Diéta a poruchy správania u detí: Ako strava ovplyvňuje ADHD a ADD

Deti s poruchami pozornosti, ako je ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) či ADD (Attention Deficit Disorder), alebo hyperaktívne deti, sa často stretávajú s odmietaním a negatívnym hodnotením zo strany okolia. Tieto deti sa podvedome potrebujú brániť, čo môže viesť k popieraniu vlastného obrazu o sebe, vytváraniu nereálneho obrazu o sebe, alebo k snahe kompenzovať svoje nedostatky upútavaním pozornosti či negativizmom. Jedným z nepriaznivých dôsledkov týchto porúch v škole je ľahká rozptýlenosť pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. V tomto kontexte zohráva dôležitú úlohu aj strava, ktorá môže významne ovplyvniť správanie a pozornosť detí s poruchami správania, ako aj celkový prístup k ich výchove a podpore.

Charakteristika porúch pozornosti a ich vplyv na školský výkon

Deti s poruchami pozornosti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia. Sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú spôsobené nedostatočnou schopnosťou, ale nepozornosťou. Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť.

Pri konfrontácii s problémami pozornosti a správania je dôležité si uvedomiť charakteristické črty pozornosti v detskom veku:

• Rastúca schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť: Deti postupne rozvíjajú schopnosť ovplyvňovať dĺžku trvania, zameranie a kontrolu svojej pozornosti.
• Zvýšená schopnosť rozlišovať podnety: S vekom sa zvyšuje schopnosť rozlišovať podnety a sústrediť sa iba na tie práve dôležité.
• Vplyv veku na pozornosť: Mladšie deti sa ľahko nechajú vyrušiť akýmikoľvek podnetmi, a preto nemusia podať z hľadiska svojich aktuálnych schopností dostatočne dobrý výkon. Ich pozornosť sa nedokáže prispôsobiť požiadavkám situácie. Kvalita pozornosti je závislá na zrelosti centrálnej nervovej sústavy a na koordinácii rôznych oblastí mozgu. Nedostatočná kvalita pozornosti sa najviac prejavuje na začiatku školskej dochádzky.

Zautomatizované činnosti sú menej náročné na pozornosť, prebiehajú bez väčšej účasti vedomia a omnoho rýchlejšie. Automatizácia je výsledkom častého opakovania a ďalšieho fixovania príslušnej vedomosti i schopnosti. Tento proces, najmä čo sa týka času potrebného na dostatočné zautomatizovanie, je výrazne individuálny aj u detí rovnakého veku. Keďže platí, že zautomatizované činnosti žiaka menej zaťažujú, ale na novú alebo nedostatočne osvojenú látku sa musí plne sústrediť, je nevyhnutné, aby si deti zafixovali základy učiva a zautomatizovali potrebné vedomosti.

Z vývinového hľadiska nie je pre mladšieho školáka koncentrácia na sluchové a zrakové podnety rovnako záťažová. Vizuálne podnety ako informácie majú schopnosť dlhšej trvácnosti. Dieťa ich teda môže vnímať tak dlho, ako samo chce, a preto je schopné lepšie sa sústrediť na rozlíšenie rôznych detailov. S obdobím začiatku školskej dochádzky sa spája schopnosť sústrediť pozornosť na rozoznávanie a rozlišovanie vizuálnych podnetov/obrazov, napríklad písmen. V kontexte autoregulácie vlastnej pozornosti je pre deti mladšieho školského veku ešte náročnejšia koncentrácia pozornosti na sluchové podnety, konkrétne na hovorenú reč učiteľa. Pre tieto sluchové podnety je totiž charakteristické ich časovo obmedzené trvanie. Dieťa je nútené vnímať ich práve vtedy, keď k nemu učiteľ hovorí. K jej rozvoju prispieva dozrievanie mozgu, skúsenosti a významné pôsobenie školských požiadaviek na dieťa, čo prispieva k zlepšeniu tejto schopnosti zvlášť medzi 8. až 11. rokom života.

Pri pasívnej pozornosti (napr. výklad učiteľa) sa dieťa musí sústrediť na vnímanie aktuálne pôsobiacich podnetov. V takejto situácii pôsobí únava, tlmivý vplyv stereotypu, prípadne slabá motivácia. Dieťa má v tejto situácii tendenciu všímať si iné, s výukou nesúvisiace podnety, často iba preto, že ponúkajú oživenie. Toto je badateľné zvlášť na konci vyučovania, kedy žiaci začínajú vyrušovať, pretože potrebujú zmenu činnosti. Sústredenie na úlohu podporuje komplexnejšia aktivita. Napríklad mladší žiaci sa dokážu lepšie koncentrovať, keď si môžu písmená alebo obrázky ukazovať prstom. Je známe, že využitie komplexnejšej situácie (napr. spojenie zrakových a dotykových podnetov) a aktívnejšieho prístupu (dieťa si ukazuje prstom, nespolieha sa len na zrakové vnímanie) podporuje udržanie pozornosti.

Včasné varovné signály a úzkosť

Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania. Treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku. Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru. Úzkosť a napätie narušujú činnosť takého dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby. Okrem toho sa takýto žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.

ADD, ADHD a ich charakteristika

V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté. Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahŕňa poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy. Termíny ADD, ADHD sú iba popisné, označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu. Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov (rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky, vývinu reči).

Charakteristika ADD a ADHD vychádza z predstavy, že na vzniku týchto ťažkostí sa môžu podieľať rôzne etiologické faktory:

• Distribúcia pozornosti: Rozsah pozornosti je príliš malý. Tieto deti sú schopné vnímať iba malé množstvo informácií a nedokážu venovať pozornosť komplexnejšej situácii.
• Prenos pozornosti: Schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Tieto deti nedokážu pružne reagovať.
• Selektivita pozornosti: Výberovosť je oslabená. Sú upútavané všetkým možným, nie sú však schopné zamerať svoj výber iba na to, čo je potrebné. To znamená, že dieťa venuje pozornosť všetkému, čo jeho zmysly zachytávajú. Dieťa vie o všetkom možnom, čo sa práve v triede deje, ale nevie presne, o čom práve učiteľ hovorí.

ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom života. Aktivita týchto detí máva aj zvýšenú intenzitu, neprimeranú vyvolávajúcemu podnetu, a preto vyžaduje značné množstvo energie. Dieťa potrebuje napriek všetkému poznať, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované. Potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.

Vplyv stravy na poruchy správania

Je dokázané, že ľudia, ktorí uprednostňujú nezdravú stravu, majú tiež horší črevný mikrobióm. Od neho závisí nielen zdravé trávenie, ale aj funkcie srdca, mozgu, dokonca aj vaša nálada či zvládanie emócií. Vyvážená strava s dostatkom makro- aj mikroživín pomáha udržiavať optimálnu hmotnosť a chrániť sa pred chorobami, ale aj jasne myslieť a cítiť sa ostražitejšie. Zlepšuje koncentráciu a pozornosť, prináša dobrú náladu. Naopak, nevhodná strava (vysoko priemyselne spracovaná, bohatá na nekvalitné cukry, tuky a aditívne látky) vedie k únave, zhoršenému rozhodovaniu a spomaľuje čas reakcií.

Jedným z najväčších zdravotných problémov našej spoločnosti je závislosť od spracovaných potravín. Vysoko priemyselne spracované potraviny majú vysoký obsah nekvalitných tukov, cukru a prídavných látok (konzervantov, zahusťovadiel, zvýrazňovačov chutí a iné). Veľa priemyselne spracovaných potravín je vysoko návykových, pretože stimulujú dopamínové centrá v našom mozgu. To sú miesta spojené s potešením a odmenou, ktoré aktivujú aj alkohol a drogy. Výsledkom je, že si automaticky vyberáte tieto jedlá, pretože mozog hlási radosť z toho, že ich opäť jete. Dlhodobá konzumácia rafinovaného cukru a spracovaných potravín spôsobuje zmeny v zložení črevnej mikroflóry.

Potraviny pre zdravý mozog a nervový systém

Ľudský mozog a nervový systém fungujú v závislosti od živín, ktoré dostávajú zo stravy. Potrebujú zložené sacharidy, bielkoviny, vlákninu, zdravé tuky a minerály. Toto dosiahnete jedine vtedy, keď budete mať pestrú stravu, ideálne zostavenú z lokálnych, čerstvých a sezónnych potravín, a nebudete vynechávať žiadne druhy živín a jedál.

• Komplexné sacharidy: Quinoa, proso, pšeno, pohánka, ovos, raž, hnedá ryža, strukoviny, cvikla a sladké zemiaky majú vyššiu nutričnú hodnotu a udržia vás dlhšie sýtych ako potraviny s jednoduchými sacharidmi. Tieto komplexné sacharidy obsahujú aj vlákninu, ktorá zlepšuje mikrobióm v črevách a rezistentný škrob, ktorý pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. Obmedzuje pravdepodobnosť výkyvov nálady.
• Chudé bielkoviny: Dodajú vám energiu, vďaka ktorej budete lepšie zvládať náročné úlohy, rýchlejšie myslieť aj reagovať. Dobré zdroje bielkovín zahŕňajú netučné mäso, ryby, vajcia, sójové bôby, strukoviny, orechy a semená.
• Omega-3 mastné kyseliny: Sú kľúčové pre správnu funkciu mozgu a nervového systému. Nájdete ich v morských tmavých rybách, v morských riasach, vo vajíčkach, v chia semienkach, ružičkovom keli, vlašských orechoch, oleji perily a v ľanových semienkach. Omega-3 mastné kyseliny sú nevyhnutné pre zdravie črevného mikrobiómu, podporujú zlepšenie nálady a zmierňujú depresie vďaka protizápalovému vplyvu týchto kyselín na signálne molekuly a ich funkcie v mozgu.
• Fermentované potraviny: Podporujú zdravú črevnú mikroflóru, ktorá súvisí s imunitou i psychickou pohodou. Potraviny, ako sú kyslá kapusta, jogurt, kefír, kimči a iné druhy fermentovanej zeleniny, obsahujú probiotické baktérie rovnakého druhu ako tie, ktoré žijú v našich črevách. A tie zvyšujú hladinu sérotonínu. Od neho závisí aj naša nálada, dokonca znižujú riziko depresií.
• Tmavá čokoláda: Kakaové polyfenoly sú silné antioxidanty, ktoré znižujú zápal a vyvolávajú pozitívne pocity. Vyberajte si najtmavšiu čokoládu, akú nájdete, pretože bude mať najmenej cukru a najviac kakaovej hmoty.
• Para orechy: Sú jedným z najsilnejších zdrojov selénu. Ten má v tele niekoľko funkčných úloh vrátane tvorby kľúčových imunitných a antioxidačných proteínov. Vysoký príjem selénu znižuje riziko depresie.
• Mak: Semená maku podporujú nervový systém. Obsahujú horčík a ďalšie minerály, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie mozgu. Mak je prirodzeným zdrojom alkaloidov. Keďže má upokojujúci účinok na psychiku, je nápomocný pri neurózach aj nadmernom strese.

Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať pri ADHD

Nevhodná strava môže zhoršiť symptómy ADHD až o 92 %. Preto je výber potravín pre ľudí s ADHD kľúčový. Strava diagnózu nelieči, vie však zjemniť výkyvy energie. Pomáha jednoduché zloženie bez pridaného cukru.

• Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách, ako sú kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty.
• Potravinárske farbivá a prídavné látky: Potraviny s vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek tiež nie sú vhodné pre deti. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch. Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.
• Soľ a cukor: Soľ zvyšuje tlak v tepnách. Medzi 7. - 10. rokom by dieťa nemalo zjesť viac než 5 gramov soli za deň. Väčšina výrobkov soľ obsahuje. Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Celkove znížte spotrebu cukru. Aj džúsy sú veľmi sladké, a to aj tie bez pridaného cukru. Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamín a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie.
• Mlieko: Mlieko obsahuje fosfáty, cukor, kazeíny a opioidy, ktoré sa viažu na opioidové receptory v mozgu. Odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti. Najnevhodnejšie je hlavne odtučnené a prevarené mlieko, lebo v takomto mlieku je málo enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu. Takéto mlieko tiež neobsahuje tuky, ktoré spomaľujú vyplavovanie cukru do krvi. Isabelle Filliozat uvádza, že výsledky už vidno 24 hodín od vysadenia kravského mlieka. Autorka tiež upozorňuje rodičov na to, aby dávali pozor na sójové mlieko, ktoré obsahuje estrogény.
• Lepok: Ak je črevo priepustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu, napríklad nervozitu, napätie, agresivitu. Medzi takéto potraviny patrí biele pečivo, ktoré obsahuje pšenicu a lepok. Farebné pečivo, ktoré neobsahuje celozrnnú múku, ale pšeničnú, tiež nie je vhodné. Tmavé pečivo sa často mylne považuje za zdravé, ale mnohé z nich sú len dofarbované a nemajú nutričné hodnoty potrebné pre správne fungovanie mozgu. Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napr. lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí.
• Sladkosti a sladké bublinkové nápoje: Obsahujú veľké množstvo cukru, umelé farbivá a konzervanty, ktoré môžu zhoršovať priebeh ADHD. Cukor spôsobuje prudké výkyvy hladiny glukózy v krvi, čo vedie k nárastu nepokoja a hyperaktivity.
• Priemyselne spracované potraviny: Plné umelých prísad a konzervantov, môžu taktiež prispieť k zhoršeniu symptómov ADHD. Uprednostnite potraviny s krátkym zložením. Menej prísad, menej prekvapení.
• Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
• Umelé potravinové farbivá: Zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Konkrétne jedna štúdia sa zaoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Medzi ne patria napríklad: E 102 (Tartrazín), E 104 (Chinolínová žltá), E 110 (Žltá SY), E 120 (Karmín, kyselina karmínová), E 122 (Azorubín), E 124 (Ponceau 4R), E 131 (Patentná modrá).
• Konzervanty (napr. E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty): V kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšujú hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
• Konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá: Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť tieto potraviny.

Potraviny, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička

Výskum ukázal, že nevhodná strava môže zhoršiť symptómy ADHD až o 92 %. Preto je výber potravín pre ľudí s ADHD kľúčový. Strava diagnózu nelieči, vie však zjemniť výkyvy energie. Pomáha jednoduché zloženie bez pridaného cukru.

• Bielkoviny: Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole. Dostatočná konzumácia bielkovín môže zlepšiť pozornosť a koncentráciu detí v škole, ich správanie a sociálne prejavy. Raňajky by mali tiež obsahovať komplexné sacharidy, ktoré napomáhajú syntéze neurotransmiterov rovnováhy, celkovej pohody, pokoja. Ovplyvňujú tiež správne fungovanie serotonínu. Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a noradrenalínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Bielkoviny stabilizujú energiu a odďaľujú hlad.
• Omega-3 mastné kyseliny: Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g. Tučné ryby, ako napríklad losos, sú vynikajúcim zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie mozgu a zlepšujú kognitívne funkcie. Chia semienka a ľanové semienka sú skvelým zdrojom Omega-3 mastných kyselín a antioxidantov. Ľanový olej je ďalším nápomocným zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú správne fungovanie mozgu. „U detí s ADHD je potrebné mať v jedálničku aspoň 2 gramy Omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj mozgu. Polynenasýtené mastné kyseliny sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu.
• Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke. Odporúča sa prijať 30 - 160 mg horčíka denne v závislosti od veku. Špenát, bohatý na horčík, a ďalšie minerály, pomáhajú pri regulácii nálady a pozornosti. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením.
• Zinok: Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.
• Avokádo: Obsahuje zdravé tuky prospešné pre mozog a nervovú sústavu.
• Celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina: Cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI).
• Vitamín D: Zvýšený príjem vitamínu D môže zlepšiť kognitívne funkcie.
• Bacopa: Zlepšuje duševnú výkonnosť, pretože interaguje s dopamínom a serotonínom.
• Ginkgo biloba: Pýši sa protizápalovými účinkami, podporuje koncentráciu, zlepšuje pamäť.

Ďalšie dôležité faktory

Okrem stravy existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť správanie a koncentráciu detí s ADHD:

• Denná rutina: Deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu. Pomáha im uvedomiť si, čo ich čaká.
• Pravidelné prestávky: Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.
• Vhodné prostredie: Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný. Zbavte priestor rušivých elementov. V prvom rade hovorím o priestore, kde sa dieťa zvyčajne učí, čiže v detskej izbe. Zvyčajne bývajú najrušivejšie práve zariadenia ako telefóny, televízory, počítače, tablety, ale tiež rôzne hry a časopisy a podobne. Izbička by mala byť čistá a uprataná.
• Jednoduchá a jasná komunikácia: Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva.
• Trpezlivosť a podpora sebaovládania: Výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
• Nešetrite pochvalou: Pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu. Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu. Práve motivácia niekedy týmto deťom chýba.
• Dostatok pohybu a športu: Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov, treba ich naozaj nechať vybehať sa oveľa viac než iné deti a to každý deň. Postarajte sa o to, aby malo dieťa dostatok pohybu.
• Dostatok spánku: Nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a nedostatok energie k neschopnosti sa upokojiť, nespavosti a excitácii.
• Obmedzenie času stráveného pred monitorom: Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu. Do 6 rokov treba tieto veci obmedziť na minimum kvôli zdravému vývinu mozgu. Moderné technológie, smartfóny, tablety a iné prístroje majú preukázateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa. Ak má teda vaše dieťa problém sústrediť sa na učenie a domácu úlohu, nemusí mať nevyhnutne poruchu pozornosti. Vyskúšajte mu zmeniť režim, prípadne sa zamyslite, či ho neovplyvňuje niektorá z vyššie spomenutých príčin.
• Láskyplná a pokojná atmosféra v rodine: V rodine, kde je láskyplná pokojná atmosféra, stabilita, bezpečie a rodičia sú predvídateľní, nájdeme pokojné deti. Naopak, náladovosť rodičov, chýbajúci režim, konfliktné prostredie, chaos, žiadne pravidlá a hranice vyvolávajú u detí strach a ten pôsobí podobne ako nedostatok spánku.

tags: #dieta #s #poruchami #spravania #v #skole