Školské prostredie zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa, ovplyvňuje jeho kognitívne, emocionálne a sociálne aspekty. V nadväznosti na viaceré pedagogické dokumenty a programy, ktoré sa zacieľujú na inováciu prístupov k žiakom a ich aktivizovanie v procese edukácie, je nevyhnutné venovať sa tvorbe optimálneho edukačného prostredia. Toto prostredie sa vyznačuje starostlivosťou, ktorá presahuje vzájomné pôsobenie medzi žiakom a učiteľom, ako aj interakciu medzi žiakmi navzájom, a prekonáva rozdiely genderov (pohlavia), rasy, národnosti, kultúry a socioekonomického postavenia, hendikepy a všetky ostatné individuálne odlišnosti.
Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa. Máme na mysli: vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď. Viacej výskumov potvrdzuje, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti.
Komplexnosť pojmu prostredie
H. Grecmanová vychádza z toho, „že prostredie je objektívna realita so súborom faktorov (osobností, javov, podmienok, procesov, činností), ktoré človek v priebehu jeho života obklopujú, majú pre neho význam a hodnotu, sú v interakcii. Prostredie znamená niečo iné pre učiteľa, iné pre výborného žiaka a iné pre žiaka so slabším prospechom“. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že prostredie zahŕňa viaceré zložky, ktoré dotvárajú komplexnosť pojmu. Nejde len o fyzikálne charakteristiky, ale aj o sociálnu, emocionálnu, kultúrnu zložku prostredia, ktorá vplýva na žiaka a jeho učenie. Podľa J. Kašpárkovej je "učebné prostredie najvšeobecnejší termín, ktorý svojím obsahom presahuje sociálno-psychologický aspekt, pretože sa týka aj fyzického prostredia (typ učebne, jej vybavenie, osvetlenie, akustika a pod.).
Zložky školského prostredia
Školské prostredie je komplexný systém, ktorý pozostáva z viacerých vzájomne prepojených zložiek. Medzi najdôležitejšie patria:
Sociálne prostredie
Sociálne prostredie tvoria jednotlivci, ktorí sú vo vzájomnej interakcii. J. Průcha - J. Mareš - E.
Emocionálne bezpečné prostredie
Emocionálne bezpečné prostredie je charakteristické plným rešpektovaním emócií na vyučovaní. Emócie majú obrovský vplyv nielen na správanie sa žiakov, ale aj učiteľov. Primárnou úlohou učiteľovho prístupu je odhaliť emócie, ktoré žiaci prežívajú, pretože intenzívne ovplyvňujú proces a výsledok aktivity učiteľa a žiaka. Každý, kto sa zaujíma o zlepšenie schopnosti myslieť, by sa mal snažiť lepšie porozumieť aj komplikovanému vzťahu medzi emocionálnymi stavmi a poznávaním.
Fyzikálne prostredie
Fyzikálne podmienky edukačného procesu zahŕňajú ergonomické parametre ako je: osvetlenie, priestorové dispozície, farby, nábytok. Význam uvedených atribútov zdôrazňujú štúdie neuropedagogiky, neurodidaktiky. E. Jensen (2008) rozčlenil fyzikálne determinanty prostredia na: sedenie, teplotu, osvetlenie, hluk, farby.
Negatívny vplyv prostredia na žiaka
Na základe aktuálneho stavu v našich školách - nízka kvalita sociálnych vzťahov, výskyt agresivity v školách, minimálna empatia medzi žiakmi, zameriavanie sa len na výkon žiakov, málo podnetov pre tvorivosť žiaka a i., je dôležité poukázať na faktory, ktoré negatívne vplývajú na žiaka.
Prostredie triedy ako blok motivácie a tvorivosti žiakov k učeniu
Možnosť motivovať žiakov prostredníctvom vonkajších podmienok, ku ktorým prostredie patrí, zahŕňa napr. kvalitu vzťahov, rozmanitosť a podnetnosť materiálneho zabezpečenia, prostriedkov, ktoré sú pre žiakov atraktívne a povzbudzujú ich do činnosti. Nepodnetné prostredie má za následok výrazne zníženú atraktivitu vyučovania, čo môže hneď v prvej fáze učenia demotivovať žiakov a znížiť ich záujem o učenie. Tvorivo-humanistický prístup zdôrazňuje tvorivosť žiakov v edukačnom procese. Ako uvádza I. Turek (2008, s. 27) nie je možné rozvíjať tvorivosť bez zabezpečenia prostredia, ktoré bude dôverné, bezpečné a nebude prítomné ohrozenie, pre žiakov, v zmysle výsmechu, ponižovania. Prostredie predstavuje súhrn vonkajších vplyvov, ktoré podporujú alebo blokujú tvorivý výkon žiaka.
Prostredie, ktoré nedoceňuje význam vzťahov a nerešpektuje emócie žiakov
V triede je najdôležitejšie, aké vzťahy majú hlavní aktéri medzi sebou. Primárne vzťah učiteľa k žiakom, ako aj vzťahy medzi žiakmi. Ich kvalita sa v mnohých prípadoch stáva prekážkou učenia sa žiaka. Problematický vzťah medzi učiteľom a žiakom môže zapríčiniť, že žiaci pociťujú stres z učenia, z hodnotenia ich výkonov, z výsmechu, ponižovania. Proces skúšania a preverovania vedomostí žiakov, je akýmsi zakončením procesu učenia v škole, a preto aj v rámci danej fázy je potrebné zabezpečiť žiakom optimálne prostredie. Výsledky aké žiak dosiahne sú ovplyvnené mnohými determinantmi. Na špecifickú úlohu emócií v procese učenia upozorňuje E. Jensen (2008), ktorý tvrdí, že emócie nám pomáhajú robiť rýchlejšie rozhodnutia prostredníctvom podvedomého a vnútorného úsudku. V každej triede dochádza ku každodenným prejavom pozitívnych alebo negatívnych citov učiteľov a žiakov. Trieda predstavuje dynamickú jednotku s veľkým množstvom rôznych osobností, a preto treba zabezpečovať prostredie, ktoré vytvorí priestor pre prejavy každého jedného žiaka. Pohodové prostredie bez stresových faktorov je nevyhnutnou podmienkou úspešnej edukácie. Podľa J. Trníkovej (2011, s. 62) "stres nie je v našom okolí mimo nás, ale záleží na situácii, do ktorej sa dostávame, a ktorá v nás stres podvedome vyvoláva. Stres vzniká v tele ako individuálna reakcia na vplyvy vonkajšieho prostredia“. Proces učenia je závislý na emocionálnom stave žiakov.
Tradičné fyzikálne prostredie blokuje proces učenia sa žiaka
Nové pohľady na stimulovanie procesu učenia sa žiakov prostredníctvom prostredia prináša neuroveda. V našich školách prevláda tradičný prístup k organizovaniu prostredia, čo potláča a blokuje učenie sa žiakov, ich aktivitu ako aj výsledky. Negatívny vplyv na žiakov môže mať napr. miesto v triede, kde počas učenia sa sedí. Priestorový odstup učiteľa od žiaka má význam pri vyučovaní, čo potvrdzujú viaceré výskumy D. R. Skeena, J. F. 5 stupňov interpersonálneho odstupu medzi učiteľom a žiakmi počas vyučovacích hodín (E. T. Hall, 2005, In: Sikorski, W. Výskumné zistenia vedú k faktu, že intímna a osobná oblasť prispieva k lepším výkonom a výsledkom v učení ako v iných oblastiach. V našich školách žiaci vo väčšine prípadov len nečinne sedia. Učiteľ je ten, ktorý mení polohu svojho tela oveľa viac. Efektívne učenie spočíva v tom, že učiteľ dáva žiakom priestor na striedanie polôh tela. Ide o jednoduché aplikovanie do pedagogickej praxe, napr. žiaci pri niektorých činnostiach môžu stáť, pri čítaní sedieť na zemi opretí o stenu, voľne chodiť po triede a i.
Vplyv fyzického prostredia na prospech detí
Žiaci a učitelia strávia v škole až 200 dní ročne, preto je dôležité, aby školské prostredie bolo dostatočne podnetné, príjemné a estetické. Zlepšenie prostredia sa pozitívne odráža aj na prospechu detí. Mnohé štúdie hovoria, že zlepšenie a skvalitnenie školského prostredia sa pozitívne odráža aj na prospechu detí. Taktiež má pozitívny vplyv na ich sebaúctu a výkony a takisto znižuje negatívne prejavy správania. Farebnosť, hra s materiálmi, prispôsobivosť nábytku a lavíc dokážu vylepšiť celkovú atmosféru triedy. Dôležitý je funkčný, ako aj individuálny školský priestor, a to nielen pre deti, ale i pre učiteľov či odborný tím v škole. Za dôležité sa považujú aj tzv. ranné komunitné stretnutia, diskusie alebo spoločné učenie v kruhu. Kruh ako geometrický tvar dáva istým spôsobom predstavu kontinuity.
Zameranie sa na komplexný rozvoj osobnosti žiaka
Súčasná škola svojím zameraním a činnosťami sa len veľmi pomaly transformuje na modernú školu. Z historického exkurzu máme k dispozícií mnohé pedagogické koncepcie, ktoré sa začali etablovať na Slovensku s cieľom zlepšiť, zmodernizovať, zatraktívniť a zefektívniť školu. V odbornej literatúre sa objavujú mnohé príspevky s cieľom zamyslieť sa nad úlohami, nad podobou novej, modernej a úspešnej školy. Škola sa stala predmetom kritiky predovšetkým zo strany rodičov, ktorí chcú, aby ich deťom zabezpečila dobrý štart pre úspešný a spokojný život. Postavenie školy v súčasnosti je potrebné reformovať a prispôsobovať spoločenským potrebám a tendenciám, ale nesmie sa pri tom jej hlavný cieľ a poslanie, ktorým je potreba vedenia hlavne mladej generácie, postaviť do úzadia. Modernú demokratickú školu charakterizujú mnohé reformné snahy a odborné i vedecké štúdie. Pôsobenie školy je špecifické najmä v tom, že reprezentuje štátnu politiku, a preto existuje i nebezpečenstvo, že v škole môže prevládať vplyv vládnuceho režimu, alebo tendencia nepriaznivej demokratickej výchovy. Veľmi záleží na klíme, ktorá sa v škole nastolí, pretože predstavuje základňu pre žiaduci rozvoj osobnosti. Školy vytvárajú edukačný priestor nielen materiálnymi podmienkami, ale najmä vzťahmi, ktoré v nej prevládajú (vzťahy medzi školou a komunitou, školou a rodinou, vzťahy v učiteľskom zbore a špeciálne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi). Škola ako inštitúcia s edukačnou funkciou má v koexistencii s rodinou rozhodujúci, priam zásadný vplyv na utváranie mladej generácie. Vplyv školy na žiaka má viacero rozmerov a presahov. Prioritne, ako je tomu celé desaťročia, vplýva na procesy učenia sa žiakov a vyučovanie, oblasť sociálnych interakcií, oblasť emócií, dosiahnutých výsledkov, na celkovú úspešnosť žiaka, na jeho socializáciu a pod. Úlohou učiteľov je, zabezpečovať pre žiakov také podmienky, v ktorých by bol zabezpečený ich komplexný osobnostný rozvoj. Existuje celý rad odporúčaní, smerníc, ktoré nabádajú učiteľov pri koncipovaní svojich príprav na vyučovanie (alternatívne koncepcie, rôzne edukačné programy, metodické listy, príručky a i.). Všetky teoretické východiská, rámcové programy, praktické príručky budú zbytočné, ak neoslovia, nenadchnú učiteľov, ktorí realizujú v edukačný proces v praxi. Tak, ako je potrebné vytvoriť pre učiteľov pozitívnu, podporujúcu atmosféru v škole, tak je dôležité túto atmosféru vytvárať aj pre žiakov. Zabezpečiť pozitívne prostredie, v ktorom je optimálna klíma s podnetnou atmosférou. Pozitívne prostredie je objektívna realita so súborom faktorov (osobností, javov, podmienok, procesov, činností), ktoré človek v priebehu jeho života obklopujú, majú pre neho význam a hodnotu, sú v interakcii a formujú jeho kompetencie. Škola musí byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú pohodu, bezpečie, cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu, nehanbia sa za svoje emócie, sú prijímaní bez podmienok, majú priestor prejaviť skutočné záujmy, doceňujú sa ich životné hodnoty, ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné, neboja sa argumentovať, podporuje jeho sebapoznanie, hodnotenie a i.
Sloboda, zmysluplnosť a zodpovednosť v edukačnom procese
Výchova, ktorá sa zacieľuje na komplexne pripraveného žiaka, by sa mala venovať aj otázkam slobody v edukačnom procese, zmysluplnosti školských úloh, podpore žiakov, ale učenie aj k zodpovednosti a pociťovaniu bezpečia v podmienkach školy a triedy. Tradičné ponímanie procesu edukácie v zmysle transmisie, je mnohokrát zo strany žiakov chápané ako násilné, nútené, žiakmi ignorované. Dominancia aktivity učiteľa na vyučovaní musí ísť do úzadia a do popredia sa musí dostať aktivita žiakov. Atmosféru slobody chápeme konštruktívne, nie v zmysle anarchie, že si žiak slobodne realizuje, čo chce, ako chce a kedy chce. Žiaci sa musia učiť prekonávať prekážky, vyvinúť úsilie pri učení sa daných predmetov a tém. Atmosféru slobody chápeme ako slobodu v rozhodovaní zo strany žiaka v zmysle výberu učebného štýlu, ktorý je u žiaka prevládajúci, slobodu pri spracovávaní postupov zadaných úloh, samozrejme v zmysle stanovených pravidiel a daných možností. Učitelia musia pri voľbe didaktických metód pamätať na skutočnosť, že žiakov zaujme činnosť, ktorá je zmysluplná. Ak žiaci v aktivitách, činnostiach a v učive nenachádzajú zmysel, tak sa porozumenie nahrádza učením spamäti. V každom prípade je dôležitá motivácia, ktorá musí byť tiež zmysluplná. Okrem zmysluplnosti udržiava vnútornú motiváciu ešte slobodná voľba postupu práce a možnosť spolupráce (v českom jazyku ,,tri S“ vnútornej motivácie - smysluplnosť, slobodná voľba, spolupráca).
Výučba zákonov, práv a povinností detí | Sloboda prejavu | Detská akadémia
Nezámerné pôsobenie školy na žiaka
Empirické zistenia dokazujú, že škola vo svojej komplexnosti má oveľa väčší vplyv na žiaka ako na prvý pohľad zdá. Odhliadnuc od zámerného pôsobenia (napomínanie, upozorňovanie, verbálna komunikácia) učiteľa na žiaka v priamej interakcii ,,face to face“ na žiaka pôsobia faktory, ktoré nie sú na prvý pohľad merateľné, kvantifikovateľné, overiteľné. Žiaka ovplyvňuje nezámerné pôsobenie, ktoré predstavuje výber metód, spôsob organizovania výučby, úprimne prejavený záujem o žiaka, o jeho záujmy, aktivity, mimoškolský život. Ak hovoríme o komplexnom rozvoji žiaka, tak musí byť súčasťou edukačného pôsobenia učiteľa aj zaistenie podmienok, v rámci ktorých môže žiak prezentovať svoje záujmy a aktivity, ktoré vychádzajú z jeho skutočného záujmu. Je potrebné žiakom prezentovať situácie, v ktorých zažijú úspech, ale aj situácie, ktoré ich donútia konštruktívne a kriticky myslieť, naučia ich hodnoteniu seba i iných, pociťujú, že ich snahu a úsilie niekto oceňuje a všíma si ho, podporuje jeho záujmy atď.
Potreba patriť niekam a atmosféra spolupatričnosti
Potreba patriť niekam patrí medzi základné ľudské potreby. Existencia žiaka v škole začína prijatím, pokračuje zapojením a následne začlenením v rámci komunity, ktorej je súčasťou. Spolužitie v triede má mnohé špecifiká pre žiaka. Dostáva sa do skupiny, ktorú si nevybral, koexistuje so žiakmi, s ktorými má vzťahy na rôznych úrovniach. Proces adaptácie, prijatia a zapojenia žiaka v triede a v škole zabezpečuje učiteľ. Jednou z jeho didaktických kompetencií je zaistenie prostredia a navodenia atmosféry prijatia každého jedného žiaka bez podmienok. Atmosféra spolupatričnosti si vyžaduje kvalitné medziľudské vzťahy, aktívne žitie morálnych hodnôt, komunikáciu na viacerých úrovniach. Atmosféru spolupatričnosti a zodpovednosti uvádzame v spojitosti aj v kontexte narastajúcej agresie, násilia v školách v mnohých podobách (šikanovanie, agresivita, ky...
Určite ste si všimli, že niektoré deti majú pozitívny vzťah ku škole a iné nie. Podľa odborníkov nie je potrebné, aby ste so svojimi deťmi celé hodiny sedeli v izbe a učili sa s nimi. Väčšinou takúto pomoc potrebujú prváci. Ešte pred nástupom do školy prváčikovi zmeňte detskú izbu tak, aby sa stredobodom izby stalo miesto na učenie. Izba prváka by mala mať tri zóny - miesto určené na učenie, na hranie a na spanie. Tiež by malo byť v izbe dostatok svetla, čerstvý vzduch, príjemná teplota a poriadok. Keď príde malý školák domov, nechajte ho, aby sa odreagoval hrou alebo športom. Ak nemá dieťa v škole problémy a učenie ho baví, dajte mu od druhej triedy viac slobody. Stále ho intenzívne kontrolujte a povzbudzujte. Od tretej triedy ho občas preskúšajte a pravidelne sa o jeho úspechy a neúspechy zaujímajte.
Z výsledkov britského výskumu teda vyplýva, že existuje paralela medzi výkonom detí a úsilím rodičov ich pri štúdiu podporovať. Ak rodina nie je spokojná so školou, vždy je lepšie dieťa preradiť na inú školu, ako neustále pred dieťaťom ohovárať a kritizovať učiteľov. V prípade, že dieťa doma počuje, aká je škola zlá, rodina kritizuje postupy učiteľov, príp. vedenie školy, ťažko od neho čakať, že bude do školy chodiť rád, bude rešpektovať triedneho učiteľa alebo samotnú školu. Postoj rodičov môže ovplyvňovať i rovesnícke vzťahy ich dieťaťa. Často sa stáva, že rodičia v jeho prítomnosti hovoria o jednotlivých spolužiakoch, príp. o ich rodičoch ponižujúco, zdieľajú informácie často i v neprimeranej forme. Z uvedeného vyplýva, že samotné správanie dieťaťa je v prvom rade ovplyvnené rodinným prostredím.
Každý prípad je individuálny. Také isté prejavy správania môžu jedni rodičia vnímať ako bezproblémové, iní rodičia však ako výrazne problémové. Žiaľ, často sa stáva, že rodičia nedodržujú základnú zásadu dôslednosti vo výchove. Tzv. demokratický štýl výchovy totiž neznamená, že dieťa môže robiť, čo chce. Každé dieťa potrebuje pravidlá, hranice, ktoré mu prinášajú do života pocit bezpečia a istoty. Pri nich dieťa vie, aké reakcie rodičov môže na jednotlivé prejavy správania očakávať. Na druhej strane chýbajúce pravidlá a hranice prinášajú chaos do života dieťaťa, keďže tu nikdy nemôže vedieť, ako v danej situácii rodičia zareagujú. Často reagujú na také isté prejavy správania dieťaťa odlišne - raz si neprimerané správanie nevšímajú, inokedy zas potrestajú. Vtedy nevie, prečo bolo potrestané, keď predtým to isté správanie takúto reakciu rodičov nevyvolalo. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že zaradenie pravidiel a hraníc do života dieťaťa má za dôsledok pozitívnu zmenu v správaní dieťaťa, upokojí sa a prijíma zásady zo strany rodičov.
Britské dlhotrvajúce štúdie však prinášajú aj optimistické poznatky. Nie všetky deti narodené v znevýhodnenom prostredí prežili zlý život. Ak malo dieťa rodiča, ktorý v ňom dokázal vzbudiť záujem, a dieťa malo vytýčené určité ambície, dokázalo predpokladanému zlému životu utiecť. To, čo rodičia dieťaťa robia v jeho prvých rokoch, je pre dieťa najpodstatnejšie. V štúdii z roku 1970 sa vedci snažili zistiť, ako je možné, že deti so zlým štartom do života predsa dosiahli v škole úspech. Zistili, že za všetkým stojí rodič, ktorý si dokáže dieťa získať. Na to, aby rodič spĺňal túto podmienku, nie je potrebné nič náročné. Stačí, aby dokázal svoje dieťa počúvať, reagovať naň láskavo, rozprávať sa s ním, učiť sa s ním písmenká a čísla, chodiť spoločne na výlety a návštevy. Ako prospešné sa taktiež ukázalo každodenné čítanie dieťaťu. Deti, ktorým rodičia v 5 rokoch čítali, mali v 10 rokoch výrazný záujem o vzdelávanie.
Štúdie netvrdia, že na chudobe nezáleží pokiaľ má dieťa skvelých rodičov. Stále sú podstatné oba faktory. Skvelí rodičia však dokážu až o polovicu znížiť medzeru vo vzdelávaní medzi chudobnými a bohatými deťmi. Helen tvrdí, že všetky lekcie a poznatky z týchto štúdií je možné využiť v prospech detí. Ak chcete mať doma úspešné dieťa, je dôležité, aby ste sa mu venovali. Avšak nestačí len to, aby ste sa s ním rozprávali, zaujímali sa o jeho budúcnosť, aby išlo každý večer do postele v rovnakom čase, ani nestačí čítať mu knihu na dobrú noc. Odpovede na otázku, ako byť dobrým rodičom, nie sú také jednoduché. Dlhodobé štúdie síce skúmali viac ako 70 000 ľudí, avšak to neznamená, že majú odpovede pre všetky deti alebo to, že všetky deti sú rovnaké. Deti sú rozdielne, takže nič vám nepovie, čo určite na vaše dieťa bude fungovať, a čo potrebuje.
V Sydney stojí škôlka pre dieťa od 0 - 2 rokov v prepočte okolo 110 eur na deň. Erika Anderson žije na opačnom konci zemegule už 7 rokov. Spoznala tu i svojho manžela a v tejto krajine plnej nádherných pláží a slnka vychovávajú ročného syna Liama. Počas práce som si rozšírila štúdium, spravila som si Diploma in Childcare. Najväčšie rozdiely medzi životom v Austrálii a na Slovensku sú v mentalite ľudí. Austrálčania sú veľmi pozitívne naladení a nerobia si z ničoho ťažkú hlavu. Väčšina dní počas roka je tu slnečných, čo veľmi pozitívne vplýva na náladu a psychiku človeka. Všetko sa rieši postojom NO WORRIES (žiadne starosti). Každý problém má svoje riešenie. Ľudia sú tu veľkí pohoďáci. Do ničoho sa neponáhľajú, ani do založenia rodiny. Po ukončení školy mnohí začínajú cestovať, alebo si nájdu prácu a vlastný podnájom. Každý je tu veľmi zaneprázdnený a hoci ľudia žijú v tom istom meste, nie je pravidlom, aby sa často videli. Ale myslím si, že tento trend je už aj na Slovensku. Mám však pocit, že Austrálčania nie sú až tak materialisticky založení. Mnohí vôbec neriešia, aby bývali vo vlastnom, aj v prípade, že už majú rodinu. Pravdepodobne aj vďaka tejto relatívnej bezstarostnosti sa dožívajú vysokého veku (priemerne 82,5 rokov) a udržujú sa mentálne aj fyzicky vo forme. Všade sa zdravia: „Hi, how are you?“ (Ahoj, ako sa máš?) a sú veľmi priateľskí.
Na Slovensku deti rozdeľujeme do škôl podľa pôvodu, zdravotného stavu či výšky príjmu rodičov. Máme druhú najvyššiu mieru segregácie na základných školách zo 70 krajín OECD (OECD, 2022) a vyrastá nám generácia detí nepripravených na realitu života v rozmanitej spoločnosti. Až 50 % detí so zdravotným znevýhodnením a 75 % detí zo sociálne slabšieho prostredia na Slovensku nemá prístup do škôlky (To dá rozum, 2019). „Deti potrebujú zvládať konflikty, rozumieť rôznym ľuďom, spolupracovať. To sa nedá naučiť v triede, kde sú všetci rovnakí. Inkluzívna škola pri tom nie je o kompromisoch vo vzdelávaní či prispôsobovaní sa najslabším. Je o kvalite, ktorá vychádza zo schopnosti nastaviť systém tak, aby sa v ňom mohli vzdelávať všetky deti spoločne - s podporou, ktorú potrebujú. Našu víziou je kvalitné inkluzívne vzdelanie budúcnosti dostupné všetkým deťom na Slovensku,“ hovorí zakladateľka a výkonná riaditeľka o.z. Prax a objektívne výsledky vyvracajú aj tento, jeden z najčastejších mýtov o inkluzívnom vzdelávaní. Je dokázané, že inkluzívne vzdelávanie vedie k menšej miere predsudkov, diskriminácie a polarizácie v spoločnosti ako takej. 81 % štúdií ukazuje, že deti bez znevýhodnenia majú tie isté alebo lepšie akademické výsledky, ak sú v ich triede aj deti so znevýhodnením.
V školskom roku 2025/2026 chce Rozmanita svoj program testovať na štyroch pilotných škôlkach v rôznych regiónoch Slovenska, aby ho následne mohla šíriť aj na základné školy, na celoštátnej úrovni. Do roku 2035 chce Rozmanita pomôcť 1000 školám vzdelávať rozmanité deti spolu. Chce pomôcť deťom a ich rodinám naprieč vrstvami spoločnosti spájať sa, učiť sa porozumieť si, rozvíjať akademické zručnosti, ako aj zručnosti budúcnosti.