Komunikácia predstavuje zásadný pilier detského vývinu a vytvára základ pre proces učenia sa, aktívnu participáciu v spoločenskom prostredí a neposlednom rade emocionálne sebavyjadrenie. Od ranných prejavov neverbálnej komunikácie a zdieľanej pozornosti až po rozvinuté verbálne interakcie predstavuje komunikačná kompetencia kľúčový faktor v učení, rozvoji vlastnej identity a sociálnom začleňovaní.
Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (ďalej len „NKS“) sa nazýva logopédiou. V anglosaskej literatúre je zaužívaný výraz: speech therapy (logopédia) alebo communication disorder (porucha komunikácie). Podľa V. Lechtu a kolektívu (1995) je komunikačná schopnosť človeka zložitý priesečník troch skupín komponentov, ktoré sa navzájom prelínajú - biologických, psychických a sociálnych súčastí. Táto schopnosť, pokiaľ ide o komplexnosť, zahŕňa všetky jazykové roviny (napríklad foneticko-fonologickú, lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú, pragmatickú); čo sa týka foriem, pokrýva všetky spôsoby komunikácie (napr. hovorený, grafický, neverbálny). Uvedená typológia platí aj v prípade NKS, avšak s rozdielom v špecifikáciách, ktoré sa vyskytujú v jej súčastiach mimo tzv. Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na komunikačný zámer (Lechta, V. a kol. 2002b, s. 13).
C. J. William (2011) zjednodušene za poruchu komunikácie označuje akúkoľvek poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť jednotlivca porozumieť, odhaliť alebo používať jazyk a reč, aby sa mohol efektívne zapojiť do dialógu. Pri triedení informácií o prejavoch a kategorizácii NKS sme vychádzali z viacerých zdrojov (ASHA, 1993; Lechta, V., 1990, 2002a, 2002b, 2003; Vašek, Š., 2011). Triedenie prejavov NKS predstavil V. Lechta (2003, s. 18) zhodne s ASHA (1993) a vymedzuje ich nasledovne: ...narušená komunikačná schopnosť sa môže prejaviť ako vrodená chyba reči alebo ako získaná porucha reči. V celkovom klinickom obraze môže dominovať alebo môže byť príznakom iného, dominujúceho postihnutia, ochorenia či narušenia. Narušenie môže byť úplné alebo čiastočné. Človek s narušenou komunikačnou schopnosťou si svoje narušenie môže uvedomovať alebo si ho nemusí neuvedomovať.
Asociácia ASHA (1993) okrem vyššie opísaných ešte klasifikuje, že porucha komunikácie môže byť evidentná v procesoch sluchu, jazyka a/alebo reči; môže sa líšiť v závažnosti od miernej až po hlbokú; jednotlivci môžu vykazovať jednu alebo akúkoľvek kombináciu porúch komunikácie. V súčasnosti sa najčastejšie používa klasifikácia NKS predstavená V. Lechtom (1990, 2003).
Etiológia
Komunikačné schopnosti môžu byť narušené z mnohých príčin. Veľmi často sa vyskytuje súvislosť s nedozretím, resp. z oneskoreným vývojom, prípadne organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy. V niektorých prípadoch v dôsledku postupného dozrievania CNS sa komunikačné schopnosti zlepšujú, ale pri ťažkých organických poškodeniach mozgu býva výhľad do budúcna menej optimistický a je nutné od začiatku hľadať alternatívne spôsoby komunikácie.
Ak je narušená komunikačná schopnosť dôsledkom sluchového postihnutia, je ďalší vývoj závislý od možností liečby alebo kompenzácie sluchovej vady a významne na kvalite logopedickej starostlivosti.
Komunikácia je prirodzenou a najnutnejšou súčasťou života každého človeka. Vo všeobecnosti komunikujeme verbálne a neverbálne. Komunikácia je trvalou aktivitou jednotlivca a jednou z najzákladnejších potrieb každého z nás (Lechta, V., 2003). Komunikačná schopnosť je schopnosť človeka vedome a podľa príslušných noriem používať jazyk ako systém znakov a symbolov v celej jeho komplexnosti a vo všetkých jeho formách, a to s cieľom realizovať konkrétny komunikačný zámer (Lechta, V., 2008; 2010).
Pretože sa narušená komunikačná schopnosť týka najčastejšie porúch reči, je dôležité rozumieť termínom jazyk, reč a hovorené slovo. Pojmom jazyk rozumieme súhrn oznamovacích prostriedkov používaných v spoločenskej skupine (národ, menšina, sociálna skupina). Rečou rozumieme schopnosť používať verbálne aj neverbálne jazykové prostriedky v komunikácii a interakcii. Hovorené slovo je spôsob používania reči, vrátane emocionálneho zafarbenia - môže byť nedbalá, afektovaná atď.).
O narušenej komunikačnej schopnosti možno hovoriť vtedy, ak sa rečový prejav jedinca odchyľuje od „normy“ zaužívanej v danom jazykovom prostredí do tej miery, že počas komunikačného aktu pôsobí na komunikačného partnera rušivo. Hranica rušenia je veľmi rozdielna, závisí napr. od vzdelania (napr. Základným predpokladom pre komunikáciu hovorenou rečou je:- dobré sluchové vnímanie,- správna funkcia mozgových rečových centier a nervových dráh,- funkčná motorika hovoridiel,( ich súčasťou sú dýchacie - respiračné orgány, hlasové - fonačné orgány a orgány artikulačné - ústna dutina, jazyk, zuby, nosná dutina a hltan). Dôležitú rolu vo vývoji verbálnej komunikácie zohrávajú s rečou zdanlivo nesúvisiace aktivity ako sanie, prehĺtanie a správne dýchanie.- dostatočná kapacita inteligencieZákladný kameň komunikácie hovorenou rečou predstavuje slovo - grécky „logos“, ktoré je v pôvodnom zmysle nositeľom myšlienky. Logopédia teda už svojim názvom vyjadruje orientáciu na pomoc pri akýchkoľvek problémoch s komunikáciou ( ako zrozumiteľným vyjadrovaním myšlienok) nie len pri chybách a poruchách hovorenej reči.
Formovanie komunikácie predstavuje dôležitú podmienku pre normálny psychický vývoj dieťaťa. Už od narodenia sa malé dieťa snaží komunikovať jemu najbližším spôsobom, t. j. krikom. Postupne sa jeho rečové schopnosti zdokonaľujú, až prichádza do materskej školy, kde by sa mali jeho rečové (komunikatívne) schopnosti rozvíjať čo najviac. Rozvíjanie poznania a myslenia súčasne so správnym vyjadrovaním by malo byť jednou z prioritných cieľov materskej školy v príprave detí predškolského veku na vstup do základnej školy.
Komplexný prístup k deťom s NKS v materskej škole
U detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je nevyhnutné aplikovať komplexný, multisenzorický prístup, ktorý prepája rozvoj všetkých oblastí, od sluchovej diferenciácie, vizuopercepcie, hrubej a jemnej motoriky, cez socializáciu a emočnú reguláciu až po podporu kognitívnych procesov. Komplexný prístup predstavuje podporu celostného rozvoja žiaka s NKS a nesústreďuje sa len na rozvoj komunikačnej produkcie (Gibbard, 2024). V odbornej literatúre sa v tejto súvislosti často odporúča multisenzorický prístup, ktorý je založený na aktivácii a integrácii všetkých zmyslových modalít a prispieva k efektívnejšiemu osvojovaniu zručností (Bočková, 2017). Tento prístup je v súlade s cieľmi inkluzívneho vzdelávania, ktorého zámerom je zabezpečiť rovnosť prístupu ku kvalitnému edukačnému procesu pre všetkých žiakov, vrátane detí so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, zdravotným znevýhodnením či komunikačnými bariérami - a tým podporiť ich plnohodnotnú participáciu a akademický rozvoj (Dudu et al., 2024).
Na naplnenie týchto cieľov sa podľa Vzdelávacieho programu pre deti s NKS (2024) vyžaduje koordinovaný prístup školy, školského podporného tímu a rodiny, založený na intenzívnej partnerskej spolupráci. Rozvoj NKS si vyžaduje koordinované a diferencované prístupy, ktoré presahujú izolované cvičenia rečovej produkcie. Súčasné zahraničné štúdie (2025) zdôrazňujú potrebu multisenzorického a interdisciplinárneho prístupu, ktorý stimuluje viaceré oblasti vývinu a tým podporuje aj spontánnu komunikáciu dieťaťa.
Podľa Colic a kol. (2025) priestorová orientácia prispieva k rozvoju porozumenia predložiek, sekvencií a plánovania krokov, ktoré súvisia s gramatickou stavbou vety a rozvojom naratívnych schopností. Nové výskumy z roku 2025 odporúčajú využívať navigačné úlohy v triede, pri ktorých deti plnia verbálne inštrukcie spojené s pohybom v priestore. Keďže je veľa detí, ktoré potrebujú aktívny pohyb, je dobré zaujať ich.
Sluchová diferenciácia je základom pre fonologické uvedomovanie, správnu výslovnosť a rozlišovanie. Zrakovo - percepčné schopnosti úzko súvisia s porozumením textu. V praxi sa osvedčuje používanie vizuálnych máp viet, piktogramov a grafických organizátorov, ktoré pomáhajú dieťaťu pochopiť vzťahy medzi slovami a poradie prvkov vo vete.
Vývin motoriky je úzko prepojený s vývinom reči. Pohybové aktivity, ako sú prekážkové dráhy s verbálnymi inštrukciami, prispievajú k osvojovaniu si priestorových vzťahov, predložiek a sekvenčných pojmov. Jemná motorika sa podporuje prostredníctvom činností, ktoré vyžadujú presnosť a koordináciu (napr. Efektívny rozvoj komunikácie zahŕňa aj podporu emočnej regulácie a schopnosti vyjadriť svoje potreby. Adaptívne programy z roku 2025 prepájajú rozvoj spoločnej pozornosti, symbolickej hry a tréning regulácie s explicitným nácvikom spontánnych výpovedí. Posilňovanie kognitívnych funkcií, ako je fonologická pracovná pamäť, rytmické spracovanie a exekutívne schopnosti, prispieva k celkovej efektivite komunikačného procesu.
Intervencia s názvom Peer-mediated (ďalej, len PEERS) významne zvýšila počet interakcií izolovaných detí s rovesníkmi a podporila kooperatívnu hru a komunikáciu v predškolských triedach. Spolupracovať s rodinou, poskytovať im návody a jednoduché aktivity, ktoré môžu doma opakovať a tým posilniť kontinuitu učenia.
Výsledky súčasných výskumov potvrdzujú, že rozvoj komunikácie nemožno redukovať iba na izolované komunikačné cvičenia. Komplexný prístup, ktorý integruje priestorovú orientáciu, sluchovú diferenciáciu, vizuopercepčné procesy, motoriku, socializáciu, emočnú reguláciu a kognitívne funkcie, vedie k výraznejšiemu posunu v komunikačných kompetenciách detí s NKS. Pri aplikácii takýchto stratégií sa posilňuje nielen jazyková rovina, ale aj schopnosť detí spolupracovať, samostatne plánovať a aktívne sa zapájať do edukačných situácií.
Špecifické poruchy a ich riešenie
Reč slúži ako prostriedok, vďaka ktorému môžeme vyjadriť svoje názory, pocity a vyjadriť svoje potreby. Umožňuje nám dorozumievať sa medzi sebou navzájom a je základným nástrojom sociálneho prispôsobenia sa. Vývoj reči dieťaťa a jeho osvojovanie má určité pravidlá. Podľa odbornej literatúry sa dieťa vo veku medzi 19. a 24. mesiacom začína vyjadrovať prostredníctvom prvých slov. Uvádzame rečové a jazykové medzníky, ktoré sú typické pre vývin reči u detí medzi 24. a 36. Samozrejme každé dieťa je špecifické a jeho rečový vývin je individuálny. Podľa logopedičky Doc. Svetlany Kapalkovej, PhD. len každé druhé dieťa dosahuje vhodný čas vývojových medzníkov platných pre reč. Ak dieťa nespĺňa niekoľko vývojových medzníkov za sebou a vývoj reči stagnuje dlhšiu dobu, je potrebné to preskúmať, porozumieť príčinom oneskorenia a začať problematickú situáciu riešiť. V spolupráci s odborníkom dokážu rodičia podporiť svoje dieťa a ľahšie ho zmieneným obdobím sprevádzať.
Dieťa absolvuje odborné vyšetrenie u logopéda a v prípade potreby ďalšie odborné vyšetrenia (napr. špeciálno-pedagogické a psychologické). Ak je to potrebné, môže byť dieťaťu odporučená logopedická starostlivosť ambulantnou formou, prípadne sa mu navrhne navštevovať materská škola, konkrétne trieda pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Pred vstupom do školy dieťa opäť prejde rediagnostikou a na základe výsledkov vyšetrení pokračuje v rámci vzdelávania, buď v spádovej bežnej škole, alebo v špeciálnej škole pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, prípadne v základnej škole, ktorá má triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou.
V triede s nižším počtom detí je vytvorený pre dieťa bezpečnejší priestor a učiteľ má príležitosť individuálne pristupovať ku každému dieťaťu v súlade s jeho aktuálnymi potrebami a schopnosťami. V prípade, že dieťa napreduje, môže byť na žiadosť rodičov v priebehu prvého alebo druhého stupňa základnej školy preradené do bežnej spádovej základnej školy v mieste svojho bydliska.
Pre progres dieťaťa je užitočné, keď rodičia v pravidelných intervaloch, najideálnejšie dennodenne na pár minút, podporujú svoje dieťa prostredníctvom logopedických intervencií, ktorým sa deti na logopedických stretnutiach venujú. Zo skúsenosti sa nám osvedčuje, že deti sú si potom istejšie vo svojom rečovom prejave, a aj ich porozumenie reči a chuť komunikovať rastie.
Pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou je charakteristické, že môžu mať ťažkosti porozumieť rôznym verbálnym vyjadrenia, a tiež sa vyjadrovať. Je dôležité, aby sme na to mysleli v komunikácii s nimi a to, či nám rozumejú sme si overovali, napríklad tak, nech nám povedia vlastnými slovami ako porozumeli tomu, čo im hovoríme.
Aktivity na podporu komunikácie v materskej škole
Deti sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. To dieťa, ktoré hodilo loptičku inému dieťaťu, mu povie, čo sa mu tento týždeň najviac v materskej škole páčilo. Spomenie nejakú aktivitu, činnosť, prechádzku, hru a podobne. Keď dopovie, hodí loptičku ďalšiemu dieťaťu. Ďalšie dieťa, ktoré loptičku chytilo, pokračuje v rozprávaní. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetky deti.
Deti sedia v kruhu. Prvé dieťa povie slovo, deti na poslednú slabiku vymýšľajú nové slová. Napríklad: ryba- babka - kačka - kamera... Neskôr deti vymýšľajú slovo na poslednú hlásku predchádzajúceho slova.
Pozerajte s deťmi nejaký vhodný film, ale bez zvuku. Po niekoľkých minútach film zastavte a požiadajte ich, aby povedali, o čom sa postavy pravdepodobne rozprávali. Svoj názor môže povedať viac detí. Potom niekoľko minút zase pozerajú film a po zastavení opäť povedia, ako dej podľa ich názoru pokračuje. Snažte sa, aby sa vystriedalo pri rozprávaní čo najviac detí.
Učiteľka povie nejakú slabiku a ukáže na dieťa alebo mu hodí loptičku. Ten musí slabiku doplniť tak, aby vzniklo slovo. Napríklad povie slabiku LA a dieťa ju doplní napríklad na slovo LAVICA.
Učiteľka ukáže deťom obrázok a povie im, aby každý povedal aspoň jednu vetu o tom, čo vidí na obrázku.
Učiteľka pustí hudbu, počas ktorej sa deti prechádzajú po triede. Keď hudbu zastaví, deti si podajú ruky a utvoria náhodné dvojice. Približne dve minúty sa rozprávajú na tému, ktorú určí učiteľka. Po uplynutí dvoch minút učiteľka opäť pustí hudbu a deti sa prechádzajú.
Deti si prinesú z domu najobľúbenejšiu plyšovú hračku. Potom si všetci sadnú do kruhu. Učiteľka postupne vyvoláva deti a každé si so svojou hračkou sadne na stoličku, ktorá je uprostred. Potom povie o svojej hračke všetko, čo povedať chce.
Učiteľka vopred pripraví „poštársku tašku“, do ktorej vloží dostatočné množstvo obálok tak, aby si každé dieťa mohlo prísť aj viackrát vyzdvihnúť poštu. Do obálok sa vložia obrázky s rôznymi predmetmi (hračky, oblečenie, ovocie, zvieratá...). Deti si postupne vyberajú obálky z poštárskej tašky. Učiteľka navádza deti na odpoveď jednoduchou otázkou: „Čo máš na obrázku v obálke?“ Mladšie deti môžu odpovedať jednoslovne (napr. autíčko, bábiku, loptu...). Staršie deti treba nabádať k viacslovnej odpovedi: „Na obrázku mám autíčko. Na obrázku mám bábiku. Bábika má červené šaty.
V papierovej škatuli (balík) sú ukryté predmety dennej potreby a hračky. Dieťa má hmatom uhádnuť predmet, ktorý chytilo do ruky a následne ho opísať.
Učiteľka pripraví súbor obrázkov - predmetov opačného významu. Napríklad veľké auto ‒ malé autíčko, biela mačka - čierna mačka, široký most - úzky most, teplý čaj - studená zmrzlina, sladká čokoláda - kyslý citrón a podobne. Pri mladších deťoch volíme rovnaké motívy obrázkov opačného významu (malé autíčko - veľké auto). Používame dvojice obrázkov, pri ktorých musí dieťa aktívne premýšľať (sladká čokoláda - kyslý citrón).
Učiteľka pripraví obrázky rôznych predmetov. Dieťa si z nich vyberie jeden, pomenuje predmet na obrázku a snaží sa ho pomenovať inak (synonymá).
Učiteľka pripraví veľké tlačené písmená abecedy. Potom vyberie jednu hlásku, ukáže ju deťom, ktoré vymenovávajú všetky mená detí v triede, ktoré sa začínajú na konkrétnu hlásku.
Učiteľka každému dieťaťu povie, ktoré slovo bude predstavovať. Deti stoja v rade a postupne každé povie svoje slovo. Spojením slov potom začnú tvoriť vety. Deti, ktoré utvoria vetu, urobia jednu skupinu.
Vzdelávací program pre zamestnancov materských škôl
Hlavným cieľom vzdelávacieho programu je dokázať identifikovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou a stanoviť a facilitovať pre dieťa komunikačné ciele počas výučby. Okrem potrebnej teórie vzdelávací program oboznamuje s rôznymi komunikačnými stratégiami, inšpiráciami a materiálmi na aktivity, ktoré prospievajú k úspešnej integrácii týchto detí. Keďže RAABE AKADÉMIA ponúka tzv. asynchrónne vzdelávanie, t.j. môžete ho absolvovať online a to kedykoľvek podľa vašich časových možností. Nie ste viazaní na lektora, ani iných účastníkov školenia. Vy sami si určujete termín aj tempo štúdia. Jediným možným časovým obmedzením je termín konania záverečných prezentácií. Obhájiť záverečnú prezentáciu je potrebné pred trojčlennou odbornou komisiou, ktorá zasadá len v stanovených termínoch, spravidla štyrikrát ročne. Nie je však nutné vzdelávanie ukončiť do najbližšieho termínu záverečných prezentácií. V súčasnosti žiadny časový limit na ukončenie vzdelávania nastavený nie je.
Pre koho je vzdelávanie určené
Pre pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl.
Obsah vzdelávacieho programu
Vzdelávací program obsahuje učebné texty, komentované prezentácie a dištančné úlohy zamerané na aplikáciu získaných vedomostí, tiež test na overenie preštudovaných poznatkov. Súčasťou ceny je aj.
Hodnotenie žiakov s NKS v MŠ
Vzdelávací program prebieha dištančnou formou. Pre jeho úspešné ukončenie je potrebné preštudovať všetky učebné lekcie, vypracovať a odoslať na kontrolu 2 dištančné úlohy a absolvovať test s úspešnosťou minimálne 80%. Po ňom nasleduje obhájenie záverečnej prezentácie pred trojčlennou komisiou.
Lektorka
Mgr. Jana Pečarková. Lektorka je absolventkou odboru logopédia na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako logopéd v Centre špeciálnopedagogického poradenstva v Námestove a poskytuje starostlivosť deťom v špeciálnej materskej škole a vedie kurzy pre rodičov detí s oneskoreným vývinom reči. Do roku 2016 pôsobila v ambulancii klinickej logopédie, absolvovala viaceré odborné kurzy na Slovensku aj v zahraničí, publikuje v odborných časopisoch a zborníkoch a organizuje aktivity pre deti a mládež s narušenou komunikačnou schopnosťou. Dobrovoľnícky pôsobí v OZ Aktivko zameranom na osvetu logopédie ako online poradca, je zakladateľkou blogu Nehovorinecakajte.
tags: #dieta #s #narusenou #komunikacnou #schopnostou #v