ADHD: Všetko, čo potrebujete vedieť o poruche pozornosti s hyperaktivitou

ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.

ADHD (angl. Attention Deficit Hyperactive Disorder) je porucha správania sa, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. V detstve je jedným z najčastejších psychiatrických porúch. Trpí ňou až 7 percent detí školského veku, chlapci sú postihnutí častejšie ako dievčatá. Zásadný, až 80% význam majú genetické faktory. ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. Ide o neurovývojovú poruchu. Táto porucha je často pre rodinu veľkým bremenom. Zvláštne správanie dieťaťa rodina považuje často z nevedomosti za chyby vo výchove. ADHD má mnoho podôb a vyskytuje sa napríklad spolu s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD). ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Narušená schopnosť sústredenej pozornosti, nadmerná aktivita a impulzivita u týchto detí je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu.

Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov. Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť.

Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku.

Prvé signály si zvykne všimnúť škôlka. Mozog dozrieva inak ako u rovesníkov, reakcie môžu byť neprimerané a dieťa môže byť označované za „neposlušné“. Sťažnosti sa môžu kopiť. V 1. V praxi funguje odmeňovanie za žiadaný stav - mozog sa učí nové vzorce a časom sa ustália. Niekto potrebuje 25 tréningov, iný 50, závažnejšie stavy trvajú dlhšie. Existujú aj kurzy pre rodičov a domáce tréningy so supervíziou odborníka. Metóda Dr.

Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa.

Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.

Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia. Je to naozaj otázne. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.

Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

Diagnostika hyperaktivity a poruchy pozornosti u detí zahŕňa klinické rozhovory s deťmi, rodičmi a učiteľmi, ako aj štandardizované hodnotiace škály a dotazníky na vyhodnotenie závažnosti a frekvencie príznakov ADHD. Ak vaše dieťa zápasí s príznakmi ADHD, môžete spolupracovať s jeho lekárom, terapeutom a pedagógmi, aby ste mu vytvorili personalizovaný liečebný plán, ktorý vyhovuje jeho špecifickým potrebám.

Ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu?

• Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko‑pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).
• Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.
• Stanovte si poradie hodnôt a prispôsobte sa tomu, že vaše dieťa má túto poruchu.
• Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy.
• Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
• Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
• Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte.
• Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť. Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.
• Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie.
• Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.
• Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.
• Rozprávajte sa s dieťaťom. Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.
• Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.

Dôsledne komunikujte pravidlá v domácnosti a aké máte od dieťaťa očakávania. Vytvorte vizuálne plány, grafy alebo zoznamy, ktoré dieťaťu pomôžu zapamätať si jeho úlohy a udržať poriadok. Väčšie úlohy rozkúskujte do zvládnuteľných krokov a poskytnite presný návod pre každý z nich. Vytvorte pre domáce úlohy a aktivity tiché prostredie bez zbytočného rozptyľovania. Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu. Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať sebaregulačné schopnosti na zvládanie emócií a rôznorodých impulzov. Podporujte so svojím dieťaťom otvorený dialóg o jeho pocitoch a výzvach. Úzko spolupracujte s učiteľmi a zamestnancami školy, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa dostane v triede adekvátnu podporu.

Liečba a intervencie

Správna a včasná liečba je kľúčová pre zvládanie ADHD. Mala by byť komplexná a zohľadňovať individuálne potreby dieťaťa. Existujú rôzne prístupy, ktoré môžu pomôcť deťom s ADHD:

• Farmakologická liečba: Spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
• Behaviorálna terapia a psychoterapia: Tieto metódy sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Ide o takzvaný intervenčný program, predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“.
• Výchovné metódy: Tréning každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
• Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
• Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
• Rečová terapia: Logopédia.
• Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
• Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Ide o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
• Úprava stravovania: V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možný účinok tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.

Spolupráca a podpora

Kľúčom k úspešnej intervencii u detí s ADHD je úzka spolupráca medzi rodičmi, učiteľmi a odborníkmi. Učiteľ by sa nemal spoliehať len na prácu lekára alebo užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt. Rodičia by mali byť aktívne zapojení do liečby a podporovať svoje dieťa v každom smere. Vzdelávanie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi.

ADHD je zložitá porucha, ktorá ovplyvňuje život mnohých ľudí, a to nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Rozpoznanie príznakov ADHD je prvým krokom k tomu, aby bolo možné nájsť účinnú pomoc a zlepšiť kvalitu života. Ak si všimnete varovné signály, neváhajte sa obrátiť na odborníka, ktorý vám pomôže porozumieť tomu, čo je ADHD, a navrhne vhodné kroky na jeho zvládanie.

Čo môže robiť rodič, pedagóg?

Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí. Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná.

Deti s ADHD potrebujú oporu rodiča, učiteľa, psychológa, terapeuta aj okolia. Prakticky: vyvážená strava môže niektorým deťom pomôcť so stabilitou energie a nálady (postup vždy riešte s pediatrom/odborníkom na výživu); cvičenie a práca s primitívnymi reflexmi môžu zlepšiť rovnováhu a uvoľniť napätie; pri neurofeedbacku platí, že niektoré rodiny ho zvažujú, o vhodnosti rozhoduje klinický psychológ/psychiater a výsledky sa môžu líšiť; meditačné a dychové cvičenia učia mozog koncentrácii a redukujú stres; večerné relaxačné rituály (hudba, čítanie, ticho) pomáhajú naladiť sa na spánok bez obrazoviek.

Dieťa s ADHD to má v škole ťažšie. Pomáha pestovať návyk, že učenie je súčasť života - krátko a pravidelne. Začnite pokojne už okolo 5. roku: 1× denne 10 minút niečo pútavé (kniha o zvieratách, jednoduché anglické slovíčka) a čas postupne predlžujte. Dieťa môže zaostávať v učení pre slabšiu koncentráciu alebo mať problémy v sociálnych vzťahoch. Netreba sa vzdávať - spolupracujte s učiteľmi a hľadajte spôsoby, ako mu pomôcť. Prvé dva roky vie pomôcť školský psychológ (napr. So začiatkom hudobného nástroja počkajte, kým zvláda dlhšie sústredenie (napr. od 3. Po diagnostike (cca 3 hodiny) dieťa otestujú, zistia, ktoré novorodenecké reflexy pretrvávajú, a nastavia plán. Raz mesačne sa cviky upravujú podľa pokroku. Ak niektoré reflexy zostávajú aktívne, nervová sústava môže fungovať „hrubšie“ - hovorí sa o neuromotorickej nezrelosti. Potrebné je psychologické vyšetrenie, niekde aj mapa mozgu (QEEG).

Príznaky ADHD

Prejavy nepozornosti u detí:

• Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
• Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
• Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
• Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.).
• Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
• Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.

Prejavy hyperaktivity u detí:

• Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
• Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
• Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
• Často je nadmerne hlučné.

Prejavy impulzivity u detí:

• Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
• Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby.
• Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
• V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
• Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.

ADHD v dospelosti

Niektorí ľudia si myslia, že ADHD je len detská porucha, ale vyskytuje sa aj u dospelých. Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je tiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami.

Známí ľudia s ADHD

Mnohé úspešné osobnosti sa verejne prihlásili k diagnóze ADHD, čím pomáhajú búrať stigmu a zvyšovať povedomie o tejto poruche.

• Justin Timberlake: Justin Timberlake otvorene hovoril o svojej diagnóze ADHD a OCD vo svojom rozhovore pre The Telegraph, kde sa podelil o to, ako tieto poruchy ovplyvňujú jeho kariéru a každodenný život.
• Will Smith: Will Smith sa zveril s tým, že žije s ADHD v rozhovore pre magazín ADDitude, zameraný na ADHD a poruchy pozornosti. Diskutuje o svojich výzvach a úspechoch napriek tejto diagnóze.

tags: #dieta #s #adhd #prejavy