Vývin ľudského jedinca, známy aj ako ontogenéza, označuje proces, počas ktorého človek prechádza jednotlivými vývinovými fázami od počatia až po smrť. Tento proces zahŕňa biologické, psychologické, sociálne a emocionálne zmeny, ktoré jedinca formujú. Vývin človeka - ontogenéza - má tri základné obdobia: prenatálne - obdobie od počatia po pôrod, perinatálne - obdobie pôrodu a postnatálne - obdobie po narodení.
Prenatálne obdobie začína oplodnením. Oplodnenie je splynutie samičej pohlavnej bunky - vajíčka so samčou pohlavnou bunkou - spermiou. Splynutím jadier vajíčka a spermie vzniká zygota. Oplodnením nastáva tehotenstvo - gravidita. Gravidita trvá 10 lunárnych mesiacov, čiže 280 dní a končí pôrodom. Gravidita má dve základné obdobia: embryonálne = zárodočné - 1. a 2. lunárny mesiac a plodové = fetálne štádium - od 3. lunárneho mesiaca.
Oplodnené vajíčko (zygota) sa začne hneď vo vajičkovode brázdiť (deliť). Do maternice sa dostáva ako zhluk buniek - morula za 4 - 6 dní. Bunky sa ďalej delia na vonkajšiu časť - obal a vnútornú časť - dutinku s tekutinkou so zhlukom buniek. Toto štádium sa nazýva blastocysta. V štádiu blastocysty sa embryo prichytí na prekrvenú sliznicu maternice a vnorí sa do nej.
Prenatálne obdobie je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty. Prenatálne obdobie vývinu človeka prebieha v maternici, preto ho nazývame vnútromaternicový (intrauterinný) vývin. Prenatálnym vývinom človeka sa zaoberá embryológia. Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní). V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred odplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).
Prenatálne obdobie trvá približne deväť mesiacov vnútromaternicového života. Je to obdobie obrovského vývinového tempa, kedy sa z oplodneného vajíčka rozmeru 0,1 až 0,3 milimetrov na začiatku obdobia vyvinie ľudský jedinec so všetkými telesnými časťami veľkosti približne 50 centimetrov.
Proontogenéza (Gametogenéza) je obdobie, ktoré sa zvykne nazývať pojmom proontogenéza (progenéza). Aby sme pochopili celý tento vývin, musíme sa vrátiť na úplný začiatok, kde sa tvorba nového jedinca začína procesom tvorby pohlavných buniek, tzv. gametogenézou. Pohlavné bunky, mužské spermie a ženské vajíčka, majú polovičný (haploidný) počet chromozómov ako telové (somatické) bunky - u človeka je to 23 chromozómov. Splynutím spermie a vajíčka sa obnovuje diploidný stav (46 chromozómov). Gaméty sa tvoria v pohlavných orgánoch a ich vývoj vedie k vytvoreniu nového jedinca.
Princípom vývinu pohlavných buniek je redukcia počtu chromozómov na polovicu v procese meiózy. Pred meiózou dochádza k zmnoženiu DNA (v S-fáze), takže každý chromozóm je zložený z dvoch chromatíd (2c). Potom sa počas I. meiotického delenia párujú homologické chromozómy, vymenia si úseky DNA (crossing-over) a po rozdelení bunky vzniknú dve dcérske bunky s polovičným (haploidným) počtom (n) chromozómov, ale stále s dvojnásobným množstvom DNA (2c). V II. meiotickom delení dochádza k rozdeleniu aj týchto dvojchromatidových chromozómov, takže každá z dcérskych buniek získa len po jednej kópii DNA (1c). Okrem redukcie počtu chromozómov na polovicu dochádza počas vývinu pohlavných buniek aj k výraznej morfologickej diferenciácii: spermie sú najmenšie bunky ľudského tela, nemajú prakticky žiadnu cytoplazmu a sú pohyblivé, zatiaľ čo vajíčko je najväčšia bunka tela, má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.
V závislosti od toho, či sa vyvíjajú mužské alebo ženské pohlavné bunky, hovoríme o:
- spermatogenéza (spermiogenéza) - vznik mužských pohlavných buniek - spermií
- oogenéza (ovogenéza) - vznik ženských pohlavných buniek - vajíčok
Spermatogenéza
Spermie vznikajú v mužských pohlavných orgánoch - semenníkoch. Optimálna teplota pre spermatogenézu je asi o 2 °C nižšia ako je telesná teplota, preto sú semenníky umiestnené v miešku mimo tela. Potrebná teplota je zabezpečená reguláciou krvného obehu a kontrakciou hladkej svaloviny pod kožou mieška. Spermatogenéza prebieha neustále od puberty až po starobu.
Spermie vznikajú z diploidných prvopohlavných buniek, ktoré sa nazývajú spermatogónie. Veľmi malé množstvo spermatogónií je prítomné v semenníkoch už pri narodení, ale tieto ostávajú až do puberty neaktívne. V puberte dochádza k ich aktivácii prostredníctvom folikulostimulačného hormónu (FSH), ktorý je produktom hypotalamo-hypofýzového komplexu, a následne mužského pohlavného hormónu testosterónu. Aktivované spermatogónie sa mitoticky delia, čím sa zvyšuje ich počet. Niektoré spermatogónie ostávajú v štádiu prekurzorických buniek, zatiaľ čo ostatné sa začnú vyvíjať na primárne spermatocyty (spermatocyty I. rádu) a vstupujú do meiózy. Po I. meiotickom delení vznikajú z jedného primárneho spermatocytu dva sekundárne spermatocyty (spermatocyty II. rádu), ktoré už majú polovičné množstvo chromozómov, ale chromozómy sú tvorené dvomi chromatidami. Napokon po II. meiotickom delení vznikajú spermatidy s 23 jednochromatidovými chromozómami. Z každého primárneho spermatocytu tak vzniknú 4 spermatidy.
Spermatidy ďalej dozrievajú, ich cytoplazma sa predlžuje do žubrienkovitého tvaru a na jej konci vznikne bičík. Pri tomto procese majú veľký význam Sertoliho bunky, ktoré sa nachádzajú v stenách semenotvorných kanálikov. V ejakuláte o objeme 4-5 ml sa nachádza približne 400-500 miliónov spermií. Spermie môžu byť málo pohyblivé, morfologicky abnormálne alebo nezrelé, ich podiel by však nemal presiahnuť 15 %. Väčšie percento je považované za faktor znižujúci plodnosť.
Spermia je najmenšia bunka ľudského tela. Jej telo sa skladá z 3 častí:
- hlavička spermie - nachádza sa tu najdôležitejšia organela - jadro, ktorá nesie polovicu genetickej informácie budúceho embrya
- krčok - stredná časť, v ktorej sa nachádzajú mitochondrie, zabezpečujúce energiu pre aktívny pohyb spermie
- bičík - má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov
V prednej časti hlavičky spermie sa nachádza tzv. akrozóm.
Oogenéza
Vajíčka vznikajú v ženských pohlavných orgánoch - vaječníkoch. Na rozdiel od spermií, ktoré vznikajú až v puberte a tvoria sa neustále až do smrti, je najviac vajíčok v tele dievčaťa prítomných pri narodení (asi 700 000). Odvtedy sa ich počet neustále znižuje a nové už nevznikajú. Medzi 16-25 rokmi je ich asi 150 000, medzi 26-35 rokmi asi 50 000, medzi 36-45 rokmi asi 34 000 a po menopauze (asi 45-55 rokov) vymiznú všetky.
Vo vaječníku sa nachádzajú nezrelé vajíčka, ktoré postupne definitívne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu. Z prvopohlavných buniek vznikajú diploidné oogónie, ktoré sa mitoticky množia do spomínaného počtu asi 700 000. Akonáhle ustane ich mitotická aktivita, vstupujú do meiózy. I. meiotické delenie oogónií však zastane v štádiu profázy I. a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Takéto štádium bunky sa nazýva primárny oocyt (oocyt I. rádu). Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu, počas ktorej sa v ňom ukladajú zásobné látky potrebné pre výstavbu vaječných a zárodočných obalov budúceho embrya a tiež ako zdroj energie. Tým dochádza, opačne ako v prípade spermií, k zväčšovaniu cytoplazmy.
Zároveň sa primárne oocyty obaľujú okolitým tkanivom a spolu s ním vytvárajú primárny folikul. Primárne folikuly dozrievajú v pravidelných mesačných intervaloch počas ovariálneho cyklu, kedy dochádza k rastu a dozrievaniu niekoľkých primárnych folikulov a vzniku Graafovho folikulu. Zároveň s uvoľnením vajíčka z Graafovho folikulu (ovulácia) dochádza k ukončeniu I. meiotického delenia a vzniku dvoch nerovnocenných buniek - veľkého sekundárneho oocytu (oocytu II. rádu) a malého pólového telieska. Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia gonadotropné hormóny predného laloku hypofýzy a tiež pohlavné hormóny, ktoré produkujú vaječníky.
Druhé meiotické delenie nastane až v čase oplodnenia vajíčka spermiou, po ktorom vzniká už zrelé vajíčko - ootida (ovum), a ďalšie pólové teliesko. Keďže vajíčko "dozrie" až po oplodnení spermiou, čo je už definované ako zygota, u človeka sa prakticky so zrelým vajíčkom nikdy nestretávame.
Oplodnenie
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu a maternicu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 1-2 dni. Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre následné oplodnenie vajíčka - kapacitácia spermií. Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné. Pohybu spermií napomáha aj sekrét vajíčkovodu.
K vajíčku sa dostáva iba 300-500 spermií z počiatočného počtu 200-300 miliónov, a len 1 spermia oplodňuje vajíčko. Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka. Súčasne vajíčko reaguje tzv. oplodňovacou reakciou, ktorá zabráni prieniku ďalších spermií. Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ v štádiu oocytu II. rádu. Krátko na to dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie.
Ak dôjde k súčasnému oplodneniu dvoch dozretých vajíčok (dvomi rôznymi spermiami), narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá. Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať. Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikajú oddelením a samostatným vývinom blastomér.
Štádiá prenatálneho vývinu
Prenatálny vývin sa rozdeľuje na 2 fázy:
- embryonálny vývin (od oplodnenia prvých 8 týždňov) - vyvíja sa zárodok (embryo)
- fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu) - vyvíja sa plod (fetus)
V organizme gravidnej matky sa zvyšuje ventilácia pľúc, pretože telo potrebuje viac kyslíka pre seba aj pre plod. Rovnako sa zvyšuje funkcia obličiek, ktoré musia spracovať zvýšené množstvo odpadových látok. Mení sa aj látková premena (metabolizmus), aby sa zabezpečil dostatok živín pre rast a vývoj plodu.
Obdobie embryonálneho vývinu je charakteristické kvalitatívnymi a relatívne rýchlymi zmenami, ktoré sú veľmi citlivé na pôsobenie škodlivých činiteľov, ako sú chemické látky (lieky, alkohol), ionizujúce žiarenie (niektoré lekárske vyšetrenia), stres. Negatívne faktory môžu vyvolať potrat (abortus) alebo vznik vrodených vývinových chýb.
Embryonálny vývin (1.-8. týždeň)
Blastogenéza (1.-2. týždeň)
Embryonálny vývin začína charakteristickým mitotickým delením oplodneného vajíčka, pričom medzi jednotlivými bunkami sú hlboké brázdy - brázdenie (ryhovanie) zygoty. Jedno delenie prebieha približne raz za 24 hodín a celkový objem vajíčka sa počas ryhovania nezväčšuje kvôli tomu, že stále je prítomná zona pellucida. Jednotlivé bunky sa nazývajú blastoméry.
V čase, keď embryo pozostáva z 32 buniek, časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula). V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast. Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.
Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice. Povrchové bunky trofoblastu sa spájajú medzi sebou a vytvárajú mnohojadrový útvar - syncytiotrofoblast, ktorý postupuje ďalej do endometria a zároveň so sebou vťahuje aj blastocystu. Vrstva samostatných buniek trofoblastu, ktorý prilieha k embryu, sa nazýva cytotrofoblast. V tejto fáze sa mení aj sliznica endometria, v ktorom sa zmnožia cievy a zvyšuje sa aktivita žliazok. Počas zahniezdenia embrya pravdepodobne viacero mechanizmov zabezpečuje potláčanie imunitnej reakcie matky.
Implantácia zároveň spúšťa v mnohojadrovom trofoblaste syntézu choriongonadotropínu (hCG), ktorý zastavuje dozrievanie ďalších folikulov, resp. dáva signál žltému teliesku, aby nezaniklo a ďalej produkovalo progesterón.
V druhom týždni tehotenstva je implantácia embrya ukončená a z embryoblastu sa diferencuje tzv. zárodkový štít, ktorý má dve vrstvy: epiblast, priliehajúci zhora na trofoblast, pod ktorým je hypoblast. Postupne však dochádza k oddeleniu epiblastu od trofoblastu a na tomto mieste vzniká amnionová dutina s tekutinou, ktorá sa bežne nazýva plodová voda. Výstelku amnionovej dutiny tvoria amnioblasty, ktoré sú taktiež pôvodom z epiblastu. Na druhej strane sa množia aj bunky hypoblastu až obrastú časť dutiny blastocysty, čím vznikne žĺtkový vak. Žĺtkový vak u cicavcov nemá vyživovaciu funkciu. Zvyšný priestor medzi žĺtkovým vakom a stenou blastocysty je tvorený chorionovou dutinou.
V tomto čase dochádza v rámci mnohojadrového trofoblastu k vzniku dutiniek - lakúny, ktoré sa spájajú a po kontakte s krvnými cievami endometria sa začnú plniť krvou. Takýto lakulárny systém tvorí základ budúceho placentárneho krvného obehu.
Skorá organogenéza (3.-8. týždeň)
V treťom týždni sa v rámci epiblastu vytvára priehlbina - primitívny prúžok, popri ktorom migrujú proliferujúce bunky epiblastu medzi epiblast a hypoblast, čím vzniká tretia zárodočná vrstva - mezoderma. Pôvodné bunky epiblastu sa budú nazývať ektoderma. Zároveň migrujúce bunky epiblastu nahrádzajú aj pôvodné bunky hypoblastu a budú sa nazývať endoderma. Čiže záverom možno povedať, že všetky tri zárodočné vrstvy sú pôvodom z epiblastu.
Po gastrulácii dochádza k vývinu základnej embryonálnej osi - notochorda, ktorá síce z väčšej časti zaniká, ale má význam v indukcii vývinu neurálnej rúry (základ centrálnej nervovej sústavy) a postupného vývinu párových prvosegmentov (somitov) (základ časti lebky, stavcov, kostrovej svaloviny a kožnej zamše).
Počas 3. týždňa vývinu dochádza k ohybu - flexia embrya do tvaru písmena C v predozadnom ale aj bočnom smere, čím sa endoderma dostáva dovnútra a stáča do rúry a neskôr vytvorí primitívne črevo.
V prvom období embryo vyživuje žĺtkový vak, neskôr choriové klky. Od druhej tretiny gravidity plod vyživuje placenta, ktorá umožňuje spojenie krvného obehu plodu s krvným obehom matky pupočnou šnúrou. Krv matky a plodu sa nemieša.
V prvom období (1. a 2. lunárny mesiac) prebiehajú v embryu zmeny, ktorých výsledkom je vznik troch zárodočných listov: vonkajší, stredný a vnútorný. Z týchto listov postupne vznikajú jednotlivé orgány a žľazy.
| Týždeň | Vývojové štádium | Hlavné udalosti |
|---|---|---|
| 1. | Zygota, Morula | Oplodnenie, delenie buniek, vznik moruly |
| 2. | Blastocysta, Zárodkový štít | Implantácia do maternice, diferenciácia na epiblast a hypoblast |
| 3. | Gastrula, Mezoderma | Vznik troch zárodočných listov (ektoderma, mezoderma, endoderma) |
| 4. | Neurálna platňa, Somity | Začiatok vývinu nervovej sústavy a tela |
| 5. | Počiatočné formovanie orgánov | Vývin srdca, končatín, tváre |
| 6. | Výraznejšie formovanie orgánov | Rozvoj srdcovo-cievneho systému, mozgu |
| 7. | Vývin končatín a prstov | Formovanie prstov na rukách a nohách |
| 8. | Embryo s rozpoznateľnými ľudskými črtami | Všetky hlavné orgány sú prítomné vo svojich základných formách |
Fetálny vývin (9.-38. týždeň)
Od 9. týždňa do pôrodu sa embryo nazýva plod (fetus). V tomto období dochádza k rastu a zdokonaľovaniu už existujúcich orgánov a systémov.
Vývoj pohlavia je rozhodnutý už pri oplodnení. O tom, či to bude chlapec alebo dievčatko, je rozhodnuté už pri oplodnení, teda v treťom týždni tehotenstva. Všetko totiž závisí od spermie, ktorá sa k vajíčku prebojuje, a od toho, či je nositeľom chromozómu X alebo Y. Chromozóm X znamená, že sa narodí dievčatko, Y zasa, že to bude chlapček. Najčastejšie sa maminky dozvedajú pohlavie bábätka okolo 20. týždňa tehotenstva.
Prvé pohyby plodu sú významným míľnikom. Môžeš sa na tento okamih sústrediť už okolo 15. týždňa tehotenstva - ak si viacrodička, alebo okolo 20. týždňa tehotenstva - ak čakáš svoje prvé bábätko.
Hranica viability alebo prežitia plodu v prípade predčasného pôrodu je tiež dôležitý míľnik. Teoretická možnosť prežitia bábätka nastáva už od 24. týždňa tehotenstva, avšak šance na prežitie a plný rozvoj sú výrazne vyššie v neskorších týždňoch.
- 30. tt: Ak sa nevyskytnú žiadne pridružené komplikácie a bábätko nebude napríklad zápasiť s vážnymi infekciami, je tu 98% šanca, že by predčasný pôrod v tomto týždni prežilo a do dvoch rokov by vo vývoji dobehlo ostatné detičky, ktoré sa narodili v termíne.
- 32. tt: V prípade predčasného pôrodu v tomto týždni by bolo považované za stredne nedonosené.
- 34. tt: Ak by pôrod nastal v 34. týždni tehotenstva, bábätko by lekári vnímali ako ľahko nedonosené.
- 37. tt: Tento týždeň tehotenstva je nesmierne dôležitý - k bábätku by už totiž lekári nepristupovali ako k ľahko nedonosenému, no dalo by sa povedať, že by ho vnímali ako novorodenca, ktorý sa narodil v približnom termíne pôrodu.
Bábätko prispieva k tvorbe a obmene plodovej vody. V brušku ju totiž pije, vďaka čomu prechádza jeho tráviacim a močovým traktom. Maličké teda plodovú vodu „vráti späť“ v podobe moču a celý cyklus sa takto niekoľkokrát denne zopakuje. Ide o veľmi dôležitý proces, ktorým si dieťatko trénuje svoje orgány, ako sú žalúdok, obličky či močový mechúr, no zároveň je to i signál, že sa vyvíja správne.
Tak ako my dospeláci, aj dieťatko v brušku dokáže štikútať. A nielen to - tento jav skôr či neskôr pocítiš i ty v podobe krátkych, no ráznych a rytmických pohybov. Štikútka bábätka v brušku má takisto svoje opodstatnenie - ide o dôležitý tréning jeho bránice a dýchacích svalov.
Tvoj vzťah s bábätkom môžeš začať budovať ešte vo chvíľach, kedy je ukryté v tvojom brušku. Konkrétne sa mu môžeš prihovárať rovnakým tónom a zafarbením hlasu. Maličké si tvoj hlas zapamätá a samé ťa prekvapí, ako ho po narodení dokážeš upokojiť, ak na neho rovnakým spôsobom prehovoríš. Ak si trúfaš, môžeš mu počas toho, ako ho máš v brušku, aj spievať rovnakú pieseň. Po pôrode mu táto melódia rozhodne nebude cudzia.
Vývoj plodu - dôležité okamihy
V priebehu tehotenstva si bábätko v tvojom brušku prejde rôznymi pokrokmi. Hoci prídu i chvíle, kedy sa ti možno bude zdať, že tvoje tehotenstvo trvá celé veky, skús sa na to pozrieť z iného uhla pohľadu - z dvoch buniek, ktoré sa zlúčia, sa počas 40tich týždňov vyformuje malý človiečik, v ktorého telíčku fungujú všetky orgány. Prečítaj si, aké fascinujúce pokroky ho za tento čas čakajú.
| Týždeň | Kľúčový vývoj |
|---|---|
| 1. | Začiatok poslednej menštruácie. |
| 2. | Telo sa pripravuje na ovuláciu. |
| 3. | Dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou. |
| 4. | Oplodnené vajíčko putuje do maternice a uhniezdi sa na jej výstelke. |
| 5. | Z vnútornej časti oplodneného vajíčka sa začínajú vyvíjať placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Vzniká embryo, ktoré je veľké asi ako zrnko maku. |
| 6. | Embryo sa tvaruje do podoby žubrienky a jeho maličké srdiečko sa už začína deliť na predsiene a komory. Vyvíjajú sa obličky, pľúca a črevá. |
| 7. | V hlavičke sa už embryu vyvíjajú mozgové bunky, jeho srdiečko je úplne funkčné. Orgány v brušku - už má maličkú pečeň, pankreas aj slepé črevo. |
| 8. | Formujú sa tvárička, nohy a ruky - už má drobné výstupky, z ktorých raz budú pršteky, a v pusinke sa vyvíja základ pre zúbky. Tvaruje sa dýchacia trubica. |
| 9. | Vyvíjajú sa pohlavné orgány - u dievčat vaječníky, u chlapcov zasa semenníky. Očká sú už tvorené sietnicou, zrenicami a očnými nervami. Srdiečko je vyformované do štyroch predsiení. |
| 10. | Z embrya sa stáva plod, ktorý má buď čiastočne, alebo úplne vyvinuté všetky vnútorné orgány. Formujú sa vonkajšie pohlavné orgány, bránica a kĺbiky na rukách i nohách. |
| 11. | Začína sa obdobie tzv. rastového špurtu - rast plodu naberie na obrátkach. Pršteky sú od seba oddelené a vyvíja sa čuch. |
| 12. | Na jazyku sa tvoria chuťové poháriky, obličky vylučujú moč do mechúra a bábätko si už precvičuje svaly na tváričke - usmieva sa, mračí a zíva. |
| 13. | Tvárička je vyformovaná, očká a ušká sa nachádzajú „na svojom mieste“. Pľúca vypĺňa plodová voda a maličké si na prštekoch trénuje sací reflex. |
| 14. | Rúčky má práve o niečo dlhšie ako nožičky a jeho telíčko je pokryté jemnými chĺpkami, ktorým sa hovorí lanugo. |
| 15. | Hoci má ešte očné viečka zrastené, už vie rozlišovať svetlo a tmu. Jeho pohyby a mrvenie s najväčšou pravdepodobnosťou ešte nebudú cítiť, no sú pozorovateľné na ultrazvuku. |
| 16. | Dôsledkom ukladania zásob vápnika sa dieťatku spevňujú kosti. Dorastajú mu drobné kostičky v ušiach, vďaka čomu sa mu pomaličky cibrí jeho sluch. |
| 17. | Ukladanie zásob podkožného tuku spôsobuje postupné zaguľatenie jeho telíčka a sfarbenie pokožky. Žilky, orgány a kostičky mu budú na tele čoraz menej presvitať. |
| 18. | Na bruškách prštekov sa mu začínajú tvoriť papilárne línie, vďaka ktorým bude mať po narodení unikátne odtlačky prstov. |
| 19. | Na pokožke sa mu začína tvoriť mázok alebo inak povedané vernix, ktorý ho bude chrániť pred plodovou vodou a spolu s lanugom zabezpečovať ideálnu telesnú teplotu. |
| 20. | Značným vývojom si práve prechádza jeho nervový systém. |
| 21. | Bábätko už spoznalo svoju obľúbenú polohu, v ktorej rado spinká. |
| 22. | Začína fungovať jeho pečeň, avšak nateraz ešte nezvládne všetky dôležité procesy. Dočasne mu „zastupuje“ činnosť tvojej pečene. |
| 23. | Počas spánku sa mu už začínajú snívať sny, pretože teraz sa jeho spánkový cyklus dostáva aj do REM fázy. |
| 24. | Vlásky dieťaťa už začínajú nadobúdať tú farbu, akú budú mať po jeho narodení. Nastáva ďalšie obdobie rastového špurtu, kedy v priebehu mesiaca zdvojnásobí svoju hmotnosť. |
| 25. | Zdokonaľuje sa dýchacie ústrojenstvo, otvárajú sa nosné dierky a vytvára sa základ pre zúbky. |
| 26. | V jeho mozgu sa už v tomto týždni stáva jedna z dvoch hemisfér dominantnou, čím sa rozhoduje, či bude dieťatko pravákom alebo ľavákom. |
| 27. | Ukončil sa vývoj očnej sietnice, vďaka čomu sa bábätko v brušku obzerá okolo seba a vníma nové vizuálne podnety. |
| 28. | V pľúcach dochádza k tvorbe surfaktantu - komplexu tukov a bielkovín, ktorý má nenahraditeľnú úlohu pri vývoji pľúc. Vytvárajú sa na povrchu mozgovej kôry prvé ryhy a záhyby. |
| 29. | Už má rozvinutý sluch, hmat aj chuť a podkožný tuk tvorí približne 2 až 3 % jeho celkovej hmotnosti. |
| 30. | Má otvorené očká a jeho noštek je pripravený na to, aby po pôrode začal nasávať vzduch. |
| 31. | Všetky vnútorné orgány sú už vyvinuté, hoci niektoré z nich svoju funkciu zahája až po narodení. |
| 32. | Tuková vrstva pod jeho pokožkou spôsobuje jeho čoraz viditeľnejšie zaguľatenie a pokožka dostáva ružovkastý nádych. |
| 33. | Neustály rozvoj mozgu spôsobuje rast obvodu hlavičky. |
| 34. | Jeho telíčko a orgány sú už natoľko vyvinuté, že ak by sa narodilo v tomto týždni, bolo by považované len za ľahko nedonosené. |
| 35. | Bábätko neustále priberá na hmotnosti, dôsledkom čoho o poznanie rastie aj váha matky. |
| 36. | Lanugo začína postupne vypadávať, no zároveň bábätku silnejú vlásky, mihalnice a obočie. |
| 37. | Vývoj mozgu, nervového systému a pľúc sa dostáva do finálnych fáz. |
| 38. | V črevách sa tvorí tzv. smolka, teda prvá stolica s typickou farbou, ktorú bude mať bábätko pár dní po narodení. |
| 39. | Bábätko je práve veľké asi ako vodný melón a je pripravené vypýtať sa každú chvíľu na svet. |
| 40. | Vo svojom brušku ukrývaš dokonale vyformovaného človiečika, s ktorým sa čochvíľa stretnete. |
Ovulace a početí - 3D animace z knihy Moje těhotenství krok za krokem
Plod nedýcha pľúcami. Placenta umožňuje:
- výmenu látok (kyslík, oxid uhličitý, živiny, odpadové látky) medzi krvou plodu a matky
- prívod protilátok a vitamínov
- vylučovanie hormónov.
Gravidita končí pôrodom po 40 týždňoch. Donosený plod má:
- cca 50 cm a váži 3000 - 4000 g
- nechty prečnievajú končeky prstov
- u CH semenníky zostúpené do mieška
- u D veľké pysky ohanbia prekrývajú malé pysky ohanbia
- čistá pokožka bez lanuga (páperovité vlásky po celom tele objavujúce sa v 4. mesiaci)
tags: #prenatalny #vyvoj #cloveka