí rozlišovať medzi žiaducim a nežiaducim správaním, postupne spoznáva normy, ktoré má dodržiavať a podľa ktorých sa má správať, spočiatku mu v tom pomáhajú jeho rodičia, no neskôr dokáže regulovať svoje správanie aj samé, dokonca aj vtedy, keď ho nikto z dospelých nekontroluje. Dieťa tak za zlé správanie pociťuje vinu a vie aj prečo, samé vie vysvetliť dospelým, čo urobilo zle a nevhodne. Dieťa, ktoré dodržiava sociálne normy a nemá problém s autoreguláciou, dokáže aj odložiť aktuálne uspokojenie na neskôr, teda rozumie tomu, že nie všetko môžem mať hneď a tak, ako chcem. O poruchách správania hovoríme vtedy, keď dieťa nerešpektuje sociálne normy v spoločnosti, keď sa neadekvátne správa k ľuďom, teda, keď nedokáže nadväzovať a udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, keď mu chýba empatia, keď sa nadmerne zameriava na seba a na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, keď za porušenie akýchkoľvek noriem nepociťuje vinu atď.

V prostredí, kde sa deti stretávajú, hrajú, učia, sa niekedy vyskytnú neprimerané prejavy správania. U detí predškolského veku ide skôr o neuvedomelé narušovanie normy, niekedy o neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Poruchy správania, viažuce sa niekedy na emocionálne poruchy alebo maladjustáciu, majú širokú variabilitu foriem. Niekedy sa iba málo alebo vôbec neviažu na konkrétne dianie (napr. Môže ísť napr. o opakovanú agresiu, pohybový nepokoj a pod.

Príčiny problémového správania

Keďže spúšťačom problémového správania je spektrum príčin, učiteľov zaujímajú hlavne tie, ktoré môžu eliminovať či odstrániť v spolupráci s rodičmi alebo odborníkmi. Veľké množstvo príčin problémového správania detí však môže presahovať pedagogické spôsobilosti a ľudské možnosti učiteľa. Vtedy sa vyžadujú špeciálne vyšetrenia zo strany odborníkov v medicíne, psychológii alebo špeciálnej či sociálnej pedagogike.

Vnútorné príčiny problémového správania detí

Učiteľ ich môže len vo veľmi obmedzenej miere eliminovať alebo odstrániť. Sú to problémy prevažne situované v rodinnom zázemí dieťaťa, na ktoré učiteľ nemá priamy vplyv a ani nepatria do okruhu jeho pedagogických právomocí, ale môže ich v zmysle právnych krokov riešiť, ak si rodičia neplnia povinnosti a tým porušujú práva dieťaťa. Do tohto okruhu príčin problémového správania dieťaťa patria hlavne tieto:

• výchovný štýl rodičov, ktorý dieťa dlhodobo stresuje alebo mu poskytujú neadekvátne vzory správania a postojov k životným hodnotám,
• prílišné preceňovanie alebo podceňovanie podnetov dôležitých pre rozvoj osobnosti dieťaťa, ktoré spôsobujú buď preťažovanie dieťaťa, alebo naopak jeho zanedbávanie,
• citové vydieranie dieťaťa neposkytovaním lásky, nenávistným správaním k dieťaťu alebo poskytovaním účelovej lásky, napr. v sporoch rodičov o dieťa,
• neuspokojovanie fyziologických potrieb, potreby bezpečia a istoty, lásky a spolupatričnosti, ocenenia a sebaaktualizácie,
• konflikty v rodine, medzi rodičmi, nejednotné výchovné pôsobenie v rodine,
• osobnostné problémy a psychické choroby rodičov,
• iné.

Hranice správania v rodine môžu byť široké, prípadne nie sú žiadne. Dieťa má potom problémy, lebo sa nedokáže prispôsobiť pravidlám, ktoré vyžaduje materská škola.

Vonkajšie príčiny problémového správania

Sú to najmä:

• patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.),
• preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami (napr.
• Vplyvy skupiny tiež patria k významným determinantom problémového správania detí. odmietaniu, ponižovaniu či emocionálnemu zraňovaniu dieťaťa,
• rozptyľovanie dieťaťa nadbytkom podnetov (napr.

Vnútorné aj vonkajšie determinanty problémového správania sú u detí rôzne kombinované, a preto ich nemožno posudzovať jednostranne, ale vo vzájomných väzbách a súvislostiach.

Typy porúch správania

Poruchy správania, pri ktorých jednotlivec nerešpektuje spoločenské ú právne normy alebo ak prichádza k ich aktívnemu a závažnému porušovaniu, majú už disociálny, resp. asociálny až antisociálny charakter. Podľa MKCH - 10 sem patrí agresívne správanie, terorizovanie, záškoláctvo, neposlušnosť, výbuchy zlosti, túlanie, úteky z domu, krádeže, poškodzovanie majetku, podpaľačstvo a pod., pokiaľ tieto prejavy majú charakter opakovaného, pretrvávajúceho disociálneho / asociálneho / antisociálneho správania. Môžeme tu hovorovať aj o delikventnom správaní, kedy sa porušujú právne normy, ale jednotlivec nie je ešte celkom právne zodpovedný.

Špecifické (vývinové) poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale drobné poškodenia neurologického charakteru, resp. - problémami v adaptácii na základe nedostatočne utvorených alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí (tzv. Dificility v správaní sa môžu u detí prejavovať rôznymi symptómami, resp.

Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je otvorenou alebo symbolickou formou spôsobiť niekomu alebo niečomu krivdu, škodu alebo bolesť. Dieťa predškolského veku má ešte vnímanie nepresné, predstavy nejasné, nezodpovedajú skutočnosti.

Neposlušnosť môže byť podľa V. V. Príčinou vzdorovitého správania podľa E. Najčastejšie dieťa vzdoruje okolo tretieho roku a v pube

Prejavy a symptómy

Deti s poruchami správania majú určité odlišnosti v emocionálnom prežívaní, tiež v spôsobe uvažovania a hodnotenia rôznych situácií, a tiež motivácii, ktorá ich vedie k opakovaniu poruchového správania.

Oblasť emocionálneho prežívania

Nežiaduce správanie veľmi často vyplýva z odlišného citového prežívania dieťaťa, väčšinou zo sklonu k negatívnemu emocionálnemu ladeniu. Tieto deti bývajú väčšinou vnútorne napäté, s pocitmi nepohody a celkove majú vyššiu dráždivosť. Často im chýbajú pozitívne citové zážitky, a naopak, citová chladnosť alebo hostilita bývajú u nich negatívnym zážitkom. Deti s poruchami správania mávajú tiež zníženú toleranciu voči záťaži, nie sú schopní odložiť vlastné uspokojenie alebo sa ho vzdať, tiež majú aj znížené sebaovládanie a bývajú impulzívni.

Oblasť uvažovania a kognitívnych funkcií

Narušené správanie mnohokrát vyplýva aj z odlišného spôsobu uvažovania, resp. hodnotenia situácie a interpretácie reakcií od iných ľudí. Tieto deti mávajú zníženú schopnosť adekvátne spracovať rôzne informácie, a tým pádom aj plánovať a regulovať svoje správanie. Niekedy ide až o narušenie kognitívnej orientácie vo svete, najmä v jeho sociálnej oblasti. Tieto deti nie sú schopné rozpoznať určité sociálne signály od ľudí, ktorí s nimi hovoria, tiež dobre nechápu väčšine bežných sociálnych situácií, preto na ne aj neprimerane reagujú. Môže tu ísť nielen o biologickú dispozíciu, ale napr. aj o neprimeranú, resp. negatívnu skúsenosť, ktorá sa im už opakovane potvrdila, a tak sa tieto deti postupne naučia, že musia svoje potreby presadzovať násilím, v opačnom prípade nič nezískajú. Častým problémom u týchto detí je aj ich neschopnosť poučiť sa zo svojej skúsenosti, t. z. necitlivosť k ich spätnej väzbe, napr. od rodičov, učiteľov a pod.

Ďalším problémom u týchto detí je aj ich narušené sebahodnotenie, ktoré je buď vysoko nad alebo vysoko pod priemerom.

Oblasť motivácie nežiaduceho správania

Všetko, čo v živote robíme, má nejaký dôvod, motív a zväčša slúži aj na uspokojenie niektorej potreby.

• Potreba stimulácie - teda potreba potrebného vzrušenia, ktoré môže byť uspokojovaná takým správaním, ktoré sa vymyká normálnemu správaniu.
• Potreba citovej istoty a bezpečia - môže byť uspokojovaná aj náhradným spôsobom, a to napr. vtedy, keď chce dieťa upútať na seba pozornosť aj tak, že sa začne viazať na nevhodnú autoritu (zlý vzorec správania), ktorá mu slúži ako náhrada k citovému zakotveniu v rodine. Dieťa je vtedy napr.
• Potreba sebarealizácie - tieto deti chcú zažiť pocit uznania a ocenenia, avšak niekde inde ako vo vlastnej rodine a to ich vedie k sebarealizácii nežiaducim smerom. Mnoho z toho, čo dieťa začína robiť, býva hodnotené aj skupinou, do ktorej patrí, taktiež si v nej postupom času získava aj určitú prestíž, a tým si aj potvrdzuje svoju vlastnú hodnotu, pričom také správanie môže byť v spoločnosti vnímané aj ako asociálne, resp.
• Potreba získať žiaduce materiálne prostriedky - motívom najmä majetkovej trestnej činnosti je potreba vlastniť to, čo by určitým spôsobom potvrdzovalo sociálnu prestíž dieťaťa v partii alebo by mu umožňovalo žiť požadovaným štýlom života, akým žijú aj členovia jeho skupiny.

Varovné signály, ktoré by ste nemali ignorovať

Každé dieťa niekedy prejavuje vzdor. Niektoré prejavy však môžu signalizovať potrebu odborného zásahu:

• Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
• Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
• Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou.
• Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.

Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).

Spôsoby riešenia a prevencie

Učiteľ má poznávať dôvody a príčiny nevhodného správania dieťaťa, ale podľa dostupných možností, aby nepresiahol svoju pedagogickú pôsobnosť a právomoc. V ďalšom článku si povieme o niektorých metódach a spôsoboch, ktoré pomáhajú učiteľom pracovať s problémovými deťmi.

Tipy na zlepšenie správania detí

• Stanovte jasné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Jasné pravidlá im dávajú pocit istoty.
• Buďte dôslední: Dodržiavanie pravidiel by malo byť pevné a jednotné. Dôsledky musia byť spravodlivé a predvídateľné.
• Chváľte úspechy: Pozitívne povzbudenie je často silnejšou motiváciou než kritika. Vyzdvihujte dobré správanie a ukážte, že si ho vážite.
• Venujte deťom čas: Spoločné chvíle - hranie, rozhovory alebo výlety - budujú pevné puto a posilňujú dôveru.

V prvom prúde musí žiakovi poskytnúť pomoc a podporu rodina a škola - ak rodina z akýchkoľvek dôvodov nemôže alebo nevie takúto podporu poskytnúť, najvýraznejšia úloha pripadá na školu. Škola svojimi internými postupmi a možnosťami, pedagogickými opatreniami môže žiakovi pomôcť - napríklad aj vedením školským psychológom, školským špeciálnym alebo sociálnym pedagógom, s podporou výchovného poradcu či koordinátora prevencie.

V prípade, že takéto vnútorné pedagogické opatrenia školy nepostačujú, je potrebné obrátiť sa na odborníkov v poradniach existujúcich v rezorte školstva (psychológov, špeciálnych pedagógov, liečebných pedagógov, sociálnych pedagógov), niekedy aj na odborníkov mimo rezort školstva (lekárov, sociálnych pracovníkov, kurátorov, políciu a pod.). Tí doporučia ďalšie postupy, pomenujú všetky možnosti a budú spolu so školou a rodinou hľadať najoptimálnejšie cesty riešenia.

Špecifické predmety

Žiak môže mať do svojho vzdelávania ak to potrebuje zaradené v rámci vzdelávacej oblasti špeciálnopedagogická podpora špecifické vzdelávacie predmety:

• prevencia sociálno-patologických javov - v tomto predmete je hlavným cieľom prevencia, v rámci ktorej získajú žiaci základné informácie o vplyve drog na zdravie človeka, o ich nebezpečenstve a škodlivosti, informácie o trestnoprávnej zodpovednosti, informácie o riešení šikanovania, záškoláctva, prevencia pred HIV/AIDS či iných sociálno-patologických javoch. Základnou zložkou tohto predmetu je učenie a vedenie žiaka k zdravému životnému štýlu, ako aj vytváranie príležitostí pre budovanie jeho zdravých, primeraných voľnočasových aktivít
• terapeuticko-korekčné cvičenia - obsah tohto predmetu je zameraný najmä na vedenie žiaka k primeranému zvládaniu jeho subjektívnych záťažových situácií, na zmierňovanie jeho prípadnej impulzivity, agresivity, zníženej frustračnej tolerancie. V rámci predmetu podľa potreby sa učí rozvíjať a posilňovať svoju schopnosť koncentrácie pozornosti, pamäťové schopnosti, rozvíja svoje exekutívne funkcie. Učí sa poznávať sám seba, budovať primerané sebavedomie, sebahodnotenie, sebaovládanie, učí sa primerane komunikovať a riešiť konflikty, budovať rovesnícke vzťahy, rozvíja svoje sociálne zručnosti.

Kedy reagovať a začať ťažkosti detí vnímať vážnejšie?

Bežne by rodičia mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú už odbornú starostlivosť. „Práve toto je pri psychických ťažkostiach komplikovanejšie, rodičia sa snažia orientovať na základe internetových zdrojov, rád od známych, len aby nemuseli ísť k psychológovi a nie to ešte k psychiatrovi,“ hovorí Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička s viac ako 40-ročnou praxou v oblasti výchovy. Odborníčka nám prezradila dôvody, pre ktoré by sme mali brať situáciu vážne:

• ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku,
• ak prejavy trvajú dlhšie obdobie, nereagujú na liečbu,
• ak niektorí z rodičov mal v detstve podobné ťažkosti,
• ak sa pridružujú aj iné ťažkosti, vtedy je už potrebné vyhľadať odborníka a poradiť sa.

tags: #dieta #prejavuje #vaznejsie #znaky #problemoveho #spravania