Diéta pri poruchách komunikácie: Podpora rozvoja reči a porozumenia

Žijeme v spoločnosti, kde sa kladie primárny dôraz na komunikáciu. Akýkoľvek handicap v tejto oblasti je výrazne znevýhodňujúci. Narušenie schopnosti dobre čítať a písať predstavuje bariéru prístupu k informáciám. Hoci deti so špecifickými poruchami učenia tvoria nehomogénnu a širokú skupinu (môžu mať dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu, dyskalkúliu….) je pre nich spoločné emocionálne prežívanie vlastných neúspechov a reakcii okolia na ne. Často sa v psychologických ambulanciách stretávame s tým, že tieto deti pociťujú hodnotenia okolia ako nespravodlivé, neadekvátne vynaloženej námahe, citlivo vnímajú prípadné prejavy sklamania rodičov, porovnávajú sa alebo bývajú porovnávané s úspešnejšími súrodencami, spolužiakmi alebo kamarátmi a často nevidia východisko z tejto pre nich ťaživej situácie. To má za následok, že škola sa pre nich stáva utrpením a oni nezriedka začínajú hľadať možnosti úniku - zvyšuje sa u nich počet zameškaných hodín pre záškoláctvo a tiež chorobnosť. Pri deťoch, u ktorých neboli poruchy rozpoznané včas, alebo im nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť sa často stretávame so školskou fóbiou, neurotickými alebo psychosomatickými poruchami. Preto je veľmi dôležité problém v učení včas rozpoznať a diagnostikovať. Už úvod poradenského prístupu, keď sa dieťa dozvedá, že ideme pátrať po príčine jeho ťažkostí a pravdepodobne za to môže diagnóza, za ktorú nenesie zodpovednosť ani vinu je sprevádzaný jeho viditeľným uvoľnením. Niekedy sa však stretávame s tým, že sa na nás obracajú rodičia v snahe získať „papier“ s úľavami pre dieťa. Chcú mu uľahčiť situáciu v škole s mylnou predstavou, že naším odporúčaním je dieťa chránené pred opakovaním ročníka. Je veľmi zlé, ak to znamená koniec alebo obmedzenie intenzívnej prípravy na vyučovanie. Tolerantný prístup a zmena hodnotenia detí neznamená automaticky o stupeň zlepšenú známku na vysvedčení. Cieľom našich odporúčaní je vytvoriť na vyučovaní také pracovné podmienky, aby výkon dieťaťa mohol byť čo najlepší. Aby bolo schopné plniť adekvátne požiadavky učiteľa.

Čo môžete urobiť Vy ako rodičia, aby ste čo najefektívnejšie pomohli svojmu dieťaťu? Prvým krokom by malo byť aktívne iniciovať dialóg rodič-učiteľ. V ňom by ste mali pravidelne komunikovať o cieľoch a formách pomoci, dôverovať si navzájom a informovať sa o pokrokoch aj prípadných problémoch, ktoré môžu nastať. Pre obe strany to bude znamenať dôležitý zdroj informácii, ktoré výrazne napomôžu v procese korekcií a reedukácie. Zároveň sa dozviete veľa aj o tom, ako dieťa v škole osobnostne prežíva to, že bojuje napr. s dyslexiou, pretože pre konečný úspech je dôležitý postoj dieťaťa k jeho poruche, ktorý sa často odvíja od toho, aký je Váš postoj k dieťaťu. Nie je dobré, ak rodič berie školský úspech, prípadne neúspech svojho dieťaťa ako otázku svojho spoločenského statusu, pretože to prináša problém s vyrovnaním sa s diagnózou dieťaťa. Rovnako kontraproduktívne je hľadať chyby v sebe, prípadne partnerovi. Úzkostnejšie ladení rodičia môžu zápasiť s pocitmi vlastnej viny, iní môžu celý problém zľahčovať. Často sa stretávame s bezradnosťou aj obavami rodičov o budúcnosť dieťaťa a jeho uplatnenie v živote. Aj tu platí overené pravidlo zlatej strednej cesty. Príliš úzkostná podpora, prehnaná starostlivosť a ochranársky až hyperprotektívny prístup vedie dieťa k nesamostatnosti a je rovnako škodlivý ako keď je dieťa odkázané len samo na seba. Situáciu v rodine s dieťaťom so špecifickými poruchami v učení komplikuje aj náročnosť prípravy na vyučovanie. To so sebou prináša aj to, že deti majú obmedzený čas na svoje záujmy a oddych, čo je často dôvodom ich frustrácie a niekedy aj revolty. Základom udržania si dobrého vzťahu s dieťaťom v týchto náročných podmienkach je vytvorenie nestresujúceho prostredia. Preto je dôležité, aby dieťa vnímalo Vašu pomoc ako spoluúčasť a aby sa nediala formou autoritatívneho zadávania a kontroly úloh. To v praxi znamená, že v čase určenom na prípravu do školy je potrebné venovať sa len dieťaťu, sedieť pri ňom, udržiavať s ním očný kontakt, verbálne aj neverbálne mu dávať najavo, že práve robíme niečo dôležité, pretože Váš postoj sa prenesie aj na dieťa. Musíme pri tom nestrácať zo zreteľa, že pre dieťa má rovnako veľký význam tak vzdelávanie ako aj budovanie sebaúcty a zdravého sebavedomia. To predovšetkým znamená prijatie dieťaťa takého ako je, uvedomovať si jeho prednosti, stanovovať dosiahnuteľné ciele, hodnotiť výsledky realisticky a s primeraným pedagogickým optimizmom, naučiť dieťa vidieť a oceňovať hoci aj malé pokroky a dať mu pocit, že je milované! Chváliť a oceňovať dieťa oveľa viac za jeho snahu než za úspech je tá najlepšia cesta ako mu pomôcť stať sa vyrovnanou a harmonickou osobnosťou. Väčšiu pravdepodobnosť zažiť úspech bude dieťa mať, ak budete postupovať metódou pomalých krokov, to znamená, že nebudete zvyšovať náročnosť, kým dieťa nezvládne istú úroveň. Ďalšou dôležitou zásadou je pravidelnosť, systematickosť a práca s porozumením, pretože ak dieťa pracuje rutinne a bez záujmu, tak sa očakávané výsledky nedostavia a dieťa bude demotivované.

Vývin reči a komunikačné schopnosti

Schopnosť ľudí navzájom sa dorozumievať rečou je jedným z jedinečných darov, ktoré sú dané len človeku. Komunikáciu chápeme ako spôsob dorozumievania sa medzi ľuďmi, pri ktorom dochádza k výmene informácií. Najčastejšie vývin reči u dieťaťa prebieha normálnym spôsobom.

Fázy vývinu reči:

1. Džavot - objaví sa v 2. - 3. mesiaci života.
2. Štádium pudového džavotania - trvá do 6. - 8. mesiaca.
3. Štádium napodobňujúceho džavotania - 6. - 10. mesiac.
4. Štádium jednoslovných viet - týmto obdobím sa končí predrečový vývin. Je to okolo 10. - 12. mesiaca.

V štádiu jednoslovných viet má dieťa komunikačný zámer, slovo má charakter vety (10. až 12. mesiac). Nasleduje rozvoj gramatických štruktúr, okolo 18 - 24 mesiacov - obdobie dvojslovných spojení. Do konca 24. mesiaca začína dieťa rozlišovať a vyjadrovať množstvo predmetov. Komentuje, čo vidí „tu a teraz“. Jeho vnímanie priestoru a času je ešte obmedzené. 24 - 30 mesiacov - obdobie rozvitých viet. 30 - 36 mesiacov - obdobie súvetí. Slovná zásoba rastie, na konci tretieho roka je to približne 1000 slov. Dieťa často prechádza v súvislosti s rýchlym nárastom slovnej zásoby obdobím vývinovej neplynulosti („To-to-to auto mám, m-m-mama d-d-daj“). Obvykle neplynulosti samé vymiznú. Objavuje sa záujem o kreslenie, dieťa dokáže samé rozprávať jednoduchý dej typu keď - potom.

Narušená komunikačná schopnosť (NKS)

Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov príp. je poškodená. Symptomatické poruchy reči (sprevádzajúce iné dominujúce postihnutie, ochorenie, narušenie, napr. neurologické ochorenia) sú len jednou z možných príčin NKS.

Prechodné formy narušenia komunikačných schopností u detí:

• Fyziologická bezrečnosť - ak dieťa nehovorí pred dovŕšením 1,5 roka.
• Vývinová neplynulosť - ak sú neplynulosti rečového prejavu (zadrhnutia, zajakanie sa) cca okolo 3. - 4. roku života (a netrvajú spravidla dlhšie ako 6 mesiacov).
• Fyziologická dyslália - nesprávna výslovnosť niektorých hlások (bez vážnych orgánových odchýlok, porúch sluchu atď.) pred dovŕšením približne 5. roku života.
• Fyziologický dysgramatizmus - ľahšie nesprávnosti v morfologicko - syntaktickej jazykovej rovine (tvaroslovie, vetná skladba) približne do 4. roku života.
• Používanie posunkov a gest napr. ako primárna forma komunikácie.

V prípade, že je nevyhnutné posúdiť, či ide o NKS v pravom slova zmysle, je nutné navštíviť logopéda. Pod intervenciou logopéda sa chápe okruh špecifických aktivít, ktorými sa odlišuje oblasť pôsobenia logopéda od oblasti pôsobenia predstaviteľov iných odborov. Nejde o jeden „zákrok“, ale o celý rad činností za účelom eliminovať, zmierniť NKS, resp. logopedická prevencia.

Rizikové deti a skorá intervencia

Rizikové deti by mali byť zahrnuté do ranej intervencie s dôrazom na rozvoj komunikačnej schopnosti. V našej publikácii sa zaoberáme najmä deťmi, u ktorých vývin reči neprebieha z najrozličnejších dôvodov tak, ako by mal.

Deti s identifikovaným rizikom:

• Deti s genetickými poruchami a chromozómovými anomáliami.
• Deti s neurologickými ochoreniami.
• Deti s vrodenými orgánovými odchýlkami.
• Deti s vrodenými poruchami metabolizmu.
• Deti so senzorickými deficitmi.
• Deti s atypickými vývinovými poruchami (autizmom).
• Deti vystavené toxickým vplyvom.
• Chronicky choré deti a deti s vážnymi infekčnými chorobami.

Potenciálne rizikové deti:

• Deti, ktorých rodičia vyslovia vážne obavy týkajúce sa ich vývinu.
• Deti rodičov s duševnou chorobou.
• Deti závislých rodičov (alkohol, drogy).
• Deti ťažko chorých rodičov.
• Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou (pod 1500 g) a predčasne narodené deti.
• Deti z extrémne zlých socioekonomických podmienok.
• Deti s chronickými zápalmi stredného ucha.
• Deti s poruchami emocionality a správania.

Ak chceme, aby sa dieťa s NKS, resp. s identifikovaným rizikom v ranom veku naučilo čítať a písať, nemožno sa spoliehať, že všetko sa vyrieši, keď dieťa nastúpi ako 6 - 7- ročné do školy. Už 6 - 8 - mesačné dieťatko sa zahrá s leporelom, s plastovou knižkou. Úloha rodičov: obracať stránky, prezerať obrázky, pomenovať ich jedným slovom. Opísať gestami, pantomímou. Napodobňovať gestá a zvuky, ktoré vydáva dieťa pri prezeraní knihy.

Podpora rozvoja reči u detí

Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývin reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.

Konkrétne kroky pre rodičov:

• Spojte sluchové a rečové „prechádzky“: Zoberte vaše bábätko na ruky a chodievajte s ním pravidelne po byte. Hľadajte spolu zvuky, ktoré sú prirodzené pre vašu domácnosť - hučiaci vysávač, tečúcu vodu, búchajúcu práčku, húkajúcu sanitku alebo štekajúceho psa za oknom. Cielene ho upozorňujte na tieto zvuky tým, že ukážete na svoje ucho a poviete: „Počujem, to je sanitka.“ Počas prechádzky pomenúvajte veci v izbe alebo na ihrisku. Napríklad: „Pozri, okno. Ťuk, ťuk, ťuk, urobíme na okno. Aha! Tu je kvetinka. Ovoňaj ju. Hmmmm, ale vonia.“
• Komentujte všetko, čo s dieťaťom robíte: Opísať slovami môžete aj to, ako sa dieťa cíti - či je smutné, nahnevané alebo veselé. Môžete komentovať aj jeho pohyb. Napríklad: „Pozeráš von oknom. Páčia sa ti kvietky.” Dieťa prikývne a ukáže smerom von. Zíde dole a otvorí dvere. „Vidím, že otváraš dvere. Chceš ísť von.“ Dieťa kývne hlavou, ukáže na dvere, márne tlačí na kľučku a hnevá sa. „Nejde ti to. Si nahnevaný. Potrebuješ pomôcť.“
• Vytvárajte denné rituály (rutiny): Ranné vstávanie, dojčenie, odchod von, uspávanie, kúpanie - všetky tieto rituály pomáhajú dieťatku zorientovať sa počas dňa a získať prehľad o veciach, ktoré sa okolo neho dejú. Rituály sú výbornou príležitosťou na to, aby vaše dieťa započulo tie isté slová v rovnakých (ale aj v nových) súvislostiach viackrát za deň. Opakovanie tých istých slov a viet pri rovnakých činnostiach pomáha dieťaťu porozumieť im.
• Opakujte slová, gestá, posunky: Každé dieťa je iné. Neporovnávajte svoje dieťatko so susedovým. Niektoré deti potrebujú počuť slovo zopárkrát, aby ho pochopili, iné aj tisíckrát, aby sa ho naučili. Aj preto je dôležité slová neustále opakovať a veci, činnosti a ľudí pravidelne cielene pomenúvať.
• Vyhýbajte sa negatívnym komentárom: Ak dieťa slovo alebo vetu vysloví chybne, predveďte mu, ako by to malo znieť správne. Robte to tak, že dané slovo alebo vetu poňom zopakujete, ale bez chyby. Ak dieťa zaposunkuje „detský posunok“, ukážte mu, že ste ho porozumeli. Posunok, ktorým mu odpovedáte, však použite tak, ako má vyzerať správne. Dieťa nasilu neopravujte. Nenúťte ho zopakovať slovo alebo posunok opäť správne. Snažte sa vyhýbať negatívnym komentárom: „Nehovoríš správne. Zle si to povedal.“ Ak vaše dieťa zažije opakovaný pocit neúspechu, je možné, že sa hovorenia zľakne a nebude chcieť komunikovať vôbec.

Elektívny mutizmus

Možno ste sa aj vy niekedy stretli s deťmi, ktoré za určitých podmienok komunikujú a za iných nie. Ak dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém a ani rečové orgány a aj napriek tomuto faktu a svojej veľkej snahe nie je schopné komunikovať so svojím okolím, hovoríme o elektívnom mutizme. Elektívny mutizmus sa zaraďuje medzi poruchy sociálnych vzťahov. V prípade spomínaného tzv. elektívneho mutizmu deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí, len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú. Ak však dieťa pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem prostredia rodinného, v takomto prípade sa často jedná o problémovú či nefunkčnú rodinu. Zvyčajne sa objavuje pred piatym rokom. Dieťa sa prejavuje ako utiahnuté a kvôli tomu sa niekedy ťažšie rozpozná, skôr až po nástupe do školy. Štatisticky častejšie sa elektívny mutizmus vyskytuje u dievčat. Niektoré príznaky elektívneho mutizmu majú aj deti trpiace autizmom, aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou. Ak sa u dieťaťa elektívny mutizmus objaví, je vysoko pravdepodobné, že nie je jediným členom rodiny trpiacim touto poruchou. Časové trvanie spomínanej poruchy je individuálne, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že zanedbanie takéhoto stavu u dieťaťa môže viesť k jej prehĺbeniu, časovému predĺženiu ako aj k následným ťažkostiam pri jej eliminácii. Neodporúča sa neustále nátlakovo nabádať dieťa ku komunikácii, nakoľko výsledný efekt takéhoto prístupu je presne opačný, ako sa pôvodne očakávalo a situáciu obvykle len zhorší. U detí, ktoré trpia elektívnym mutizmom často zisťujeme rezervovanosť, hanblivosť, nesamostatnosť, prílišnú viazanosť na rodiča.

Kedy vyhľadať odborníka?

U detí sa vo všeobecnosti často stretávame so situáciami, v rámci ktorých sa nevyhnú kontaktu s cudzími ľuďmi aj v neznámom prostredí mimo domova, ktorí ich nabádajú ku komunikácii. A tak sa pomerne ľahko môže stať, že dieťa nie je schopné odpovedať na otázky. Avšak u dieťaťa so zdravým vývinom sa po istom čase pocit neistoty prirodzene stráca, verbálne prejavy dieťaťa sa stávajú suverénnejšími a smelšími a pomerne plynulá až zvedavá konverzácia na seba obvykle nenechá dlho čakať. O elektívnom mutizme však môžeme hovoriť zväčša v prípade, ak súvislá mlčanlivosť pretrváva dlhšie ako mesiac po adaptácii na nové prostredie. V takomto prípade sa odporúča návšteva psychológa, ktorý navrhne ďalší individuálny postup.

Mutistické dieťa v školskom prostredí

Deti so spomínanou poruchou môžu byť často intelektovo na pomerne vysokej úrovni, ak majú snahu a motiváciu, ľahko si osvojujú školské učivo. Ak problém u dieťaťa pretrváva, môže riaditeľ školy, ak má na to vhodné podmienky, po konzultácii s rodičom a splnení podmienok, pristúpiť k integrácii takéhoto dieťaťa ako žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V školskom prostredí sa odporúča oboznámiť spolužiakov s jeho situáciou, nenútiť dieťa k verbálnej komunikácii a tým pádom k ústnej odpovedi, ale zamerať sa predovšetkým na jeho písomný prejav. Prospech dieťaťa tak môže byť dobrý, ale faktom zostáva, že jeho sociálny vývin zaostáva. Nevie sa presadiť medzi spolužiakmi, poprosiť niekoho o pomoc, či vybaviť záležitosti každodenného života mimo rodinného prostredia. V škole môže byť taktiež nápomocná pravidelná spolupráca so špeciálnym pedagógom a školským psychológom, ktorý pomôže usmerniť spolužiakov ako aj jeho pedagógov. Práca so žiakom si vyžaduje citlivý prístup, spočiatku môže byť vhodné využívanie uzavretých otázok, na ktoré môže dieťa odpovedať neverbálne - napr. pomocou grafickej hry.

Tipy na podporu komunikácie

Jednou z metód nápravy môže byť napríklad grafická hra, pri ktorej sedíme oproti dieťaťu a na stole máme hárok papiera. Rodič aj dieťa majú farebné ceruzky. Požiadame dieťa, aby niečo nakreslilo, stačí iba čiarku alebo bodku. Potom so svojou, ale inou farebnou ceruzkou niečo prikreslíme. Takto striedavo kreslíme, pričom provokujeme reakcie dieťaťa tým, že niečo prečiarkneme, uzatvoríme, urobíme hranicu a podobne.

Predstavte si, že váš malý človiečik práve objavuje svet. Všetko je preňho nové a fascinujúce. Chce sa podeliť o svoje zážitky, pocity a potreby. Ale čo ak mu v tom niečo bráni? Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie. Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky.

Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Zdvojuje slabiky (napr. Od 12. mesiaca života). Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú rolu vo vývoji reči.

Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývin reči. Oneskorený vývin reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne.

Fyzické a neurologické príčiny:

• Poškodenie centrálneho nervového systému: Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
• Štrukturálne anomálie: Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývinu. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky.
• Neurovývinové poruchy: Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa.
• Intelektuálne postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia.
• Kognitívne deficity: Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov.
• Sluchové postihnutie: Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči.

Psychologické a environmentálne príčiny:

• Selektívny mutizmus: Je to úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi).
• Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres: Môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči.
• Nedostatok stimulácie v prostredí: Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývin môže byť spomalený.
• Viacjazyčné prostredie: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk.

Diagnostika a terapia

Diagnostika oneskoreného vývinu reči (OVR) sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia.

Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny.

Kedy vyhľadať logopedickú pomoc pre Vaše dieťa?

• V 2. roku dieťaťa, ak: má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov), rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva, rozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov, netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…), má problémy s príjmom potravy, hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
• V 3. roku dieťaťa, ak: má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč, reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie, má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku, má nesprávnu výslovnosť hlások, dýcha ústami, má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
• V 4. roku dieťaťa, ak: komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná, má hrdelné R, sykavky, alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami, netvorí súvetia a má zlú gramatiku, objavia sa neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, alebo si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to, dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.

V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.

Po 5. roku je dôležitá konzultácia s odborníkom na Klinike Calma. Oneskorený vývin reči, či vývinová jazyková porucha, môžu prebiehať v rôznych štádiách a rôznych stupňoch. Preto je dôležité konzultovať s klinickým logopédom / logopedičkou ak máte podozrenie, že Vaše dieťa má problémy s komunikáciou.

tags: #dieta #s #narusenou #komunikacnou #schopnostou