V súvislosti s témou bridlice a jej využitia sa vynára meno Františka Vilima. Hoci v poskytnutom texte nie sú priamo uvedené informácie o jeho narodení alebo detailnej biografii, jeho spojenie s bridlicovým priemyslom naznačuje jeho význam v tejto oblasti.
Bridlica, ako cenný prírodný materiál, má dlhú históriu využitia, najmä v stavebníctve ako strešná krytina. Dôkazom jej trvalej popularity je aj pokračujúci export zo Španielska do rôznych krajín sveta, ako sú Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Belgicko a Spojené štáty. Tieto údaje pochádzajú z prehľadov exportu za mesiace november a október 2025, ktoré poskytol Julian Calvo, riaditeľ spoločnosti BeNatural. V týchto prehľadoch sa Česko umiestnilo na 19. mieste, zatiaľ čo Slovenská republika v nich nebola uvedená.
Priemerná cena bridlice za tonu (€/ton) sa líši v závislosti od jej veľkosti, hrúbky a výberu. Preprava bridlice sa realizuje primárne kamiónmi (80%) a z menšej časti kontajnermi (20%). Každý prepravný prostriedok, či už kamión alebo kontajner, prepraví maximálne 24,5 tony.
Existujúca literatúra o bridlici je pomerne obmedzená a často sa zameriava výlučne na architektonické aplikácie. V tejto súvislosti je cenná kniha od Victora Cárdenesa Van den Eyndeho, ktorá slúži ako praktický manuál vypĺňajúci medzery vo vedomostiach o bridlici. Otázky v knihe boli zostavené na základe dlhoročných otázok od členov odvetvia, čo zabezpečuje jej relevantnosť a priamočiarosť.
Spolok Permon Marianka sa aktívne podieľa na propagácii bridlicového priemyslu a jeho histórie. Účasť na podujatiach ako Hornický den Krajiny břidlice v Hlubočkách, kde sa prezentovali aktivity spolku, organizovali sa hry s bridlicou pre deti a vystavovali sa umelecké diela z bridlice, svedčí o ich angažovanosti. Podujatie v roku 2025 bolo obohatené o premietanie šelakových gramoplatní a ukážky maľovania na bridlicu.
V roku 2025 sa uskutočnili aj ďalšie aktivity spojené s bridlicou, vrátane sympózia STRECHY 2025, kde bol vydaný zborník prednášok. Spolok Permon Marianka sa tiež zapojil do Týždňa vedy a techniky, kde bola nainštalovaná výstava minerálov a hornín. Tieto aktivity prispievajú k šíreniu povedomia o dôležitosti a potenciáli bridlice.
V súvislosti s Františkom Vilimom, jeho meno je spojené s IČO: 52543641, ako uvádza výpis zo živnostenského registra. Z dôvodu ochrany osobných údajov nie sú zverejnené dátumy narodenia a úplné adresy fyzických osôb. Register Peniaze.sk zobrazuje iba údaje, ktoré boli zverejnené na základe zákona v rôznych registroch.
Zasadnutie Predstavenstva Slovenskej banskej komory v roku 2024 sa zaoberalo aj informáciami o časopise MONTANREVUE, čo naznačuje prepojenie banského priemyslu s publikáciami a informáciami o nerastných surovinách.
Dlažba z bridlice bola použitá aj na severnej bašte hradu Červený Kameň, čo je ďalší príklad jej využitia v historických objektoch. Rekonštrukcia zámku Kunerad, kde bola položená strecha z bridlice, taktiež poukazuje na jej moderné uplatnenie.
Bridlicový lom Pozor - Ďalšie farebné obrázky Zdieľať tento názov (1964)
V roku 2023 sa konal 1. ročník Dňa bridlice v Marianke, kde sa prezentovali rôzne organizácie a aktivity spojené s bridlicou, vrátane ryžovania zlata a strihania bridlice. Tento deň bol podporený aj zo strany sponzorov, ako sú Geopark Malé Karpaty a Geopark Krajina břidlice.
Spolok Permon Marianka sa tiež aktívne zúčastňuje na podujatiach v Českej republike, ako napríklad na Hornickom dni v Odrách, kde boli prezentované aktivity spolku a udelené ocenenia za prínos v oblasti propagácie a histórie bridlicového priemyslu. Jozef Kráľ, člen spolku, získal najvyššie ocenenie Krajiny břidlice za svoju prácu.
V roku 2022 sa uskutočnila výstava "Bridlica vo svete" v Marianke, ktorá predstavila rôzne aspekty využitia bridlice v rôznych krajinách. Súčasťou výstavy boli aj aktivity ako určovanie slova "bridlica" v 22 jazykoch.
Kniha "Bridlice na strechy" bola vydaná v roku 2022 a slúži ako praktická príručka pre biznis s bridlicou, dopĺňajúca existujúcu literatúru zameranú na architektonické aplikácie.
V roku 2021 sa konalo Valné zhromaždenie Sdružení hornických a hutnických spolků České republiky, kde sa Krajina břidlice stala 29. členom združenia, čo svedčí o jej aktívnej spolupráci v rámci stredoeurópskeho regiónu.
Tieto informácie, hoci fragmentárne, naznačujú, že František Vilim bol súčasťou širšieho kontextu spojeného s bridlicovým priemyslom, jeho históriou, spracovaním a propagáciou.