Byť rodičom je jedno z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a najnapĺňajúcejších zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov.
Základné rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine).
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy).
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR.
Právo styku s dieťaťom
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine).
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Vzťahu k dieťaťu matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky, vykonávajú tieto práva a povinnosti spoločne. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup.
Ak sa nedohodnete s bývalým partnerom na návštevy, budete sa pravdepodobne musieť obrátiť na súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa. Súd určí miesto bydliska dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Rodičovské roly a minimum efektívnej výchovy
Na rodičov sú kladené vysoké očakávania. Všade si prečítate desiatky návodov a vidíte množstvo celebrít aj necelebrít ako rodičovstvo zvládajú. Potom máme predstavu, že všetko, čo okolo seba vidíme, by sme mali predsa zvládnuť aj my. V tomto článku sa budem venovať niekoľkým výchovným rolám rodičov, o ktorých si myslím, že keď ich v nejakej miere vieme naplniť, tak by sme ako rodičia mohli byť sami so sebou spokojní. Predkladám také rodičovské minimum. Alebo inak povedané - nevyhnutné, ale účinné minimum výchovy.
Rodičovské minimum znamená, že stačí urobiť iba toľko, koľko je to minimum. Urobiť viac je na vás, ale často to nemá žiadny podstatný efekt navyše. Preto radšej rodičovské minimum nazývam nevyhnutné (teda potrebné), ale účinné minimum výchovy. Je to výchova, pri ktorej rodič robí to nevyhnutné, ale podstatné minimum pre zdravý a šťastný rozvoj dieťaťa. Ale nemusí robiť viac. Nemusí robiť viac, lebo to viac už nemá ďalšie významné účinky navyše. Rodič potom nemusí mať zlé svedomie, že nerobí VIAC pre svoje deti.
Pri všetkých rolách mi je jasné jedno - o všetkých sa ľahšie píše ako sa robia. Dve knihy a videokurz pre lepšie vzťahy a duševné zdravie a pohodu.
Byť rodičom je na plný úväzok, ale dá sa robiť na nižšie obrátky aj na nižší prevod.
Byť plne prítomný
Deti sa dnes oprávnene sťažujú, že ich rodičia na nich nemajú čas. Nielenže bývajú dlho v práci, ale aj po návrate domov dorábajú pracovné úlohy, varia, perú alebo si konečne vyčerpaní ľahnú pred televízor alebo niečo veľmi napínavé sledujú v smartfónoch. Niekedy je pre rodičov nevyhnutnosť tak dlho a tak veľa pracovať. Často však nie. Niekedy je nevyhnutné pre rodičov si naozaj oddýchnuť bez zapojenia do kontaktu s deťmi.
Najväčším nepriateľom bytia v plnej prítomnosti s deťmi sú naše vlastné očakávania - radšej by som robil niečo iné a radšej by som bol niekde inde. Vtedy nie sme v prítomnosti, ale dušou inde. A to znervózňuje. Môžeme si však urobiť pauzu od čohokoľvek, čo môže počkať pol hodinu a venovať sa deťom. Plne vnímať, čo robia, čo hovoria, ako sa prejavujú, vnímať ich staré aj nové schopnosti. Niekedy netreba ani hovoriť, ale byť prítomný.
Bezobrazovkový čas
Keďže mnoho detí dnes nemá súrodencov, tak potrebujú na hranie a na kontakt rodiča. Aby sme mohli byť všetci viac spolu - niekedy stačí mať tzv. bezobrazovkový čas - čas bez médií. Pri učení, pri spoločnom jedle, pri cestovaní, na návšteve a v podobných spoločenských situáciách - nemať zapnutý televízor, nemať na ušiach slúchadlá, nepozerať do smartfónu. Samozrejme, pozrieť si film adekvátny veku detí môže byť normálnou súčasťou rodinného programu, pri ktorom by však rodič mal byť. V predškolskom veku by deti nemali pozerať bez rodiča v podstate nič. Rozprávať sa o postavách, o deji, o emóciách a hlavných myšlienkach je základom pozerania filmov.
Zapojenie detí do chodu domácnosti
Keď chcú deti robiť niečo sami, tak vysoko ocenia, keď ich v tom budeme podporovať. A keď im budeme pomáhať len v tej miere, v ktorej nám to dovolia. Sebavedomie detí sa vytvára robením reálnych vecí, pri ktorých sa zlepšujú vďaka vlastnému úsiliu a vidia výsledok. Ale musia mať príležitosti. Nechaj ma, ja sám. Pokiaľ to nie je krájanie surového mäsa super-ostrým nožom, tak nechajte dieťa, nech sa potrápi. A to je ten fór - nám sa zdá, že sa dieťa trápi, keď mu nejaká činnosť nejde, ale ono sa motivovane namáha, lebo chce niečo dokázať a pritom sa učí. Stačí len strážiť, aby sa vážne nezranilo. A pomáhať mu len po jeho výzve.
To je rodičovské minimum - nechajte ich, keď chcú a zasahujte len vtedy, keď vás vyzvú alebo sa chystajú vážne zraniť.
Pri bežných domácich prácach by zapájajúci rodič nemal stáť dieťaťu za zadkom, ani mu pozerať cez plece. Vy vždy budete vedieť lepšie upratovať alebo variť. Ale to len preto, že máte 30-ročný náskok! Nie preto, že ste v tom lepší. Je lepšie si nedostatky nevšímať (miesto: Tu si ešte nevysal!), ani ich neopravovať (Ukáž, takto sa to robí poriadne!). Viem, niekedy sa na to nedá pozerať.
Cieľom zapájania detí nie je iba ten, aby vám pomáhali. Zapojenie detí do chodu domácnosti je najmä tréningom množstva dôležitých životných zručností.
Chválenie snahy, nie talentu
Výskumy Carol Dweckovej nám prekvapujúco hovoria, že deti stresuje, keď ich chválime za to aké sú šikovné, talentované, že sú rodení tenisti, či majú hlavu na matiku. Avšak, keď zistia, že sa pri niečom namáhajú, že im niečo nejde ľavou zadnou, tak sú mylne presvedčené, že na to asi talent nemajú a frustrovane činnosť prestávajú robiť. Z výskumov Carol Dweckovej vyplýva, že viac motivuje chválenie snahy. Keď chválime deti za to, čo do činnosti vložili - úsilie, čas, sústredenie. Vtedy si uvedomujú, že vďaka ich snahe sa učia a zlepšujú. Oceniť dieťa za vynaloženú námahu, nezávisle od konečného výsledku, je to, čo ho učí, že len schopnosti spolu so snahou vedú k lepším výsledkom.
Podpora detí spoločným nadchýnaním sa
Jedna z úžasných foriem podpory, ktorú môžete dať dieťaťu, je byť poslucháčom, ktorý sa spolu s nimi nadchýna. Keď vám dieťa rozpráva svoje zážitky, názory, príbehy alebo vám ukazuje svoje výtvory z plastelíny, tak sa nadchýnajte spolu s ním. Prejavovanie obdivu, úžasu, zvedavosti a spoluprežívanie príbehov a zážitkov, posilňuje u dieťaťa jeho identitu a sebavedomie, že jeho vnútorný svet je hodnotný. A takto sa výrazne posilňuje spojenie detí s rodičmi.
Samozrejme, takéto emocionálne napojenie je rovnako, ak nie viac, dôležité vtedy, keď sa dieťa niečím trápi, je smutné alebo sklamané. Vtedy spoločné spolu-prežívanie rodiča s dieťaťom pomáha dieťaťu efektívnejšie porozumieť, čo prežíva a uľahčuje mu spracovať to, s čím sa potrebuje vyrovnať. Rodičovská spolupatričnosť je vtedy dieťaťu dôležitou oporou.
Právne rámce EÚ
Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko. V prípade medzinárodného páru sa na základe predpisov EÚ určí, ktorý súd má zodpovednosť za riešenie prípadu. Hlavným cieľom spoločných pravidiel EÚ je zabrániť tomu, aby sa obaja rodičia obracali na súd vo svojej vlastnej krajine a aby sa v tej istej veci vydali dve rozhodnutia. Mechanizmus uznávania a výkonu rozhodnutí zabezpečuje, aby sa rozhodnutie súdu uplatňovalo v iných krajinách EÚ po vydaní osvedčenia príslušným súdom EÚ. V prípade konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sa začali 1. augusta 2022 alebo neskôr, nie sú potrebné žiadne osobitné postupy na to, aby sa výsledné rozhodnutie stalo vykonateľným v iných členských štátoch, čím sa podporuje vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi. Vyhlásenie vykonateľnosti môže byť stále potrebné v prípade rozhodnutí prijatých v konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sa začalo pred 1. augustom 2022. Pravidlá upravujúce cezhraničné veci medzi deťmi a ich rodičmi sú súčasťou nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 - Brusel IIb z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie (ES) č. 2201/2003 - nariadenie Brusel IIa, ktoré sa však naďalej uplatňuje na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) 2019/1111 - t. j. pred 1. augustom 2022. Tieto pravidlá sa uplatňujú rovnako na všetky deti, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo nie. Nariadenie Brusel IIb predstavuje základný kameň justičnej spolupráce EÚ v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.
Oznamovacia povinnosť voči Úradu práce
Ak bude mať Vaše dieťa tri roky, máte osobitnú oznamovaciu povinnosť voči úradu práce, na osobitnom tlačive. Znamená to, že ste povinný oznámiť, KTO je poskytovateľom starostlivosti o trojročné dieťa, či ste s ním doma ako rodič alebo dieťa chodí do škôlky, alebo sa o neho stará starý rodič, súkromná opatrovateľka atď. Oznamuje ten, kto poberá prídavok na dieťa.
Ak zabudnete tlačivo vyplniť a poslať (osobne odovzdať na úrade), neznamená to, že Vám ihneď stopnú prídavok na dieťa. Skôr je možné, že Vám túto povinnosť úrad pripomenie telefonicky, písomne, prípadne Vás niekto z úradu navštívi. Taktiež mám skúsenosť, že niekedy úrad sám pošle tlačivo poštou domov aj s pokynmi.
Akúkoľvek zmenu údajov, ktoré ste uviedli v tlačive (keď malo Vaše dieťa tri roky), je potrebné oznámiť úradu do 8 dní! Napríklad ak zmeníte škôlku, svoj trvalý pobyt atď. Takouto zmenou nie je to, keď je dieťa na prázdninách u starých rodičov apod.
Častá otázka: Môj syn má 2,5 roka. Nastupuje od septembra do škôlky, tri roky má až v decembri. Odpoveď: Ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na to, že dieťa dovŕši TRI ROKY. Preto neoznamujete nič v septembri, ale prvýkrát až v decembri, keď bude mať dieťa TRI ROKY.
Častá otázka: Môj syn má 2,5 roka. Nastupuje od septembra do škôlky, tri roky má až v decembri. Odpoveď: Ak poberáte materské alebo rodičovský príspevok (napríklad na mladšie dieťa), ohlasovacia povinnosť, ktorá je popísaná vyššie sa na Vás nevzťahuje!
tags: #dieta #prijima #rodicovske #role