Materstvo: Realita za oponou dokonalých fotografií

Materstvo je jedinečná a náročná cesta, ktorá si zaslúži uznanie. Je prirodzené cítiť únavu, ak matka v noci spí pár hodín a potom sa musí starať o deti aj o domácnosť. Aj v lietadle, keď začnú silné turbulencie a vám vypadnú kyslíkové masky, najprv máte dať masku sebe a až potom dieťaťu. Ideál obetavej a dokonalej matky je nebezpečný aj pre samotné ženy. Náhle uvedomenie si potlačovania samej seba môže vyvolať pocity krivdy. Tie môžu viesť k ťažkým stavom a k extrémnym riešeniam.

Keď matka nerozmýšľa a nespráva sa podľa očakávaní spoločnosti, vzbudzuje minimálne pochybnosti, či sú pre ňu dôležité rodinné hodnoty. Akoby spoločnosť stále nebola pripravená prijať ženu, ktorá chce napĺňať aj vlastné potreby a túžby. „Keď som čakala syna, mala som obdobie štyroch plných mesiacov, keď dcérka chodila do mini jasličiek a ja som pracovala na polovičný úväzok. Bolo to pre mňa skvelé obdobie, cítila som sa oveľa viac naplnená, oddýchnutá a aj čas s dcérkou, ktorý som potom trávila, bol oveľa kvalitnejší a radostnejší.“

Všetky oslovené ženy hovoria, že materstvom sa ich život úplne zmenil. Niektoré matky ďalej túžia po kariére, nechcú prísť o svoju identitu, chcú sa opäť cítiť príťažlivé. Je v poriadku cítiť vyčerpanosť aj frustráciu. Je tiež v poriadku mať pochybnosti, že nie za každých okolností dokážem byť milujúcou a trpezlivou mamou plnou nehy a obetavosti. Je úplne v poriadku cítiť sa v materstve zle. Nie pre všetky ženy je totiž táto úloha prirodzená a mnohé sa ju musia naučiť.

Skutočné matky: Za oponou dokonalých fotografií

Nie je nič krajšie, ako vidieť skutočné matky také, aké naozaj sú. Na každej z nás sa podpíše všetko to, čo so svojimi deťmi prežívame a to skutočné nie je to "nastajlované na pripravených fotografiách", ale to, čo vypĺňa náš život každý jeden deň a to sa podarí zachytiť len vzácne.

„Pamätám si, ako som stála v sprche, bolo mi na odpadnutie a v hlave som mala obrovský strach. Nebol priestor premýšľať, spracovať ho. Po hodine odpočinku mi priniesli dieťa a ja som si uvedomila, že už nikdy nebudem sama,“ hovorí Tamara o prvých chvíľach po narodení svojej dcéry.

Každý deň robíme pri výchove detí veľa chýb - zvyšujeme hlas, dívame sa viac na obrazovky mobilov ako na to, ako sa hrajú, strácame trpezlivosť. Matka môže byť príliš starostlivá alebo, naopak, môže deti zanedbávať. Iná môže pri svojich potomkoch bazírovať na hlúpostiach, ďalšia si môže príliš zakladať na ich úspechu. Čo však matka nikdy urobiť nemôže, je to, že od svojich detí odíde. Matky, ktoré opustili svoje deti, sa však čoraz častejšie objavujú v kultúre. Taká postava môže vzbudzovať posmech, ako napríklad vo filme Don´t look up!, keď americká prezidentka v podaní Meryl Streepovej pri úniku pred apokalypsou zabudne na svojho syna. Ďalšia môže vyvolávať ľútosť - ako postava Laury Brownovej z filmovej adaptácie knihy Hodiny od Michaela Cunninghama. Film vychádzajúci z knižnej predlohy Eleny Ferrante je príbehom o žene, ktorá na niekoľko rokov opustí svoje malé dcéry, aby sa mohla venovať kariére prekladateľky. Režisérka Maggie Gyllenhaal však neponúka zjednodušený pohľad na nešťastné materstvo a nenaplnené túžby mladej matky.

Keď odíde od rodiny muž, nie je na tom nič výnimočné. Keď to však urobí žena, vyvolá pohoršenie. V spoločnosti totiž panuje presvedčenie, že starostlivosť o potomkov je ženskou záležitosťou a že každá žena je predurčená stať sa matkou. Naopak, ženu, u ktorej sa pôrodom nespustia materinské city a neskôr si dovolí myslieť viac na seba ako na vlastné deti, spoločnosť považuje za sebeckú.

„Dieťa je biologicky nastavené vytvárať si puto k hlavnej opatrovateľskej osobe, ktorá mu umožňuje prežitie, ale vytvorí si ho bez ohľadu na to, či je táto osoba jeho matkou, otcom, alebo adoptívnym rodičom, pokiaľ s ním trávi väčšinu času. Čoraz viac žien začalo v posledných rokoch priznávať, že ich úloha matky nebaví. Takéto pocity zaznamenala aj doktorka sociológie Orna Donath, ktorá v roku 2015 vydala štúdiu zameranú na negatívne aspekty materstva. Izraelská sociologička poskytla priestor matkám, ktoré si „priali zrušiť materstvo“, čo Donath označuje za „nepreskúmanú materskú skúsenosť“. Autorka umožnila matkám hovoriť o svojich subjektívnych zážitkoch, v ktorých sa spájala láska s ľútosťou. „Je dôležité hovoriť o tom, že tieto emócie môžu sprevádzať novú rolu mamy a že ich milujúca mama môže pociťovať. Toto sú príbehy piatich matiek, ktoré boli ochotné podeliť sa o svoje skúsenosti a pocity z obdobia krátko po narodení svojich detí. Všetky veľmi otvorene priznávajú, že prežili náročné chvíle. Každá z oslovených žien opisuje, aké je pre ňu materstvo vyčerpávajúce. Niektoré hovoria o tom, že starostlivosť o potomka ich pripravila o potrebné súkromie. Iné pripúšťajú, že pre svoju novú úlohu prišli o kontrolu nad svojím časom.“

Film Temná dcéra ukazuje na enormný tlak vyvíjaný na ženu po narodení dieťaťa. Žena má zrazu minimum času a priestoru pre seba. Už neexistuje nespútaná bezstarostnosť, či možnosť robiť hocikedy hocičo. „V prvých mesiacoch som mala pocit, že to nezvládnem,“ opisuje Tamara, mama 10-mesačnej dcéry. „Nešlo mi dojčenie, bola som unavená, nespokojná so svojím telom, s tým, že sa cítim beznádejne. Už v pôrodnici som cítila úzkosť z toho, že som tam sama, a že som hodená do niečoho, čo neviem. Tamara so svojou dcérou.

Rodičia sa na príchod bábätka pripravujú skôr prakticky - kúpou pomôcok, zabezpečením medicínskych informácií, no podľa psychologičky Zemandl ich zaskočia témy ako spánok, plač, vlastné prežívanie. „Žena nemá priestor spamätať sa z pôrodu. Zrazu je v kolotoči všetkých možných emócií a do toho jej prinesú dieťa, o ktoré sa musí starať. To boli pre mňa najsilnejšie momenty,“ hovorí Tamara. „Pamätám si, ako som stála v sprche, bolo mi na odpadnutie a v hlave som mala obrovský strach. Nebol priestor premýšľať, spracovať ho.

Mnohé ženy hovoria o tom, že počas materstva sa z nich stal iný človek. Máloktorá to však dokáže opísať. „Cítila som sa neschopná a nahnevaná. Môj manžel to zvládal oveľa lepšie ako ja,“ hodnotí. „Závidela som mu pokoj a rozvahu, dokonca aj to, že ide do práce - chcela som sa s ním vymeniť. Nedarilo sa mi dojčiť. Bála som sa, že je dcéra hladná a ja ju nedokážem nakŕmiť. Čokoľvek ma rozplakalo. Nechápala som, prečo to iné mamy zvládajú a ja sa cítim takto. Porovnávala som sa s inými, s ich životmi, čítala som si dojímavé a pohodové príbehy zo šestonedelia.

Pre Helenu boli náročné nielen prvé mesiace po pôrode, ale aj obdobie krátko po otehotnení. Z novej úlohy ju prepadávala panika. Bála sa spoločenskej izolácie, mala strach, že zostane doma s dieťaťom odstrihnutá od všetkých aktivít. „Bolo to peklo. Malý spal najviac hodinu v kuse, takže bol stále hore,“ opisuje mama dnes takmer 5-ročného chlapca. „Po troch mesiacoch som skončila na pohotovosti s totálnym vyčerpaním a teplotami. S partnerom sa doma navyše hádali. „On mal veľa práce, ja veľa mlieka, žili sme v malom byte s dieťaťom, ktoré keď som sa mu nevenovala, okamžite plakalo… Uspávala som ho na pokraji so silami. Keď som ho odstavila od mlieka, odišla som na päť dní pracovne preč. A tam som sa vyspala,“ spomína Helena. „Robila som 12 hodín denne, v pokoji sa najedla v reštaurácii, a teda konečne som nevarila. „Nemala som výčitky,“ priznáva. „A ak aj nejaké boli, prevážila ich vlastná potreba - iné témy, iné prostredie, návrat k práci, ktorú mám naozaj rada a kde ma rešpektujú.

Pre ženu je v materstve ťažké, že ju prvé mesiace po pôrode dieťa potrebuje takmer nepretržite. „Najťažšie je, že materstvo je nonstop. Každá žena potrebuje aspoň na chvíľu prestávku od dieťaťa, hoc len na pár dní,“ hovorí Helena o svojej skúsenosti. „Ďalším dôležitým rozmerom je, že dnes viac ako v minulosti riešime takzvaný ‚well being‘, a teda aktivity a záľuby potrebné na to, aby sme sa dobre cítili,“ vysvetľuje psychologička. „Mnohé ženy krátko po pôrode opisujú doslova pocit straty života, ako ho poznali predtým. Zmena životného tempa a režimu, ktorý napĺňa deň, býva s príchodom dieťaťa náhla, radikálna a často prekvapivá. „Žena sa v takomto prípade len veľmi ťažko sústredí na bábätko, o to menej mu rozumie, čo negatívne pocity len umocňuje,“ hovorí psychologička.

Byť chvíľu bez dieťaťa si od ženy vyžaduje vysokú úroveň logistiky a ochotu zo strany partnera. „Často sa cítim tak, že aj cesta do obchodu je pre mňa sviatok. Potom sa vrátim ako vymenená,“ opisuje Tamara. Rovnako to vníma aj Dominika. „Mám to rada. Stratím sa medzi regálmi vo svojich myšlienkach, zabudnem, čo som vlastne chcela kúpiť. Niekedy si spomeniem, niekedy nie. Ale som tam sama,“ hovorí. „Pozriem, aké sú nové zmrzliny, zavolám si s kamarátkou alebo s mamou, zatancujem si medzi regálmi na obľúbenú pesničku. „Nepotrebovala som prácu ani cudzie prostredie, stačila mi na to kuchyňa, dve emóciami zavalené deti a môj vlastný pocit zlyhania, beznádeje, že to už nikdy lepšie nebude,“ opisuje. Dominika so svojimi deťmi.

Dominika svoje deti neopustila. „Najhoršie je to asi vtedy, keď potrebujem niečo rýchlo pracovne dokončiť a nedarí sa mi. „Toľkokrát som sama treskla dverami. Dobre, že na nich nemáme sklo,“ hovorí.

Materstvo a rodičovstvo: Nečakané emócie

Materstvo a rodičovstvo sa často spájajú aj s pocitmi, o ktorých sa nehovorí. Nechcú opisovať pocit viny, ktorý sa dostaví s odstupom času, keď si uvedomia, že reagovali nevhodne. „Po narodení dcéry ma dostával do veľmi nepríjemných pocitov jej plač,“ hovorí Tamara. „Nevedela som, ako ju utíšiť, ešte sme sa len zoznamovali a nikdy som nemala skúsenosť s detským plačom. „Pre ten neutíchajúci plač, ktorý neviete zastaviť, až plačete s bábätkom. „Pociťujú, že nedokážu rozumieť a pomôcť vlastnému dieťaťu a myslia si, že by mali.

Súlad medzi rodičom a bábätkom sa však tvorí v čase. „A tak ako sa v každom vzťahu učíme rozumieť jeden druhému a približovať sa k sebe, rovnako je to aj vo vzťahu so svojím dieťaťom. Je nositeľkou širokej škály pocitov, vrátane úzkosti, obviňovania či hnevu. Je však aj láskavou matkou, ktorá učí svoje deti čítať a venuje im svoj čas. Ambivalencia je však súčasťou ľudskej emocionality. „Takmer v každej situácii môžu byť prítomné na prvý pohľad protichodné emócie. Keď Ledu vo filme udrie jej dcéra a ona jej prísne pohrozí, aby to nerobila, dievča sa jej ďalej smeje a udiera ju. „Pohľad zvonka na takúto situáciu môže pôsobiť iracionálne, ale nevieme, aký má tá žena za sebou deň, týždeň, mesiac.

„V jeden deň, keď mala dcéra opäť svoj nespací maratón a ešte k tomu jeden z preplakaných dní, sme išli po syna do škôlky a hneď na krúžok. Zaparkovali sme v nákupnom centre, ako každý týždeň, a utekali sme, pretože sme nestíhali. „Po krúžku sa ešte chvíľu hral s kamarátom, ale dcéra už bola nervózna, unavená, uplakaná. Chvíľu som ho nechala pohrať sa a už som ho hnala domov. Bol však celý špinavý, pretože sa na krúžku váľali po zemi, kňučal mi celú cestu v aute, že je špinavý a on takto nepôjde medzi ľudí. Do toho dcéra plakala a nám sa akurát končilo parkovanie zadarmo a nechcelo sa mi to riešiť, pretože lístok mala v aute a pokladňa bola na opačnej strane. Tak sme sa rýchlo ponáhľali, aby sme čo najskôr odišli z parkoviska. Usadila som obidve deti do auta, dcéra strašne plakala, až kričala a syn stále kňučal, že je špinavý. Ja som naštartovala a dala plný plyn doprava. Myslela som si, že parkujem ako minulý týždeň na kraji, že len vytočím a pôjdem rovno a hneď budeme pri východe. Tentokrát som však zaparkovala pri stĺpe. Až rozbité bočné okienko, vysypané sklo a porezaná ruka ma z tohto celého prebrali. Cez dcérin plač a synovo kňučanie som nepočula náraz do stĺpa. Veľmi som sa rozplakala, až hystericky. Vtedy by som najradšej utiekla.

„Špecificky chcem upozorniť na zažitú traumu, ktorú si matka nemusí pamätať, ale jej telo môže reagovať extrémne v stave, keď je vystavená napríklad strate kontroly. „Pokiaľ vás zaplavujú emocionálne stavy, ktoré nedokážete racionálne ustáť, doprajte si psychologickú podporu a pomoc. Mnohé sa dá zvládnuť aj v rámci vlastného sebarozvoja, no ak ste zažili ťažšie detstvo, je veľmi pravdepodobné, že budete mať tendenciu opakovať to, čo bolo páchané na vás. Nie je to vaša vina. Nie je jednoduché vystúpiť z tohto vzorca. „Sú to veľmi temné momenty, keď je to mix zúfalstva a únavy, ale hlavne myšlienok na to, že nie som dosť dobrou mamou,“ opisuje. „Myslím na to, že starostlivosť o nich nezvládam tak, ako by som mala, a že by im vlastne bolo bezo mňa lepšie. Že niekto iný by to zvládol a napĺňal im potreby spôsobom, ktorým to ja nedokážem. Keď na to s odstupom pomyslím, viem sa vžiť do tej až fyzickej prázdnoty. Valentína s dcérou.

„Jedna z vecí, ktorá ma najviac zaráža na diškurze ohľadom materstva a rodičovstva, je, že sa akoby implicitne predpokladá, že rodičia sú ‚hotoví‘ ľudia, ktorí majú vyriešené duševné bolesti a traumy, vedia perfektne pracovať s emóciami a byť tak skvelou oporou pre svoje deti. „Aj rodičia sú ľudia, ktorí potrebujú stálu emocionálnu podporu a nemusia všetko zvládať s nejakou ľahkosťou. Ja sama som chodila na pravidelné terapie dávno pred pôrodom a aj tak ma to celé zastihlo absolútne nepripravenú. „Je dôležité, aby zažili aj to, ako sme sklamaní sami zo seba a dokážeme k sebe napriek tomu pristupovať s láskou a úctou.

Dojčenie a výživa: Základ zdravého rastu

Profesor Švejcar vo svojej celoživotnej práci mnohokrát vyzdvihol prednosti dojčenia. Hoci jeho kariéra prebiehala v čase, keď bolo moderné nedojčiť, nebál sa svoje názory presadzovať a publikovať. Materské mlieko je najvyhovejúcejšou výživou v novorodeneckom veku, druhovo špecifickou stravou a až do ukončenia 6. Materské mlieko je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšie, živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém. Odstriekané materské mlieko možno uchovávať 24 hodín v chladničke alebo sa môže mraziť na 3 - 6 mesiacov v mrazničke.

To, že dojčenie poskytuje deťom veľké výhody, vieme azda všetky. Napriek tomu sa neustále i naďalej realizujú výskumy, ktoré sledujú rozdiely medzi deťmi nedojčenými, dojčenými do šesť mesiacov, pol roka a dlhšie obdobie. Najnovšie sledovali vplyv dojčenia na detské zdravie vedci z Krétskej univerzity. Výskumníci z Krétskej univerzity sledovali zdravotný stav takmer tisíc detí počas celých dvanástich mesiacov. Deti, ktoré tvorili časť z celkovo 6 878 narodených detí v roku 2004 na Kréte, boli všetky bežne očkované a mali prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Výsledky jasne ukázali, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené - bez akéhokoľvek prikrmovania formulou, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo. Akákoľvek infekcia, ktorú plne dojčené dieťa dostalo, mala lepší a ľahší priebeh - ochorenie bolo menej závažné ako v prípade nedojčeného dieťaťa, respektíve čiastočne dojčeného dieťaťa. Okrem dojčenia však má vplyv na zvyšovanie alebo znižovanie rizika infekcie aj okolité prostredie. Výskumníci zistili, že početnosť a intenzitu infekcií ovplyvňujú aj také faktory, akými sú: vek a vzdelanie rodičov, vystavenie tabakovému dymu, etnikum a počet súrodencov.

Profesor Švejcar bol veľkým fanúšikom dojčenia. V sedemdesiatych rokoch však nedojčil nikto - dokonca ani ženy, ktoré mlieko mali. Vtedy sa začal dlhodobý výskum profesora, ktorý prebiehal v rámci Československa viac ako 20 rokov. Výskum jasne potvrdil, že dojčené deti sú zdravšie, odolnejšie a citovo stabilnejšie. Dokázal, že dojčiť by mala aj „socialistická žena“. Obsah výskumu však veľmi prekážal vtedajšej ideológii, preto sa jeho závery nikdy nepublikovali, čo je obrovská škoda. Zmienky o výskume však nájdete v profesorovej knihe.

Aj keď sa doposiaľ nepodarilo vyrobiť umelé mlieko so všetkými prednosťami materského mlieka, umelé mlieko, ktoré sa vyrába z kravského mlieka, sa zložením približuje prirodzenej výžive a potrebám dieťaťa. Číslo 1 -tzv. štartovacia (počiatočná) mliečna výživa, určená pre deti do 6. mesiaca. Číslo 2 -tzv. pokračovacia mliečna výživa, vhodná od ukončeného 4. - 6. mesiaca do 12. mesiaca. Pokračovacie mlieko je určené pre deti, keď už dostávajú aspoň jednu nemliečnu potravinu. Číslo 3 -tzv. „junior“ mlieka, pre vekovú skupinu od 1 - 3 rokov (mliečna výživa batoliat). Keďže kravské mlieko nespĺňa potreby malého organizmu, detskí lekári odporúčajú podávať umelé mlieko až do 3. Ak sa mamičke tvorí menej mlieka, nie je to dôvod na odstavenie dieťaťa. Pre zdravie dieťaťa je výhodné, ak dostáva materské mlieko hoci aj v menšom množstve a dokŕmi sa umelým mliekom.

Mamičky si myslia, že majú slabé mlieko, keď deti plačú a po najedení sú nespokojné. Z medicínskeho hľadiska pojem „slabé mlieko“ neexistuje - mlieko je pre matku a dieťa vždy ideálne. Chyba môže byť v tom, že mama má menej mlieka, alebo dieťa menej saje. Tvorbu materského mlieka môžeme podporiť vhodnou výživou, životosprávou, dostatočným pitným režimom. Matka by mala vypiť 3 litre tekutín denne, pričom nezáleží na tom, aké tekutiny to sú, avšak treba ich striedať. Tvorbu mlieka podporujú aj bylinky z prírody. Dostatok oddychu a spánku. Iba oddýchnutá mama má dostatok mlieka. Keď dieťa spí, spite aj vy.

Blízkosť a spánok: Budovanie bezpečnej väzby

Profesor Švejcar vo svojej knihe Starostlivosť o dieťa hovorí o „základnej ingrediencii spokojnosti dojčaťa”, a tým je blízkosť. Blízkosť spojená s láskyplným dotykom je základným kameňom všetkého vo výchove.

Podľa Petra Fleminga, profesora vývojovej psychológie na univerzite v Bristole, myšlienka, že by deti mali spať celú noc, je výmyslom 20. storočia. Aj keď by rodičia chceli počuť niečo iné, prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie. „Deti nemajú predpoklady na to, aby spali dlhší čas bez prerušenia. Neexistuje absolútne žiadny dôkaz, aby bol dlhší spánok prospešný,“ povedal Fleming. V tomto názore podporuje vo svojej knihe Flemingovu teóriu aj profesor Švejcar, ktorý konštatuje, že spánkový režim malých detí sa ustáli až okolo tretieho roku života dieťaťa. Dovtedy dieťa silne prežíva všetko to, čo videlo cez deň vo svojich snoch. Jediné, čo pomáha pri zlom spánku detí, je blízkosť matky. Profesor Švejcar vyslovene odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa omnoho viac spokojné a rýchlejšie sa upokojí. Profesor Švejcar vyvracia aj názor, že spoločné spanie je rozmaznávanie detí. Hovorí: „Nie je to pravda. Citová naviazanosť malých detí je absolútne potrebná na oboch rodičov, aby malo dieťa pocit opory.

Keď sa vaše dieťa v noci ozve plačom, prirovnajte si jeho pocity k tomu, že je akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia, t. j. z tehotenského bruška. Profesor Švejcar v tomto období zdôrazňuje dôležitosť kontaktu a blízkosti matky pre pokojný spánok dieťaťa.

Starostlivosť o seba: Nezabúdať na vlastné potreby

Od prírody sme ako ženy a matky dostali do vienka dar starostlivosti. Staráme o naše domovy, o potomkov a o partnera. Ale s čoraz viac sa zrýchľujúcim tempom našich životov sú na ženy kladené stále vyššie a vyššie nároky. A tie sa dajú uspokojiť jedine za predpokladu, že na čas dáte do úzadia svoje vlastné záujmy a potreby a uprednostníte deti a partnera. Ale je to správne? Nemôže to skončiť inak, než nezáujmom, vyčerpaním, depresiami, stratou chuti do života či dokonca kolapsom. Zrazu si uvedomíte, že nežijete, len prežívate zo dňa na deň a dúfate, že ten ďalší bude o niečo lepší a voľnejší, než ten predošlý.

Nehanbite sa preto odpočívať. Zvoľnite tempo. Nesnažte sa dokázať všetkým okolo seba, že ste nadčlovek a že všetko zvládnete sama! Ak vám únava bráni v umývaní dlážky, no a čo?! Umyte ju, až si oddýchnete! Alebo požiadajte o pomoc partnera. Zároveň si nájdite nejaký čas len pre seba. Zájdite ku kaderníčke, zacvičiť si alebo len tak na prechádzku. Nemusíte predsa nikomu nič vysvetľovať.

„Je dôležité, aby obaja partneri boli spokojní s tým, ako sa rozhodli pristúpiť k rodičovstvu, ako si rozdelili starostlivosť o deti, domácnosť a ako si v tom celom nájdu čas pre seba aj jeden pre druhého,“ vysvetľuje Radka. „Pred viac ako rokom som sa vrátila k detskej záľube - k divadlu. A som vďačná mužovi, že sa vieme zosúladiť, aby to fungovalo. Dnes už aj bez plaču, toho detského,“ priznáva Dominika. A Valentína dopĺňa ďalšiu rovinu s konkrétnym príkladom. „Mohla by som si povedať, že ako matka tým pádom zlyhávam, no je to vo finále obrovské plytvanie mojej energie a nútenie sa do nejakej polohy, v ktorej by trpeli aj deti. Práve záujmy detí sa v tomto celom podľa mňa často strácajú, a to je škoda.

„Je možné, že na uspávanie je pre bábätko bezpečnejšia náruč otca, ktorý strávil časť dňa inde ako pri dieťati. Je možné, že bude mať viac trpezlivosti a pochopenia ako mama po celom spoločnom dni,“ vysvetľuje Zemandl. „Dieťa tiež vníma jeho pokoj a je pravdepodobné, že skôr a lepšie zaspí.

Keď izraelská sociologička Orna Donath vydala pred siedmimi rokmi knihu o ženách, ktoré oľutovali materstvo, otvorila veľmi dôležitú debatu. Za posledné roky sa stále viac žien zveruje s tým, že materská dovolenka nie je žiadnou dovolenkou, naopak, priznávajú, že ich všetky povinnosti okolo starostlivosti o potomkov aj domácnosť skôr vyčerpávajú, než napĺňajú. „Je normálne cítiť sa neschopná, preťažená, smutná, sklamaná. „Či už niekoho, kto vám pomôže s bábätkom, varením, alebo odbornú pomoc v podobe laktačnej poradkyne alebo psychologičky. Ak vám pomáhajú sociálne siete, doprajte si ich. Môžu však zvyšovať očakávania a s tým spojenú úzkosť.

Výzvy a podpora: Cesta k lepšiemu materstvu

Počas prvých rokov života dochádza u dieťaťa k najdramatickejším zmenám a matka je pri tomto procese veľmi dôležitá. Mirka Chmelíčková je klinická psychologička a psychoanalytická psychoterapeutka z Českej spoločnosti pre psychoanalytickú psychoterapiu. „Toto obdobie je jedno veľké dobrodružstvo. Malé dieťa sa učí sať materské mlieko, nadviazať kontakt s rodičmi, na konci troch rokov je schopné zmeny a je súčasťou pevných rodinných vzťahov. Dieťa má v sebe pevne uložený materský objekt. Dokáže odísť na kolobežke, ale vráti sa naspäť. Bežne sa háda so súrodencami, pobije sa o hračku, má emócie. Ak sa niečo počas tohto obdobia neodohrá správne, ukáže sa to v dospelosti.

„Na základe vývinovej teórie Erika Eriksona je prvý rok života o tom, aby si dieťa vytvorilo základnú dôveru v okolitý svet ako protiváhu k obrovskej neistote. Pokiaľ si dieťa túto dôveru nevytvorí, v dospelosti bojuje s problémom pri nadväzovaní dôverných vzťahov s blízkymi, s okolím, problémami v práci a partnerstve,“ vysvetľuje psychoterapeutka. Bežný život je pre neho náročný, trpí úzkosťou, pocitom strachu a ohrozenia. Dieťa potrebuje spoznať čistú lásku.

Každé dieťa potrebuje na vytvorenie väzby určité podmienky. Kľúčom je prvý vzťah s bezpečným objektom, čiže milujúcou matkou. Matka nemusí byť dokonalá, ani supermama. „Prvý kontakt neprebieha len hneď po narodení, ale počas celého prvého roka, kedy sa vytvára intímna, jedinečná a neopakovateľná väzba medzi matkou a dieťaťom. Dieťa sa pozerá maminke do očí a nastáva zrkadlenie - matka sa na svoje dieťa pozerá s nadšením a vysiela mu myšlienku: mám ťa rada, si môj najväčší poklad na svete a nič nie je dôležitejšie ako ty. Dieťa to vidí a získava pocit, že je milované,“ vysvetľuje M. Chmelíčková.

„Ak sa proces nepodarí, dá sa povedať, že týchto ľudí potom stretávame na terapii,“ objasňuje psychoterapeutka. Majú krehké sebavedomie, krehkú narcistickú rovnováhu. Podľa M. „Často s tým bojuje práve tak, že túto svoju nedôveru prebíja. Snaží sa byť úplne super dokonalý, super výkonný, super krásny, super krásne oblečený. Stále potrebuje to zrkadlenie - obdivné pohľady každého okolo. Ak ich nemá, tak sa trápi a nie je mu dobre. Na to, aby obdiv svojho okolia získal, dokáže vyvinúť neuveriteľné úsilie,“ opisuje psychologička.

Matky robia, čo môžu, avšak niekedy ani sama matka nedostala to, čo ako dieťa potrebovala a nevie, ako sa zrkadlenie robí. Taktiež môže upadnúť do depresie, prechádzať si žiaľom alebo stratou. „V tom prípade to nadšenie, ktoré dieťa potrebuje, matka v očiach nemá. Má tam smútok a nie je dostatočne psychologicky pre dieťa prítomná,“ hovorí o mamách M. Alebo mame sa nemusí dariť vytvorenie podporného a bezpečného prostredia, akejsi trvalej náruče, kde má dieťa pocit bezpečia, bezpodmienečnú lásku a verí tomu, že má na svoje okolie vplyv. „Dieťa potrebuje uveriť, že je to, ktoré spôsobuje zmeny okolo seba. Hýbe svetom okolo seba a matkou. Keď matka nechá dieťa v jasliach, dieťa nevie, či sa vráti.

Ak matka nedostane to, čo dostať má, nemusia jej tieto prirodzené schopnosti ísť. Nejde iba o ten primárny vzťah matka a dieťa, ale aj o situácie, kedy matka s dieťaťom nie je, napríklad v prvom, ale aj v druhom roku života, kedy sa u dieťaťa deje veľa zmien. „Dieťa sa svojej mamičke približuje a vzďaľuje, potrebuje však uistenie, že jeho priblíženie bude opäť vítané a nič zlé sa nestane, ak sa vzdiali. Je to malý zápas o autonómiu,“ objasňuje M. V Čechách sa veľa hovorilo o legislatíve, kedy by sa do jaslí prijímali už dvojročné deti, avšak v tomto veku dieťa nemá ešte vytvorenú objektovú stálosť. To znamená, že ak dieťaťu matka zmizne z dohľadu, nie je si isté, že sa zase vráti. U dieťaťa napríklad vo veku okolo 8 mesiacov môže dôjsť aj k anaklitickej depresii. To je reakcia dieťaťa, ak je dieťa napríklad v nemocnici samé a nemá kontakt s maminkou alebo osobu, ktorá sa o neho stará. Príde depresia, dieťa je zúfalé, upadne do veľkého smútku až apatie.

Pestúnka nedokáže dieťa nadojčiť, a teda v tomto vzťahu nemôže vzniknúť základná intímna väzba. Ak mama chodí do práce, je podstatné, ako si dokáže vyčleniť na dieťa čas po práci. Často si však musí doslova vybojovať čas s dieťaťom so svojimi rodinnými príslušníkmi. Nie všetko je však čiernobiele. Ak má opatrovateľka vysokú mieru empatie a dokáže ju prejaviť, je to pre dieťa dobré.

Keď príde pacient na terapiu s deficitom z raného detstva, nepovie presne s čím má problém, ale terapeut to dokáže rozpoznať, keďže pacient mu neverí a necíti sa bezpečne. Prvé mesiace až roky sa na terapii vytvára bezpečný terapeutický vzťah. „Terapeut zastáva úlohu podporného materského objektu, snaží sa pacientovi pomôcť, aby sa cítil bezpečne a mohol prijať dôverný vzťah. Až potom sa pacient môže sústrediť na to, kto je a na svoje emócie. Zvrátiť to, čo dieťa nedostalo v detstve a nemá na čom stavať, nie je jednoduchý proces. Terapia je dlhodobý proces a môže, podľa M.

Matky sú našimi vzormi, no dokážeme byť aj my vzormi pre naše ratolesti? Úloha matky je na jednej strane prirodzená, no na druhej strane - byť správnou matkou sa učíme celý život.

10 tipov pre lepšie materstvo:

1. V reklamách nám vyobrazujú ideálnu rodinu bez problémov, pričom niektoré ženy sa snažia dosiahnuť to isté. Neuvedomujú si však, že sa z nich stáva večne nespokojný diktátor a z manžela a detí roboti bez emócií.
2. Byť pracujúcou matkou je dnes naozaj ťažké, no strčiť dieťa do škôlky choré medzi ostatné deti (bez toho, aby o tom vedeli) je viac, než nezodpovedné.
3. Nestačí, keď im zabezpečíte tie najlepšie a najmodernejšie hračky. Treba v nich rozvíjať talent, schopnosti i zručnosti. Zároveň dobrá matka vie, že deťom sa najmä v malom veku treba venovať.
4. Oddeľovať prácu od súkromia. Ťažká vec, na ktorú by ste mali myslieť v každom štádiu svojho života, obzvlášť, ak máte rodinu a deti. Nič nie je horšie ako podráždená matka, ktorú vidíte o šiestej podvečer a aj počas tej malej chvíle na vás kričí a vyčíta vám maličkosti.
5. Každý sa učí na vlastnej koži a predovšetkým ako dieťa robí chyby. Dajte dieťaťu pocítiť, že urobilo chybu a vysvetlite mu racionálne, prečo. Domáce väzenie, tresty alebo vracanie sa k tejto záležitosti v podobe výčitiek, dieťa ponižuje.
6. Vzťah medzi matkou a dieťaťom je do veľkej miery postavený na vzájomnej dôvere. Nemusíte chcieť od dieťaťa, aby vám hovorilo všetko. Doprajte mu však pocit, že vám to môže povedať, keď bude chcieť. Ako správna matka by ste mu tiež nemali tajiť veci, deti vás niekedy vedia odhaliť ešte skôr ako si myslíte.
7. Naučte sa vaše dieťa aktívne počúvať kedykoľvek a kdekoľvek. Pozerajte sa mu pri tom do očí a vnímajte to. Nestačí ho počúvať počas rôznych činností, kedy ani ako matka neviete, o čom vlastne hovorilo.
8. Vzťah na priateľskej báze so sebou nesie aj výhody, aj nevýhody. Nemali by ste vyvolať u svojho dieťaťa pocit žiarlivosti, predovšetkým, ak máte dcéru. Môže to znamenať napríklad, keď matka väčšiu starostlivosť venuje sama sebe na úkor zanedbania starostlivosti dieťaťa.
9. Nebojte sa s manželom prejavovať si lásku aj pred deťmi, hoci im to môže prísť smiešne. Samozrejme intímnosti si nechajte za dverami spálne.
10. Ani prílišná otvorenosť nie je dobrá. Nikdy nemôžete dovoliť, aby vám dieťa prerástlo cez hlavu a robilo si, čo chce na úkor vás. Ak dieťa urobí niečo, čo sa vás dotkne, musíte mu to dať najavo.

Byť matkou je pre mnohé ženy poslaním, pre iné životnou úlohou, ku ktorej dospejú. Nech už je to akokoľvek, materstvo je jedinečná a náročná cesta, ktorá si zaslúži uznanie. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty materstva, od výživy a blízkosti až po skutočné materské puto.

tags: #dieta #s #matkou #foto